Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-63-2016.pdf
PDF · 249.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcov: 1./ Q. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q.. K.Á. XXXX/XX, XXX XX W. - V., 2./ Q. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, XXX XX W., 3./ J.. Ž. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, XXX XX W., 4./ V.. P. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, XXX XX W., 5./ Q. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. T. XX, XXX XX W., všetci právne zastúpení JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Urbárske a komposesorátne pozemkové spoločenstvo Osturňa, so sídlom Osturňa 295, 059 79 Osturňa, IČO: 17 085 829, právne zastúpenému JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. 1/2016, 2/2016, 3/2016, 4/2016, 5/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016, 9/2016, 10/2016 a 11/2016 zo dňa 7.2.2016 sú neplatné.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1.-5. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobcov JUDr. Ľuby Berezňaninovej, advokátky, Hlavná 45, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.
III. Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 3.11.2017 č. k. 9C/63/2016-501 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.1.2018 č.k. 9Co/1/2018-542.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 04.04.2016 žalobcovia v 1. - 5. rade požiadali, aby súd určil neplatnosť uznesení č.1/2016, č. 2/2016, č. 3/2016, č. 4/2016, č. 5/2016, č. 6/2016, č. 7/2016, č. 8/2016, č. 9/2016, č. 10/2016 a č. 11/2016 prijatých na zasadnutí valného zhromaždenia žalovaného konanom dňa 07.02.2016 v kultúrnom dome v Y., a to s poukazom na ust. § 15 ods. 2 veta druhá zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého prehlasovaní členovia pozemkového spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva.
2. Žalobu zástupkyňa žalobcov odôvodnila tak, že dňa 07.02.2016 sa v kultúrnom dome v Y. konalo riadne valné zhromaždenie podielnikov žalovaného. V priebehu tohto zhromaždenia došlo k niekoľkým pochybeniam, v dôsledku ktorých celý priebeh zasadnutia zhromaždenia bol nezákonný, čo zakladá nezákonnosť všetkých uznesení prijatých na tomto zhromaždení. Podľa judikatúry uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti (rovnako aj pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby) nie sú právnymi úkonmi. Relevantným pre posúdenie ich platnosti môže byť preto len rozpor uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (§ 131 Obchodného zákonníka). Podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa nezákonnosti priebehu predmetného zasadnutia valného zhromaždenia
zástupkyňa žalobcov zhrnula do troch oblastí nasledovne: 1. Prezentácia účasti podielnikov na valnom zhromaždení, 2. Ukončenie valného zhromaždenia, a 3. Obnovenie zrušeného valného zhromaždenia a jeho priebeh.
3. Uviedla, že pri úvodnej prezentácií účasti podielnikov na zhromaždení vznikla neprehľadná situácia a podozrenie z manipulácie s hlasmi podielnikov a z falšovania podpisov na predkladaných písomným splnomocneniach. Zástupcovia Poľovníckeho združenia Bystrá pri úvodnej prezentácií účasti odmietli akceptovať zoznam podielnikov zabezpečený výborom spoločenstva z Okresného úradu Kežmarok, odbor katastrálny, a predložili vlastný zoznam podielnikov. Tento zoznam nebol odsúhlasený a porovnaný s pripraveným zoznamom. Zástupcovia Poľovníckeho združenia Bystrá začali predkladať vlastne pripravené písomné splnomocnenia, odlišné od splnomocnení pripravených a očíslovaných výborom spoločenstva. Jednalo sa o tzv. generálne plné moci na zastupovanie vo všetkých veciach na všetkých valných zhromaždeniach spoločenstva, ktoré sa uskutočnia do 31.12.2016. V momente, kedy podielnik p. V. D. D. C. R. stojaci v rade na podpísanie svojej osobnej účasti začul, ako poľovník p. D. registruje jeho účasť na valnom zhromaždení splnomocnením udeleným Poľovníckemu združeniu Bystrá, a oznámil, že nikomu splnomocnenie neudelil a zhromaždenia sa chce zúčastniť osobne, vzniklo podozrenie z falšovania podpisov na splnomocneniach predkladaných Poľovníckym združením Bystrá. Podobnú skúsenosť mali aj ďalší podielnici, ktorí sa zhromaždenia riadne osobne zúčastnili. Mnohí podielnici, ktorí splnomocnenia poľovníkom podpísali, vyhlásili, že boli oklamaní, pretože im bolo tvrdené, že splnomocnenie sa vzťahuje iba na udelenie súhlasu na postúpenie výkonu poľovného práva na poľovných pozemkoch spoločenstva. Väčšina si ich ani neprečítala, nakoľko k členom Poľovníckeho združenia Bystrá mali dôveru. Vo viacerých prípadoch boli pri registrácii účasti predložené dve plné moci na jednu osobu. Niektoré splnomocnenia boli tiež predložené na zosnulé osoby, a to na V. M., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, a P. Ž., zomrelú dňa XX.XX.XXXX. O zmätku a chaose pri prezentácii účasti podielnikov na zasadnutí zhromaždenia svedčia aj nezrovnalosti v notárskej zápisnici vyhotovenej zo zasadnutia notárkou JUDr. Darinou Sčensnou. Podľa notárskej zápisnice na začiatku zasadnutia boli prítomní podielnici s počtom hlasov 10 021, čo je 60,64 % z hlasov zodpovedajúcich celkovej výmere 16 526 ha lesných pozemkov, čo nikdy nebolo overené. Podľa výsledkov hlasovania o voľbe členov mandátovej komisie v úvode zasadnutia však súčet hlasov „za“, „proti „ a „zdržali sa“ dáva iba 8 724 hlasov, čo je v rozpore s konštatovaným celkovým počtom hlasov 10 021 hlasov.
4. Keďže v štádiu registrácie účasti podielnikov na zasadnutí vznikol zmätok a chaos, predseda výboru spoločenstva a riadiaci zhromaždenia Q. A. (žalobca v 1. rade) zhromaždenie ukončil a rozpustil, a to ešte pred zvolením mandátovej komisie, ktorá mala overiť počet hlasov prítomných členov, resp. ich zástupcov, pred zahájením akéhokoľvek hlasovania. Zo zasadnutia odišiel spolu s mnohými ďalšími podielnikmi. Niektorí sa z prezentácie vyškrtli, iní nie. Q. A.K. ako predseda spoločenstva a podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014 jediná osoba oprávnená do zvolenia riadiaceho zhromaždenia zhromaždenie dočasne riadiť nepoveril žiadneho člena výboru spoločenstva riadením zasadnutia. Aj napriek tomu zasadnutie pokračovalo. Jeho riadenia sa ujal podpredseda spoločenstva Q. C.. Podľa zmluvy o spoločenstve zo dňa 22.06.2014 (čl. V. bod 4) pokračovať v zasadnutí zhromaždenia riadne ukončeného predsedom spoločenstva Q. A. bolo možné len za situácie, ak by zasadnutie zhromaždenia opakovane zvolal Okresný úrad Kežmarok, odbor pozemkový a lesný. To sa v danom prípade nestalo. Preto žalobcovia všetky úkony súvisiace s pokračovaním v riadne ukončenom zasadnutí zhromaždenia dňa 07.02.2016 a všetky uznesenia prijaté na takomto zasadnutí považujú za nezákonné a právne neúčinné.
5. Na predmetnom zasadnutí zhromaždenia došlo k odvolaniu niektorých členov orgánov spoločenstva, a to napriek tomu, že odvolávanie nebolo bodom programu zasadnutia. Bol odvolaný predseda spoločenstva Q. A. (žalobca v 1. rade), a traja členovia výboru spoločenstva Q. T. (žalobca v 2. rade), V. X. P. Q. X.. Odvolaný bol aj predseda dozornej rady spoločenstva V.. P. H. (žalobca v 4. rade). K odvolaniu došlo na návrh niektorých podielnikov, ktorí sú členmi Poľovníckeho združenia Bystrá, na základe ničím nepodložených tvrdení o nespokojnosti s ich činnosťou. Na odvolanie uvedených členov orgánov spoločenstva neexistovali žiadne dôvody. Odvolávaným členom nebol daný žiadny priestor na vyjadrenie k dôvodom odvolania. Takýto postup pri odvolávaní členov orgánov spoločenstva žalobcovia považujú za protiprávny. Podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014 na platnosť hlasovania valného zhromaždenia nie je potrebná prítomnosť notára. V čl. VI. v bode 5. tejto zmluvy je zakotvená jediná výnimka, a to ak ide o voľbu členov orgánov spoločenstva. Keďže v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia odvolávanie členov orgánov spoločenstva nebolo uvedené ako bod programu,
je viac ako isté, že zvyšní piati členovia výboru spoločenstva odvolanie uvedených štyroch členov výboru, vrátane jeho predsedu Q. A., dlhodobo plánovali. Inak by prítomnosť notárky JUDr. Dariny Sčensnej, ktorej účasť na zasadnutí sami zabezpečili, bola bezpredmetná.
6. Na zasadnutí zhromaždenia došlo tiež k odsúhlaseniu žiadosti o schválenie postúpenia práv a povinností spoločenstva Poľovníckemu združeniu Bystrá tak, že právo užívania poľovného revíru bude postúpené tomuto poľovníckemu združeniu na obdobie 15 rokov, a to od 01.01.2017 do 31.12.2031. Ani toto postúpenie práv spoločenstva nebolo súčasťou programu zasadnutia zhromaždenia. Za postúpenie podľa zápisnice hlasovali jednohlasne všetci prítomní podielnici s počtom 8 478 hlasov. Medzi podielnikmi pritom nepanuje takáto výnimočná zhoda v tom, aby užívanie poľovného revíru bolo na takúto dlhú dobu postúpené tomuto poľovníckemu združeniu. Navyše, podľa čl. IV. písm. k.) zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014 zhromaždenie v prípade nakladania so spoločným nehnuteľným majetkom spoločenstva rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Podľa zápisnice zo zasadnutia predmetného zhromaždenia postúpenie užívania poľovného revíru bolo schválené jednoduchou nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných podielnikov, čo je v rozpore so zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014.
7. Zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že zasadnutie zhromaždenia spoločenstva konané dňa 07.02.2016 bolo riadne zvolané a prebehlo v súlade so zákonom. Jeho program sa nemenil. Niektoré body programu síce neboli uvedené v pozvánke, boli však prerokované na rokovaní výboru spoločenstva dňa 28.12.2015. Predseda spoločenstva Q. A. nemal oprávnenie zasadnutie zhromaždenia ukončiť a rozpustiť. Ukončiť ho mohlo len samotné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva hlasovaním o ukončení. Predseda spoločenstva zhromaždenie riadne otvoril a skonštatoval jeho uznášaniaschopnosť. Následne zhromaždenie svojvoľne a bezdôvodne ukončil a odišiel preto, že ním navrhnutí ľudia neboli zvolení do mandátovej komisie. Na jeho popud odišli aj niektorí ďalší podielnici, ktorí neboli spokojní s úvodným priebehom zhromaždenia. Niektorí z nich neboli ani zaregistrovaní v prezenčnej listine. Sám predseda výboru Q. A. sa nezaregistroval, aby mohol manipulovať so zhromaždením, čo bolo zistené až po kontrole prezenčnej listiny. Tento postup žalovaný považuje za účelový v snahe zmariť zasadnutie zhromaždenia, ktoré pri tak vysokom počte podielnikov, ako má spoločenstvo, je problémom vôbec zvolať. Riadenia zhromaždenia sa po odchode Q. A. ujal podpredseda spoločenstva Q. C.. Takéto oprávnenie podpredsedovi spoločenstva vyplýva z § 16 zákona č. 97/2013 Z.z o pozemkových spoločenstvách a z čl. VII. bodu 8. zmluvy o pozemkovom spoločenstve, podľa ktorých predsedu spoločenstva v prípade jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda spoločenstva. Valné zhromaždenie aj po odchode predsedu spoločenstva a niektorých podielnikov bolo uznášaniaschopné a všetky prijaté uznesenia sú zákonné.
8. Okresný súd Kežmarok o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 21.05.2018 č.k. 9C 63/2016-604 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Za rozhodujúce pre vyhovenie žalobe súd prvej inštancie považoval záver, že predmetné riadne valné zhromaždenie spoločenstva nebolo uznášaniaschopné. Skonštatoval, že aby zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, museli sa na ňom zúčastniť členovia s nadpolovičným počtom hlasov všetkých členov spoločenstva. Podľa notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia zasadnutia sa síce zúčastnili členovia spoločenstva s nadpolovičným počtom všetkých hlasov. Vykonaným dokazovaním však bolo zistené, že množstvo splnomocnení predložených pri prezentácií účasti na zhromaždení bolo falošných a zneužitých. Splnomocnenia vyhotovené Poľovníckym združením Bystrá pre neurčitosť vymedzenia rozsahu oprávnenia zástupcu v nich považoval za neplatné. Skonštatoval, že predseda spoločenstva riadiaci zhromaždenie nie je štátnym orgánom. Preto môže konať všetko, čo mu zákon nezakazuje. Ak zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné alebo bol ohrozený verejný poriadok alebo zdravie, predseda mal oprávnenie zhromaždenie ukončiť. Ak zhromaždenie ukončil, ďalšie pokračovanie v ňom odporuje zákonu.
9. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.08.2019 č.k. 21Co 136/2018-802 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Skonštatoval, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti uznesení prijatých na zasadnutí valného zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 07.02.2016 je predčasný, nedostatočne odôvodnený a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytkol súdu, že pri hodnotení uznášaniaschopnosti zhromaždenia vychádzal iba z domnienok a dohadov, namiesto riadnej logickej úvahy o porovnaní počtu platných a neplatných plnomocenstiev, a počtu platných a neplatných hlasov pri hlasovaní. Vytkol súdu, že sa nezaoberal prezenčnými listinami nachádzajúcimi sa v spise, ktoré spĺňali podmienky pre riadne konanie
zhromaždenia. Plnomocenstvá nachádzajúce sa v spise neporovnal s týmito prezenčnými listinami, notárskou zápisnicou, a neurobil porovnávacie číselné závery vo vzťahu k dosiahnutému kvóru hlasov. Uložil súdu prvej inštancie preskúmať plnomocenstvá nachádzajúce sa v spise jednotlivo a porovnať ich s prezenčnými listinami a notárskou zápisnicou. Zistiť, ktoré plnomocenstvá a z akých dôvodov sú neplatné, a aký vplyv mali na dosiahnutie potrebného kvóra hlasov pri hlasovaní. V prípade, že súd dospeje k záveru, že zhromaždenie bolo v čase jeho začatia uznášaniaschopné, vyhodnotiť jeho uznášaniaschopnosť po odchode predsedu a niektorých členov. Až následne sa z právneho pohľadu zaoberať možnosťou alebo nemožnosťou pokračovania zasadnutia zhromaždenia bez prítomnosti predsedu spoločenstva.
