Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-8S-162-2020.pdf
PDF · 114 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8S/162/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Rožňava, Námestie 1.mája 11, 048 01 Rožňava proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Špitálska 3, 048 01 Rožňava, za účasti účastníkov konania: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o preskúmanie opatrenie č. OU-RV-OVVS-2019/011775 zo dňa 22.11.2019, takto .
rozhodol:
I. Z r u š u j e opatrenie Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy – záznam o odložení vecí č. OU-RV-OVVS-2019/011775 zo dňa 22.11.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III. Ďalším účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Rožňava, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj žalovaný), opatrením - Záznamom o odložení veci č. OU-RV-OVVS-2019/011775 zo dňa 22.11.2019 (ďalej ako preskúmavané opatrenie), odložil priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorej sa mal dopustiť A. B. tým, že dňa 31.10.2019 okolo 13.45 h. v kancelárii starostu obce Lúčka na Obecnom úrade po predchádzajúcej výmene názorov mal napadnúť D. B., tým spôsobom, že mu mal lakeť priložiť ku krku a pritlačiť ho o stenu kancelárie a slovne mu mal pohroziť slovami "ešte uvidíš ", čím mu spôsobil drobnú ujmu na zdraví vyžadujúcu si jednorázove lekárske ošetrenie bez doby liečenia a práceneschopnosti a týmto konaním mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pretože došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 citovaného zákona. Okresný úrad Rožňava uviedol, že uvedené ustanovenie sa aplikuje vo vzťahu občan voči občanovi a z uvedeného vyplýva, že medzi podozrivými A. B. ako starostom obce a oznamovateľom D. B. ako občanom nedošlo k narušeniu občianskeho spolunažívania tak, ako to vyžaduje zákon, ale došlo k narušeniu vzťahu medzi starostom obce ako verejným činiteľom a medzi občanom. Na základe uvedenej skutočnosti správny orgán vydal opatrenie o odložení predmetnej veci.
2. Okresná prokuratúra Rožňava na základe podnetu (D. B.) na prešetrenie opatrenia č. OU- RV-OVVS-2019/011775 zo dňa 22.11.2019 podala protest prokurátora č. Pd 20/20/8808-4 zo dňa 13.03.2020, pretože opatrením (záznamom o odložení veci) bolo podľa názoru prokurátora porušené ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. d) a § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch.
3. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2020/025025/GEC zo dňa 14.05.2020 nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava č. Pd 20/20/8808-4 zo dňa 13.03.2020. V predmetnom rozhodnutí úrad uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením prokurátora, že samotná skutočnosť, že sa v posudzovanej veci jedná o vzťah medzi osobou zastávajúcou verejnú funkciu ako verejný činiteľ a radovým občanom, sama o sebe nevylučuje možnosť aplikovať ustanovenia zákona o priestupkoch. Úrad je tiež toho názoru, že A. B. v rozhodnom čase vystupoval voči D. B. jednoznačne ako verejný činiteľ, nakoľko k incidentu došlo v budove obecného úradu Lúčka, v kancelárii starostu obce - A. B. počas výkonu jeho funkcie. Preto protiprávnym konaním A. B., ktorého sa mal dopustiť voči D. B., nemohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého subjektom je výlučne občianske spolunažívanie, teda vzťah občana k občanovi. Na základe uvedeného nevyhovel protestu prokurátora.
II.
Správna žaloba
4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia opatrenia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP).
5. Okresná prokuratúra Rožňava všeobecná správnou žalobou podľa § 45 ods. 1, § 178 ods. 2 SSP napadla opatrenie Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy - Záznam o odložení veci č. OU-RV-OVVS-2019/011775 zo dňa 22.11.2019. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že opatrenie Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy a následne aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávneho výkladu § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nespĺňajúceho požiadavky ústavnej komfornosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
6. Žalobca ďalej v správnej žalobe vymedzil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ktorej sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá fyzická osoba bez bližšej špecifikácie v opatrení, ktoré bolo predmetom preskúmania. Správny orgán podľa žalobcu uviedol, že v danom prípade sa nemohlo jednať o naplnenie znakov tohto priestupku, keďže ako podozrivý v tomto prípade vystupoval starosta obce ako verejný činiteľ, ktorého skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu netýka, pretože tu nejde o vzťah občan - občan. Žalovaný tým mal starostovi priznať akési osobitné postavenie, vďaka ktorému by mal byť vylúčený z pôsobnosti zákona o priestupkoch. Týmto výkladom však pre budúcnosť vzniká absurdná situácia, za ktorej sa osoby vystupujúce v rôznych verejných funkciách môžu v priestupkovej rovine beztrestne dopúšťať protiprávnej činnosti. Skutkové podstaty priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu pritom jasne používajú všeobecné pojmy ako je "kto ", "iného", "inému", ktorých účelom je umožniť vyvodenie zodpovednosti voči komukoľvek. Zákon o priestupkoch je v tomto smere jednoznačný a neposkytuje priestor na možno alternatívne výklady, či doplnenie ďalších podmienok v priestupkovej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu je preto úplne postačujúce v tomto prípade použiť jazykový (gramatický) výklad a vychádzať z presneného významu použitých slov. Postavenie verejného činiteľa je vymedzené v trestnom zákone, aby špecifikoval podmienky trestnej zodpovednosti, kedy zákonodarca pristúpil pri vybraných trestných činoch k určitým obmedzeniam v tomto smere a taktiež niektorých trestných činov sa môže dopustiť osoba zastávajúca niektorú z verejných funkcií, ktorú zákonodarca v tomto prípade subsumuje pod pojem verejný činiteľ.
7. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že zákon o priestupkoch postihuje menej závažnejšie konania ako trestný zákon a preto nebolo potrebné takéto kategórie subjektov špeciálne rozlišovať a pristúpiť k stanoveniu ďalších kritérií, či podmienok priestupkovej zodpovednosti. Ak by zákonodarca mal záujem aj v tomto prípade mohol špeciálne rozlišovať osoby, či už v podobe samostatnej kategórie priestupkov verejných činiteľov, alebo špecifickou úpravou osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch vo vzťahu k verejným činiteľom, resp. iným kategóriám osôb. Podľa názoru žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávneho posúdenia veci a svojím opatrením zaviedol výnimku z priestupkovej zodpovednosti a nad rámec zákona poskytol hmotnoprávnu exempciu osobe zastavujúce funkciu starostu obce. Na základe uvedeného má žalobca za to, že správne orgány nie sú pri výkone verejnej správy viazané výlučne doslovným znením a formálnym výkladom právnych predpisov bez toho, aby prihliadali aj k zmyslu a k účelu aplikovanej právnej úpravy a k normám vyššej právnej sily, ktorou je v danom prípade Ústava Slovenskej republiky. Materiálne chápanie zákonnosti je potrebné zabezpečiť komfortným výkladom právnych noriem a má predchádzať formalizmu a právnemu pozitivizmu. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje žalobca, aby súd zrušil opatrenie Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy - Záznam o odložení veci č. OU-RV-OVVS-2019/011775 zo dňa 22.11.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2020 uviedol, že žalovaný postupoval v súlade so zákonmi a so zaužívanou praxou, pričom použil výklad príslušných ustanovení zákona, ktorý je v súlade s výkladom ústredného orgánu štátnej správy čo možno deklarovať aj rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SVS-OVS2-2020/019662-002 zo dňa 20.08.2020, rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok NS SR 4 Sžo/59/2016 z 03.07.2017, 7Sžo/70/2016 z 25.01.2018), týkajúcich sa priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, z ktorých je zrejmé, že správne orgány, ktoré prejednávajú priestupky postupovali správne, ak predmetné konanie zastavili podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutky, o ktorých sa konalo neboli priestupkami. Použitím analógie práva, odkazujúc na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa absencie čo i len jedného znaku priestupku a s aplikovaním postupu podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, žalovaný nemohol postupovať inak, ako vec odložiť, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 zákona o priestupkoch.
9. Podľa názoru žalovaného za situácie, ak absentuje čo i len jeden znak priestupku, v tomto prípade subjekt priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorým nemôže byť starosta obce ako verejný činiteľ, pri plnení svojich pracovných povinností platí zásada stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá nám hovorí, že nikto nesmie byť stíhaný za priestupok inak, než zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Nakoľko daný skutok nie je priestupkom, nemohol by byť obvinený stíhaný za priestupok, ktorý sa nestal, a teda žalovaný správne konanie zastavil. Na záver žalovaný uviedol, že prokurátor použil nesprávny výklad v súčasnosti platných ustanovení zákona o priestupkoch. Údajnú nezákonnosť v postupe, ktorú mal porušiť žalovaný pri výklade § 49 zákona o priestupkoch je podľa žalovaného odvodené od nesprávneho ponímania vzťahu medzi dvoma osobami (občan – občan). Žalovaný preto navrhuje správnemu súdu, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.
IV.
