Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/101/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: A. P., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX Z. J. E. XXX, zast. Sidor a partneri, s. r. o., IČO: 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o zaplatenie 400 eur

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200,00 eur do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril dňa 6. 11. 2013 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500034692 (ďalej len „zmluva“), na základe, ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 69,72 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovanému vrátiť, bola 3375,54 eur. Keďže medzi stranami sporu nedošlo na základe predsporovej výzvy žalobcu k mimosúdnej dohode, domáhal sa žalobca ochrany svojich práv na príslušnom súde. Žalobca vo svojej žalobe v zastúpení právnym zástupcom uviedol, že zmluva je v rozpore s právnou úpravou, najmä zákonom číslo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), teda, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia alebo nesúlad týchto náležitostí so zákonom spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 15. 11. 2017 sp.zn. žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 500 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 26. 10. 2016 do zaplatenia, vrátane zaplatenia trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % ( ďalej ako „ rozsudok “). Súd v rámci predmetnej zmluvy zistil najmä nasledovné nedostatky: a) údaje nachádzajúce sa v zmluve a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú rozdielne, pričom oznámenie veriteľa nemožno považovať za akceptáciu návrhu spotrebiteľa, b) odplata vo výške 215,75 eur bola ihneď odpočítaná z úveru a žalobcovi v skutočnosti bola vyplatená ako úver len suma 1284,25 eur, ale žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy úveru 1500 eur, c) zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keď pôvodné zmluvné dojednania boli jednostranným úkonom žalobcu zmenené, d)neprijateľné je aj to, že žalovaný zakomponoval do textu zmluvy o úvere dohodu o poskytovaní služby pod bodom 8, ale z textu tejto dohody nevyplýva,

že by mal dlžník možnosť dohodu neuzavrieť, že jej neuzavretie nepodmieňuje poskytnutie úveru, e) že údaj o RPMN je vyčíslený nepresne, v neprospech žalobcu, čo možno zistiť prepočtom, f) ďalšie nedostatky ako sú uvedené v bode 22 rozsudku. Na základe týchto nedostatkov bolo právoplatne rozhodnuté, že Zmluva a úver z nej vyplývajúci sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamenalo, že spotrebiteľ bol povinný veriteľovi vrátiť len istinu úveru; platby prevyšujúce istinu úveru tak predstavovali bezdôvodné obohatenie, ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi vydať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23. 1. 2018. Žalobca poukázal na ustanovenie tretia veta zákona číslo a uviedol že sú dané všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia. Vo veci totiž existuje 1.porušenie povinnosti veriteľom, ktorú povinnosť mu ukladá zákon číslo ; konkrétne sa jednalo o neuvedenie obligatórnych náležitostí do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v dôsledku toho nedostatočné, respektíve zavádzajúce informovanie spotrebiteľa o podmienkach poskytovaného úveru. 2.spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil na súde porušenie predmetných povinností, keďže o nich bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa) rozhodnuté rozsudkom. 3. príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia pritom zákon nevyžaduje. Podnikatelia, žalovaný, totiž bežne v rámci obdobných žalôb namietajú účelovo tým, že na strane spotrebiteľa žiadna reálna ujma nevznikla, a teda by zadosťučinenie nemalo byť priznané. Uvedená argumentácia je však nesprávna a účelová, bez opory v právnom poriadku a dokonca v priamom rozpore so samotným účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Súdy Slovenskej republiky sa s uvedeným argumentom opakovane zaoberali a konštantne uzatvárajú, že tento argument nemá žiadnu právnu relevanciu. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Postačuje samotná hrozba ujmy. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie teda postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, respektíve povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí, ak mu takáto škoda hrozí. V tomto prípade však možno konštatovať, že škoda spotrebiteľovi nielen hrozila, ale reálne aj vznikla. Pri čestnom a odbornom postupe žalovaného pri vyhotovovaní zmluvy, by majetkové práva spotrebiteľa neboli ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Je pravdou, že veriteľovi patrí a mala by patriť odplata za poskytnutý úver, avšak iba v prípade splnenia podmienky, že sám neporuší kogentné ustanovenia zákona upravujúce postup poskytovania úverov. Ak veriteľ postupuje v rozpore so zákonom a spotrebiteľ je tak objektívne uvedený do omylu v otázkach podstatných pre posúdenie obsahu resp. rozsahu jeho záväzku, veriteľ tak bez právneho dôvodu ohrozuje jeho majetok a v konečnom dôsledku do neho aj priamo zasahuje (ak je úver poskytnutý). Zásah do práv a majetkovej sféry žalobcu je pritom zrejmý z toho, že najskôr bol zo strany žalovaného zavedený (nepravdivo informovaný) o podmienkach úveru, následne bol nútený plniť na účet žalovaného prostriedky, na ktoré zo zákona nemal žalovaný nárok a napokon bol žalobca nútený podstúpiť súdne konanie za účelom ochrany svojich práv, keďže žalovaný sa aj napriek svojmu nezákonnému postupu odmietol akýmkoľvek spôsobom mimosúdne dohodnúť. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia žalobca vyčísľuje na sumu 400 eur. Odplata za poskytnutie úveru predstavovala 3375,54 eur. Úver bol poskytnutý vo výške 1284,25 eur, žalobca nad rámec istiny stihol zaplatiť čiastku viac ako 2000 eur, teda v tejto výške boli zároveň ohrozené majetkové práva žalobcu. Preto považuje žalobca výšku primeraného finančného zadosťučinenia 400 eur za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany práva na súde (aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonom) a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -61.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že žalobcovi žiaden nárok na ním uplatňovaný nárok nevznikol, rovnako tak neboli preukázané skutočnosti, na základe, ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať. Žalovaný poukazoval na znenie zákona číslo , ktoré vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že zákonná úprava nespája vznik nároku na finančné zadosťučinenie s iným prípadom, ako je ten, v ktorom sa uplatňuje porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Iný

