Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-3-2019.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanému: Groupama Biztosító, so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 114 6 Budapešť, Maďarsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom Gruopama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 1.542,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.542,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.542,- Eur od 29.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 15.01.2019, sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.542,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.542,- Eur od 29.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že dňa 02.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Hyundai iX35, EČV: J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený O. O., bytom B. R. I. XXXX/XX, XXX XX Ž.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla KIA Ceed, EČV: K., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, je T.. M. C., bytom A. XX. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 22230982. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 76/2017 zo dňa 02.11.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed, EČV: J.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2017083 zo dňa 28.11.2017, splatnú dňa 05.12.2017 na sumu 1.542,- EUR s DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 02.11.2017 do 28.11.2017, t. j. 27 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 56,- EUR s DPH. V sume 1.542,- EUR s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR s DPH. Poškodený zároveň dňa 28.11.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 22230982 zo dňa 02.11.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.542,- EUR s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu
škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 29.11.2017. Keďže žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, bola mu zo strany žalobcu zaslaná Výzva na zaplatenie postúpenej pohľadávky zo dňa 17.05.2018. Náklady vo výške 1.542,- EUR s DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. K vybaveniu poistnej udalosti v rozsahu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla však do dňa podania žaloby nedošlo. Zo strany žalovaného dokonca nedošlo ani k žiadnej reakcii v zmysle Oznámenia o poistnom plnení alebo iného obdobného vyjadrenia, a to aj napriek tomu, že žalovaný bol riadne upovedomený o postúpení pohľadávky žalobcovi, ako i vyzvaný na ďalšiu komunikáciu ohľadom tejto poistnej udalosti so žalobcom. V nadväznosti na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odmietnutiu poskytnutia poistného plnenia a žalobca je tak nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Dňa 01.12.217 žalobca zaslal žalovanému Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, spolu s ďalšími dokladmi potrebnými k šetreniu poistnej udalosti. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k oznámeniu dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, zaslal mu žalobca aj Výzvu s lehotou na plnenie do 7 dní od doručenia. V nadväznosti je žalovaný s plnením svojho záväzku v omeškaní odo dňa 29.05.2018, keďže predmetná Výzva mu bola doručená dňa 21.05.2018.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku priložil k žalobe Zmluvu o nájme č. 76/2017 zo dňa 02.11.2017, Všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov, Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 76/2017, faktúru č. 201783, vystavenú žalobcom poškodenému O. O. za prenájom motorového vozidla v sume 1.542,- Eur, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2017, Čestné prehlásenie poškodeného Petra Papánka zo dňa 28.11.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2017, Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Výzvu na zaplatenie postúpenej pohľadávky zo dňa 17.05.2018 a doklad o doručovaní zásielky.
4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 01.10.2018 platobný rozkaz, sp. zn. 2Up/628/2018-0, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný a tento neuznáva v celom rozsahu. Žalobca si podanou žalobou ako právny nástupca poškodeného z dopravnej nehody uplatnil u žalovaného náhradu škody, ktorá mala poškodenému z dopravnej nehody zo dňa 02.11.2017 vzniknúť v dôsledku požičania náhradného vozidla. V konaní nie je sporné, že dňa 02.11.2017 došlo k poistnej udalosti, na ktorej malo účasť vozidlo povinne zmluvne poistné u žalovaného. Podľa žalovaného má poškodený z dopravnej nehody nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie náhradného vozidla možné považovať za účelné alebo ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Je povinnosťou poškodeného zdokladovať, že si náhradné vozidlo požičal účelne, že ho naozaj potreboval. Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 25Cdo/4868/2014 zo dňa 01.06.2015. Súd tu vyslovil právny názor, že náhrada škody za prenájom náhradného motorového vozidla prináleží poškodenému len za predpokladu, že takýto nájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutný a účelný a len v takom rozsahu, v akom je nájom náhradného motorového vozidla nutný a účelný. Uvedené vyplýva aj z judikatúry NS ČR sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010. Žalovaný namieta, že účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným z dopravnej nehode nevyplýva zo žiadneho dokumentu priloženého k platobnému rozkazu. Účelovosť nevyplýva ani z dokumentu žalobcu s názvom - Čestné prehlásenie podpísané poškodeným O. O. zo dňa 28.11.2017, kde poškodený uvádza, že náhradné vozidlo mal zapožičané z dôvodu, že jeho vozidlo bolo pri dopravnej nehode poškodené. Na základe uvedeného preto nie je možné ustáliť, či vypožičanie náhradného motorového vozidla bolo nevyhnutné a účelné. Žalovaný je dokonca názoru, že dôvodnosť zapožičania náhradného vozidla poškodeným nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, po akú dobu a či vôbec sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise, aké opravy a kedy sa na vozidle poškodeného uskutočňovali, kedy boli opravné práce ukončené. Vzhľadom na uvedené poukazuje žalovaný na skutočnosť, že žalovaný môže byť zodpovedný, ak vôbec môže byť zodpovedný, za škodu v takom rozsahu, v ktorom je závislý na objektívnych skutočnostiach. Odpovede na tieto otázky zo žaloby, ako ani z jej príloh nevyplývajú, pričom na posúdenie nevyhnutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je ich potrebné podľa názoru
žalovaného zodpovedať. Neodôvodnená dĺžka doby opravy nemôže ísť na ťarchu vinníka dopravnej nehody a nie je krytá ani povinným zmluvným poistením za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. V zmysle priloženej faktúry č. 2017083 zo dňa 28.11.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal náhradné vozidlo požičané od 02.11.2017 do 28.11.2017, čo predstavuje 27 dní. Z dokumentov priložených k platobnému rozkazu nie je možné ustáliť, či poškodený potreboval náhradné vozidlo nutne a účelne. Poškodený v čestnom prehlásení len skonštatoval, že jeho vozidlo bolo poškodené a iné vozidlo k dispozícii nemal. Žalovaný poukazuje na to, že poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté na 27 dní a počas tejto doby najazdil na tomto prenajatom vozidle 188 km, čo vyplýva z Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 76/2017. Podľa žalovaného ani najazdený počet kilometrov s prenajatým vozidlom od žalobcu nenasvedčuje tomu, že poškodený si požičal náhradné vozidlo nutne a účelne. Vzhľadom na dĺžku prenájmu náhradného vozidla (27 dní) a počet najazdených kilometrov (188 km) je žalovaý názoru, že dopravu si mohol poškodený počas opravy jeho poškodeného vozidla zabezpečiť omnoho hospodárnejším spôsobom, či už taxislužbou, autobusovou dopravou alebo v rámci mesta mestskou hromadnou dopravou. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených nákladov za požičanie náhradného vozidla podľa žalovaného je potrebné tieto náklady posudzovať jednak z hľadiska primeranosti vynaložených nákladov na prenájom vozidla, čo znamená, že tieto náklady musia zodpovedať obvyklej cene za prenájom obdobného vozidla v danom mieste a čase, ako aj z hľadiska objektívnej doby, ktorá je nevyhnutne potrebná na vykonanie opravy poškodeného vozidla. Žalobca prenajal poškodenému náhradné vozidlo za denné nájomné vo výške 56 € s DPH bez ohľadu na počet dní prenájmu. Žalovaný je názoru, že vzhľadom na ceny prenájmov motorových vozidiel v Ž. je tento nájom neprimerane vysoký. Na preukázanie týchto svojich tvrdení predložil žalovaný súdu cenníky od autopožičovní nachádzajúcich sa v Ž., z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že dojednané denné nájomné v Zmluve o nájme č.76/2017 medzi žalobcom a poškodeným je v porovnaní s ostatnými požičovňami neúmerne vysoké (Cenník autopožičovne MK CAR, RZ RENT a Cenník autopožičovne Locar s.r.o., všetky zo Ž.). Žalobca prenajal poškodenému počas doby prenájmu náhradné vozidlo Kia Ceed za 56 € s DPH /1 deň prenájmu, avšak podľa priložených cenníkov je možné rovnaké vozidlo Kia Ceed prenajať už za sumu 35 € bez DPH, čo predstavuje 42 € s DPH / 1 deň prenájmu. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo za konštantnú cenu za 1 deň prenájmu v sume 56 € s DPH, avšak všetky autopožičovne, ktoré prenajímajú vozidlá, poskytujú za dlhší prenájom lacnejšiu cenu prenájmu za 1 deň, čo vyplýva z priložených cenníkov. Na základe uvedeného je žalovaný názoru, že v prípade, ak bude mať súd dôvodnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným za preukázanú, je nutné pri posudzovaní denného nájomného vychádzať z obvyklých cien prenájmov porovnateľných vozidiel v danom regióne. Žalovaná poukazuje na to, že vo faktúre č. 2017083 je zaúčtovaný aj poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla v sume 30,- €, ktorý podľa žalovanej nie je možné dávať do príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poisteného u žalovanej, a preto namieta tento vyfakturovaný poplatok ako nedôvodný a bez príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Tento poplatok za pristavenie vozidla, vyfakturovaný žalobcom, nevychádza ani zo zmluvy o nájme č. 76/2017 zo dňa 02.11.2017, v ktorej zmluve je len dojednané denné nájomné vo výške 56 € vrátane DPH a rovnako nevychádza ani z Všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov (VPP), ktoré žalobca priložil k žalobe a ktoré VPP mali byť súčasťou Zmluvy o nájme č. 76/2017. Podľa čl. 15 VPP Zmluvy o nájme č. 76/2017 nájomca vráti vozidlo naplnené pohonnými hmotami v takom rozsahu ako pri prevzatí. Ak bude vozidlo veľmi znečistené (znečistené sedačky od nápojov, potravín, srsti zvierat, stavebného materiálu atď.), teda vozidlo hrubo znečistené, nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi náklady na mokré čistenie, čo prestavuje sumu 50 €. Podľa žalovaného nie je možné tento poplatok podradiť ani pod čl. 15 VPP Zmluvy o nájme č. 76/2017, nakoľko z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 76/2017 nevyplýva, že by žalobcovi vznikli nejaké náklady s pristavením vozidla alebo prevzatím vozidla. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v protokole o prenájme nie sú zadokumentovaná žiadne prípadné poškodenia vozidla, ktoré by spôsobil nájomca, ani iné skutočnosti, ktoré by oprávňovali žalobcu na vyfakturovanie tejto sumy. Z uvedeného dôvodu namieta žalovaný vyfakturovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla ako nedôvodný a neúčelný. Na základe uvedeného je žalovaný názoru, že žalobca nepreukázal, že vznik škody, ktorej náhrady sa domáha touto žalobou, je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poisteného u žalovaného. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný. Uvedené vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, ÚS 177/08. Výšku náhrady škody je potrebné zistiť a stanoviť objektívne, nezávisle od okolností, ktoré nesúvisia so škodovou udalosťou, teda okolností, ktoré sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Žalovaný uviedol, že nie je pravdivé vyjadrenie žalobcu, že žalovaný sa doposiaľ nezaoberal náhradou škody za prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným.
Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.03.2018 oznámil poškodenému, že jeho nárok na náhradu výdavkov na zapožičanie náhradného vozidla nebolo možné vysporiadať, nakoľko žalovaný nemal za preukázanú účelovosť prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, domnieva sa, že nárok žalobcu je neodôvodnený. Žalovaný má za to, že sa nemohol dostať ani do omeškania, a preto zároveň namieta počiatok plynutia jej omeškania. Pre prípad úspechu v konaní si žalovaný uplatňuje náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Vzhľadom na medzinárodný prvok v konaní, kedy žalovaný je právnickou osobou so sídlom na území Maďarska, súd sa prioritne zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie a rozhodnutie prejednávanej veci bola daná na základe čl. 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého, pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu alebo poistenie nehnuteľného majetku, možno poistiteľa okrem toho žalovať na súdoch podľa miesta, kde došlo k poistnej udalosti. Ako rozhodné právo určil súd právo slovenské, a to v súlade s ustanovením čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), Podľa ktorého, pokiaľ nie je v tomto Nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok, vyplývajúci z civilného deliktu, právnym poriadkom krajiny, na území ktoré vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
7. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 05.05.2020, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia oboch strán sporu, ktorí vo svojich vyjadreniach zotrvali na svojich písomných podaniach.
8. Súd na posudzovaný prípad aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia: § 4 ods. 1, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 ods. 1 a 2 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
9. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase nehody bol poškodený O. O., bytom B. R. I. XXXX/XX, Ž.T.. Táto škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvné poistené u žalovaného.
