Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. júna 2020, v trestnej veci obžalovaného: W. J., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný W. J., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom X. XXXX/XXX, Považská Bystrica, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Y.,

je vinný, že

od presne nezistenej doby roku 2016 do 26.08.2019 v priestoroch bytu č. XX v Z. na sídlisku X. XXXX/ XXX, vždy pod vplyvom alkoholu, týral svoju manželku B. J. a syna J. J., s ktorými býval v spoločnej domácnosti, takým spôsobom, že:

- asi štyrikrát do týždňa podvečer, keď sa vrátil z práce domov, bezdôvodne kričal po B. J. a J. J., že nie je upratané a navarené, vyžadoval, aby ho obidvaja na slovo poslúchali a sústavne im vulgárne nadával,

- viackrát sa B. J. a J. J. vyhrážal, že ich pozabíja, keď zaspia a že ich vyhodí z domu, vyhrážal sa im tiež, že keď podajú trestné oznámenie, tak ich zabije,

- viackrát do týždňa fyzicky útočil na B. J. najčastejšie tak, že ju jeden alebo dva krát udrel dlaňou na líce, niekedy, keď sa mu snažila ujsť, ju chytil a hodil na zem, pričom jej nespôsobil vážnejšie zranenia, okrem dňa 19.12.2017, kedy fyzicky napadol B. J. takým spôsobom, že jej vykrúcal ruku až jej ju zlomil v oblasti predlaktia,

- minimálne 2x za mesiac fyzicky napadol poškodeného J. J. takým spôsobom, že ho udieral päsťami do tváre, hodil ho o zem, kopal ho na zemi, v dôsledku čoho mal modriny a podliatiny, taktiež ho chytil a hlavou mu búchal o stenu, pričom mu asi štyrikrát hlavu rozbil tak, že krvácal, niekoľkokrát jednou rukou chytil poškodeného J. J. pod krkom a dusil ho, pričom po pár sekundách ho pustil a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že poškodený J. J. má posledné dva roky diagnostikované poškodenie hrubého čreva, má zavedený umelý vývod a v dôsledku tohto svojho vážneho ochorenia je veľmi slabý a nie je schopný sa jeho útokom brániť,

- po tom, ako fyzicky napadol B. J. a J. J., väčšinou bránil najmä B. J. odísť z bytu preč, a to takým spôsobom, že zamkol dvere a kľúče schoval, obom zobral mobilné telefóny, aby nemohli volať policajtov, pričom keď sa B. J. podarilo utiecť z bytu, tak sa ukryla buď v pivnici alebo u dcéry, ktorá býva neďaleko, kde čakala, pokiaľ obv. J. zaspí, aby sa mohla vrátiť domov,

- dňa 26.08.2019 v popoludňajších hodinách najskôr vulgárne nadával B. J. a J. J., že nie je navarené, následne fyzicky zaútočil na B. J. tak, že ju v obývacej izbe dvakrát udrel otvorenou daňou na líca z oboch strán tváre, pričom ona sedela a bola ticho, lebo sa bála, že by ju zase zbil, po tom ako mu nachystala jedlo, obv. J. kričal, že sa to nedá žrať, tanierom s jedlom búchal o kuchynskú linku a nohou kopal do kuchynskej linky, jedlo hodil na B. J., radiátor a stenu, prikázal synovi, aby pozametal rozbitý tanier a poupratoval neporiadok a potom ako sa J. J. stena od jedla umyť nedala, prišiel k J. J. a trikrát ho udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil menšie modriny a podliatiny,

pričom počas celého tohto obdobia sa obv. W. J. voči svojej manželke B. J. a synovi J. J., obaja trvale bytom X. XXXX/XXX-XX, Považská Bystrica, pod vplyvom alkoholu, správal neprimerane agresívne, vyvolával u nich strach o život a zdravie, v dôsledku čoho obaja prežívali sústavný stres, nakoľko takéto správanie obv. W. J. bolo dlhodobé a jeho fyzické aj verbálne útoky sa pravidelne opakovali,

t e d a

- blízkym osobám spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák.

za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (slovom: päť) rokov a 6 (slovom: šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici podala na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák, na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa , teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu.