výklad predstavuje zmenu zákona nad rozsah právomoci, ktoré súdom zveruje právny poriadok v SR. Žalobca v podanej žalobe neosvedčil a nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa zákona číslo . Neexistenciu uvedeného nároku je predovšetkým možno vyvodiť z toho, že rozhodnutie v konaní spisová značka (správne ) nekonštatuje a neurčuje porušenie povinnosti žalovaného ustanovenej právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa. Predpoklad uvedený v zákone „ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi “ vyžaduje rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Vyplýva to zo základného princípu civilného sporu - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia (porovnaj v ). S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil posúdenie práva alebo povinnosti ustanovenej s cieľom ochrany spotrebiteľa. Žalovaný napáda dôvodnosť uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie čo do jeho základu, ako aj čo do jeho výšky. Podaná žaloba neobsahuje žiadny dôvod alebo spôsob, ktorý by túto sumu odôvodnil. Z podanej žaloby nevyplýva pritom spôsob a ani vecné základy pre určenie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. Žaloba obsahuje nedostatky, ktoré neumožňujú vecne sa k jej obsahu vyjadriť a pokiaľ tak sa zamýšľa urobiť na pojednávaní , potom ide o postup porušujúci rovnosť strán a tiež ustanovenia , ktoré definujú čo všetko sa považuje za zmenu žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril tak, že na žalobe trvá v celom rozsahu, pričom jej dôvodnosť podaným vyjadrením nespochybnil ani žalovaný. V jeho vyjadrení uvádza iba všeobecné a paušálne vyjadrenia ohľadom nepreukázania nároku, avšak tieto sú celkom zjavne nedôvodné, pričom ani iné súdy SR sa s úvahami žalovaného nestotožnili. Žalobca jednoznačne preukázal, že došlo k porušeniu jeho práva, nakoľko porušenie viacerých ustanovení právnych predpisov bolo deklarovaných aj v rozsudku Okresného súdu Levice . Skutočnosť, že sa žalovaný so závermi uvedenými v tomto rozsudku nestotožňuje, nemôže spochybňovať vznik a existenciu nároku podľa ustanovenia zákona číslo . Predpokladom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona číslo 250/2007 v Z. z. je -porušenie práva alebo povinnosti dodávateľa ustanovenej zákonom číslo alebo osobitnými predpismi (takýmto predpisom podľa názoru žalobcu je aj alebo zákon číslo ), -spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti dodávateľa na súde (ako dôkaz žalobca k žalobe priložil rozsudok Okresného súdu Levice sp.zn. ), -príčinná súvislosť medzi uvedenými bodmi. Podľa názoru žalovaného je podmienkou pre priznanie nároku vyslovenie porušenia konkrétneho práva alebo povinnosti vo výroku súdu. Tieto úvahy žalovaného sú tak celkom zjavne bez opory v právnom poriadku. Takisto by takýto výrok súdu bol zrejme aj nepredstaviteľný. Problematika spotrebiteľských úverov je primárne obsiahnutá v zákone číslo , pričom súdy priznávajú spotrebiteľom bezdôvodné obohatenie práve z dôvodu, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov. V tejto súvislosti treba uviesť, že súd vo výroku zaviaže žalovaného (veriteľa) na zaplatenie určitej peňažnej čiastky žalobcovi (spotrebiteľovi), pričom vo výroku rozsudku nevyslovuje bezúročnosť alebo absenciu niektorých náležitostí spotrebiteľského úveru, pretože tieto otázky rieši ako prejudiciálne. Vydanie žalovaným želaného rozhodnutia by tiež bolo procesne nemožné, nakoľko nie je možné žiadať určenie bezúročnosti a zároveň vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože ak spotrebiteľ preplatil úver nad istinu, nemal by akýkoľvek záujem na vyslovení prvého výroku, ktorým je určenie bezúročnosti. Ak by súd napríklad priznal spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti, musel by podľa žalovaného výrok obsahovať porušenie predmetnej povinnosti, teda by mal vyzerať zrejme nasledovne: “žalovaný porušil povinnosť podľa ustanovenia zákona číslo tak, že do zmluvy uzatvorenej so žalobcom neuviedol termín konečnej splatnosti“. S predmetným, respektíve obdobným výrokom sa žalobca v praxi nestretol. Žalovaný tak všeobecne popiera vznik nároku uplatneného žalobou, avšak sám nespochybňuje platnosť a záväznosť rozhodnutia Okresného súdu Levice , ktoré je základom pre rozhodnutie veci a predbežne úver posúdilo ako bezúročný a bez poplatkov, teda súd dospel k záveru o porušení práv spotrebiteľa. Ak žalovaný neakceptuje tento rozsudok ako dôkaz, nevie si žalobca predstaviť, aký iný by si želal v konaní predložiť. Žalovaný tiež tvrdí, že výška primeraného finančného zadosťučinenia je neprimeraná, dokonca žaloba údajne nemá obsahovať dôvod alebo spôsob odôvodnenia sumy. Vyjadrenie žalovaného považuje žalobca za prekvapivé, nakoľko žalobca sa v žalobe podrobne venoval zdôvodneniu výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom

na to, že žalobca preplatil úver nad jeho istinu (a to viac ako o 2000 eur, hoci si uplatnil iba časť) a žalovaný odmietol vydať tento preplatok, ujma na majetkových právach žalobcu spočívala aj v nemožnosti disponovania s týmito finančnými prostriedkami, hoci žalovanému nepatrila. Vychádzajúc z vyššieuvedených skutočností žalobca považuje výšku primeraného zadosťučinenia za primeranú (ak nie podhodnotenú). Záverom treba pripomenúť s poukazom na odradzovaciu funkciu primeraného zadosťučinenia, že výška zadosťučinenia musí byť určená v dostatočnej výške, inak by nekalé a protiprávne konanie dodávateľa neodradilo od jeho aktivít a jedinú sankciu za porušenie zákona by predstavovalo vrátenie nezákonne získaného prospechu. Uvedené však odporuje výkladu zákona ako aj účelu inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. V tejto súvislosti považuje potom žalobca za účelové konanie veriteľa, ktorý najskôr koná v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a neskôr sa odvoláva na zásadu primeranosti.

4. Žalovaný súdu písomne oznámil, že na základe vyjadrení žalovaného žiada žalobu zamietnuť.

5. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, pretože boli riadne predvolané a nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Levice sp, zn. vyplýva, že v spore žalobcu A. P.- proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sa žalobca žalobou podanou 13.3.2017 domáhal , aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500 eur odo dňa 26.10.2016 až do zaplatenia. Nárok si uplatnil z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, poukazujúc na to, že úver , ktorý mu bol poskytnutý žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.8500034692 je bezúročným a bez poplatkov a žalobca mal povinnosť úver splatiť len do výšky istiny. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 15.11.2017 pod č. k. -61 rozhodol tak, že stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 26.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere dňa 06.11.2013 číslo zmluvy 8500034692, ktorej súčasťou pod bodom 8. odsek 8.1. je aj dohoda o poskytnutí služby za odplatu 215, 75 eur a po revolvingu 112, 08 eur. Úver (úverový limit) bol poskytnutý vo výške 1500 eur, počet splátok 42 mesiacov po 80,37 eur, celková čiastka na zaplatenie 3. 375, 54 eur, RPMN 69, 72%, ročná úroková sadzba 70, 01 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790, 89 eur, priemerná RPMN za úver 46, 06%, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70, 01%, ročná úroková sadzba revolvingu 76, 21%. Podľa prehľadu platieb žalobca za obdobie od 08.12.2013 do 08.08.2017 splatil na úvere spolu 3. 375, 54 eur, vyplatená mu bola čiastka 1. 284, 25 eur. Súd považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle , , keď neobsahuje, resp. obsahuje nepresné obligatórne náležitosti (ust. , ). Nakoľko žalovaný doposiaľ zaplatil na úvere spolu 3.375, 54 eur a keďže s poukazom na uvedené je tento úver bezúrokový a bezpoplatkový, celý úver žalovaný už zaplatil, resp. zaplatil viac, než bol povinný. V skutočnosti totiž, ako to z prehľadu platieb vyplýva, poskytol žalovaný žalobcovi finančné prostriedky vo výške len 1.284,25 eur, ktorú sumu prirodzene musí žalobca žalovanému vrátiť celú, keďže ju použil pre vlastné potreby. Nakoľko žalobca zaplatil žalovanému na úvere vyššiu sumu, než bol povinný, žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a súd ho zaviazal vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca požadoval vo výške 500 eur.

8. Podľa prvej vety , proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

9. Podľa poslednej vety má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Inštitút finančného zadosťučinenia podľa je prostriedkom slúžiacim k reparácii ujmy spotrebiteľa vzniknutej porušením povinností dodávateľa. Jeho výška