Replika
10. Žalobca v replike zo dňa 02.03.2002 uviedol, že žalovaný si nesprávnym spôsobom interpretuje a zamieňa dôvod podania žaloby z procesného hľadiska so samotnými žalobnými bodmi, ktorými prokurátor ako žalobca svoju správnu žalobu odôvodňuje. Nie je teda správne tvrdenie žalovaného, že jediným dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalovaný nevyhovel podanému protestu prokurátora, keďže žalobca môže podať správnu žalobu až po vyčerpaní iných zákonných prostriedkov (protest prokurátora a konanie o ňom), ktoré musia podaniu žaloby predchádzať. Ďalej žalobca poukázal na podrobné vysvetlenie toho, že zákon o priestupkoch vo vzťahu k verejným činiteľom žiadnu výnimku z priestupkovej zodpovednosti neupravuje, práve naopak, vyslovene zakotvuje možnosť vyvodenia
tejto zodpovednosti voči osobám zastavujúcu významné verejné funkcie v rámci ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Žalobca preto zastáva názor, že zo strany žalovaného nedošlo k uspokojivému a presvedčivému zdôvodneniu svojho postupu v predmetnej veci, pričom práve za účelom predchádzania podobným prípadom v budúcnosti je potrebné, aby konajúci správny súd poskytol záväzný právny názor na riešenú problematiku. Z uvedených dôvodov žalobca naďalej zotrval na správnej žalobe.
V.
Duplika
11. Replika bola zaslaná žalovanému, ktorý na ňu nereagoval.
VI.
Konanie na Správnom súde
12. Uznesením sp. zn. 8S/162/2020-29 zo dňa 14.05.2021 súd pribral do konania účastníkov: A. B. a D. B.. Následne súd vyzval pribratých účastníkov konania na vyjadrenie sa k správnej žalobe. Podaním zo dňa 16.08.2021 sa k správnej žalobe vyjadril D. B.. Vo vyjadrení účastník konania popísal svoj vzťah k A. B., ktorý dlhodobo nebol pozitívny. Súdu taktiež predložil viaceré prílohy, ktoré podľa jeho názoru súvisia s vecou. Vyjadrenie účastníka konania D. B. boli zaslané žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania na vyjadrenie. Žalovaný, žalobca a účastník konania sa k tomuto vyjadreniu nevyjadrili.
13. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.
14. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie/ opatrenie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 05.03.2024 rozsudok, ktorým zrušil opatrenie Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy – Záznam o odložení vecí č. OU-RV-OVVS-2019/011775 zo dňa 22.11.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
VII.
Relevantná právna úprava
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a jej za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
18. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o priestupkoch konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno
ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.
20. Podľa § 9 ods. 2 zákona o priestupkoch sa podľa tohto zákona prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca.
21. Podľa § 9 ods. 3 zákona o priestupkoch sa podľa tohto zákona prejedná aj konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu a konania sa dopustil prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky.
22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy, f) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, g) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.
23. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
24. Podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.
25. Podľa § 24 ods. 3 zákona o prokuratúre, prokurátor podáva protest orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal.
26. Podľa § 24 ods. 6 prvá a druhá veta zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku (ďalej len "nadriadený orgán") a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia.
27. Podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre, ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení.
28. Podľa § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre, proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.
29. Podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.
VIII.
Právny názor správneho súdu
30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia/opatrenia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia/opatrenia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie/opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie/opatrenie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia/opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia/opatrenia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia/opatrenia.
31. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté opatrenie žalovaného z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého opatrenia Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že opatrenie žalovaného je nezákonné a žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného podľa ustanovenia § 191 ods.1 písmeno c) Správneho súdneho poriadku.
32. Predmetom súdneho prieskumu bolo opatrenie žalovaného, ktorým žalovaný - Okresný úrad Rožňava, odbor všeobecnej vnútornej správy Záznamom o odložení veci odložil priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu, ktorej sa mal dopustiť A. B., tým, že dňa 31.10.2019 okolo 13.45h v kancelárii starostu obce Lúčka na obecnom úrade po predchádzajúcej výmene názorov mal napadnúť D. B.. Týmto konaním mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch rieši a taxatívne vymenuje aj dôvody, kedy dochádza k porušovaniu tohto ustanovenia. Žalovaný v opatrení uviedol, že medzi podozrivými A. B. ako starostom obce a oznamovateľom D. B. ako občanom nedošlo k narušeniu občianskeho spolunažívania tak, ako to vyžaduje dotknuté ustanovenie, ale došlo k narušeniu vzťahu medzi starostom obce ako verejným činiteľom a medzi občanom, teda nešlo o vzťah občan voči občanovi.
33. Žalobca v žalobnej námietke namietal, že opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávneho výkladu § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Opatrenie, ktoré je predmetom preskúmania žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne zle posúdil v tom zmysle, že sa nemôže jednať o naplnenie znakov tohto priestupku, keďže ako podozrivý v tomto prípade vystupuje starosta obce ako verejný činiteľ, na ktorého sa skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu neaplikuje a teda tu nejde o vzťah občan – občan. Takýmto postupom by, ale žalovaný priznal akési osobitné postavenie verejným činiteľom, ktorým by mal byť aj starosta ako verejný činiteľ vylúčený z pôsobnosti zákona o priestupkoch. Žalobca taktiež namietal, že takýmto výkladom by však pre budúcnosť mohla vzniknúť situácia, kedy sa osoby vystupujúce v rôznych verejných funkciách môžu v priestupkovej rovine beztrestne dopúšťať protiprávnej činnosti. Skutkové podstaty priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu pritom jasne používajú všeobecné pojmy ako "do ", "iného", "inému ", ktorých účelom je umožniť vyvodenie zodpovednosti voči komukoľvek.