Na všetky otázky uvedené v , , , , odpovedal „ÁNO".

Podľa pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 urobil vyhlásenie podľa a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.

Súd vykonal dokazovanie do druhu trestu a jeho výmery oboznámením sa so správami, prečítaním záverov znaleckého posudku MUDr. G. - vykonala prokurátorka, oboznámením s podstatnými časťami posudkov - vykonal obhajca, a oboznámením sa s čestným prehlásením a zistil nasledovné:

Na základe znaleckého posudku č. 51/2019 MUDr. G., obvinený W. J. preukázal závislosť od alkoholu so známkami chronicity s počínajúcou alkoholovou charakteropatiou. Touto závislosťou trpel obvinený aj v dobe spáchania trestného činu a skutkov kladených mu za vinu sa dopustil v stave prostej opitosti. Inú duševnú poruchu, resp. závislosť od iných návykových psychoaktívnych látok znalec uňho nepreukázal. Podľa znalca, závislosť obvineného od alkoholu a aktuálny stav prostej opitosti v ktorej sa skutkov dopustil, znížili jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti iba čiastočne, pričom z forenzne psychiatrického hľadiska išlo o zníženie nevýznamné a nepodstatné. Požitý alkohol iba labilizoval afektivitu obvineného a znižoval jeho podnetový prah k afektu a zlosti. Obvinený teda v dobe spáchania trestného činu mohol rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Znalec ďalej uviedol, že u obvineného nenastala po spáchaní trestného činu žiadna iná duševná porucha. Obvinený chápe zmysel trestného stíhania, ktoré je proti nemu vedené. Podľa znalca je zrejmé, že pokiaľ bude obvinený pokračovať v zneužívaní alkoholu, bude v súvislosti so sociálnou situáciou v rodine pokračovať aj v páchaní skutkov teraz mu kladených za vinu. Z tohto hľadiska je možné jeho pobyt na slobode bez protialkoholického liečenia považovať z psychiatrického hľadiska za nebezpečný pre spoločnosť. Znalec preto odporučuje, aby obvinenému bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie. Vzhľadom k aktuálne prítomnému náhľadu obvineného na svoje zneužívanie alkoholu a závislosť od neho, pozitívnemu a motivovanému postoju k protialkoholickému liečeniu, považuje znalec za dostatočné ochranné protialkoholické liečenie uložené v ambulantnej forme.

Podľa znaleckého posudku č. 39/2019 PhDr. L., intelektová úroveň pošk. B. J. a pošk. J. J. je tzv. deteriovaná. U oboch je osobnosť alkoholicky depravovaná, psychicky a somaticky v terminálnom štádiu. Povahové rysy a vlastnosti u oboch poškodených sú typicky alkoholické. V rámci celkovej depravácie ich osobnosti. Dominuje ľahostajnosť, celkové citové a mravné otupenie, Strata medziľudských vzťahov a záujmov. Ich rodinné prostredie je totálne rozvrátené z dôvodu spoločného alkoholizmu. Podľa znalca poškodení D. J. a T. J. sú v obmedzenej miere schopní reprodukovať prežitý dej. Sú pod vplyvom vyššie uvedených negatívnych faktorov. Sklony konfabulovať sú u alkoholikov dobre známe. Vierohodnosť ich výpovedí je negatívne ovplyvnená. Z psychologického hľadiska konanie obv. A J. voči poškodeným u nich vyvolávalo negatívne následky v ich správaní, prežívaní, malo vplyv na ich zdravotný stav po stránke fyzickej a psychickej. Osoby poškodených sú ťažkí alkoholici .Alkohol spôsobuje morálnu tuposť, ľahostajnosť k bolesti, ku konfliktom a násiliu. Poškodení si na tieto negatívne prejavy a následky jednoducho zvykli. V týchto negatívnych situáciách však nevystupovali len ako pasívne obete, častokrát, skôr naopak. Nie je možné to racionálnou analýzou oddiferencovať, lebo všetci traja sú alkoholici. Schopnosť poškodených čeliť akémukoľvek násiliu je minimálna. Ich obranné mechanizmy sú otupené a sú v sfére ľahostajnosti.

