Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-61-2012.pdf
PDF · 111.19 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom v spore žalobcu: Mesim s.r.o., so sídlom Ždiarska 5, 040 12 Košice, IČO: 46 035 486, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 11 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 567,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 567,- EUR spolu s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 567,- EUR od 16. 8. 2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II 5. 9. 2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 567,- EUR s príslušenstvom ako pohľadávky, ktorú má voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 8. 8. 2011. Predmetná pohľadávka vznikla v dôsledku uzavretia Zmluvy o úvere č. 9011177 medzi p. Helenou Kušnírovou a žalovaným z 30. 1. 2009, v zmysle ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 250,- EUR. Ing. Roman Kušnír ako dedič po zosnulej Helene Kušnírovej v súvislosti s uzavretou Zmluvou o úvere uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 817,- EUR. Žalobca sa domnieva, že zmluva o úvere č. 9011177 z 30. 1. 2009 je v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. e), h), i), j) a k) predmetného zákona a preto mal žalovaný nárok len na vrátenie ním požičanej sumy vo výške 250,- EUR bez úrokov a poplatkov. Na základe toho, že Ing. Roman Kušnír uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradil na jeho účet sumu vo výške 817,- EUR bez toho, aby žalovaný mal na úhradu tejto sumy právny nárok, v rozsahu 567,- EUR došlo podľa názoru žalobcu k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Žalobca záverom uviedol, že listom z 8. 8. 2011 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 567,- EUR najneskôr do 15. 8. 2011 a vzhľadom na to, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil, uplatňuje si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj úrok z omeškania 9,5 % ročne od 16. 8. 2011 do zaplatenia.
2. Vo veci bol 11. 11. 2011 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Primárne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a navrhol, aby bola vec postúpená tunajšiemu súdu. Ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa bezdôvodne obohatil, pretože Zmluvu o úvere č. 9011177 nemožno posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právna predchodkyňa žalobcu - Helena Kušnírová v nej prehlásila, že finančné prostriedky sú jej
poskytnuté na výkon povolania a rovnako pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaný pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia poručiteľky, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania a poskytnutiu takéhoto úveru nebránila ani prekážka poberania starobného dôchodku poručiteľkou. Žalovaný je názoru, že poručiteľka nemienila použiť poskytnuté peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu a preto nebola spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené, zmluva o úvere uzatvorená medzi žalovaným a poručiteľkou nie je podľa názoru žalovaného zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto nie je na mieste použitie ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že zmluva o úvere založila medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobcu obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný napokon požiadal o prerušenie tohto konania do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Stálom rozhodcovskom súde pod sp. zn. SR 16054/09, v ktorom sa podľa jeho názoru rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko Stály rozhodcovský súd má posudzovať, či žalovaný má alebo nemá nárok na plnenie od postupcu a v akom rozsahu.
3. Žalobca reagoval podaním doručeným súdu 27. 1. 2012, v ktorom trval na tom, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a má sa riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru tak, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a podľa odseku 2 sa za spotrebiteľa považuje fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca je názoru, že v prípade predmetného vzťahu ide o zrejmú reálnu zmluvu podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a tento vzťah sa posudzuje bez ohľadu na označenie zmluvy podľa svojho obsahu a nie formy, resp. nesprávne pomenovaného úkonu (zmluvy), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy povinná (právna predchodkyňa žalobcu) nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca sa preto domnieva, že zmluvný vzťah vzniknutý z predmetnej Zmluvy o úvere treba subsumovať pod normy občianskeho práva a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 23. Novembra 2011, č. k. 17Co/167/2011 - 73, podľa ktorého Krajský súd v danom prípade konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom dňa 22. 12. 2004 je zmluvou spotrebiteľskou a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti právneho predchodcu navrhovateľa je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník. Žalobca nesúhlasí s obranou žalovaného v tom, že poručiteľka sama podpisom potvrdila, že prostriedky sú určené na výkon povolania. Táto skutočnosť sa musí posudzovať z objektívneho hľadiska bez ohľadu na to, čo je alebo nie je v zmluve odškrtnuté, tzn. či sa úver skutočne poskytol na výkon povolania alebo nie. Poručiteľka totiž prostriedky na daný účel ani vziať nemohla, nakoľko v tom čase bola dlhodobo na dôchodku. Záverom dodáva, že ide o vopred predformulovanú zmluvu, ktorú spotrebitelia nečítajú, pričom vylúčené ani nie je, že dané „políčko“ bolo odškrtnuté až po podpise.
4. Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. 4. 2012, č.k. 2Ncb/5/2012 - 42 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd Bratislava I.
5. Uznesením tunajšieho súdu zo 16. 10. 2012, č. k. 30Cb/61/2012 - 52 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava pod sp. zn. 16054/09.