10. Súd vec opakovane prejednal na pojednávaniach konaných dňa 21.02.2020 a dňa 02.06.2020 za prítomnosti zástupcov oboch sporových strán. Obe strany trvali na svojich predchádzajúcich prednesoch. Nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy. V nadväznosti na závery vyslovené súdom druhej inštancie v zrušujúcom rozhodnutí v rámci procesného úroku a procesnej obrany iba doplnili svoje tvrdenia nasledovne:
11. Zástupkyňa žalobcov uviedla, že podľa splnomocnení predložených súdu notárkou, na prezentáciu účasti na predmetnom zasadnutí zhromaždenia boli použité 3 rôzne formuláre písomných splnomocnení. Očíslovaný formulár splnomocnenia zasielaný výborom spoločenstva spolu s pozvánkou (používaný aj v minulosti), a to v počte 70 kusov. Formulár splnomocnenia rovnako ako splnomocnenie zasielané výborom spoločenstva, ale bez očíslovania, a to 2 kusy. A formulár splnomocnenia predkladaný Poľovníckym združením Bystrá v počte 220 kusov. To už samo o sebe zaviedlo chaos do prezentácie účasti. Práve používaním jednotného formulára splnomocnenia sa v minulosti výbor spoločenstva snažil predísť vzniku rozporov, podvodov a manipulácií. Za zásadnejšie však považuje to, že formulár splnomocnenia pripravený výborom spoločenstva oprávňuje splnomocnenca na zastúpenie a hlasovanie iba na valnom zhromaždení zvolanom na deň 07.02.2016, kým formulár splnomocnenia Poľovníckeho združenia Bystrá na zastúpenie a hlasovanie na všetkých valných zhromaždeniach konaných do konca roku 2016 (tzv. generálna plná moc). Splnomocnenia Poľovníckeho združenia Bystrá na všetky valné zhromaždenia do konca roku 2016 sú v rozpore, resp. obchádzajú ust.§ 14 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a zmluvu o pozemkovom spoločenstve, ktoré upravujú spôsob, ako sa má každé valné zhromaždenia osobitne zvolať. Takéto splnomocnenia odnímajú členom spoločenstva možnosť rozhodnúť sa vždy pred konkrétnym valným zhromaždením podľa jeho programu uvedeného vo včas doručenej pozvánke, či sa zhromaždenia zúčastnia osobne alebo splnomocnia inú osobu. Osobitne, ak ide o tak závažné otázky, ako je voľba alebo odvolávanie členov orgánov spoločenstva. Preto 220 splnomocnení s počtom celkom 6 124 hlasov nie je platných a potrebné kvórum pri hlasovaní o uzneseniach nebolo dosiahnuté. Práve tieto formuláre splnomocnení boli dôvodom celého chaosu. Podľa notárskej zápisnice na zasadnutí na základe vykonanej prezentácie bolo prítomní podielnici s počtom hlasov 10 021, čo predstavuje 60,64 % hlasov všetkých členov spoločenstva. Pri sčítaní hlasov „za“, „proti“ a „zdržal sa“ pri úvodnom hlasovaní o návrhoch na členov mandátovej komisie podľa notárskej zápisnice však hlasovali podielnici s počtom len 8 724 hlasov, resp. 8 517 hlasov, nie 10 021 hlasov. Možno preto dôvodne predpokladať, že ešte pred odchodom predsedu a niektorých podielnikov boli v sále prítomní podielnici s počtom hlasov maximálne 8 724 hlasov. Ak vychádzame z prezenčnej listiny, na ktorej sú vyškrtnuté niektoré podpisy (čo je už samo o sebe zavádzajúce), a odpočítame vyškrtnuté hlasy, ktorých je celkom 812, tak po odchode predsedu a niektorých podielnikov boli v sále reálne prítomní podielnici s počtom hlasov iba 7 912 (8 724 - 812). Z toho 6 124 hlasov bolo na základe neplatných splnomocnení Poľovníckeho združenia Bystrá. Na uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia bolo potrebných 8 264 hlasov. Preto zhromaždenie minimálne po odchode predsedu spoločenstva a niektorých členov nebolo uznášaniaschopné. Po ukončení zhromaždenia predsedom spoločenstva podľa podpredsedu Q. C. nová prezentácia účasti nebola vykonaná. Vychádzalo sa z prvotnej prezentácie, pri ktorej však bol zmätok a niektorí podielnici sa vôbec ani nezaregistrovali. Počet prítomných a ich hlasy neoverila žiadna mandátová komisia. Podľa niektorých výpovedí svedkov a žalobcov niektorí členovia sa pri odchode zo sály stihli vyškrtnúť, iní nie. Ostalo tam iba cca 20 ľudí. Po ukončení zhromaždenia predsedom spoločenstva nepochybne teda došlo k zmene počtu prítomných osôb na zasadnutí. Bolo preto na mieste vykonať opakovane prezentáciu prítomných osôb, nie len prepočítať hlasy. Za danej situácie aj pre notárku muselo byť problematické overiť počet prítomných osôb. To je ďalší zmätok. Ďalej uviedla, že ak by aj predmetné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, ak nebol schválený jeho program, o ktorom sa rokovalo, prijaté uznesenia nemôžu byť platné. Hlasovanie o odvolaní členov orgánov spoločenstva a o postúpení výkonu práva poľovníctva Poľovníckemu združeniu
Bystrá sú bez ohľadu na uznášaniaschopnosť zhromaždenia neplatné. Tieto body neboli predmetom pozvánky na zhromaždenie. Je neprípustné, aby k odvolávaniu členov orgánov spoločenstva sa dospelo na základe výsledku diskusie, a to vzhľadom aj na potrebu zabezpečenia prítomnosti notára.
12. Zástupca žalovaného poukázal na výsledky trestného konania, ktoré prebehlo na podnet žalobcov, v rámci ktorého sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali ako účasťou členov spoločenstva, resp. ich zástupcov na zhromaždení, tak aj platnosťou splnomocnení. Uznesením zo dňa 25.01.2017 bolo trestné stíhanie zastavené. Prokurátor nezistil nezákonnosť žiadnych splnomocnení. Všetky splnomocnenia nachádzajúce sa v spise je preto potrebné považovať za zákonné. Orgány činné v trestnom konaní tiež nezistili, že by účasť na zhromaždení nebola v poriadku. Zdôraznil, že naopak, ani jeden zo žalobcov svoju účasť na zhromaždení nezaregistroval a nepredložil splnomocnenia, ktoré im boli udelené. Žalobcovia nechceli, aby zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, čo sa nestalo prvý krát. Výbor spoločenstva je pritom povinný zvolať valné zhromaždenie tak, aby bolo uznášaniaschopné. Valné zhromaždenie spoločenstva sa nekonalo niekoľko rokov, pretože nebolo uznášaniaschopné. Práve ostatní členovia výboru spoločenstva (okrem žalobcov) urobili všetko preto, aby to tak konečne nebolo. Žalovaný uznáva, že niekoľko splnomocnení nebolo platných. Ide o splnomocnenia týkajúce sa zomrelých osôb (P. Ž., V. M., K. A. P. V. F.). Ide však celkom spolu o 120 hlasov. Tiež uznáva, že boli členovia, ktorí najprv udelili splnomocnenie, a potom sa chceli zhromaždenia osobne zúčastniť. Ich splnomocnenia, ako aj ostatné, sú však v poriadku. Ľudia splnomocnenia odovzdali. Preto nemohli byť použité opakovane do konca roku 2016. Aj po odpočítaní spochybnených 120 hlasov bolo pri hlasovaní na zhromaždení dosiahnuté potrebné kvórum. Po odchode predsedu spoločenstva a ďalších podielnikov bola vykonaná kontrola prítomných osôb, čo osvedčuje notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
13. Podľa § 3 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase predmetného zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného, tzn. ku dňu 07.02.2016 (ďalej len „Zákon o pozemkových spoločenstvách„) spoločenstvo je podľa tohto zákona právnická osoba.
14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i).
15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.
16. Podľa § 9 ods. 4 Zákona o pozemkových spoločenstvách pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.
17. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách orgánmi spoločenstva sú: a) zhromaždenie b) výbor c) dozorná rada d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.
18. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o zasadnutí zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel podľa § 9 ods.
7 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho konania.
19. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o pozemkových spoločenstvách do pôsobnosti zhromaždenia patrí: a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny, b) schvaľovať stanovy a ich zmeny, c) voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d), d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2, e)rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, f) schvaľovať ročnú účtovnú závierku, g) rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe úhrady straty, h) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, i) rozhodovať o zrušení spoločenstva, j) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva.
20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4.
21. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
22. Podľa § 30 Zákona o pozemkových spoločenstvách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
23. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Úvodom súd v nadväznosti na cit. ust. § 30 Zákona o pozemkových spoločenstvách len udáva, že rozhodovanie o žalobe o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva patrí nepochybne do právomoci civilných súdov podľa Civilného sporového poriadku, nie do právomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO 56/2017, ZSR 41/2018). Pozemkové spoločenstvo nie je správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach svojich členov, tzn. nevykonáva verejnú správu. Rozhodnutia na zhromaždení pozemkového spoločenstva prijímajú členovia spoločenstva. Argumenty v prospech rozhodovania súdov v správnom súdnictve, ktoré sa opierali o cit. ust. § 30 Zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.06.2018, boli prijatím novely Zákona o pozemkových spoločenstvách vykonanej zákonom č. 110/2018 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2018 zákonodarcom odmietnuté. Novelou bolo ust. § 30 zmenené tak, že zákonodarca výslovne stanovil, že všeobecný predpis o správnom konaní sa použije len na konanie podľa § 26 a § 27 až 29 Zákona o pozemkových spoločenstvách, tzn. iba v prípadoch zápisu spoločenstva do registra spoločenstiev, zápisu zrušenia spoločenstva do registra spoločenstiev, a v prípadoch štátneho dozoru.
25. V prípade žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva ide o žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, tzn. žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá má svoj základ v Zákone o pozemkových spoločenstvách. Jej procesnú prípustnosť zakladá vyššie cit. ust. § 15 ods. 2 veta tretia tohto zákona. Preto v predmetnom konaní nebolo povinnosťou súdu skúmať naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žaloba bola podaná ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol ust. § 473 Civilného sporového poriadku s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 zrušený (ďalej len „Občiansky
súdny poriadok“). Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd len dodáva, že takúto žalobu, ktorá aj pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku vyplývala z ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách, bolo možné podať aj podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Civilný sporový poriadok zo žalôb podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku iba vylúčil žaloby o určenie právnej skutočnosti s tým, že ich procesnú prípustnosť výslovne podmienil existenciou osobitného predpisu, ktorý takúto žalobu musí predpokladať (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2018 sp.zn. 43 Cob 1/2018 ).
26. Z hľadiska procesnej prípustnosti predmetnej žaloby nebolo teda zo strany súdu potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe. To však neznamená, že podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva zákonodarca žiadnym spôsobom neobmedzil. Zákon o pozemkových spoločenstvách na podanie takejto žaloby síce výslovne neustanovuje žiadnu prekluzívnu lehotu tak, ako je to napr. v prípade žalôb o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka - 3 mesiace) alebo o určenie neplatnosti členskej schôdze družstva (§ 242 Obchodného zákonníka - 1 mesiac). V dôvodovej správe k novele § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách vykonanej zákonom č. 110/2018 Z.z. však zákonodarca o.i. uvádza, že na oprávnenie podať takúto žalobu sa vzťahujú „všetky všeobecné ustanovenia vrátane ustanovení o premlčaní, ktoré sa vzťahujú na analogické oprávnenie podľa § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka“. Preto súd vychádzal z ust. § 101 Občianskeho zákonníka za včasné podanie takejto žaloby považoval podanie žaloby vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa prijatia napádaného rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva. V danom prípade žalobcovia žalobu o neplatnosť rozhodnutí prijatých zhromaždením spoločenstva dňa 07.02.2016 podali na súd dňa 04.04.2016, tzn. v trojročnej premlčacej lehote.
27. Aj keď zákonodarca v dôvodovej správe k novele § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách poukazuje na ust. § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka upravujúce občianskoprávny režim podielového spoluvlastníka k veci, súd v súlade s odbornou literatúrou zastáva názor, že v prípade žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva nie je namieste analógia s ust. § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Takáto žaloba je svojou právnou povahou príbuzná skôr žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 Obchodného zákonníka), ktorej úprava sa primerane vzťahuje aj na prípady neplatnosti rozhodnutí najvyšších orgánov akciovej spoločnosti a družstva. V prípadoch § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ide o konštitutívne rozhodnutie súdu, ktorého účelom je vyriešenie konkrétnej nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi veci. Nejde o určenie neplatnosti rozhodnutia podielových spoluvlastníkov veci, o tzv. o deklaratórne rozhodnutie súdu (porovnaj napr. MASLÁK ,M., JAKUBÁČ, R., Zákon o pozemkových spoločenstvách, Komentár Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s. 2019, 229 s).