zákonom určená nie je. Z pojmu primerané zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu. Súd by mal pri určení výšky primeraného zadosťučinenia prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho následkov a možností ich odstránenia. Nárok na primerané zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na iných finančných nárokoch (napríklad náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia) a jeho výška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa. Nárok vzniká proti porušiteľovi práva spotrebiteľa. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, toto ustanovenie nevyžaduje (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019).

11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha primerané zadosťučinenie podľa , pretože žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie svojich práv, resp. porušenie povinností žalovaného v zmysle a bol procesne úspešný pri uplatnení svojho práva proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. , v ktorom súd rozsudkom zo dňa 15.11.2017 pod č.k. -61 jeho žalobe vyhovel, a to vzhľadom na to, že sa úver žalobcovi žalovaným poskytnutý, považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa , Z.z, pretože Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol úver poskytnutý, neobsahovala, resp. obsahovala nepresné obligatórne náležitosti (, , pričom žalobca na základe tejto zmluvy plnil a žalovaný prijal od žalobcu aj plnenie, na ktoré žalovanému nárok nevznikol. Súd poukazuje na to, že žalobca bol pri uplatnení svojho peňažného nároku voči žalovanému na súde v uvedenom konaní procesne úspešný, keď žalovanému bola výrokom citovaného rozsudku uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie v sume 500 eur spolu s príslušenstvom. Za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, ustanovených alebo osobitnými predpismi podľa poslednej vety možno považovať nielen úspech v súdnom konaní na základe žaloby na určenie, ale aj na základe žaloby na plnenie podanej spotrebiteľom z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho práv alebo k porušeniu povinností voči nemu ako spotrebiteľovi, proti tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá. Nie je preto nutné, aby sa vo výroku rozsudku porušenie práva alebo povinnosti aj konštatovalo. Výrok rozsudku o priznaní uplatneného peňažného nároku je záväzný pre strany sporu, ako aj pre súd. Z odôvodnenia rozsudku pritom vyplýva, že ide o plnenie priznané žalobcovi z dôvodu, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, keď peňažné plnenie od žalobcu prijal, hoci, ako súd prejudiciálne posúdil, pokiaľ ide o poskytnutý úver, išlo o úver bezúročný a bez poplatkov, v zmysle , d , z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu, neobsahovala obligatórne náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. obsahovala nepresné obligatórne náležitosti ust. , . Úverový vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa riadi a nasl. pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv, vrátane o spotrebiteľských úveroch, ktorý reguloval poskytovanie spotrebiteľských úverov v dobe uzavretia úverového vzťahu. Žalovaný dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, nepochybne pri uzatváraní kontraktu so žalobcom nedodržal zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca sa z tohto dôvodu voči žalovanému úspešne domohol vydania bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné konštatovať, že takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Žalovaný porušil povinnosti uložené mu vyhotoviť perfektnú a spotrebiteľovi zrozumiteľnú zmluvu o úvere so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami. Súd sa z dôvodov vyššieuvedených nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že úspešné uplatnenie práva na finančné zadosťučinenie musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia súdu, len z výroku, v ktorom sa konštatuje porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi.