34. S týmto názorom sa súd stotožňuje v plnom rozsahu a dopĺňa, že príslušné ustanovenie zákona o priestupkoch - § 49 ods.1 písmeno d) ako subjekt príslušnej skutkovej podstaty charakterizuje ako fyzickú osobu bez bližšej špecifikácie. Takýto výklad je jednoznačný a preto nie je správne, aby správny orgán nad zákonný rámec zužoval tento pojem a vyňal z neho osoby, ktoré majú špecifické postavenie ako majú verejný činitelia. Takáto špecifikácia subjektu - verejného činiteľa sa nachádza v trestnom zákone a v tomto prípade majú obmedzenia v tom smere, že týchto trestných činov sa môže dopustiť len osoba zastávajúcu niektorú z verejných funkcií, ktorú zákonodarca v tomto prípade subsumuje pod pojem verejný činiteľ. Taktiež niektoré trestné činy možno spáchať len vo vzťahu k osobám vystupujúcich v pozícii verejného činiteľa.
35. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené podotýka, že žalovaný nesprávne vylúčil z priestupkovej zodpovednosti osoby zastávajúce určitú verejnú funkciu. Takéto konanie by mohlo mať za následok to, že ich možné protiprávne konanie by nemohlo byť potrestané podľa priestupkového zákona a nemohla
by byť proti verejným činiteľom vyvodená zodpovednosť za spáchanie priestupku v žiadnej situácii. Ak by mal zákonodarca v úmysle vyňať verejných činiteľov z priestupkovej zodpovednosti tak ako sa domnieva žalovaný, zákonodarca by precízne špecifikoval, voči ktorým osobám sa nemôže začať a viesť priestupkové konanie.
36. Ďalej správny súd uvádza, že na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nad všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Pokiaľ by žalovaný v konaní zistil, že neboli obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, konkrétne by konštatoval, že absentoval subjekt ako obligatórny znak priestupku, záver správneho orgánu o tom, že sú splnené zákonné podmienky na zastavenie konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, by mal za následok správne právne posúdenie, ale v danom prípade takéto konštatovanie správneho orgánu nie je správne, pretože subjektom pri spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu môže byť aj verejný činiteľ, v tomto prípade je to starosta obce.
37. Súd nesúhlasí so záverom žalovaného, že priestupkový zákon v § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch sa nevzťahuje na starostu, ktorý je okrem toho, že je verejný činiteľ, aj občan. Ak sa teda fyzická osoba dopustila konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, takéto konanie je možné posúdiť ako konanie proti občianskemu spolunažívaniu aj v tom prípade, ak smeruje proti starostovi, ktorý je aj občanom a to bez ohľadu na jeho postavenie alebo funkčné zaradenie. Pokiaľ žalovaný postupoval tak, že nerozhodol o priestupku, resp. záznamom vec odložil, žalovaný rozhodol nesprávne.
38. Vychádzajúc z toho, čo súd uviedol v bode 34 až 37 odôvodnenia tohto rozhodnutia má súd za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ ide o posúdenie, kto môže byť postihnutý za priestupok. S tvrdením žalobcu, že starosta je aj občan sa správny súd stotožnil o ohľadom na naplnenie všetkých znakov priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, jeho materiálneho znaku a predovšetkým formálneho znaku. Zákon o priestupkoch nepozná pojem verejný činiteľ, z tohto dôvodu je preto potrebné subsumovať pojem "verejný činiteľ" pod pojem "kto". Inak by správne orgány svojvoľne vyňali z priestupkovej zodpovednosti ľudí zastávajúcu určitú verejnú funkciu. Súd s ohľadom na vyššie uvedené sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalobcu uvedeným v správnej žalobe.
39. Záverom možno teda uzavrieť to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ako to súd uviedol vyššie, a teda súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písmeno c) Správneho súdneho poriadku.
40. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci opätovne vec správne skutkovo ako aj právne posúdiť, vysporiadať sa s námietkami žalobcu vznesenými v žalobe. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že je pri svojom opätovnom rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 Správneho súdneho poriadku viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí. Ak orgán verejnej správy nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správny pokutu.
41. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a § 169 SSP tak, že účastníkom súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože orgánu štátnej správy náhradu trov konania právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne a ďalším účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže im žiadne nevznikli.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).