28. V kontexte analógie obchodného práva súd preto posudzoval aj aktívnu legitimáciu žalobcov na podanej žalobe. Podľa cit. § 15 ods. 2 veta tretia Zákona o pozemkových spoločenstvách aktívne legitimovaným na podanie žaloby je „prehlasovaný člen spoločenstva“. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným možno úspešne podať, len ak „ porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha“. Súd preto pre účely posúdenia aktívnej legitimácie žalobcov na podanej žalobe vychádzal z výkladu pojmu „prehlasovaný člen spoločenstva“ tak, že ide o člena spoločenstva, ktorého práva mohli byť obmedzené porušením zákona, zmluvy o pozemkovom spoločenstve alebo jeho stanov, resp. ktorý bol na svojich právach člena spoločenstva týmto porušením ukrátený. Na podporu tohto výkladu súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2018 sp.zn. 43Cob 1/2018, podľa ktorého: „Sankcia určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia ako kolektívneho orgánu je krajným riešením, ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým bolo valné zhromaždenie vedené alebo akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého z členov valného zhromaždenia tým, že by ho ukrátil na jeho právach“. Pasívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva je spoločenstvo ako právnická osoba (§ 3 Zákona o pozemkových spoločenstvách).
29. Aplikujúc primerane režim obchodného práva súd vychádzal z toho, že dôvodom neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva môže byť tak porušenie zákona ako aj porušenie zmluvy o spoločenstve, resp. stanov spoločenstva, teda vnútorných dokumentov spoločenstva. Zákon o pozemkových spoločenstvách dôvody neplatnosti bližšie nevymedzuje. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia pozemkového spoločenstva však nepochybne nesleduje cieľ, aby o neplatnosti bolo rozhodnuté pri akomkoľvek porušení zákona alebo vnútorného dokumentu spoločenstva, ale len pri takom porušení, ktoré neoprávnene zasiahne do práva člena spoločenstva. Súd je preto povinný vždy citlivo zvažovať mieru porušenia zákona alebo vnútorných dokumentov spoločenstva a výsledok tohto porušenia (tzv. princíp proporcionality). Súčasne aj tu je potrebné uprednostniť princíp prednosti platnosti rozhodnutia pred jeho neplatnosťou.
30. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v danej veci súd prijal záver, že žalobcovia sú v konaní aktívne legitimovaní, nakoľko v priebehu zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 07.02.2016, na ktorom boli prijaté všetky napadnuté uznesenia, došlo k takým porušeniam zákona a zmluvy o pozemkovom spoločenstve, že žalobcovia boli na svojich právach člena spoločenstva ukrátení, a to tak, ako súd nižšie rozvádza. Pasívna legitimácia žalovaného je zrejmá z aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev vedeného prostredníctvom elektronického informačného systému lesného hospodárstva na webovej stránke lesníckeho portálu www.forestportal.sk <http://www.forestportal.sk>. Podľa tohto výpisu Urbárske a komposesorátne pozemkové spoločenstvo Osturňa, so sídlom Osturňa 295, 059 79 Osturňa, IČO: 17085829, (ďalej len „spoločenstvo“) je vedené v tomto elektronickom registri pozemkových spoločenstiev s dátumom zápisu dňa 10.07.2014.
31. Žalobcovia žalobu o neplatnosť všetkých uznesení prijatých na zasadnutí riadneho valného zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 07.02.2016 dôvodili skutkovými okolnosťami zaradenými do troch oblastí: 1. Prezentácia účasti členov na valnom zhromaždení, 2. Ukončenie valného zhromaždenia, a 3. Obnovenie zrušeného valného zhromaždenia a jeho priebeh. Ide teda o skutkové okolnosti týkajúce sa priebehu zasadnutia zhromaždenia. Neplatnosť uznesení žalobcovia nedôvodili skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa zvolania zhromaždenia, ktoré medzi stranami neboli v konaní sporné, a ktoré ani súdom vykonaným dokazovaním neboli vážnejšie spochybnené. Preto súd v danej veci vychádzal z právneho záveru, že zvolanie riadneho valného zhromaždenia spoločenstva na deň 07.02.2016 prebehlo v súlade so Zákonom o pozemkových spoločenstvách a vnútornými dokumentmi spoločenstva tak, ako to v rámci predbežného právneho posúdenia veci aj uviedol na pojednávaní konanom dňa 20.01.2017. Na tomto predbežnom právnom posúdení okolnosti zvolania zhromaždenia súdom sa nič nezmenilo ani v priebehu ďalšieho konania, a súd v týchto skutkových okolnostiach ani v priebehu celého konania nezistil dôvody neplatnosti napadnutých uznesení.
32. Medzi stranami teda nebolo sporné a vykonaným dokazovaním vážnejšie spochybnené, že výbor spoločenstva, ktorého predsedom v tom čase bol Q. A. (žalobca v 1.rade), písomnou pozvánkou datovanou dňom 28.12.2015 predloženou súdu spolu so žalobou (čl. 51 spisu) zvolal na nedeľu 07.02.2016 o 10.00 hod do kultúrneho domu v Y. riadne valné zhromaždenie spoločenstva s nasledujúcim programom: 1. Prezentácia od 8.00 hod - 9.45 hod. 2. Otvorenie VZ. 3. Voľba mandátovej komisie - predbežná správa o účasti. 4. Schválenie rokovacieho poriadku. 5. Voľba riadiaceho VZ. 6. Schválenie programu VZ. 7. Voľba zapisovateľa a overovateľa zápisnice. 8. Správa o činnosti výboru za rok 2014. 9. Správa DR k záverečnému účtu 2014. 10.Správa predsedu zmierovacej komisie. 11.Diskusia. 12.Návrh uznesenia z VZ. 13.Záver. Pozvánka obsahuje poučenie, že v prípade, že sa člen spoločenstva nemôže valného zhromaždenia zúčastniť osobne, môže splnomocniť rodinného príslušníka, resp. iného známeho podielnika, resp. Q. A., Q., K. XXXX/XX, W.-V. (žalobcu v 1. rade) a V.. P. H., V. XXXX/X, W. (žalobcu v 4. rade). Spolu s pozvánkou boli členom spoločenstva zaslané aj očíslované formuláre plnomocenstiev pripravené predsedom spoločenstva a p. V. K., ktorá mala na starosti technickú prípravu zasadnutia.
33. Zákon o pozemkových spoločenstvách neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali samotný priebeh zasadnutia zhromaždenia spoločenstva (upravuje iba pôsobnosť valného zhromaždenia, jeho zvolanie a rozhodovanie). Zákon tak predpokladá, že spoločenstvá si otázky týkajúce sa priebehu zasadnutia valného zhromaždenia upravia vo svojich vnútorných dokumentoch. Podľa čl. VI. bodu 4. zmluvy o založení spoločenstva zo dňa 22.06.2014 (ďalej len „zmluva o spoločenstve“): „Valnému
zhromaždeniu predsedá člen zvolený valným zhromaždením. Do jeho zvolenia riadi priebeh valného zhromaždenia predseda spoločenstva. O priebehu zasadnutí a prijatých uzneseniach sa spisuje zápisnica, ktorú podpisuje člen predsedajúci zasadnutiu a overovateľ zápisnice zvolený valným zhromaždením. V tejto zápisnici sa musia uviesť všetky prijaté rozhodnutia, zachytené prípadné odlišné názory jednotlivých členov, stanoviská výboru a výsledky hlasovania. Súčasťou zápisnice je prezenčná listina, plnomocenstvá, prípadne iné dokumenty, ktoré boli predmetom rokovania valného zhromaždenia. Zápisnice zo zasadnutia vrátane ich príloh je výbor povinný archivovať a kedykoľvek na požiadanie predložiť členom spoločenstvá k nahliadnutiu“. Podľa čl. VI. bodu 5. zmluvy o spoločenstve: „ O voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica“. Súd tu len dodáva, že okrem zmluvy o spoločenstve súdu neboli stranami predložené žiadne iné vnútorné dokumenty spoločenstva, napr. stanovy, ktoré podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách nie sú obligatórnym vnútorným dokumentom spoločenstva.
34. Žalobcovia ako dôkaz o priebehu predmetného zasadnutia zhromaždenia označili a spolu so žalobou predložili notársku zápisnicu spísanú notárskou JUDr. Darinou Sčensnou so sídlom v Starej Ľubovni, Obchodná 2., sp.zn. N 28/2016, NZ 4016/2016 a NCRIs 4130/2016 (ďalej len „notárska zápisnica“). Súčasťou tejto notárskej zápisnice je prezenčná listina, na ktorej sú v abecednom poradí uvedené mená členov spoločenstva, dátumy narodení, bydliská, celková výmera v m2 prislúchajúca podielom jednotlivých členov na spoločných nehnuteľnostiach, tomu zodpovedajúci počet hlasov a vlastnoručné podpisy dokumentujúce účasť na zhromaždení (ďalej len „prezenčná listina“). Súčasťou notárskej zápisnice sú aj písomné plnomocenstvá predložené notárkou JUDr. Darinou Sčensnou na výzvu súdu, na základe ktorých bola v prezenčnej listine zaznamenaná účasť zástupcov na zhromaždení (čl. 278 - čl. 390 spisu). Z plnomocenstiev vyplýva, že na registráciu účasti členov spoločenstva na zhromaždení v prezenčnej listine boli použité dva rozdielne formuláre plnomocenstva. Jednak formulár označený ako „SPLNOMOCNENIE udelené v súlade s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka“, podľa ktorého splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca, aby ho zastupoval a hlasoval na valnom zhromaždení dňa 07.02.2016. Medzi stranami nebolo sporné, že tento formulár bol prílohou pozvánky na zhromaždenie zasielanej predsedom spoločenstva a členmi, ktorí zasadnutie zhromaždenia pripravovali (ďalej len „plnomocenstvo“). Jednak formulár označený ako „PLNOMOCENSTVO (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, z. č 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)“, podľa ktorého splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca, aby ho zastupoval a hlasoval : „...na všetkých zvolaných zhromaždeniach UaKPS v Y. o všetkých otázkach v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a platnej zmluvy o založení UaKPS v Y.. Splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi toto plnomocenstvo do 31.12.2016“. Medzi stranami nebolo sporným, že tento formulár plnomocenstva nebol doručovaný v súvislosti s prípravou zasadnutia spolu s pozvánkou, ale jeho vyhotovenie, vyplnenie a podpísanie zabezpečili členovia Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni registrovaného v registri poľovníckych organizácií pod IČO: 35 521 007 s dátumom vzniku 18.05.1993 (ďalej len „poľovnícke združenie“ a len „plnomocenstvo poľovníckeho združenia“). Podľa internetového výpisu z registra poľovníckych organizácii štatutárnym zástupcom a predsedom poľovníckeho združenia je R. X. a ďalším štatutárnym zástupcom J.. Q. S..
35. Podľa notárskej zápisnice uzneseniami č. 4/2016 a č. 6/2016, ktorých platnosť žalobcovia spolu s ďalšími uzneseniami prijatými na zhromaždení žalobou napádajú, zhromaždenie hlasovaním schválilo za riadiaceho zhromaždenia V. D., N.. XX.XX.XXXX, za zapisovateľa V.. C. K., N.. XX.XX.XXXX, B. S. XXX, a za overovateľa zápisnice z valného zhromaždenia W. K., N.. XX.XX.XXXX, Y. XXX. Žalovaná strana ako ďalší dôkaz o priebehu zasadnutia zhromaždenia predložila súdu listinu označenú ako „Zápisnica z riadneho valného zhromaždenia Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva Osturňa, konaného dňa 7.2.2016 o 10.00 hod v kultúrnom dome v Y.“ datovanú dňom 09.02.2016 (ďalej len „zápisnica“). Zápisnica je podpísaná zapisovateľkou V.. C. K. a overovateľom W. K.. Na zápisnici nie je podpis riadiaceho valného zhromaždenia tak, ako si to spoločenstvo upravilo v zmluve o spoločenstve. Podľa obsahu zápisnice jej súčasťou má byť prezenčná listina. Spolu so zápisnicou však žalovaná strana predložila súdu len menný zoznam členov spoločenstva v abecednom poradí s uvedením ich dátumov narodenia, bydlísk, celkovej výmery v m2 prislúchajúcej podielom jednotlivých členov na spoločných nehnuteľnostiach, tomu zodpovedajúci počet hlasov, bez vlastnoručných podpisov dokumentujúcich účasť na zasadnutí (ďalej len „zoznam“). Predložený zoznam žalovaná strana označila ako zmätočné prezenčné listiny predložené predsedom spoločenstva v úvode prezentácie na zasadnutí zhromaždenia.
36. Súd vyhodnotením výpovedí žalobcov, členov výboru spoločenstva a svedkov, v kontexte s listinnými dôkazmi v spise, a to notárskou zápisnicou, zápisnicou, prezenčnou listinou, zoznamom, plnomocenstvami a plnomocenstvami poľovníckeho združenia považoval bez závažnejších pochybností za preukázané, že v úvode zasadnutia zhromaždenia pri prezentácii účasti členov vznikla neprehľadná situácia, kedy za účelom prezentácie účasti bol predsedom spoločenstva a pracovníkmi poverenými prípravou zasadnutia zhromaždenia vopred pripravený zoznam, ktorý nakoniec nebol na účely prezentácie použitý, a ktorý žalovaná strana označuje ako zmätočnú prezenčnú listinu. Na účely prezentácie bola použitá prezenčná listina pripravená členmi poľovníckeho združenia. Porovnaním prezenčnej listiny a zoznamu súd zistil, že abecedný zoznam členov spoločenstva a ich osobné údaje sú v oboch listinách zhodné. Tu súd len dodáva, že zoznam nebol súdu žalovanou stranou predložený úplný. Chýba v ňom časť s členmi uvedenými v prezenčnej listine v abecednom poradí po B. V., N.. XX.XX.XXXX, až po D. Y., N.. XX.XX.XXXX (teda časť abecedne od začiatočného písmena „S“ po „Z“). U ostatných členov uvedených na oboch listinách sú zhodné aj celkové výmery v m2 zodpovedajúce podielom jednotlivých členov na spoločných nehnuteľnostiach. Rozdiel medzi listinami je v počte hlasov priradených týmto podielom. V zozname podielu na nehnuteľnostiach menšiemu ako jeden hektár nezodpovedá ani 1 hlas, na rozdiel od prezenčnej listiny, podľa ktorej každému aj necelému hektáru zodpovedá 10 hlasov. Úvodnú prezentáciu účasti členov na zasadnutí ďalej ovplyvnilo prekladanie dvoch rozdielnych formulárov plnomocenstiev, a to okrem vopred pripraveného, zaužívaného, a spolu s pozvánkou na zasadnutie doručeného formuláru plnomocenstva aj formulár plnomocenstva poľovníckeho združenia. Na zasadnutie sa tiež bez vedomia predsedu spoločenstva a pracovníkov, ktorí zasadnutie pripravovali, na pozvanie niektorých členov výboru, ktorí sú súčasne členmi poľovníckeho združenia, dostavila notárka JUDr. Darina Sčensná, a to bez toho, aby vzhľadom na program zasadnutia uvedený v pozvánke a zmluvu o spoločenstve jej účasť bola potrebná (v programe pozvánky neboli ako body programu uvedené voľba alebo odvolávanie členov spoločenstva).