10. K námietke žalovaného, že účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným z dopravnej nehody nevyplýva zo žiadneho dokumentu, priloženého k platobnému rozkazu, súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Ako vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného, náhradné vozidlo mal zapožičané z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 02.11.2017 v autoservise až do súčasnosti, t.j. do dňa podpísania predmetného čestného vyhlásenia. Zároveň prehlásil, že po uvedenú dobu nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný. Súd dodáva, že poškodený nezavinil poškodenie a súčasne neovplyvňuje dĺžku opravy, ktorá bola vykonaná v servise. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. V danom prípade neobstojí námietka žalovaného, týkajúca sa počtu najazdených kilometrov (188 km) v danom časovom období (27 dní). Súvis medzi počtom dní a počtom najazdených kilometrov nemá podľa súdu vplyv na dôvodnosť, nutnosť a účelnosť zapožičania vozidla poškodeným. Vyžadovať od poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné vozidlo využívať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou. O účelnosti a snahe minimalizácie nákladov v danom prípade svedčí i skutočnosť, že poškodený O. O. predčasne ukončil prenájom náhradného vozidla dňa 28.11.2017, hoci vlastné vozidlo si vyzdvihol z autoservisu až dňa 15.12.2017.
11. Žalovaný taktiež namietol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, po akú dobu a či vôbec, sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise, aké opravy a kedy sa na vozidle poškodeného
uskutočňovali, kedy boli opravné práce ukončené. K uvedenému súd uvádza, že z predložených listín vyplýva, že žalovaný oznámil ukončenie likvidácie poškodenému listom zo dňa 13.03.2018, s tým, že výška skutočnej škody bola stanovená na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu škodovej udalosti, obhliadky poškodených vecí a predložených dokladov. 12. Súd konštatuje, že poškodený si požičal osobné motorové vozidlo od žalobcu na základe písomnej zmluvy, v ktorej si žalobca a poškodený dohodli dobu nájmu a výšku nájomného. Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu ako prenajímateľa, s ktorými nájomca (poškodený) bezvýhradne súhlasí. K námietke žalovaného, že výška nájmu bola neobvykle vysoká, súd uvádza, že je vecou zmluvných strán, aké podmienky si dohodnú. Zároveň súd dodáva, že dohodnuté nájomné v danom prípade nepovažuje za neprimerane vysoké a neobvyklé. 13. K námietke žalovaného, týkajúcej sa neodôvodnenosti poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla súd odkazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej súčasťou nároku poškodeného na náhradu škody, ktorý si v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. uplatňuje proti poisťovateľovi škodcu, môžu byť uplatnené preukázané nároky na náhradu nákladov, ktoré poškodený vynaložil na požičanie náhradného motorového vozidla po dobu, počas ktorej v dôsledku škodovej udalosti nemohol využívať svoje poškodené motorové vozidlo. Škoda sa v tomto prípade odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať svoje motorové vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré však v dôsledku poškodenia nemohol dočasne používať. Majetkový stav poškodeného sa znižuje tým, že poškodený vynaloží náklady na prenájom náhradného vozidla a škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú prax súdov, v zmysle ktorej poškodený má nárok na náhradné vozidlo, a teda aj na náhradu nákladov nájomného voči žalovanému do momentu úhrady plnenia žalovaným (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 9.6.2015, sp. zn. 1Cob/85/2015). 14. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania od 29.05.2018 do zaplatenia. Tento nárok odôvodnil tým, že dňa 01.12.2017 zaslal žalovanému Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, spolu s ďalšími dokladmi potrebnými k šetreniu poistnej udalosti. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k oznámeniu dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, zaslal mu žalobca aj Výzvu s lehotou na plnenie 7 dní od doručenia, vzhľadom na uvedené je žalovaný s plnením svojho záväzku v omeškaní odo dňa 29.05.2018, keďže predmetná výzva mu bola doručená dňa 21.05.2018. 15. Súd s poukazom na znenie ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal i nárok na úrok z omeškania vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Výšku úroku z omeškania mal súd zistenú na základe zaužívanej praxe. 16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný. 17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na plný úspech žalobcu vo veci, a to tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 21. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. b) CSP]. V tomto prípade možno proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Podľa ust. 277 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).