6. Podaním doručeným súdu 3. 8. 2015 žalovaný oznámil, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo 4. 10. 2013, sp. zn. SR 16054/2009, pričom na okresnom súdu Košice II je vedené konanie pod sp. zn. 37C/195/2013,
predmetom ktorého je zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Žalovaný preto podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Košice II pod sp. zn. 37C/195/2013, v ktorom sa má vyriešiť otázka posúdenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
7. Uznesením tunajšieho súdu z 27. 3. 2018, č. k. 30Cb/61/2012 - 105 bolo konanie opätovne prerušené, tento krát do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37C/195/2013.
8. Po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo toto konanie prerušené, teda po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 37C/195/2013, vyzval súd žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu, na čo žalovaný reagoval podaním doručeným súdu 11. 3. 2020. Konštatoval, že ku všetkým relevantným skutočnostiam sa už dostatočne vyjadril prostredníctvom svojho podaného odporu, na ktorom trvá v celom rozsahu.
9. Na pojednávaní 2. 6. 2020 žalobca odkázal v celom rozsahu na obsah žaloby, rozhodnutie Okresného súdu Košice II z 1. 4. 2019 sp. zn. 37C/195/2013, pričom zhrnul, že v prípade právneho predchodcu žalobcu a žalovaného išlo o spotrebiteľský vzťah a plnenia nad rámec istiny uhradenej žalovanému sú jednoznačne neprijateľné a z toho dôvodu ide o plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný rovnako odkázal na svoje predošlé vyjadrenie, pričom trvá na tom, že nešlo o spotrebiteľský úver, nakoľko právna predchodkyňa žalobcu jasne uviedla, že úver bude použitý na výkon povolania, čo vlastným podpisom potvrdila. K bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že nakoľko dlžníčka - právna predchodkyňa žalobcu neplnila riadne a včas, bola nad rámec istiny povinná zaplatiť zmluvnú pokutu a teda sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, ale o sankciu za neplnenie zo zmluvy.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to: Zmluvou o úvere č. 9011177 z 30. 1. 2009, Listom/vyjadrením žalovaného zo 7. 2. 2011, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 8. 8. 2011, Listom žalobcu z 8. 8. 2011, Oznámením o postúpení pohľadávky realizovaným Ing. Romanom Kušnírom adresovaným žalovanému z 8. 8. 2011, Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo 4. 10. 2013, sp. zn. SR 16054/09, Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1. 4. 2019, č. l. 37C/195/2013 - 157, právoplatným k 21. 5.2019, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav:
11. Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami sporu (v prípade žalobcu jeho predchodcom) bola uzavretá Zmluva o úvere č. 9011177 z 30. 1. 2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru Helene Kušnírovej ako právnej predchodkyni žalobcu vo výške 250,- EUR, pričom sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 242,- EUR v 12 mesačných splátkach po 41,- EUR počnúc dňom 16. 2. 2009. V predmetnej zmluve je zároveň vyznačené, že finančné prostriedky sú poskytnuté dlžníkovi na výkon povolania. Súd mal zároveň za preukázané, že dedič po Helene Kušnírovej (poručiteľke) - Ing. Roman Kušnír uhradil žalovanému sumu vo výške 817,- EUR. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávky z 8. 8. 2011 dedič po T.j (poručiteľke)
- Ing. Roman Kušnír ako postupca, postúpil pohľadávku vo výške 567,- EUR na žalobcu (postupníka). Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Postúpená pohľadávka pozostáva z rozdielu sumy uhradenej dedičom po poručiteľke Helene L. žalovanému (817,- Eur) a poskytnutou istinou zo zmluvy o úvere (250,- Eur), teda v rozsahu 567,- Eur malo ísť podľa žalobcu o bezdôvodné obohatenie, keďže išlo o spotrebiteľský úver bez splnenia zákonných podmienok a suma nad rámec istiny má byť vrátená. Bezdôvodné obohatenie rozporoval žalovaný, ktorý dôvodí, že nebohá T. L. neplnila riadne a včas a išlo o sankciu za neplnenie zo zmluvy. Rovnako sporný ostal charakter úverovej zmluvy, kedy žalobca tvrdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, čo žalovaný namietal, keďže nebohá Helena Kušnírová označila v zmluve o úvere poskytnutie finančných prostriedkov na výkon povolania.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej aj ako " ObZ") tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere) je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20090101.html>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html>.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 39 OZ (účinného v čase podpísania Zmluvy o úvere), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Najpodstatnejšie pre rozhodnutie sporu je ustálenie či nebohá Helena Kušnírová, ako právna predchodkyňa žalobcu vystupovala pri uzatváraní Zmluvy o úvere ako spotrebiteľ alebo nie. V tomto kontexte by bolo nadbytočné dopĺňať niečo nad rámec rozsudku Okresného súdu Košice II z 1. 4. 2019, č.k. 37C/195/2013 - 157 právoplatného k 21. 5. 2019 s ktorým sa aj tunajší súd plne stotožňuje a neostáva iné, len v celom rozsahu odkázať na jeho dostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie bez potreby duplicitne ho opakovať. Predmetný rozsudok je súčasťou spisu (č.l. 122 - 127). Žalovaný bol identický v oboch sporoch a žalobcom v 1. rade vo veci pred Okresným súdom Košice II bol Ing. Roman Kušnír (dedič po p. H. Kušnírovej), ktorý v tejto veci postúpil pohľadávku na aktuálneho žalobcu, pričom obaja mali rovnakého právneho zástupcu, teda obom procesným stranám je celé citované rozhodnutie známe, čo potvrdili aj na pojednávaní 2. 6. 2020. Okresný súd Košice II jednoznačne konštatoval, že nebohá Helena Kušnírová vystupovala pri uzatváraní Zmluvy o úvere ako fyzická osoba - spotrebiteľ a medzi ňou a žalovaným išlo o spotrebiteľský úverový vzťah, ktoré skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia detailne vyargumentoval. Právna predchodkyňa žalobcu bola v čase poskytnutia úveru starobnou dôchodkyňou, žiadnu pracovnú činnosť, ktorá by si vyžadovala poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru nevykonávala a vyjadrenia žalovaného v kontexte možnosti takejto osoby (65 rokov) vykonávať povolanie, prípadne podnikať vyznievajú absurdne.