37. Podľa výpovede predsedu spoločenstva Q. A. (žalobcu v 1. rade) táto situácia vyvolala „tŕmu - vŕmu“ a nepokoje. Pri prezentácií prebiehala ostrá výmena názorov a štuchanie. Člen výboru spoločenstva a člen poľovníckeho združenia W. V. „zhrabol“ pripravený zoznam a odmietol mu ho dať. V tejto „tŕme-vŕme“ nebol priestor, aby sa sám zaregistroval do prezenčnej listiny.
38. Podľa výpovede Q. T. (žalobcu v 2. rade), člena výboru spoločenstva, keď vošiel do sály, vládol tam pomerne veľký chaos. Členovia poľovníckeho združenia predkladali pracovníčkam vykonávajúcim registráciu účasti na zasadnutí svoje splnomocnenia a nový zoznam členov. Tie sa pýtali, čo s tým majú robiť. Nefungovali telefóny. Sám svoju účasť neregistroval, pretože sa nepostupovalo tak, ako to bolo schválené na rokovaní výboru a celé to bolo jedno divadlo. Notárka na jeho otázku, čo tam robí, bola ticho. Q. C. povedal, že on ju pozval. Na otázku, kto mu dal mandát, bol ticho. Okolo notárky sa za predsedníckym stolom zhlukovali členovia poľovníckeho združenia.
39. Podľa výpovede J.. Ž. T. (žalobkyne v 3. rade), členky spoločenstva, keď spolu s predsedom Q. A. vošli do sály, bolo tam veľa ľudí a nepokoj. Keď zisťovali, čo sa stalo, pracovníčky, ktoré overovali účasť podielnikov a zapisovali do prezenčných listín povedali, že majú určité pochybnosti a nezrovnalosti, a že sa nevedia dovolať predsedu. Podľa nej tam bola nejaká rušička telefónov. Prax v minulosti bola vždy taká, že splnomocnenia predkladané podielnikmi boli očíslované, aby bolo zrejmé, že ide o splnomocnenia vo vzťahu k spoločenstvu. Členovia poľovníckeho združenia tam však predkladali svoje splnomocnenia, čomu sa pracovníčky pokúšali zabrániť, na čo bol na nich zo strany W.. C., W.. V., W.. X. P. W.. R. vyvíjaný tlak, aby ich akceptovali a zapisovali. Takže splnomocnenia sa nakoniec prijímali. W.. A. prítomnej notárke povedal, že zasadnutia sa nemôže zúčastniť, pretože jej účasť nebola výborom spoločenstva schválená. Na to notárka reagovala otázkou, kto jej to zaplatí. Zmätok a napätie sa zvýšili po tom, čo vznikli pochybnosti o splnomocneniach predkladaných poľovníckym združením. V priebehu prezentácie prišiel za ňou p. V. D., ktorý je povedal, že počul, ako sa p. D., člen poľovníckeho združenia, zapisuje na základe jeho splnomocnenia, ktoré mu nikdy neudelil, a na zasadnutie sa osobne dostavil. Na upozornenie W.. D. W.. D. splnomocnenie roztrhal. Zistilo sa tiež, že p. V. pri prezentácii zaregistroval p. M., ktorý bol už v tom čase nebohý. Ľudia sa tiež dozvedeli, že bola zaregistrovaná aj prítomnosť p. Ž., ktorá tak isto bola v tom čase už nebohá, a tiež vlastným menom aj nebohý p. V. F.. Niektoré podpisy na splnomocneniach boli tiež falšované, čo je uvedené aj uznesení polície, ktorá celú vec na jej oznámenie prešetrovala. Keď zistila podozrenie z manipulácie, sama sa do prezenčnej listiny nezapísala. Dúfala, že mandátová komisia nakoniec preverí splnomocnenia. P. V. a p. C. ubezpečovali predsedu Q. A.,
že na základe splnomocnení, ktoré neboli zasielané spolu s pozvánkou, a u ktorých sa zistili uvedené nezrovnalosti, zhromaždenie bude uznášaniaschopné.
40. Podľa výpovede V.. P. H. (žalobcu v 4. rade), predsedu dozornej rady spoločenstva, keď vošiel do sály, myslel, že hneď odíde. Boli tam hádky, nervozita, odstrkovanie. Jeden z členov sa ho opýtal, či vie o tom, že sa ráno dozvedel, že idú odvolávať členov výboru a dozornej rady, že došlo k dohode medzi p. C., W.. V., W. X. P. W.. R. na tom. Sám sa nezaregistroval, lebo to pre chaos a napätie ani nebolo možné. Zo všetkých strán na neho útočili s rôznymi otázkami, ako na predsedu dozornej rady. Bol presvedčený, že zasadnutie ani nezačne.
41. Podľa výpovede Q. W., (žalobcu v 5. rade), člena spoločenstva, pri registrácii účasti bolo vo vestibule veľa ľudí a hluk. Okolo každej pracovníčky, ktorá mala na starosti registráciu účasti, boli traja až štyria členovia poľovníckeho združenia. Smial sa, či im robia ochranku. Keď pristúpil k stolu, bolo tam množstvo rôznych listín. Pracovníčkam boli predkladané rôzne splnomocnenia, boli im trhané papiere. Dozvedel sa, že sú tam splnomocnenia predkladané poľovníckym združením. Veľa ľudí bolo nešťastných, pretože prišli na zasadnutie a už boli zaregistrovaní. Sám váhal, či sa zaregistrovať. Nakoniec sa nezaregistroval. O 10.00 hod chlapci z poľovníckeho združenia vytrhli pracovníčkam zoznamy a odbehli na obecný úrad. Ostal zaskočený. W.. A. ho poprosil, aby išiel čakať právnika, ktorý bol na zasadnutie pozvaný. Keď vyšiel von, chlapci z poľovníckeho združenia povedali, že môžu robiť čo chcú, aj tak budú poľovať a my prídeme o pozemky. Potom prišlo auto so staroľubovnianskou značkou, v ktorom sedela žena. Navigoval ju do sály, kde si ju prevzali p. C. a p. V. a odviedli na pódium. Potom odišiel zo sály na chodbu, pretože tam bolo také napätie, že stačila malá iskra a mohlo dôjsť aj k vážnejším fyzickým konfliktom.
42. Podľa svedkyne V.T. K., účtovníčky a ekonómky spoločenstva, p. A. ju poveril technickou prípravou predmetného zasadnutia. Na deň 26.11.2015 bolo zvolané rokovanie výboru. W.. A.Č. tlačil na čo najskorší termín, aby sa zasadnutie zhromaždenia stihlo pripraviť. Pán R. bol v tom čase práceneschopný. P. V. povedal, že nemôže prísť. P. C. prisľúbil, avšak neprišiel. V deň rokovania nedvíhal telefón a nedalo sa dovolať ani jeho manželke. Na rokovaní výboru sa prejednala výročná správa, zvolanie a program zhromaždenia. Nevie, prečo sa to do zápisnice z rokovania výboru nedostalo. V zápisnici zo dňa 29.01.2016 sa však dodatočne už uviedol program aj s bodom o žiadosti o postúpenie výkonu poľovného práva. Dňa 11.12.2015 p. X. totiž podal žiadosť o postúpenie výkonu poľovného práva, a o to, aby bol o jej vybavení informovaný. V tom čase pozvánky na zhromaždenie už boli vytlačené. Ešte cez sviatky sa však zvolala schôdza výboru, na ktorej p. A. členov poľovníckeho združenia ubezpečil, že tento bod bude do programu zhromaždenia dodatočne zaradený. Vtedy p. X. povedal, aby pozvánky boli včas poslané, a že o účasť na zasadnutí sa postarajú. Až následne v kontexte tohto sporu jej došlo, že to všetko bolo pripravené. Dňa 04.02.2016 prišli za ňou p. V. a p. C. a dožadovali sa prezenčnej listiny. Na pokyn p. A. ju im odmietla dať, na čo sa jej začali vyhrážať. Celý rok sa o chod výboru nezaujímali. Zrazu potrebovali prezenčné listiny, ktoré si nakoniec sami pokojne vyžiadali z katastra. Dňa 07.02.2016 cca o 7.15 - 7.30 hod bola na urbáre a pripravovala pomôcky pre ďalšie pracovníčky, ktoré mali vykonávať prezentáciu účasti. Bolo jej divné, že už v tom čase sa schádzali skupinky poľovníkov a u p. X. sa svietilo. Okolo 8.00 hod išli do kultúrneho domu, kde boli pripravené tri stoly, na ktoré dali prezenčné listiny. Keď p. S. a iní poľovníci začali predkladať vlastné splnomocnenia, ktoré neboli zasielané s pozvánkou, dala pokyn, aby neboli akceptované. P. S. a p. X. na ňu zaútočili, čo si to dovoľuje. Nevedela sa dovolať p. A., ani iným členom, lebo nefungovali telefóny. Napriek jej pokynu pracovníčky pod nátlakom, ktorý bol na nich vyvíjaný, splnomocnenia predkladané poľovníckym združením registrovali. Napríklad len p. X. mal 1.900 hlasov. P. X. jej povedal, že možno konečne odvolajú aj predsedu. Preto tušila, že sa niečo deje. Bol tam pomerne veľký chaos. Asi okolo 9.30 hod prišiel J.. H.. Potom p. A. spolu s p. T., ktorý tiež povedal, že splnomocnenia sa v žiadnom prípade nemôžu registrovať. Sama sa nezaregistrovala, lebo vedela, že to nie je v poriadku. Prezenčná listina sa použila tá, ktorú vytlačil z katastra p. S., aby bol pokoj. Voči obsahu prezenčnej listiny, ktorú pripravila, boli námietky. Obe však pochádzali z jedného zdroja. Rozdiel podľa nej bol iba pri podielnikoch, ktorí sú aj pri urbáre aj pri komposesoráte. Výsledný počet hlasov aj výmery však boli rovnaké. Podielnikom sa vydal farebný papier, kde bol fixkou napísaný počet hlasov, ktorý zodpovedal počtu ha. Podielnik ho pri hlasovaní dvíhal nad hlavu. Výbor neschválil účasť notárky na zasadnutí, a ani p. K. nedal poverenie na spisovanie zápisnice.
43. Podľa svedka V. D. v kritický deň stál asi tretí alebo štvrtý v rade na prezentáciu, keď začul svoje meno a meno svojho brata. Na to sa naklonil a povedal, že je tu a nikomu splnomocnenie nedal. Na
to p. D. sa ospravedlnil a splnomocnenie pokrčil. Uviedol, že p. D. pozná iba z videnia a nikdy mu splnomocnenie nedal. Sám mal splnomocnenie aj od svojho brata. Zasadnutie potom začalo asi s hodinovým oneskorením. Bol tak krik, zvada a chaos. Preto sa odregistroval a odišiel.
44. Situácia pri úvodnej prezentácií účasti na zasadnutí zhromaždenia teda podľa výpovedí všetkých žalobcov a svedkov V. K. a V. D. bola neprehľadná, sprevádzaná chaosom a zmätkom, krikom, napätím a nepokojmi. Podľa výpovede žalobkyne v 3. rade J.. Ž. T. táto situácia bola spôsobená nie len dvoma rôznymi listinami, ktoré boli na prezentáciu pripravené (zoznam a prezenčná listina) a dvoma rôznymi formulármi plnomocenstva, ale aj už v tom čase zistenými nezrovnalosťami v plnomocenstvách. A to že p. V. D., N.. XX.XX.XXXX, bol do prezenčnej listiny zaregistrovaný na základe plnomocenstva poľovníckeho združenia, ktoré nikdy neudelil. Svedok V. D. v svojej výpovedi túto skutočnosť sám potvrdil, keď uviedol, že p. D.M. sa mu za to ospravedlnil a splnomocnenie pokrčil. Podľa prezenčnej listiny je pri jeho mene vlastnoručný podpis a preškrtnutá poznámka „SPL“. Táto skutočnosť vyplýva aj z čestného prehlásenia K. K. nachádzajúceho sa na čl. 13 spisu. Ďalej tiež zisteniami, že do prezenčnej listiny boli zaregistrované aj v tom času už mŕtve osoby, a to p. V. M., p. P. Ž. a p. V. F.. Podľa úmrtného listu V. M., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa plnomocenstva poľovníckeho združenia neb. mal udeliť plnomocenstvo W. V., ktorého podpis je na prezenčnej listine. Podľa úmrtného listu P. Ž., N.. XX.XX.XXXX, N. A. A., Y. XXX/XX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Podľa plnomocenstva poľovníckeho združenia neb. mala udeliť plnomocenstvo Q. K., ktorý je na prezenčnej listine podpísaný. V. F., N.. XX.XX.XXXX, N. A. W., R.. B. XXXX/X, zomrel dňa XX.XX.XXXX. V prezenčnej listine je podpis „F.“ . Podľa výpovedi žalobcov v 4. a 5. rade napätie pri úvodnej prezentácií bolo také, že mohlo dôjsť k fyzickým konfliktom. Táto situácia podľa výpovedí všetkých žalobcov a svedkyne V. K. bola dôvodom, pre ktorú sami svoju účasť na zasadnutí v prezenčnej listine nezaregistrovali, čo je z prezenčnej listiny zrejmé. Okrem žalobcu v 5. rade Q. W., ktorý v svojej výpovedi uviedol, že sa nezaregistroval. V prezenčnej listine je však pri jeho mene nejaký vlastnoručný podpis, neskôr škrtnutý.