Na základe znaleckého posudku č. 26/2020 T. B. I. nad I., svedkyňa - poškodená B. J. netrpí v súčasnej dobe, ani nikdy v minulosti netrpela žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jedná sa u nej o syndróm závislosti od alkoholu s depraváciou vyšších citov, celkovým sociálnym úpadkom s degradáciou osobnosti. Uvedená porucha sa prejavuje menšou spoľahlivosťou v poskytovaní dôveryhodných informácií a teda i menšou vierohodnosťou. Jej schopnosť správne vnímať a vypovedať nie je narušená do tej miery, že by nebolo možné informácie ktoré poskytuje považovať za celkom nespoľahlivé a nedôveryhodné. Podľa znalca, svedok - poškodený J. J. netrpí v súčasnej dobe, ani nikdy v minulosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jedná sa u neho o syndróm závislosti od alkoholu s depraváciou vyšších citov, celkovým sociálnym úpadkom a degradáciou osobnosti, incipientnou organickou poruchou osobnosti,. Uvedená porucha sa prejavuje menšou spoľahlivosťou v poskytovaní dôveryhodných informácií a teda i menšou vierohodnosťou. Jeho schopnosť správne vnímať a vypovedať nie je narušená do tej miery, že by nebolo možné informácie, ktoré poskytuje považovať za celkom nespoľahlivé a nedôveryhodné.

Zo správy z ÚVV a ÚVTOS Y. vyplýva, že obvinený neporušil ústavný poriadok pre obvinených, jeho správanie je na požadovanej úrovni. B. odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol.

Zo správy zo sociálnej poisťovne vyplýva, že obvinený nie je v súčasnosti prihlásený do registra poistencov Sociálnej poisťovne.

Zo správy od psychiatra MUDr. Z. vyplýva, že obvinený bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nsp Z...

Rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. zo dňa 12.11.2013, právoplatného dňa 12.11.2013 bol obžalovaný W. J. odsúdený za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, bol mu uložený probačný dohľad, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, bol mu uložený aj trest prepadnutia veci - 1 ks nôž. Dňa 22.08.2018 sa osvedčil, č.k. -151.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovo postihnutý (občianske spolunažívanie, neuposlúchnutie verejného činiteľa)

Z čestného vyhlásenia A. J. zo dňa 31.03.2020 vyplýva, že obžalovaný môže po prepustení u nej bývať.

Z vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného.

Podľa , , súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa , súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa , v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák..

Pri ukladaní trestu obžalovanému W. J. súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 7 - 15 rokov, nakoľko bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie . Avšak vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa

písm. b) , teda že je vinný zo spáchania trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu a splnil všetky podmienky, aby súd mohol takéto vyhlásenie prijať, pri ukladaní trestu zohľadnil túto skutočnosť a pri ukladaní trestu obžalovanému potom súd pristúpil k zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle , Tr. zák., a to aj s poukazom na ustálenú súdnu prax a stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, prijatého vo veci sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody u obžalovaného W. J. v trvaní V. rokov a 6 mesiacov nepodmienečne bude dostatočným trestom, pričom uložením takéhoto trestu bude zabezpečený účel trestu v zmysle ustanovenia Tr. zák.. Tento druh trestu a jeho výmeru možno považovať z pohľadu obžalovaného a jeho osoby za trest zákonný a spravodlivý. Podľa , Tr. zák. súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie, nakoľko podľa znaleckého posudku č. 51/2019 MUDr. G. je potrebná liečba závislosti obžalovaného.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ). V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ). Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).