Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/19/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v sporovej veci žalobkyne: A.. H. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. D. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: A.. E. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. D. XXXX/XX, XXX XX L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.02.2024 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti nepribližovať sa svojmu synovi A.. E. X. k tretej osobe (H. F.).

2. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že tak jej syn ako aj ona sama sú vystavovaní psychickému týraniu od H. F. a príležitostne aj od jeho syna. Podľa žalobkyne spočíva psychické týranie v oplzlých vulgarizmoch, účelových nepravdivých informáciach, vyvolávaní strachu, ohováraní v práci a v okolí, ohrozovaní psychického zdravia, či zneužívaní choroby. Ďalej uviedla, že syn podlieha psychickému týraniu zo strany X. F. a nechá sa usmerňovať, klamať a preberá jeho vyjadrovanie aj postoj voči žalobkyni. Žalobkyňa je presvedčená, že jej syn bol vychovávaný bez toho, aby doma počul nadávky a nemal ani žiadnych známych alebo kamarátov, čo by používali vulgárne a oplzlé slová, okrem H. F.. Podľa žalobkyne sa komunikácia s H. F. prejaví na správaní syna, keď je najskôr uzatvorený a nešťastný, ale pri prvej príležitosti, keď sa to uvoľní, opakuje nadávky a príjme klamstvá. Predpokladá, že žalovaný trpí strachom a úzkosťami, čo spôsobuje, že sa nevie zbaviť vplyvu H. F. a má za to, že pre zabezpečenie trvalého pokoja je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré bude pre syna záväzné, nakoľko jej prosby sú ignorované. V ďalšej časti podaného návrhu žalobkyňa opisovala pozadie rodinných vzťahov predovšetkým vzťahy H. F. s manželom žalobkyne a bratom manžela žalobkyne, ktorí už obaja nežijú.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila fotokópiu mailu zo dňa 11.02.2024 a neidentifikovateľné podanie.

4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a priložených dôkazov dospel súd k záveru, že podanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.

6. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému (jej synovi) zákaz približovať sa k tretej osobe (H. F.), musel súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na jeho podanie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu. V posudzovanom prípade, pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému nekontaktovať a nepribližovať sa k tretej osobe (H. F.), je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie výlučne sám žalovaný. To znamená, že len on je oprávnený sa v pozícii žalobcu domáhať voči H. F. ako žalovanému, aby mu bol navrhovaný zákaz priblíženia sa uložený. Ak taký návrh podala v jeho prospech žalobkyňa, musel byť súdom s poukazom na vyššie uvedené zamietnutý. Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Hoci z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priamo nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala aj ochrany svojej osoby vo vzťahu k H. F., súd pre istotu reflektuje aj na poslednú vetu podania, v ktorej uviedla, že sa domáha neodkladného opatrenia v zmysle podľa pre ochranu osoby žalobkyne a žalovaného, pričom uvádza nasledovné.

8. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Súd dáva žalobkyni do pozornosti skutočnosť, že predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia podľa (aby sa povinná osoba (žalovaný) na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe (žalobcu), ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená) sú osvedčenie, že telesná integrita alebo duševná integrita osoby, ktorej má byť poskytnutá ochrana, môže byť konaním osoby, ktoré sa jej navrhuje zakázať, ohrozená a že tento stav ohrozenia si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Túto skutočnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pred jeho nariadením relevantným spôsobom osvedčiť. Hoci návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť predovšetkým z už spomínaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd dodáva, že zo skutočností uvádzaných žalobkyňou v podanom návrhu nemožno vyčítať existenciu takého konania, či správania zo strany H. F.,

či už vo vzťahu k nej alebo žalovanému, ktoré by odôvodňovali využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Súd zdôrazňuje, že na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zákon predpokladá existenciu takých závažných dôvodov, kedy by bolo objektívne možné domnievať sa, že je ohrozený život, osobná sloboda, bezpečie alebo telesná, či duševná integrita oprávneného.

9. Na okraj súd taktiež dodáva, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Z predložených dôkazov súd nemal osvedčené žiadne zo žalobkyňou tvrdených skutočností. V maile zo dňa 11.02.2024 adresovaného žalobkyni od žalovaného sám žalovaný uviedol, že osobu H. F. nevidel dlhšiu dobu, pričom skutočnosť, že uvedený mail obsahuje aj vulgarizmus adresovaný žalobkyni neosvedčuje skutočnosti tvrdené v návrhu a nemôže byť podkladom pre postup súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. h), teda aby súd nariadil vo veci neodkladné opatrenie. Z druhého priloženého dôkazu nemožno vyčítať ani len kto dané podanie uskutočnil a komu bolo adresované. Je neúplné, bez podpisu a nie je jasné aká skutočnosť ním má byť osvedčená.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech, keď súd návrh žalobkyne zamietol, preto by mal mať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.