45. Podľa výpovedí členov výboru spoločenstva a súčasne členov poľovníckeho združenia Q. C. a W. V., K. X., manželky predsedu poľovníckeho združenia, a svedka V. K., situácia v úvode zasadnutia súvisiaca s registráciou účasti aj napriek vyššie uvedeným okolnostiam, ktoré nespochybnili, nebola sprevádzaná chaosom a napätím, a prebehla vcelku v poriadku a štandardne. Chaos, napätie a zmätok nastal až potom, čo do mandátovej komisie neboli zvolení členovia navrhnutí predsedom spoločenstva schválení výborom spoločenstva a predseda spoločenstva do mikrofónu vyhlásil, že zasadnutie zhromaždenia ukončuje.
46. Podľa výpovede Q.N. C., podpredsedu spoločenstva, na rokovaní výboru dňa 28.12.2015 zástupcovia poľovníkov podali žiadosť o schválenie postúpenia výkonu poľovného práva. Výbor to odsúhlasil, avšak v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia to nebolo. Preto začali mať podozrenie z manipulácie s programom zasadnutia. Pri dnešných technických možnostiach považuje za čudné, aby sa pozvánky tlačili s takým veľkým časovým odstupom pred zasadnutím. Keďže mali podozrenie z manipulácie, dňa 04.02.2016 pre účely registrácie na zasadnutí požiadali v kancelárii spoločenstva o zoznam podielnikov, na čo pracovníčka kancelárie na nich zavolala políciu. Notárka bola na zasadnutie zavolaná z dôvodu, že už v minulosti zasadnutia boli zmanipulované. V deň konania zasadnutia J.. Q. S. zistil, že pripravené prezenčné listiny sú zmätočné, nakoľko nemá toľko hlasov, koľko by mu podľa výmery patrilo. Celých 25 rokov bola v spoločenstve prax, že 1 hektáru zodpovedalo 10 hlasov. Oboznámili o tom p. H.. Predložili iné prezenčné listiny, ktoré si vyžiadali z katastra, v ktorých počet hlasov priradených k podielom na spoločnej nehnuteľnosti zodpovedal doterajšej praxi v spoločenstve, a ktoré sú prílohou notárskej zápisnice. Registrácia účasti, ktorú vykonávali ľudia p. A. na pomocných hárkoch, však prebehla v poriadku, a to v čase od 8.00 hod do 10.15 hod. Neboli tam žiadne urážky, ani napätie. P. A. zasadnutie zhromaždenia riadne otvoril. Aj napriek dohode do mandátovej komisie neboli schválení ľudia podľa jeho návrhu, pretože jeho ľudia sa riadne nezaregistrovali a nemali hlasovacie právo. Až po tom vzniklo určité napätie, keď sa voči tomu niektorí členovia ohradili.
47. Podľa výpovede W. V., člena výboru spoločenstva, rokovanie výboru spoločenstva, na ktorom sa dohodol termín predmetného zasadnutia zhromaždenia, sa konalo narýchlo vo štvrtok 26.11.2015 s tým, že sa vedelo, že sa pre pracovné povinnosti nebudú môcť zúčastniť. Na tomto rokovaní, okrem dátumu, nebol schválený žiadny program zasadnutia. Na rokovaní výboru konanom dňa 28.12.2015 bola predložená žiadosť poľovníckeho združenia o prenájom poľovného revíru na 15 rokov. S tým boli
problémy už v minulosti. Cca 15 rokov neboli rokovania valného zhromaždenia uznášaniaschopné. Prezentáciu na zasadnutí robili ľudia p. A., oni sčítavali hlasy a odovzdali mu prezenčnú listinu spolu so splnomocneniami. Takto bol zistený počet hlasov 60,64 %. Keď p. A. zistil pomerne vysokú účasť, znervóznel a začal mu trhať hárky z rúk. Preto ich odovzdal notárke, aby sa s nimi nemanipulovalo. Vzor splnomocnenia doručovaného spolu s pozvánkou nebol pri prezentácii účasti ani v jednom prípade použitý. Problémy nastali po tom, čo mandátová komisia navrhnutá p. A.K. neprešla. Veľa ľudí kričalo. Boli to však nečlenovia žalovaného, ktorí tam nemali čo robiť.
48. Podľa výpovede K. X., členky výboru spoločenstva a manželky predsedu poľovníckeho združenia, úvodom zasadnutia sa debatovalo o rôznych veciach, vytvárali sa hlúčiky. Prezentácia účasti však prebiehala v štandardnom režime, pretože ľudom záležalo na tom, aby zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. Na začiatku boli dve prezenčné listiny s rôznym počtom hlasov zodpovedajúcich výmere. Nakoniec sa použila prezenčná listina vychádzajúca zo stavu v katastri podľa počtu hlasov zodpovedajúcich výmerám tak, ako to bolo zaužívané aj v minulosti.
49. Podľa svedeckej výpovede V. K., člena spoločenstva, p. S. spochybnil pripravené prezenčné listiny, pretože boli iné, ako v minulosti. Keď sa listiny vymenili, zaregistroval sa. Registrácia prebiehala dlho, lebo tam bolo veľa ľudí. Zasadnutie otvoril predseda p. A.. Skonštatoval, že je tam niečo cez 60% hlasov, a že zasadnutie je uznášaniaschopné. Keď neboli schválení p. A. navrhnutí členovia do mandátovej komisie, p. A. zakričal do mikrofónu, že zasadnutie končí. Potom nastala „tŕma - vŕma“.
50. Podľa notárskej zápisnice, ako aj zápisnice, ktorých obsah vcelku vzájomne korešponduje, zhodne s ostatnými dôkazmi vykonanými vo veci, po ukončení úvodnej prezentácie účasti na zasadnutí do prezenčnej listiny na základe oboch plnomocenstiev, predseda spoločenstva Q. A. skonštatoval, že na zhromaždení spoločenstva, ktoré spravuje pozemky podielových spoluvlastníkov celkom o výmere 16 526 000 m2 (1 652 ha), čomu zodpovedá 16 526 hlasov (100% hlasov), sú prítomní spoluvlastníci pozemkov, ktorých podielom prislúcha 10 021 hlasov, čo je 60,64 % z celkovej výmery, a valné zhromaždenie je tak uznášaniaschopné. Na to zasadnutie zhromaždenia predseda spoločenstva otvoril, prítomných privítal a pristúpil k voľbe členov mandátovej komisie, ktorá jeho predbežnú správu o účasti na zasadnutí mala overiť. Na základe predchádzajúceho návrhu výboru spoločenstva ako prvého člena mandátovej komisie predseda navrhol V. K.. Pri hlasovaní o tomto návrhu „za“ bolo 135 hlasov, „proti“ 8 345 hlasov, „zdržalo sa“ 244 hlasov. Zhromaždenie tak V. K. nechválilo do mandátovej komisie. Za druhého člena mandátovej komisie predseda spoločenstva navrhol opäť výborom vopred schváleného Q. W.. Pri hlasovaní o tomto návrhu „za“ bolo 1 200 hlasov, „proti“ 7 257 hlasov, „zdržalo sa“ 60 hlasov. Zhromaždenie tak ani Q. W. neschválilo do mandátovej komisie. Ani návrh tretieho člena J.. V. K. neprešiel. Podľa oboch listín „za“ bolo 986 hlasov, „proti“ 7 678 hlasov, „zdržalo sa“ 60 hlasov. Zhromaždenie tak neschválilo do mandátovej komisie ani jedného z troch kandidátov vopred schválených výborom spoločenstva. Následne člen spoločenstva Q. X. navrhol do mandátovej komisie člena výboru Q. C.. Na to predseda spoločenstva Q. A. vyhlásením do mikrofónu zasadnutie zhromaždenia ukončil a odišiel. Spolu s ním odišli aj niektorí ďalší členovia. V tomto štádiu zasadnutia už aj podľa výpovedí Q. C., W. V., K. X., P. V. K., nastal chaos a zmätok. Následne sa riadenia zasadnutia ujal podpredseda spoločenstva Q. C.. Došlo k hlasovaniu a zvoleniu mandátovej komisie v zložení Q. C., W. V.Á., V. R., V. K. P. K. X.. Na hlasovaní o členoch tejto mandátovej komisie sa zúčastnili členovia s celkovým počtom 8 487 hlasov. Tento počet hlasov bol dosiahnutý následne zhodne pri všetkých ďalších hlasovaniach v celom priebehu zasadnutia zhromaždenia. Podľa uznesenia č. 4/2016, ktorého platnosť žalobcovia spolu s ďalšími napádajú, za riadiaceho zasadnutia bol zhromaždením zvolený V. D., N.. XX.XX.XXXX, K. Č..X, ktorý v riadení zasadnutia po svojom zvolení pokračoval po Q. C.Y. až do jeho ukončenia.
51. Podľa cit. § 15 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách aby bolo riadne valné zhromaždenie uznášaniaschopné, musí byť na jeho zasadnutí zúčastnený taký počet členov, ktorí disponujú hlasmi potrebnými na to, aby bolo možné vôbec prijímať rozhodnutia. Nie je teda dôležitý počet členov, ale počet hlasov, ktorými disponujú. Podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách sa na zasadnutí riadneho valného zhromaždenia rozhoduje vždy nadpolovičnou väčšinou, ktorá sa nepočíta z prítomných hlasov, ale zo všetkých hlasov. Uznášaniaschopnosť zhromaždenia pritom závisí od bodov programu, ktoré sa majú riešiť. V danom prípade na to, aby valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a mohlo vôbec prijímať rozhodnutia, vychádzajúc z jeho programu v pozvánke, bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s
ktorými nenakladá Slovenský pozemkový fond. Podľa notárskej zápisnice, zápisnice a prezenčnej listiny celkový počet hlasov, ktorými disponovali všetci členovia spoločenstva, ktorých podiely nespravoval alebo s ktorými nenakladal fond, bol 16 526 hlasov. Tento počet hlasov prislúchajúcich všetkých členov spoločenstva nebol medzi stranami v konaní sporný. Preto súd vychádzal z toho, predmetné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, ak na jeho zasadnutí boli zúčastnení členovia s počtom hlasov minimálne 8 264 hlasov.
52. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 329/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notárska zápisnica, ktorou notár osvedčuje právne významné skutočnosti, je verejnou listinou. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toto, čo sa v nich osvedčuje, ak nie je preukázaný opak. Základným predpokladom dôkaznej sily tejto verejnej listiny je však to, aby spĺňala všeobecnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti, tzn. aby nebola zmätočná. Notárka JUDr. Darina Sčensná v notárskej zápisnici overila jednak skutočnosť, že predseda spoločenstva Q. A. v úvode zasadnutia na základe vykonanej prezentácie skonštatoval, že na zhromaždení sú prítomní členovia s počtom celkom 10 021 hlasov, čo z celkového počtu hlasov 16 526 predstavuje cca 60,64%. Súčet všetkých hlasov prislúchajúcim členom spoločenstva, pri ktorých v prezenčnej listine, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice, je vlastnoručný podpis člena spoločenstva alebo jeho splnomocnenca, tomuto počtu vcelku aj zodpovedá. Notárka v notárskej zápisnici však súčasne osvedčila aj skutočnosť, že o prvých návrhoch na členov mandátovej komisie, ktorá mala toto konštatovanie predsedu spoločenstva o účasti na zasadnutí overiť, hlasovali členovia so značne nižším počtom hlasov. Súčet hlasov „za“, „proti“ a „zdržal sa“ pri hlasovaní o V. K. bol len 8 724 hlasov, čo je o 1 297 hlasov menej. Pri hlasovaní o Q. W. to bolo len 8 517 hlasov, čo je o 1 504 hlasov menej. Pri hlasovaní o J.. V. K. opäť 8 724 hlasov. Mandátová komisia počet hlasov tak, ako to skonštatoval predseda spoločenstva Q. A. v úvode zasadnutia (10 021 hlasov), a ani tak, ako vyplýva z prvého hlasovania o členoch mandátovej komisii (8 724, resp. 8 517 hlasov) neoverila. Následne časť prítomných po verejnom vyhlásení ukončenia zasadnutia zhromaždenia predsedom spoločenstva spolu s ním odišla. V prezenčnej listine sú vyškrtnutí členovia s počtom celkom 1.196 hlasov. Následne podľa notárskej zápisnice novozvolená mandátová komisia mala overiť, že po odchode predsedu spoločenstva a niektorých členov ostali prítomní členovia s počtom 8 487 hlasov. Správa tejto mandátovej komisie o účasti členov a o uznášaniaschopnosti zhromaždenia má tvoriť prílohu notárskej zápisnice, avšak súdu ako listinný dôkaz nebola stranami predložená. Počet 8 487 hlasov sa potom opakuje pri všetkých ďalších hlasovaniach počas celého priebehu zasadnutia zhromaždenia.