12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, žalobca si nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia uplatnil vo výške 400 eur. Poukázal na to, že odplata za poskytnutie úveru predstavovala

3.375,54 eur, úver bol poskytnutý vo výške 1284,25 eur a žalobca nad rámec istiny stihol zaplatiť čiastku viac ako 2000 eur. Žalobca považoval výšku primeraného finančného zadosťučinenia 400 eur za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany práv na súde, aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonom a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia v dostatočnej miere bude plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného.

13. Súd, pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, považoval za primeranú sumu finančného zadosťučinenia 200 eur. Súd pri stanovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na to, žalobcovi má byť poskytnuté finančné zadosťučinenie za to, že konaním žalovaného bolo zasiahnuté do práv žalobcu ako spotrebiteľa, do jeho majetkovej sféry, keď na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný od žalobcu prijímal plnenia nad sumu poskytnutého úveru, hoci na tieto plnenia vzhľadom na to, že išlo o úver bezúročný a bez poplatkov, žalovanému nevznikol nárok. Súd prihliadol aj na to, že žalobcovi má byť poskytnuté finančné zadosťučinenie aj za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že bol nútený sa ako spotrebiteľ domôcť ochrany proti porušeniu práv a povinností zo strany žalovaného na súde tým, že sa domáhal vydania peňažného plnenia od žalovaného v súdnom konaní z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď došlo v dôsledku konania žalovaného k zníženiu jeho majetku, pričom so svojím nárokom na peňažné plnenie bol procesne úspešný. Súd prihliadol na to, že právo na primerané finančné zadosťučinenie proti tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá, sa v zmysle vzťahuje na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti stanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi na súde. Súd považoval preto za dôvodné, aby sa pri stanovení výšky primeraného finančného odškodnenia vychádzalo v danom prípade z výšky priznaného peňažného plnenia žalobcovi v sume istiny 500 eur, priznaného v súdnom konaní právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 15.11.2017 č.k.9 /87/2017-61. Úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti stanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi na súde vo väčšom rozsahu než je priznaný nárok v sume istiny 500 eur, žalobca nepreukázal. Súd preto nemohol prihliadnuť na prípadné ďalšie plnenia, ktoré žalovaný prijal, ktorých vrátenia sa žalobca proti žalovanému v súdnom konaní nedomáhal. Súd preto stanovil primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi v sume 200 eur. Finančné zadosťučinenie predstavuje 40 % z priznanej sumy istiny súdnym rozhodnutím z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (zo sumy 500 eur), čo možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie, dostatočné na splnenie jeho funkcií, s prihliadnutím na funkciu satisfakčnú za zásah do majetkových práv spotrebiteľa a vzhľadom na nutnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v súdnom konaní, ale aj s prihliadnutím na funkciu sankčnú, aby tak dostatočne odradilo dodávateľa od prípadných budúcich porušení práv spotrebiteľov. Súd z uvedených dôvodov žalobe vyhovel sčasti, o zaplatenie 200 eur a v časti o zaplatenie 200 eur žalobu zamietol, keď nepovažoval za primerané priznať žalobcovi finančné zadosťučinenie aj v tejto ďalšej sume.

14. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Súd vzhľadom na čiastočný procesný úspech obidvoch strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.