Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-14-2020.pdf
PDF · 70.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému M. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/93/2019 zo dňa 12. 11. 2019, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 2. júna 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. R..
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 15T/93/2019 zo dňa 12. 11. 2019 uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 21.05.2019 v čase okolo 21.00 hod. v obci Gemerská Poloma, okres Rožňava, pred pohostinstvom Kasíno, počas prevádzkovej doby, pri vzájomnej potýčke medzi E. E. a M. T., keď E. E. kľačal na ležiacom M. T., fyzicky napadol poškodeného E. E. tak, že ho jedenkrát kopol do pravej strany tváre, čím mu spôsobil zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov, so zubom č. 31 (stredný rezák vľavo dolu) v dolnej štrbine, otvorenú do ústnej dutiny a zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunutím úlomkov, s dobou liečenia 49 dní.
Súd mu za to uložil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona) úhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaného povinnosť nahradiť poškodenému E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., J. X škodu vo výške 4 007 eur a poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831 škodu vo výške 819,03 eur.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 12. 11. 2019 do výroku o náhrade škody voči obom subjektom, ktoré bližšie písomne a ani ústne neodôvodnil.
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. 6. 2020 obhajca obžalovaného poukázal na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka na tzv. preventívnu povinnosť, v zmysle ktorého každý si má počínať tak, aby ku škode nedošlo. Obhajca poukázal aj na ustanovenie § 440 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, poškodený znáša škodu pomerne. Obhajca bol toho názoru, že poškodený konflikt vyvolal a na tomto participoval a podľa jeho názoru tak spoluzavinil
škodu, preto súd prvého stupňa nemal zaviazať obžalovaného nahradiť škodu v plnej výške, pretože nezohľadnil spoluzavinenie u poškodeného.
Obhajca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku vo vzťahu ku škode zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, resp. aby po zrušení výroku o škode poškodeného odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, pretože obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu, ktorým bola spôsobená škoda tak, ako na to poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.
Poškodený M. E. na verejnom zasadnutí sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril, že nesúhlasí s tvrdením obžalovaného vo vzťahu k návrhu obhajcu, pretože on mal síce spor s M. T., ale bol to obžalovaný, ktorý ho zozadu napadol a spôsobil mu zranenie. Poškodený zotrval na uplatnenej škode v celom rozsahu.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.
Obžalovaný podal odvolanie len do výroku o náhrade škody a z týchto dôvodov odvolací súd preskúmaval len výrok o náhrade škody, pretože rozhodnutie o vine a o uloženom treste nadobudlo právoplatnosť.
Po preskúmaní napadnutého výroku o škode odvolací súd dospel k právnemu záveru, že okresný súd správne a zákonne rozhodol, keď uložil povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenému E. škodu vo výške 4007 eur, ktorá spočívala v bolestnom a v sťažení spoločenského uplatnenia. Odvolací súd zistil, že poškodený si svoj nárok riadne a včas uplatnil a okresný súd výšku spôsobenej škody mal bez akýchkoľvek pochybností zistenú a ustálenú zo záverov znaleckého posudku MUDr. Hrubalu, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s obhajobnými námietkami obžalovaného prednesenými prostredníctvom kvalifikovanej obhajoby priamo na verejnom zasadnutí, pretože dospel k záveru, že okresný súd rozhodoval v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por.
V zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Z dikcie zákonného ustanovenia odvolací súd zhodne s právnym názorom okresného súdu dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný úmyselným trestným činom, pre ktorý bol uznaný vinným a aj odsúdený, spôsobil poškodenému škodu a to v celkovej výške 4007 eur.
Odvolací súd tu neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, že aj poškodený „participoval“ na vzniku škody, pretože mal vyvolať konfliktnú situáciu, pretože zo samotného skutku vyplýva, že obžalovaný napadol poškodeného „jedným kopom do tváre“ a to v čase, keď poškodený kľačal na ležiacom M. T., s ktorým mal vzájomnú potýčku.
Aj z dikcie tohto skutkového deja vyplýva, že obžalovaný konal hrubým spôsobom, keď úderom nohy kopol do oblasti hlavy poškodeného a po zhodnotení skutkového stavu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v úmysle spôsobiť fyzickú ujmu poškodenému bez toho, aby sa poškodený voči jeho útoku mohol akýmkoľvek spôsobom brániť. Nemožno tak akceptovať záver prednesený obhajobou, lebo pri tomto úmyselnom trestnom čine, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným vo vzťahu ku konaniu obžalovaného nemožno vysloviť, že by poškodený participoval na škode, ktorá mu vznikla ublížením na zdraví.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd neakceptoval dôvody odvolania obžalovaného a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.