53. Za situácie, kedy podľa notárskej zápisnice a podpisov v prezenčnej listine boli v úvode zasadnutia prítomní členovia s počtom hlasov 10 021, a kedy notárka v notárskej zápisnici osvedčila, že hlasovania o prvej mandátovej komisii sa hneď v úvode zasadnutia zúčastnilo len 8 724, resp. pri druhom členovi dokonca len 8 517 hlasov, je otázne, prečo sa hlasovania už v úvode zasadnutia nezúčastnili členovia s počtom hlasov 1 297, resp. 1 504 hlasov (rozdiel medzi 10 021 a 8 724, resp. 8 517). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že niektorí členovia spoločenstva sa z prezenčnej listiny vyškrtli po vyhlásení ukončenia zasadnutia predsedom spoločenstva, teda po úvodnom hlasovaní o mandátovej komisii. Počet všetkých vyškrtnutých hlasov podľa prezenčnej listiny je 1 196 hlasov. Po odpočítaní týchto hlasov z celkového počtu 10 021 hlasov podľa prezenčnej listiny rozdiel predstavuje 8 825 hlasov, nie 8 487 hlasov, ktoré sa dosiahli pri hlasovaní v priebehu celého ďalšieho zasadnutia zhromaždenia. Tieto nezrovnalosti v notárskej zápisnici vo vnútornej logike s niektorými ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci navádzajú k záveru, že po odchode predsedu a ďalších členov spoločenstva bol pri prvom hlasovaním o mandátovej komisii dosiahnutý menší počet hlasov ako bola nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva tak, ako to zhodne uviedli v svojich výpovediach žalobcovia v 2., 3., 4. a 5 rade (vrátane predsedu dozornej rady spoločenstva). Nemožno preto vylúčiť, že už v úvode zasadnutia zhromaždenia neboli v sále reálne prítomní členovia s počtom 10 021 hlasov, ale so značne nižším počtom hlasov, a to len 8 724, resp. 8 517 hlasov tak, ako to vyplýva z prvého hlasovania o mandátovej komisii. Po odpočítaní hlasov členov, ktorí sa z prezenčnej listiny vyškrtli (1 196 hlasov), tak v sále mohli ostať členovia len s počtom 7 528 hlasov, resp. 7 321 hlasov, čo je menej ako nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva (podľa výpovedi žalobcov v 2., 3., 4. a 5. rade pri prvom hlasovaní po odchode predsedu a niektorých členov sa dosiahlo len 7 900 hlasov, čo je menej ako polovica všetkých hlasov). Podľa výpovede žalobcu v 4. rade (predsedu dozornej rady spoločenstva) notárka odmietla uviesť do notárskej zápisnice výsledok prvého hlasovania po obnovení zasadnutia, podľa ktorého nebola najprv dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov. Z výpovedí žalobcov, členov výboru spoločenstva a niektorých svedkov tiež vyplýva, že žalobcovia a svedkyňa V.T. K. sa v prezenčnej
listine vôbec nezaregistrovali, a niektorí žalobcovia nezaregistrovali ani plnomocenstvá, ktoré im boli udelené. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či tieto osoby pri prvom hlasovaní o mandátovej komisii hlasovali alebo nie. Podľa výpovede žalobkyne v 3. rade a čestného prehlásenia K. V. (čl. 22 spisu) pri odchode zo zasadnutia po jeho ukončení predsedom sa niektorým členom nepodarilo vyškrtnúť z prezenčnej listiny, pretože W. V. zobral prezenčnú listinu po tom, čo zistil, že by nebolo dosť hlasov. Ich hlasy však do kvóra pri ďalšom hlasovaní však boli zarátané.
54. Za danej dôkaznej situácie je dôvodné konštatovať, že zisťovanie účasti nie len v úvode zasadnutia, ale v nadväznosti na uvedené nezrovnalosti v úvode zasadnutia aj po obnovení zasadnutia po jeho ukončení predsedom spoločenstva prebiehalo spôsobom, kedy nebol riadne zisťovaný, spočítavaný a zaznamenávaný počet členov alebo ich zástupcov prítomných v sále, počet členov alebo ich zástupcov zúčastnených na hlasovaniach o oboch mandátnych komisiách a im zodpovedajúci počet hlasov. Notárska zápisnica a zápisnica je v tomto smere nezrozumiteľná a zmätočná, a nespĺňa základné náležitosti verejne listiny osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia spoločenstva.
55. Podľa notárskej zápisnice a zápisnice po verejnom vyhlásení predsedu spoločenstva, že zasadnutie zhromaždenia ukončuje, predseda spoločenstva odišiel a spolu s ním aj niektorí ďalší prítomní členovia spoločenstva. Riadenia zasadnutia sa ujal podpredseda spoločenstva Q. C., ktorý požiadal o overene účasti „sčítaním hlasov prítomných podielnikov“. Sčítaním sa podľa zápisníc malo zistiť, že sú prítomní podielnici s počtom hlasov 8 487, čo z počtu všetkých hlasov 16 526 predstavuje 51,36 %, a teda že valné zhromaždenie je uznášaniaschopné. Podľa notárskej zápisnice následne boli hlasovaním s rovnakým počtom hlasov celkom 8 427 (8 427 „za“, 60 „proti a „zdržal sa“ 0) zvolení všetci piati členovia mandátovej komisie (Q. C., W. V., V. R., V. K. P. K.N. X.), ktorá predložila podpredsedovi spoločenstva riadiacemu zasadnutie Q. C. správu o účasti členov a o uznášaniaschopnosti zhromaždenia, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice, a ktorá však súdu ako listinný dôkaz nebola stranami predložená.
56. Podľa výpovede žalobcu v 2. rade Q. T., ktorý po ukončení zasadnutia predsedom v sále ostal, v sále po odchode predsedu a ďalších podielnikov ostalo cca 20 - 24 ľudí. Preto vyzval notárku, aby sa títo ľudia preukázali, akými hlasmi disponujú, aby sa to nanovo prepočítalo. Na to notárka povedala, že nie je skrutátorka, že robí len zápisnicu. Po prvom hlasovaní o členoch mandátovej komisie notárka vyzvala p. K. X., aby oznámila výsledok hlasovania. Na to menovaná oznámila, že „za“ bolo 7 840 hlasov, „proti“ 60 hlasov a „zdržal sa“ 0. Na to reagoval, že je to spolu 7 900 hlasov, a že do nadpolovičnej väčšiny ešte niečo chýba. Potom sa hlasy prepočítali a dalo sa tam niečo viac ako 8 300 hlasov, čo je zhruba polovica. To sa potom už opakovalo pri každom ďalšom hlasovaní. Namietal, že hlasy neboli dobré spočítané. Trval na tom, aby notárka to do zápisnice uviedla, čo sa nestalo. Potom zo sály odišiel.
57. Podľa výpovede žalobkyne v 3. rade J.. Ž. T., ktorá po ukončení zasadnutia odišla spolu s predsedom, nikdy sa nestretla so správaním notárky tak, ako sa správala JUDr. Sčensná. Sedela v rohu miestnosti tak, že nevidela ani polovicu sály. Pani X. jej nosila lístky s tým, ako sa hlasovalo, a podľa tohto robila zápisnicu. Už z nezvolenia členov mandátovej komisie, ktorých p. A. po otvorení zasadnutia navrhol v súlade s návrhom výboru spoločenstva, bolo zrejmé, že je tu snaha zmanipulovať voľbu mandátovej komisie a vybrať iných členov mandátovej komisie, než schválil výbor spoločenstva. Podielnici pískaním a kričaním, že celé je to fraška, vyslovovali nespokojnosť. Väčšina predsedu p. A. vyzývala na ukončenie zasadnutia. Pod týmto tlakom predsedovi neostávalo nič iné, iba väčšinu rešpektovať a zasadnutie ukončiť. Podielnici priamo v sále podpisovali čestné prehlásenia a odchádzali. Väčšina podielnikov odišla spolu s predsedom. Zostalo tam asi 20 ľudí. Pred odchodom odchádzajúcich podielnikov, ktorých poznala, upozornila, aby sa z prezenčnej listiny vyškrtli, aby ich hlasy neboli zneužité inými podielnikmi. Niektorým podielnikom sa to však nepodarilo, pretože p. V. zobral prezenčnú listinu po tom, čo zistil, že by ďalej nebolo dosť hlasov. Ich hlasy napriek ich odchodu do kvóra pri hlasovaní v ďalšom priebehu zasadnutia boli zarátané. Jej manžel (žalobca v 2. rade) a p. H. (žalobca v 4. rade) ostali v sále ďalej, aby upozorňovali notárku na nezrovnalosti. Valné zhromaždenie už od začiatku nebolo uznášaniaschopné.
58. Podľa výpovede žalobcu v 4. rade V.. P. H., predsedu dozornej rady spoločenstva, po ukončení zasadnutia p. A. sa verejne hovorilo, že zasadnutie sa skončilo. Niektorí podielnici sa dali vyškrtnúť zo zoznamu a odišli s tým, že zasadnutie je ukončené a bude zvolané nové. Nevie, či všetci, ktorí odišli, sa aj vyškrtli. Riadenia sa ujal Q. C. spolu s V. S.. Sám mal za to, že zasadnutie valného zhromaždenia spoločenstva sa ukončilo a pokračuje už len schôdza poľovníckeho združenia. Po ukončení zasadnutia a odchode predsedu a niektorých podielnikov sa hlasy neprepočítavali. Pri voľbe mandátovej komisie
bolo dosiahnutých 7 840 hlasov, na čo notárka JUDr. Sčensná upozornila p. X., že nie je dosť hlasov, čoho svedkom bol aj p. T.. Vtedy p. V., ktorý mal pri sebe prezenčné listiny a pero sa opýtal, koľko hlasov potrebujú, aby boli uznášaniaschopní, na čo mu v dobrej viere povedali, že aspoň 8 300 hlasov. Pri ďalšom hlasovaní sa kvórum nad tento počet už dosiahlo tak, že po tom, čo zo sály väčšina odišla a ostali len verní novému vedeniu, hlasy sa už nesčítavali, resp. nesčítali správne. Keď ako predseda dozornej rady sa chcel prihlásiť do diskusie a upozorniť, ako sa zasadnutie vedie, predsedajúcim V. D. a jeho asistentom J.. Q. S. mu to nebolo umožnené. Preto zasadnutie opustil.
59. Podľa výpovede žalobcu v 5. rade Q. W. situácia bola napätá. P. A. sa opýtal, či má zasadnutie ukončiť, s čím väčšina súhlasila a po ukončení odišla. Ostal tam v rohu hlúčik 20 - 25 ľudí. Všetko členovia poľovníckeho združenia. Potom sa hlasy prepočítali, p. C. na to vyzval. Pri prvom a druhom hlasovaní počty nesedeli. Pri treťom už to vyšlo a poľovníci boli spokojní. Nevie, odkiaľ mali lístky. Medzi nimi však kolovala fixka a mohli kľudne dopisovať. Nehlasovalo sa verejne manifestačným spôsobom, ale vytváral sa hlúčik ľudí. Chvíľu ešte ostal a potom odišiel.
60. Podľa výpovede Q. C. predseda zasadnutie ukončil a odišiel. S ním aj niektorí členovia, ktorí sa vyškrtli. Predseda nemal právo zasadnutie ukončiť. Právo ukončiť zasadnutie malo po jeho otvorení už len zhromaždenie. Hodnotí to ako chrapúnstvo. Ľudia prišli z celého Slovenska a chceli vedieť, ako sa hospodári a chceli zmenu. V záujme týchto ľudí sa ujal riadenia zasadnutia. Po tom, čo niektorí prítomní z protistrany namietali uznášaniaschopnosť zhromaždenia, dal p. X. a skrutátormi prepočítať hlasy, pričom bola zistená prítomnosť 51,36 % hlasov, čo bolo oznámené notárke. Prepočítanie hlasov prebehlo tak, že sa na jeho výzvu prítomní zdvihli nad hlavu tabuľky s číslami hlasov, ktoré im patria, a ktoré im boli pridelené už pri počiatočnej prezentácii. Tak bolo zistených 51,36% hlasov. Čiže v sále ostali sedieť ľudia s celkom 51,36 % hlasov. Iná prezentácia sa nerobila, pretože by to bolo zdĺhavé.
61. Podľa výpovede W. V. zasadnutie pokračovalo po vedením p. C.. Po odchode niektorých podielnikov p. H. mal nejaké námietky k nedostatočnému počtu hlasov. Na to p. H. vyzval, aby to skontroloval a prepočítal, na čo nereagoval a odišiel.
62. Podľa K. X. po tom, čo p. A. ukončil zasadnutie, vyzval prítomných, aby opustili sálu. Riadenia sa ujal Q. C.. Vykonala sa kontrola uznášaniaschopnosti, a to tak, že každý dostal lístok s číslom hlasov, ktoré mu patria, opatrený pečiatkou. Tak bolo zistené, že valné zhromaždenie je uznášaniaschopné. V rokovaní sa pokračovalo tak, ako je uvedené v zápisnici. Hlasovalo sa tak, že lístky boli zdvíhané nad hlavu a spočítané.
63. Podľa svedka V. K. spolu s p. V. a p. C. boli zvolení do mandátovej komisie. Keďže ľudia odchádzali a odišli aj pracovníčky, čo mali na starosti spočítavať hlasy, niektorí v sále ostali zaregistrovaní, iní nie, ako skrutátori začali hlasy počítať. Vyzvali, aby všetci zdvihli tabuľky a podľa tohto sa spočítalo, že ostalo nad 50% hlasov. Tí, ktorí neboli zaregistrovaní a ostali v sále vykrikovali. Snažili sa narušiť priebeh zasadnutia a vyzývali tých, ktorí ostali, aby sa z registrácie odhlásili.
64. Podľa svedka J.. Q. S. keď s pánom A. odišli niektorí podielnici, p. C. požiadal o kontrolnú prezentáciu. Zdvihnutím hlasovacích lístkov prítomnými podielnikmi sa zistila nadpolovičná väčšina hlasov, a to 51 %. Na základe tohto boli potom volení členovia mandátnej komisie a pokračovalo sa podľa pozvánky.
65. Podľa svedka W. K. riadenia sa ujal p. C.. Začalo nové sčítanie hlasov. Bolo cca 8 600 hlasov. Tak sa začalo zasadnutie, ktoré prebehlo podľa programu.