14. Z pohľadu tunajšieho súdu je zarážajúce, že žalovaný, ktorý sám navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci pred Okresným súdom Košice II (37C/195/2013), následne po tomto rozhodnutí, kde súd jasne ustálil, že predchodkyňa žalobcu bola spotrebiteľkou, naďalej pokračoval vo svojich tvrdeniach spred tohto rozhodnutia, že táto osoba spotrebiteľkou nebola. Zaujímavá je aj skutočnosť, že žalovaná sa v spore pred Okresným súdom Košice II (37C/195/2013) proti rozsudku súdu prvej inštancie neodvolala, ten nadobudol právoplatnosť, teda názor vyslovený týmto súdom akceptovala. Napriek tomu, v spore pred tunajším súdom (30Cb/61/2012), ktorý priamo súvisí a nadväzuje na vec vedenú pred Okresným súdom Košice II (37C/195/2013), prezentuje stále názor opačný s tým, ktorý bol vyslovený v právoplatnom rozhodnutí súdu.
15. Medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným išlo o spotrebiteľský úverový vzťah, založený Zmluvou o úvere z 30. 1. 2009, v ktorej absentujú zákonom predpokladané náležitosti ako napríklad údaj o ročnej úrokovej sadzbe; o ročnej percentuálnej miere nákladov; celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; či výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Neplatne je v zmluve dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje 96,8% požičanej sumy (neprijateľná podmienka). Za nekalú obchodnú praktiku súd považuje aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu musel vystaviť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25% ročne - pre spotrebiteľa zákonom zakázanú, pričom išlo o podmienku poskytnutia úveru (rovnako časti odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II z 1. 4. 2019, č.k. 37C/195/2013 - 157). Z naznačených dôvodov súd považuje minimálne časti Zmluvy o úvere o odplate za úver (96,8% - neprijateľná podmienka) ako aj o blankozmenke (nekalá obchodná praktika) za neplatné, keďže odporujú nielen dobrým mravom, ale aj priamo zákonu. (§ 53 ods. 5 OZ, účinného v čase podpísania Zmluvy o úvere). S poukazom na § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. veta druhá, účinného v čase podpísania Zmluvy o úvere, súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže v ňom absentuje viacero zákonných náležitostí (podľa § 4 odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) zák. č. 258/2001 Z. z.) citovaných vyššie .
16. Keďže poskytnutý úver vyhodnotil súd ako spotrebiteľský a to bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalobcu resp. jeho predchodcu bolo zaplatiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru vo výške 250,- Eur bez akýchkoľvek ďalších úrokov či poplatkov. Suma uhradená žalovanému nad rámec tejto sumy je plnením bez právneho dôvodu a ide v tomto rozsahu (567,- Eur) o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalovaný nemal právny titul na prijatie sumy 567,- Eur od žalobcu resp. jeho právneho predchodcu.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného v čase omeškania žalovaného), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20100701.html> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy (bezdôvodného obohatenia) podaním z 8. 8. 2011 a to v lehote najneskôr do 15. 8. 2011. Keďže žalovaný predmetnú sumu neuhradil ani do podania žaloby (5. 9. 2011), dostal sa s plnením svojho dlhu do omeškania a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 9,5 % ročne z dlžnej sumy tak, ako to žiadal žalobca, t.j. od 16. 8. 2011 (deň po lehote splatnosti určenej vo výzve na zaplatenie) do zaplatenia.
19. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil dôkazy každý zvlášť a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom žalobca uniesol dôkazné bremeno v preukázaní svojho nároku a tvrdení, následkom čoho súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.