Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/20/2024

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/118/2024
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin, sp. zn. 10C/20/2024-33 zo dňa 5. marca 2024 takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn. 10C/20/2024-33 zo dňa 5. marca 2024 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania."

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 23.02.2024 sa zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.02.2024, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec E., okres E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin ako pozemky parcely registra „C“: parc.č. 1023/1, o výmere 3052 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. 1023/2, o výmere 56 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. 1023/5, o výmere 508 m2, druh pozemku – záhrada, parc.č. 4283, o výmere 9007 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. 1023/9, o výmere 676 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba so súp.č. XXXX postavená na pozemku parc.č. 1023/9, popis stavby – klub dôchodcov, v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z právneho dôvodu Dohody o urovnaní zo dňa 31.08.2023 vo výške 134.431,68 eur s príslušenstvom. 2. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca ďalej uviedol, že v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica vymáha od žalovaného zaplatenie pohľadávky vo výške 134.431.68 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku je v súčasnosti Dohoda o urovnaní zo dňa 31.08.2023 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Predmetom dohody bol záväzok žalovaného, že uhradí žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, záväzok vo výške 155.309,77 eur titulom prác na stavbe „Zariadenie pre seniorov na ul. Škultétyho v Martine“. Časť v sume 19.669,45 eur žalovaný uhradil riadne a včas. Časť v sume 134.431,68 eur aj napriek viacerým ubezpečeniam, že záväzok uhradí, do podania tohto návrhu neuhradil. Pohľadávka pôvodne vychádzala zo Zmluvy o dielo č. zo dňa 26.01.2022, od ktorej žalobca odstúpil pre neplnenie povinností zo strany žalovaného riadne a včas. Žalobca tvrdí, že žalovaný mu zostal dlžný čiastku prevyšujúcu 190.000,00 eur. Na návrh žalovaného uzatvorili predmetnú Dohodu o urovnaní, v ktorej túto pohľadávku z dôvodu neuznania niektorých stavebných prác znížil na sumu 155.309,77 eur s tým, že žalovaný sa sumu 155.309,77 eur zaviazal zaplatiť do 60 kalendárnych dní od 25.07.2023. Z dohodnutej sumy zaplatil len sumu 19.669,45 eur. Zvyšok pohľadávky v sume 134.431,68 eur žalobca žiada zabezpečiť zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Tvrdí, že žalovaný uzavretím dohody o urovnaní potvrdil existenciu pohľadávky, dokonca na ňu aj plnil, disponuje majetkom – nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom rekonštrukcie na základe zmluvy o dielo a je jej výlučným

vlastníkom. Žalovaný je subjektom verejného práva, významnú časť svojho majetku nevlastní, len spravuje, významná časť jeho majetku podlieha tzv. exekučnej imunite a finančné prostriedky, ktoré žalovaný má na svojich účtoch sú finančnými prostriedkami, ktoré nie je možné exekvovať z dôvodu, že ide o finančné prostriedky štátneho rozpočtu, sú príjmami obce na plnenie verejnoprospešných účelov, zdroje z bánk zabezpečené na uspokojovanie bankových pohľadávok alebo finančné prostriedky slúžiace na výplatu miezd. Je preto názoru, že tu existuje odôvodnená obava, že po skončení súdneho sporu na strane žalovaného nebude existovať taký majetok, z ktorého by bolo možné efektívne riadne v súlade s princípom právnej istoty uspokojovať pohľadávku žalobcu. Samotná táto skutočnosť ohrozuje riadne vykonávanie núteného výkonu rozhodnutia – exekúcie, čo môže mať za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca nemá iný spôsob, akým by posilnil svoje postavenie veriteľa zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, na ktorom zhotovoval dielo, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neohrozí žalovaného pri výkone vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti, ktorú môže užívať aj bez ohľadu na zriadenie sudcovského záložného práva. 3. K návrhu žalobca priložil ako listinné dôkazy návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s potvrdením o prijatí podania na Okresný súd Banská Bystrica, Dohodu o urovnaní zo dňa 31.08.2023, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 23.01.2024 spolu s dokladom o podaní na poštovú prepravu a e- mailovom oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 23.01.2024, Výzvu na úhradu faktúr zo dňa 23.01.2024 a e-mailovú výzvu na úhradu faktúr zo dňa 23.01.2024 a Zmluvu o dielo zo dňa 26.01.2022. 4. Podľa (ďalej len ), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 6. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 7. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 8. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. V zmysle zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom tohto inštitútu je posilniť postavenie veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, čím sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky exekučným konaním. Súd musí mať osvedčenú dôvodnosť trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností navrhovateľ musí súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej opravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí sa zohľadniť aj zásada primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka. Nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Je potrebné rešpektovať požiadavku proporcionality.

10. Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu a preto podstatou danej veci je rozhodnúť o tom, či je možné v danej situácii na základe žalobcom uvádzaného skutkového stavu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom návrhu na zabezpečovacie opatrenie, súd overoval na verejne dostupnom katastrálnom portáli zistením údajov na aktuálnom výpise z LV č. XXXX.

11. Súd sa najskôr zaoberal aktívnou legitimáciu žalobcu v konaní.

12. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje z právneho nástupníctva po právnom predchodcovi – spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., so sídlom M. R. Štefánika 116, 972 71 Nováky, IČO: 36 302 953. Vyššie citované ustanovenie zákona pripúšťa postúpenie pohľadávky novému veriteľovi (postupníkovi) aj bez vedomia dlžníka, avšak aby postúpenie napĺňalo znaky legitímnosti, tu daný procesný postup je potrebné dodržať, t.j. zákon ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Iba relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003). V danom prípade, vychádzajúc z návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z predložených listinných dôkazov, je súd toho názoru, že žalobca nepreukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. predložením oznámenia postupcu, že na neho bola postúpená pohľadávka, ktorej zabezpečenie žiada. Súdu síce predložil oznámenie o postúpení pohľadávky adresovanej žalovanému vrátane dokladu o doručení oznámenia, avšak oznamovateľom nie je zákonom predpokladaný subjekt, preto súd konštatuje, že žalobca v danom prípade nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu.

15. Naviac, podaným návrhom žalobca neosvedčil základné predpoklady pre zriadenie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na záznamy na rozsiahlom LV č. XXXX pre kat. úz. E., ktorý uvádza celý majetok mesta Martin v súvislosti v petite s uvádzanými nehnuteľnosťami, nie je zmienka, že by boli vykonávané úkony, ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Naviac prevody obce, resp. mesta, veľmi prísne regulujú ustanovenia o majetku obcí, najmä ust. citovaného zákona, a preto je vysoko nepravdepodobné, aby obec mohla neverejným spôsobom prevádzať majetok, ktorého zabezpečenie sa žiada na inú osobu. Na parcelách CKN č. 1023/1, 1023/2, 1023/5 a 4283, na ktorých žiada žalobca zriadiť záložné právo, naviac prebiehajú stavebné práce ohľadne stavby - zariadenie pre seniorov, ktoré sa nachádza v tesnom susedstve stavby súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 1023/9. Táto stavba je zapísaná ako Klub dôchodcov na liste vlastníctva, avšak z oficiálnych internetových stránok mesta E. je zrejmé, že pod týmto súp. číslom a popisným č. XX F. G. H. I. E., sa nachádza nielen Klub dôchodcov, ale aj jedáleň a denné centrum, ktoré poskytuje sociálne služby podľa o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je zrejmé, že hodnota stavebných pozemkov a samotnej budovy mnohonásobne prevyšuje výšku tvrdenej pohľadávky, ktorej zabezpečenie sa žiada. Naviac podľa pripojeného LV č. XXXX pre kat. úz. E. E. E. disponuje obrovským nehnuteľným majetkom, čo opätovne spôsobuje pochybnosti o tvrdenej obave z ohrozenia exekúcie.

16. Súd je tiež toho názoru, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je v rozpore so zásadou proporcionality. Hodnota nehnuteľností, na ktorých má byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo je bezpochyby niekoľkonásobne vyššia, ako je hodnota pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Jedným zo zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je jeho primeranosť vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie zriadiť.

17. Z uvedených dôvodov, primárne pre nelegitímnosť žalobcu domáhať sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného a tiež z dôvodov, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, súd návrh zamietol.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

20. Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, možno konštatovať, že žalovaný bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu. Keďže z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalovanému vznikli v súvislosti s konaním o zabezpečovacom opatrení akékoľvek trovy, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.