66. Notárka v notárskej zápisnice teda ďalej osvedčila, že podpredseda spoločenstva Q. C., ktorý sa ujal riadenia zasadnutia, po odchode predsedu spoločenstva požiadal o overene účasti „sčítaním hlasov prítomných podielnikov“, a že sčítaním hlasov sa zistilo, že sú prítomní podielnici s počtom hlasov 8 487, čo z počtu všetkých hlasov 16 526 predstavuje 51,36 %, a že valné zhromaždenie je tak uznášaniaschopné. Uznášaniaschopnosť zhromaždenia po odchode predsedu a niektorých členov podľa notárskej zápisnice mala overiť mandátová komisia v zložení Q. C., W. V., V. R.K., V. K. P. K. X.. Správa tejto mandátovej komisie o účasti a o uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia po odchode predsedu, ktorá má tvoriť prílohu notárskej zápisnice, však súdu ako listinný dôkaz nebola stranami predložená. Podľa zápisnice zhromaždenie za účelom spočítavania hlasov nezvolilo žiadnych
skrutátorov. Podľa výpovede žalobcov v 1.,2., 3. a 4. rade a Q. C. hlasy sčítavala K. X.. Podľa svedka V. K. hlasy sčítaval spolu s Q. C. P. W. V.. Z notárskej zápisnice pritom nie je jasné, kto a ako sčítaval hlasy. Podľa K. X. kontrola uznášaniaschopnosti sa po odchode predsedu a niektorých členov vykonala tak, že každý dostal lístok s číslom hlasov, ktoré mu patria, opatrený pečiatkou. Podľa svedka V. K. a svedka J.. Q. S. po odchode pracovníčok, ktoré hlasy v úvode spočítavali spolu s predsedom, V. K., W. V. P. Q. C. ako skrutátori začali hlasy počítať. Vyzvali, aby všetci zdvihli tabuľky. Podľa tohto sa spočítalo, že ostalo nad 50% hlasov. Iná prezentácia účasti by bola zdĺhavá. W. V. potvrdil, že žalobca v 4. rade mal k sčítaniu hlasov po odchode predsedu námietky, na čo ho vyzval, aby si hlasy skontroloval a spočítal sám. Podľa výpovede žalobcov v 2., 4. a 5. rade, že pri voľbe členov mandátovej komisie bolo dosiahnutých len 7 900 hlasov, „za“ bolo 7 840 hlasov, „proti“ 60 hlasov a „zdržal sa“ 0. O tom mala vedomosť ako notárka, tak aj p. K. X., ktorú notárka na to upozornila. Hlasy teda neboli spočítané. Podľa žalobcu v 2. rade, predsedu dozornej rady, keď vyzval notárku, aby sa ľudia po odchode predsedu a niektorých členov preukázali, akými hlasmi disponujú, notárka povedala, že nie je skrutátorka, že robí „len“ zápisnicu. Podľa žalobkyne v 3. rade notárka sedela v rohu miestnosti, p. X. jej nosila lístky s tým, ako sa hlasovalo, a podľa tohto robila zápisnicu. Podľa žalobcu v 4. rade, predsedu dozornej rady, W. V., ktorý mal pri sebe prezenčné listiny a pero, sa za prítomnosti aj žalobcu v 2. rade opýtal, koľko hlasov potrebujú, aby boli uznášaniaschopní. Na to v dobrej viere povedali, že je potrebných aspoň 8 300 hlasov. Potom sa už dosiahlo niečo viac ako 8 300 hlasov, čo je zhruba polovica. To sa potom stále už iba opakovalo, čo je zrejmé z notárskej zápisnice. Podľa žalobcu v 5. rade kolovala tam fixka a kľudne sa mohlo čokoľvek dopisovať. Podľa svedkyne V. K. hneď na začiatku sa členom vydal farebný papier, kde bol fixkou napísaný počet hlasov, ktorý zodpovedal počtu hektárov. Podielnik ho pri hlasovaní dvíhal nad hlavu.
67. Podľa výpovedí žalobcov, členov výboru spoločenstva a svedkov teda „sčítanie hlasov prítomných podielnikov“ sa po odchode predsedu nevykonalo prezentáciou účasti podľa prezenčnej listiny a riadnym sčítaním hlasov prislúchajúci podielom členov, ktorí v sále ostali, ale len sčítaním hlasov podľa hlasovacích lístkov, ktoré boli pridelené pri počiatočnej prezentácii. Nie je tiež jednoznačne zrejmé, kto sčítanie hlasov vykonával. Overenie dosiahnutia v notárskej zápisnici uvedeného počtu hlasov zúčastnených na hlasovaní po odchode predsedu nebolo súdu žiadnou správou mandátnej komisie preukázané. Za situácie, že už v úvode zasadnutia prezentácia účasti prebiehala spôsobom, kedy nebol riadne zisťovaný, spočítavaný a zaznamenávaný počet členov alebo ich zástupcov prítomných v sále, počet členov alebo ich zástupcov zúčastnených na hlasovaniach o oboch mandátnych komisiách a im zodpovedajúci počet hlasov, notárska zápisnica aj v časti osvedčenia uznášaniaschopnosti zasadnutia po odchode predsedu sa k kontexte všetkých ostatných dôkazov vykonaných v konaní javí ako nezrozumiteľná, neurčitá a zmätočná.
68. Na základe notárskej zápisnice a zápisnice nie je teda môže vyvodiť jednoznačný záver, či zhromaždenie bolo v úvode zasadnutia alebo po odchode predsedu uznášaniaschopné tak, ako je to v notárskej zápisnici, ktorá je zmätočná a nezrozumiteľná, osvedčené. Tu súd dáva do pozornosti, že počet hlasov prislúchajúcich zosnulým osobám vedeným v prezenčnej listine, V. M. bol 88 hlasov, P. Ž. 8 hlasov a V. F.Č. 5 hlasov, je 101 hlasov. Podľa výpovede svedkyne K. A.K., N.. XX.XX.XXXX, a uznesenia povereného príslušníka OR PZ Kežmarok zo dňa 15.12.2016 sp.zn. ORP-220/SS-KK-2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením prokurátora OP Kežmarok zo dňa 25.01.2017 sp.zn. Pv 367/16/ 7703-15, vo veci stíhania pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Trestného zákona vedeného na podnet žalobcov (ďalej len „rozhodnutie polície“- čl. 870 a nasl. spisu), svedkyňa nikdy neudelila plnomocenstvo J.. Q. S. nachádzajúce sa v spise, na základe ktorého je jej účasť zaregistrovaná v prezenčnej listine. Podľa rozhodnutia polície plnomocenstvo podpísal Ľ. S. tak, že oslovil manžela svedkyne Y. A., ktorý súhlasil s tým, že plnomocenstvo sám podpíše za manželku, ktorá sa dlhodobo zdržiavala v Anglicku. Keďže nemal okuliare, plnomocenstvo sám podpísal. Podľa prezenčnej listiny K. A. prislúchalo 19 hlasov. Pokiaľ by podľa notárskej zápisnice a zápisnice po odchode predsedu spoločenstva a niektorých členov boli prítomní členovia s počtom 8 487 hlasov, platných hlasov mohlo byť len o 120 hlasov menej, teda 8 397 hlasov, čo predstavuje len o 103 hlasov viac, než bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva (8 264 hlasov).
69. Za rozhodujúce pre záver v otázke uznášaniaschopnosti zhromaždenia súd považoval posúdenie otázky akceptovateľnosti plnomocenstiev poľovníckeho združenia, na základe ktorých bola účasť členov na zasadnutí registrovaná v prezenčnej listine, z hľadiska ich obsahu a okolnosti ich udelenia tak, ako vyšli v konaní najavo, tzn. otázku platnosti týchto plnomocenstiev, ktorú žalobcovia v
konaní namietali. Ust. § 14 Zákona o pozemkovom spoločenstve pripúšťa, aby sa člen spoločenstva zúčastnil „...zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia.“ (rovnako aj čl. VI. bod. 1 zmluvy o spoločenstve). Zákon o pozemkových spoločenstvách ani zmluva o spoločenstve pritom neustanovujú žiadne obsahové náležitostí takéhoto „splnomocnenia„. Preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, nakoľko ani Obchodný zákonník takúto úpravu nemá. Ide o hmotnoprávnu plnú moc oprávňujúcu splnomocnenca k výkonu práv člena spoločenstva, ktoré mu na zasadnutí valného zhromaždenia prináležia. Keďže výkon práv člena spoločenstva nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nejedná sa o plnú moc k zastúpeniu pri právnom úkone podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o plnú moc k výkonu práva. Občiansky zákonník nemá bližšiu právnu úpravu zastúpenia pri konaní, ktoré nie je právnym úkonom (okrem úplne všeobecného ust. § 22). Preto je potrebné použiť právnu úpravu najbližšiu, a to ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s určitými modifikáciami. Plná moc k výkonu práva člena spoločenstva je špecifická plnú moc obdobná ako napr. plná moc podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka na výkon hlasovacích práv pri zastupovaní akcionárov na valnom zhromaždení. Preto súd zastáva názor, že tak, ako pri zastupovaní na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti nie je možné použiť tzv. všeobecnú (generálnu) plnú moc, plnú moc udelenú na všetky právne úkony, tak to nie je možné ani pri zastupovaní na valnom zhromaždení spoločenstva (porovnaj napr. MASLÁK, M., JAKUBÁČ, R., Zákon o pozemkových spoločenstvách, Komentár Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s. 2019, 204 s, rozsudok NS ČR zo dňa 27.11.2002 sp.zn. 29 Odo 215/2002 a pod). Každé plnomocenstvo musí pritom vždy spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti z pohľadu primeranej aplikácie Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené členom spoločenstva aj z pohľadu právnej úpravy Zákona o pozemkových spoločenstvách.
70. Podľa cit. ust. § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Je zvykom spoločenstiev tak, ako to bolo aj v danej veci, že k pozvánke sa priloží tlačivo plnomocenstva. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách ide teda o splnomocnenie na zastupovanie na „zasadnutí“ valného zhromaždenia, nie na „zasadnutiach“ valného zhromaždenia, udelené v nadväznosti na konkrétnu pozvánku na konkrétne zasadnutie s jeho konkrétnym programom, na základe ktorých sa člen spoločenstva má právo rozhodnúť, či niekoho na svoje zastupovanie na tom ktorom konkrétnom zasadnutí splnomocní, v akom rozsahu, a či určí alebo neurčí, ako má jeho zástupca na zasadnutí hlasovať o jednotlivých bodoch programu, resp. otázkach. Plnomocenstvá poľovníckeho združenia sú z hľadiska rozsahu plnomocenstva plnomocenstvami na zastupovanie člena spoločenstva a hlasovanie za neho na „všetkých zhromaždeniach“ (teda ako riadnych, tak aj mimoriadnych) konaných v určitom období, a to od ich udelenia (prevažne január 2016) do 31.12.2016. Z obsahu plnomocenstiev poľovníckeho združenia nevyplýva, že by boli vôbec udelené v priamej nadväznosti na doručenie pozvánky členom spoločenstva na predmetné zasadnutie zhromaždenia zvolané na deň 07.02.2016, tzn. že by sa mali vzťahovať na zastupovanie a hlasovanie na predmetnom zhromaždení s jeho konkrétnym programom uvedeným v pozvánke. Tento záver nie je možné bez ďalšieho vyvodiť iba z dátumu ich vyhotovenia, ktorý predchádza dňu konania predmetného zhromaždeniu. Splnomocnenia preto nespĺňajú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti z pohľadu primeranej aplikácie Občianskeho zákonníka. Tento záver má svoju oporu aj v čestných vyhláseniach mnohých členov spoločenstva nachádzajúcich sa v spise a výpovediach mnohých členov spoločenstva uvedených z rozhodnutí polície, podľa ktorých mnohí členovia spoločenstva sa pri ich podpisovaní dokonca domnievali, že ide o súhlas s tým, aby na poľovných pozemkoch spoločenstva mohli poľovať poľovníci z poľovníckeho združenia. Splnomocnenia súčasne obchádzajú ust. § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, nakoľko v prípade ich akceptácie by pri zvolaní akéhokoľvek valného zhromaždenia s akýmkoľvek programom v uvedenom období nebolo dôvodné ani zasielať pozvánku na zasadnutie spolu s programom členovi spoločenstva, ale priamo jeho zástupcovi. Členovi spoločenstva by tak bolo odňaté jedno z najdôležitejších práv člena spoločenstva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení, ktoré rozhoduje o základných otázkach týkajúcich sa spoločenstva. Súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalobcov, že splnomocnenia poľovníckeho združenia je potrebné považovať za neplatné, a to z dôvodu, že svojim rozsahom obchádzajú Zákon o pozemkových spoločenstvách, a z pohľadu primeranej aplikácie Občianskeho zákonníka sú neurčité a nezrozumiteľné.
71. Podľa prezenčnej listiny na základe plnomocenstiev poľovníckeho združenia boli zaregistrovaní 220 členovia spoločenstva s celkovým počtom hlasov 6 124. Preto bez ohľadu na záver v otázke, či v
úvode zasadnutia boli prítomní členovia spoločenstva s počtom hlasov 10 021, alebo s počtom hlasov 8 724, resp. 8 517 hlasov, po odpočítaní hlasov zaregistrovaných na základe neplatných plnomocenstiev poľovníckeho združenia možno jednoznačne konštatovať, že predmetné valné zhromaždenie konané dňa 07.02.2016 nebolo uznášaniaschopné, nakoľko na ňom neboli prítomní členovia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva. Preto všetky uznesenia prijaté na tomto zasadnutí je potrebné považovať za neplatné.
72. Neplatnosť všetkých uznesení prijatých na predmetnom zasadnutí zhromaždenia žalobcovia dôvodili ďalej tým, že uznesenia boli prijaté po tom, čo zasadnutie zhromaždenia bolo predsedom spoločenstva riadne ukončené a zasadnutie „obnovil„ a pokračoval v ňom podpredseda spoločenstva Q. C., ktorý k tomu podľa ich názoru nebol oprávnený. Súd sa nestotožňuje s procesnou obranou žalovanej strany, ktorá poukazovala na ust. § 16 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupuje poverený člen výboru, a čl. VII. bod 8 zmluvy o spoločenstve, podľa ktorého predsedu spoločenstva v prípade jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda spoločenstva, ktorý sa zapisuje do registra spoločenstva. V danom prípade sa nejednalo o prípad neprítomnosti predsedu spoločenstva. Pod pojmom „neprítomnosť predsedu“ možno rozumieť rôzne prechodné okolnosti znemožňujúce predsedovi spoločenstva konať (napr. zdravotné problémy, odcestovanie, a pod.) Pokiaľ však predseda spoločenstva valné zhromaždenie riadne verejne ukončí (čo nebolo sporné), aj keby členovia spoločenstva si v cit čl. VI. bod 4 zmluvy o spoločenstve výslovne upravili, že do zvolenia člena riadiaceho zhromaždenia priebeh zhromaždenia môže riadiť aj podpredseda (čo si neupravili), nejedná sa o prípad neprítomnosti predsedu, alebo o prípad, kedy podpredseda spoločenstva konal v rozpore s rozhodnutím predsedu spoločenstva. Súd zastáva názor, že v rámci oprávnenia riadiť valné zhromaždenie daného predsedovi spoločenstva zmluvou o spoločenstve, predseda spoločenstva bol v danom prípade oprávnený rozhodnúť aj o tom, že valné zhromaždenie ukončí, a podpredseda spoločenstva Q. C. nemal oprávnenie v zasadnutí zhromaždenia v rozpore s rozhodnutím predsedu spoločenstva pokračovať. Ide tu preto o porušenie zmluvy o spoločenstve, ktorá neoprávňovala podpredsedu spoločenstva viesť zasadnutie zhromaždenia. Súd vo vzťahu k obrane žalovanej strany, že neexistoval vážny dôvod, pre ktorý predseda spoločenstva v danom prípade valné zhromaždenie ukončil, udáva, že bolo výlučným oprávnením predsedu spoločenstva, aby zvážil všetky okolnosti a rozhodol. Vo vzťahu k obrane žalovanej strany, že opakovaným bezdôvodným ukončovaním zasadnutí valného zhromaždenia by predseda spoločenstva mohol zámerne mariť každé valné zhromaždenie, súd poukazuje na povinnosti, ktoré predsedovi Zákon o pozemkových spoločenstvách ukladá, neplnenie ktorých môže byť sankcionované v rámci štátneho dozoru nad spoločenstvami (napr. § 27 a nasl. Zákona o pozemkových spoločenstvách), prípadne môže mať za následok zodpovednosť predsedu za škodu a trestnoprávnu zodpovednosť.
