Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-102-2019.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
41P/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľky: G.. Q. E., A.. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, I. XX, proti manželovi navrhovateľky: K. E., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom v Košiciach, I. XX, štátne občianstvo indické, za účasti maloletého dieťaťa: E. E., nar. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania G.. Q. E., U.. XX.X.XXXX a K. E., U.. XX.X.XXXX uzavreté dňa 28.5.2016, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L.-E. G., H. Q. XXX, A. XXXX, E. XX, D. Č. XXX rozvádza.
II. Na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú E. E., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 250,- € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10.2019 domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom. Zároveň navrhla, aby súd zveril maloletú E. E., U.. X.X.XXXX, pochádzajúcu z manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživné sumou 250,- € mesačne, a tiež na tvorbu úspor vo výške 20,- € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že spočiatku harmonické manželstvo v priebehu rokov 2018 a 2019, kedy manžel navrhovateľky zmenil prácu, zamestnanie päťkrát, a niekoľko mesiacov bol aj nezamestnaný, čo spôsobilo rodine vážne stresové situácie a nemalé finančné zaťaženie navrhovateľky aj vzhľadom k tomu, že v tom čase bola navrhovateľka na materskej dovolenke s maloletou dcérou. Nezhody medzi manželmi sa v septembri 2019 prudko vyostrili, kedy manžel začal navrhovateľke nadávať aj pred maloletým dieťaťom, aj na verejnosti. Navrhovateľka financovala celé vedenie domácnosti, a rovnako sa o ňu sama starala, a v súčasnosti sa opodstatnene obáva finančného zadlženia manžela, nakoľko má vedomosť o tom, že tento požiadal banku o poskytnutie úveru bez jej súhlasu. Pokiaľ ide o maloletú dcéru, navrhovateľka navrhla, aby táto bola zverená do jej osobnej starostlivosti, nakoľko je citovo naviazaná na navrhovateľku, a manžel sa o ňu nevie postarať.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.11.2019 a uviedol, že súhlasí s celým návrhom na rozvod manželstva, aj s príčinami rozvratu manželstva, výškou výživného a žiada, aby navrhovateľka v celom rozsahu zastupovala maloletú a spravovala jej majetok, nakoľko po rozvode opúšťa Slovenskú republiku a neplánuje sa do nej vrátiť.
3. Kolízny opatrovník navrhol, aby v prípade rozvodu manželstva súd zveril maloletú E. do starostlivosti matky, a určil výživné na základe dohody rodičov. Taktiež uviedol, že styk otca s maloletou nie je potrebné upravovať súdnou cestou, nakoľko otec mieni opustiť republiku, a rodičia sa na stretávaní otca s maloletou dokážu dohodnúť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Navrhovateľka s manželom uzatvorili manželstvo dňa 28.5.2016 z lásky, po dvoch rokoch známosti. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u manžela o druhé manželstvo. Navrhovateľka je občanom Slovenskej republiky a manžel je občanom Indickej republiky. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, avšak začiatkom roka 2018 začal manžel strácať záujem o rodinu a vzájomnú komunikáciu, pričom v apríli 2018 sa im narodila spoločná dcéra. Navrhovateľka zistila, že manžel kontaktoval aj iné ženy prostredníctvom sociálnych sietí. Vzhľadom na to, že manžel v priebehu dvoch rokov 2018 a 2019 päťkrát prišiel o prácu, bol nezamestnaný, aj napriek mnohým pokusom o rozhovor zo strany navrhovateľky sa narušil, vzťah medzi manželmi nabral rutinný charakter a prestal plniť emocionálnu aj biologickú funkciu. Nezhody medzi manželmi sa v septembri 2019 prudko vyostrili, kedy sa začal manžel vyjadrovať agresívne a vulgárne aj pred maloletým dieťaťom i na verejnosti, a preto na žiadosť navrhovateľky opustil 30.9.2019 spoločnú domácnosť. Následne sa však, asi po mesiaci vrátil späť, pretože nemal finančné prostriedky na to, aby žil sám, a navrhovateľka sa obávala, že si požičia finančné prostriedky, čím zadlží celú rodinu. Toho času žijú v spoločnej domácnosti. Manželka má obavu, že by manžel mohol ich maloletú dcéru uniesť, nakoľko sa tak už pred ňou neraz vyjadril. Tiež má obavu, že by mohol navrhovateľke ublížiť. 6. Manžel navrhovateľky spočiatku súhlasil s návrhom o rozvod manželstva, nakoľko uvádzal, že sa mieni odsťahovať zo Slovenskej republiky, že už tu nechce ďalej žiť, a že sa pravdepodobne chce presťahovať do Austrálie s tým, že sa sem už nemieni viac vrátiť. V priebehu konania však svoje tvrdenie zmenil, a to konkrétne na pojednávaní dňa 2.6.2020, kedy vo svojej výpovedi tvrdil, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, avšak iba do septembra 2020, nakoľko v tom čase mu uplynú štyri roky, odkedy bude mať trvalý pobyt na Slovensku, a teda bude môcť požiadať o trvalý pobyt na neurčitú dobu, čím by mohol ostať na Slovensku, resp. by sa mohol sem kedykoľvek vrátiť, a to aj vzhľadom na to, že tu má maloletú dcéru.
7. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola na materskej dovolenke, resp. rodičovskej dovolenke a od 1.3.2020 nastúpila späť do zamestnania, a to na Stavebné bytové družstvo II Košice, kde jej príjem činí okolo 1.000,- € brutto. Od 1.6.2020 bude pracovať aj v spoločnosti Beef House s.r.o. S maloletou bývajú v spoločnej domácnosti, za ktorú uhrádza 165,- € mesačne, ďalej navrhovateľka uhrádza spoločný úver, ktorý si vzali s manželom počas trvania BSM, a to vo výške 50,- € mesačne. Taktiež spláca hypotekárny úver za byt vo výške 150,- € mesačne. Ďalšie výdavky, ktoré má sú iba bežné, ako strava, oblečenie. Nemá zdravotné problémy.
8. Manžel navrhovateľky bol v čase podania návrhu až do marca 2020 zamestnaný v spoločnosti A. B. E..A..O.., kde mal oficiálny príjem okolo 156,- € brutto, avšak v skutočnosti zarobil okolo 800,- €. V tomto zamestnaní musel ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že prišla pandémia Covid 19 a zamestnávať musel zavrieť prevádzku, v ktorej pracoval, a preto nemal, kde vykonávať prácu. Od 22.5.2020 si našiel nové zamestnanie, a pracuje u B.. X. Q. na Dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom, a to v reštaurácii G., kde pracuje približne do 14:00 hod. so zárobkom 3,- € na hodinu, a taktiež pracuje v L. U. L. Z. H. L., kde pracuje približne od 14:00 do 22:00 hod., taktiež za 3,- € za hodinu. Čiže denne pracuje okolo 10 až 12 hodín.
9. Maloletá E. od 1.3.2020 navštevuje detské jasle na Jesennej ulici, kde matka uhrádza 250,- € mesačne, avšak vzhľadom na Pandémiu Covid 19 v mesiacoch marec, apríl, máj do jaslí nechodila. Ostatné výdavky na maloletú sú bežné, ako strava, oblečenie a drogéria, kozmetika, pričom maloletá
ešte stále potrebuje plienky, s čím sú zvýšené výdavky. Inak, zdravotný stav maloletej je dobrý. Výdavky na maloletú sú približne mesačne vo výške 250,- €.
10. Manžel uviedol, že súhlasí so zverením maloletej E. do starostlivosti matky a zaviazal sa, že bude prispievať výživným vo výške 250,- € mesačne, a keď mu to jeho možnosti dovolia, bude prispievať aj vyššou sumou. Medzi výdaje manžela patria nákup oblečenia, obuvi pre svoje potreby vo výške 50,- € mesačne, strava približne 200,- € mesačne, benzín zhruba 100,- € mesačne a mobilný telefón 10,- € mesačne. Avšak trval na tom, aby súd manželstvo rozviedol až potom, čo nadobudne trvalý pobyt na území SR na neurčito.
11. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
12. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 cit. zákona v manželských veciach ( konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
13. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 cit. zákona právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
14. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 cit. zákona slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
15. Podľa ustanovenia § 22 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len "Zákon o rodine") k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
18. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
21. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti ,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
25. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, a neplní svoj spoločenský účel po žiadnej stránke, preto ho rozviedol. Manžel žiadal, aby súd manželstvo rozviedol až najskôr v septembri 2020, keď tu on už získa trvalý pobyt na neurčito. Tento dôvod však súd považoval iba za účelové oddialenie rozhodnutia súdu, ktorý dôvod navyše súd nemal za preukázaný. Trvalý pobyt na území SR v dĺžke 4 roky je iba jednou z podmienok na získanie trvalého pobytu na neurčito a nie je jedinou a výlučnou podmienkou. Manžel navrhovateľky sám ani nevedel uviesť, ktoré podmienky to sú, a taktiež nevedel uviesť, či tieto podmienky všetky budú z jeho strany splnené. Navyše vo svojom prvom vyjadrení k návrhu i pred kolíznym opatrovníkom otec uviedol, že sa čo najskôr mieni odsťahovať zo Slovenskej republiky, do Austrálie a nemieni sa sem vrátiť. Manželia spolu nekomunikujú, intímne spolu nežijú, manžel prispieva na domácnosť iba v tej miere, že platí výživné na maloletú dcéru, a navrhovateľka s ním žije v spoločnej domácnosti iba z toho dôvodu, že má obavu, aby nenarobil dlhy, aby si nepožičal ďalšie finančné prostriedky, a nezadlžil celú rodinu, ako to už urobil aj skôr. Bolo preto namieste, aby súd toto manželstvo rozviedol, a preto nevyhovel návrhu manžela na odročenie pojednávania na neskôr.
26. Pokiaľ ide o maloletú dcéru, súd rozhodol tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, nakoľko obidvaja majú rodičovské práva a povinnosti. Výživné súd určil vo výške 250,- € mesačne, nakoľko obaja rodičia sa na tejto sume zhodli, a súd považoval túto sumu za postačujúcu na výživu maloletého dieťaťa, a taktiež mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej touto sumu vzhľadom na jeho zárobkové možnosti s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej. Styk otca s maloletou súd neupravoval, nakoľko rodičia sa zhodli na tom, že na úprave styku sa vedia vzájomne dohodnúť.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z. z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.