73. Za situácie, že predseda spoločenstva zasadnutie zhromaždenia verejným vyhlásením ukončil, čo nebolo v konaní sporné, a podpredseda spoločenstva svojvoľne, v rozpore so zmluvou o spoločenstve, v zasadnutí pokračoval, žalobcovia, ktorí zo zasadnutia po jeho riadnom ukončení odišli (žalobcovia v 1.,3. a 5 rade hneď, žalobcovia v 2. a 4 rade neskôr v jeho priebehu) boli týmto porušením zmluvy o spoločenstve na svojich právach člena spoločenstva zúčastniť sa zhromaždenia a hlasovať ukrátení, a to bez ohľadu na to, či by svojim hlasovaním mohli zabrániť prijatiu napadnutých uznesení. Ukrátení boli aj všetci ostatní členovia, ktorí odišli s nimi v presvedčení, že zasadnutie zhromaždenia riadne skončilo. Išlo pritom pravdepodobne o členov s 1 196 hlasmi, ktorí sú v prezenčnej listine vyškrtnutí. Tu súd poukazuje na výpoveď žalobcu v 4. rade, predsedu dozornej rady spoločenstva, ktorý sám mal za to, že zasadnutie valného zhromaždenia sa ukončilo a pokračuje už len schôdza poľovníckeho združenia. Súd zastáva názor, že porušením zmluvy o spoločenstve podpredsedom spoločenstva žalobcovia boli ukrátení na svojich právach a preto aj z tohto dôvodu všetky uznesenia prijaté na tomto „obnovenom“ zasadnutí zhromaždenia sú neplatné. Súd opäť zdôrazňuje, že valné zhromaždenie je najvyšším orgánom pozemkového spoločenstva. Členovia spoločenstva na jeho zasadnutiach prejavujú svoju vôľu v základných najzásadnejších otázkach činnosti spoločenstva a určujú jeho ďalší osud. Preto právo zúčastňovať sa na zasadnutí a hlasovať na ňom je jedno z najdôležitejších práv členov spoločenstva. Vyššie uvedeným porušením zmluvy o spoločenstve podpredsedom spoločenstva bolo žalobcom odňaté základné právo zúčastniť sa zasadnutia zhromaždenia a riadne na ňom hlasovať.
74. Za dôvod neplatnosti uznesení žalobcovia ďalej považujú tiež to, že rokovanie o otázkach, o ktorých zhromaždenie spoločenstva rozhodlo uzneseniami č. 9/2016 a č. 10/2016, nebolo zaradené do programu uvedeného v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia. Podľa notárskej zápisnice a zápisnice
uznesením č. 9/2016 zhromaždenie spoločenstva „schvaľuje výkon práv a povinnosti Poľovníckemu združeniu Bystrá ...a súhlasí s tým, aby v súlade s § 11 ods. 2 a ustanoveniami § 13 ods. 1 písm. b) Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. v znení zmien bolo právo poľovníctva a jeho výkonu postúpené zmluvou o užívaní poľovného revíru Poľovníckemu združeniu Bystrá.....na zákonné pätnásťročné obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2031 a poveruje zákonného zástupcu UaKPS v Y. vykonaním úkonov v zmysle § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve č. 274/2009 v znení zmien najneskôr do 30.05.2016.“. Uznesením č.10/2016 zhromaždenie spoločenstva „...schválilo ku dňu 7.2.2016 odvolanie predsedu UaKPS Y. Q. A., N..XX.X.XXXX,...,členov výboru: V. X., N..XX.X.XXXX, ...,Q. X., N.. XX.X.XXXX,..., Q. T., N.. XX.X.XXXX,..., predsedu dozornej rady V.. P. H., N.. X.X.XXXX...“. Medzi stranami nebolo sporné a vykonaným dokazovaním spochybnené, že tieto otázky neboli uvedené v programe v pozvánke na predmetné zasadnutie zhromaždenia. Na tomto závere nič nemení, že zaradenie otázky postúpenia práva užívania poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír v Y. poľovníckemu združeniu do programu zasadnutia bolo vopred schválené výborom spoločenstva. Pokiaľ to nebolo zaradené do programu zasadnutia v pozvánke vo vzťahu k členom spoločenstva (vrátane členov výboru) pozvaným na zasadnutie je táto skutočnosť bez právneho významu.
75. Zákon o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.06.2018 nemal žiadne ustanovenia týkajúce sa doplňovania bodov programu priamo na zasadnutí zhromaždenia. Novelou vykonanou zákonom č.110/2018 Z.z. účinnou od 01.07.2018 zákonodarca v ust. § 14 od. 4 zakotvil, že ak v pozvánke nie je uvedený bod programu zasadnutia podľa ods. 7 písm. i) a písm. j), nemožno taký bod programu doplniť. Ide však o prípad rozhodovania o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 14 ods. 7 písm. i) tohto zákona), a o zrušení spoločenstva (§ 14 ods. 7 písm. j) tohto zákona). Toto nové ustanovenie vyvoláva nejasnosti, či v prípade rozhodovania o iných otázkach patriacich do pôsobnosti zhromaždenia, ktoré neboli uvedené v pozvánke, nie je už možné ich zaradiť do programu priamo na zasadnutí. Teda, či cieľom zákonodarcu pri zavedení tohto nového ustanovenia bolo, aby všetky ostatné otázky patriace do pôsobnosti zhromaždenia už nemohli byť do programu priamo na zasadnutí zhromaždenia zaradené. Použitím argumentácie „a contrario“ je však možné prikloniť sa k záveru, že ak zákonodarca v ostatných otázkach ich zaradenie priamo na zasadnutí zhromaždenia výslovne nezakázal, ich zaradenie je možné. Pri dopĺňaní programu zasadnutia je však potrebné mať na zreteli, že pozvánka na zasadnutie slúži na to, aby členovia spoločenstva boli oboznámení, kde, kedy a s akým programom sa zasadnutie zhromaždenia uskutoční, a na základe toho sa mohli rozhodnúť, či sa zasadnutia zúčastnia alebo nie (pripraviť sa). Preto podľa súdnej judikatúry a odbornej literatúry ak je program zasadnutia uvedený v pozvánke diametrálne odlišný od skutočného programu zasadnutia, v zásade je možné uvažovať o neplatnosti rozhodnutí prijatých na takomto zasadnutí zhromaždenia (porovnaj napr. porovnaj napr. MASLÁK, M., JAKUBÁČ, R., Zákon o pozemkových spoločenstvách, Komentár Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s. 2019, 206 s).
76. Podľa notárskej zápisnice a zápisnice otázka postúpenia práva užívania poľovných pozemkov poľovníckemu združeniu, a ani otázka odvolania členov orgánov spoločenstva, nie len že neboli uvedené ako bod programu v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia, ale neboli do programu ani priamo na zasadnutí zaradené zhromaždením. Podľa uznesenia č. 5/2016 zhromaždenie schválilo program svojho zasadnutia tak, ako bol uvedený v pozvánke na zhromaždenie. Až v rámci diskusie (bod programu 11.) J.. Q. S. s poukazom na nezaradenie žiadosti poľovníckeho združenia o súhlas zhromaždenia s postúpením práva poľovníctva a jeho výkonu poľovníckemu združeniu navrhol zaradenie tohto bodu do programu zasadnutia. Riadiaci zhromaždenia V. D. následne vyzval členov priamo na hlasovanie o súhlase s postúpením práva poľovníctva a jeho výkonu poľovníckemu združeniu bez tohto, aby o zaradení tejto otázky do programu zhromaždenie hlasovaním rozhodlo. Obdobne aj pri otázke odvolávania členov orgánov spoločenstva riadiaci zhromaždenia po tom, čo v rámci diskusie odznela kritika na prácu niektorých členov výboru a dozornej rady a zlé hospodárenie, po ktorej W. V. navrhol, aby boli niektorí členovia výboru a dozornej rady odvolaní, bez tohto, aby zhromaždenie hlasovalo o zaradení tejto otázky do programu zasadnutia, prítomných vyzval na hlasovanie o odvolaní členov výboru a člena dozornej rady. Takýto postup v priebehu zasadnutia je v rozpore s logickým výkladom právnej úpravy Zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorej na valnom zhromaždení možno prejednať len otázky, ktoré ako body svojho programu zhromaždenie schválilo alebo o dodatočnom zaradení ktorých do svojho programu zhromaždenie rozhodlo. Postup v priebehu zasadnutia, aký bol v danej veci, obchádza Zákon o pozemkových spoločenstvách, a za situácie, že zhromaždenie riadne vopred nerozhodne o zaradení určitej otázky do svojho programu, ale priamo o otázke hneď hlasuje, je pre prítomných členov zmätočný a zavádzajúci. Aj v prípade riadneho hlasovania zhromaždenia o doplnení programu zasadnutia o
obe otázky, súd zastáva názor, že v porovnaní s programom zasadnutia uvedeným v pozvánke ide o diametrálne tak odlišné otázky, že ich nezaradenie vopred do programu zhromaždenia uvedeného v pozvánke je takým porušením zákona, že plne odôvodňuje neplatnosť uznesení v oboch otázkach prijatých na zasadnutí, teda uznesenia č. 9/2016 a č. 10/2016. Predovšetkým nezaradením odvolávania členov orgánov spoločenstva do bodov programu pozvánky zhromaždenia bolo žalobcom, ktorí ako členovia orgánov spoločenstva boli na zasadnutí odvolaní (okrem žalobkyne v 3. rade), nepochybne odňatá možnosť sa na rokovanie o tak závažnej otázke, ktorá sa ich osobne dotýkala, pripraviť. Navyše, rokovanie o otázke odvolania členov orgánov spoločenstva si podľa zmluvy o spoločenstve vyžaduje zabezpečenie aj účasti notára na zhromaždení vopred pred jeho konaním.
77. Za ďalší dôvod neplatnosti uznesenia č. 9/2016 súd okrem vyššie uvedených dôvodov považoval aj porušenie zmluvy o spoločenstve v časti upravujúcej kvórum potrebné pre rozhodnutie o otázke, o ktorej zhromaždenie týmto uznesením rozhodlo. Spoločenstvo si v zmluve o spoločenstve môže upraviť vyššiu potrebnú väčšinu hlasov na prijatie rozhodnutia v niektorých záležitostiach, než stanovuje zákon. Podľa čl. VI. bodu 2 zmluvy o spoločenstve „...Zhromaždenie rozhoduje o čl. IV. písm. a), h), i ) a k) dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva“. Ide o rozhodovanie o schválení a zmene zmluvy o spoločenstve, rozhodovanie o vstupe spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo družstva, o zániku spoločenstva, a o „ k) nakladanie so spoločným nehnuteľným majetkom spoločenstva....“. Taktiež podľa čl. VI. bod 6 zmluvy o spoločenstve: “O predaji a prenájme nehnuteľného majetku v akejkoľvek hodnote (aj nižšej ako 3300 eur) rozhoduje výhradne valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou“. Spoločenstvo je vlastníkom pozemkov, ktoré boli uznané ako poľovné pozemky spoločného Poľovného revíru Osturňa. Ako vlastníci týchto spoločných poľovných pozemkov podľa § 12 zákona č.274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o poľovníctve“) majú členovia spoločenstva právo spoločný poľovný revír užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie. Podľa § 13 Zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru môžu tiež postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácií. Podľa § 14 ods. 3 písm. c) Zákona o poľovníctve zmluva o postúpení užívania poľovného revíru musí o.i. obsahovať aj výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o poľovníctve ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrada za užívanie revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č.2.
78. V prípade rozhodovania o postúpení užívania spoločného poľovného revíru členovia spoločenstva teda rozhodovali o nakladaní so svojim nehnuteľným majetkom, a to poľovnými pozemkami, ktoré sú súčasťou spoločného poľovného revíru, a to o postúpení práva užívať tieto pozemky tretej osobe, poľovníckej organizácií, za náhradu, ktorá má povahu nájomného (§ 15 ods. 2 Zákona o poľovníctve). Preto súd vychádzajúc zo zmluvy o spoločenstve zastáva názor, že o postúpení práva členov spoločenstva užívať ich poľovné pozemky inému subjektu malo rozhodnúť zhromaždenie spoločenstva dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov spoločenstva. Pri celkovom počte hlasov 16 526 hlasov to predstavuje 11 017 hlasov, čo podľa oboch zápisníc nepochybne nebolo dosiahnuté.
79. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
80. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
81. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
82. Žalobcovia mali v konaní plný úspech. Preto im patrí voči žalovanému právo na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady v súlade s cit. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.
83. Súčasne s rozhodnutím vo veci samej súd podľa § 335 Civilného sporového poriadku zrušil neodkladné opatrenie vydané vo veci tak, ako je špecifikované vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.