Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 937 874, kontaktná adresa: Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, proti žalovanému: JUDr. Martin Kirňak, so sídlom kancelárie Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, správca úpadcu: V. X., Q. XX, XXX XX Q. B., D.: XX XXX XXX, v konaní o určenie pravosti pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

I. určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenej do konkurzného konania úpadcu V. X., miesto podnikania Q. XX, XXX XX Q. B., IČO: XX XXX XXX, ktorá vznikla z titulu neodvedenia preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške 534,24 €,

II. žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca, vykonávajúci zdravotné poistenie v zmysle o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o zdravotnom poistení“), za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, a teda v o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v konkurznom konaní úpadcu V. X. domáhal určenia pravosti pohľadávky proti podstate.

2. Ako uviedol, podaním zo dňa XX.XX.XXXX si uplatnil u žalovaného pohľadávku v celkovej výške 534,24 €, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neodvedenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako pohľadávku proti podstate, a to v zmysle .

3. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX, žalovaný neuznal pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, čo odôvodnil tým, že prihlásená pohľadávka nespadá pod taxatívne vymedzené pohľadávky proti podstate v ustanovení § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

4. Žalobca s dôvodmi popretia nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné, pričom má za to, že žalovaný ako správca úpadcu v predmetnej konkurznej veci pristúpil k popretiu pohľadávky na základe nesprávneho právneho posúdenia taxatívneho vymedzenia pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pohľadávku žalobcu tak neuznal ako pohľadávku proti podstate v zmysle zákona. Výkon verejného zdravotného poistenia sa riadi zákonom o zdravotnom poistení a tento, mimo iné, upravuje platenie poistného formou preddavkov a ich následné zúčtovanie v ročnom zúčtovaní poistného a s tým súvisiace práva a povinnosti platiteľov poistného a zdravotných poisťovní.

5. Žalobca si u žalovaného uplatnil listom Uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa XX.XX.XXXX pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu z titulu neodvedenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že ním uplatnená pohľadávka spĺňa charakteristické vlastnosti pohľadávok proti podstate vyplývajúce z ustanovenia . Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil priebeh poistiek úpadcu a poukázal na skutočnosť, že si prihlasoval pohľadávky proti podstate do konkurzného konania aj podaním zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Zo strany žalovaného pritom nedošlo k neuznaniu prihlásených pohľadávok proti podstate s poukazom na to, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX sú pohľadávkami proti podstate iba tie pohľadávky, ktoré sú ako pohľadávky proti podstate taxatívne vymedzené v ustanovení

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodov uvedených v popretí pohľadávky.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, oboznámením žaloby, uplatnenia pohľadávok proti podstate, oznámenia správcu o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate, priebehu poistiek, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav :

8. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XK/XX/XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka V. X., F. X. Q. XX, XXX XX Q. B., D.: XX XXX XXX a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný.

9. Žalobca si v konkurznom konaní úpadcu uplatnil priznanie pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia vo výške 534, €, ktorej dôvodnosť žalovaný ako správca neuznal, ako je to vyššie uvedené. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný neoznačil ani nenavrhol žiadne dôkazy.

10. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o zdravotnom poistení), je povinný platiť poistné

a) zamestnanec,

b) samostatne zárobkovo činná osoba,

c) zamestnávateľ,

d) štát,

e) platiteľ dividend.

11. Podľa § 11 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, samostatné zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa S 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.

12. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, povinnosť platiť poistné vzniká dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4.

13. Podľa § 15 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).

14. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

15. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb (§ 11 ods. 1 písm. b) a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

16. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa, pričom v tomto ustanovení je ďalej v písmenách a) až e) uvedené, kedy zdravotné poisťovne ročné zúčtovanie vykonať nemusia.

17. Podľa § 19 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok“) a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b.“

18. Podľa § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) b) d) e) a g) až j) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.

19. Podľa § 19 ods. 23 zákona o zdravotnom poistení, postup výpočtu ročného zúčtovania poistného, vzor ročného zúčtovania poistného, podrobnosti o platení preddavkov na poistné, preplatkov a nedoplatkov, ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

20. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

21. Podľa , pohľadávkami proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

22. Podľa , pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

23. Podľa , ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

24. Podľa , súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

25. Podľa (ďalej len ), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa a 2 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

27. Podľa a , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

28. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

29. Podľa prvá veta , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

30. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Žalobca podal žalobu na Okresný súd v Prešove dňa XX.XX.XXXX o XX:XX O.. cez Ústredný portál verejnej správy. Oznámenie o neuznaní uplatnenej pohľadávky proti podstate zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené toho istého dňa. Lehota vyplývajúca z citovaného ustanovenia je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že žalobný návrh musí byť doručený príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na nedeľu, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z obsahu spisu je zrejmé, že zásielka obsahujúca originál podanej žaloby bola súdu doručená včas, v súlade s ustanovením .

33. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky, ako pohľadávky proti podstate, z titulu neodvedenia preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, vyplývajúcej z jej uplatnenia a priložených príloh.

34. Zákonné ustanovenie vymedzuje podmienky, ktoré musia byť obligatórne splnené, aby bolo možné pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Pre posúdenie právnej otázky, či pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, je potrebné zistiť, kedy uplatnené poistné vzniklo. Jedným z rozhodujúcich kritérií pre zaradenie pohľadávky medzi pohľadávky proti podstate je čas jej vzniku, a to bez ohľadu na jej splatnosť. Okamih vzniku pohľadávky a termín jej splatnosti nie je možné stotožňovať a tieto časové momenty je potrebné navzájom odlišovať a nezamieňať. pritom rozlišuje dve skupiny pohľadávok. Jednou sú pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu a uplatňujú sa prihláškou podľa ustanovenia a druhou sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie v zákone uvedené pohľadávky, medzi nimi napríklad aj dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré sa uplatňujú u správcu v zmysle ustanovenia . Pre ich rozlišovanie je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu.

35. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pohľadávka na zdravotnom poistení môže byť považovaná za pohľadávku proti podstate za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok: 1. ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súčasne, 2. pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so správou a speňažovaním majetku.

36. V danej veci sporové strany nerozporovali vznik pohľadávky žalobcu ani jej výšku, sporným bolo iba právne posúdenie povahy žalobcovej pohľadávky, a to či je alebo nie je pohľadávkou proti podstate.

37. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ako aj osobitosti postavenia pohľadávok vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia, ako pohľadávok iného druhu pohľadávok verejnoprávnych, ktoré majú osobitné postavenie a ktoré spravuje zdravotná poisťovňa na základe zákonného zmocnenia, bolo potrebné konštatovať, že výpočet pohľadávok voči podstate je len príkladný a nemôže obsiahnuť všetky možnosti, ktoré naskytá bežný praktický život. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 87 ods. 2 uvádza len príkladom pohľadávky proti podstate, pričom nimi môžu byť aj pohľadávky takého charakteru, z ktorých vyplýva, že nemusia nutne súvisieť so správou a speňažovaním majetku, ale ani s prevádzkovaním podniku. V danom prípade ide ohľadom zdravotného poistenia o verejnoprávnu povinnosť.

38. Pri posudzovaní tejto sporovej právnej veci a aplikácie ustanovenia v spojení so zisteným skutkovým stavom je potrebné mať na zreteli aj výklad právnej normy, keď je potrebné aplikovať metódy výkladu, a to jazykový výklad, logický výklad, systematický výklad, historický a teologický výklad, so zameraním interpretovať právnu normu z hľadiska účelu a zmyslu, aby aj prijaté aplikovanie právnej normy a riešenie bolo akceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Právna úprava od 01.01.2012 vyprecizovala výpočet pohľadávok proti podstate ich zaradením do tried v zmysle ustanovenia Žalobcom uplatnená pohľadávka neuhradeného poistného na verejnom zdravotnom poistení titulom preddavku patrí medzi pohľadávky proti podstate tak, ako sú definované v ustanovení

39. Za pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie je potrebné na základe o zdravotnom poistení považovať aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie z titulu preddavku na poistné, keďže ustanovuje jednak podmienky vzniku preddavku na zdravotné poistenie, ako aj jeho splatnosť. Platiteľ zdravotného poistného je tak povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci ( ). Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať aj zamestnávateľ, a to vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci ( ). Zamestnávateľ je pritom povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárni mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, a to vo forme tzv. mesačného výkazu, v ktorom je povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok a vymeriavací základ preddavku, s tým, že ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky ( ).

40. Pohľadávka uplatnená žalobcom na zaplatenie preddavku na poistné patrí medzi pohľadávky proti podstate tak, ako to definuje ustanovenie a je právne irelevantné, či vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, pretože veriteľ, ktorý má pohľadávku proti podstate vyplývajúcu mu zo zákona o zdravotnej starostlivosti, nie je zbavený práva domáhať sa v priebehu konkurzu jej úhrady, a to aj keď už úpadca žiadnu prevádzkovú činnosť nevykonáva. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí XSžso/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ohľadne výkladu ustanovenia bolo poukázané na striktnú ochranu zamestnanca garantovanú . Pokiaľ správca ukončil pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami úpadcu tým spôsobom, že títo boli nútení v nich zotrvať až do ukončenia plynutia výpovednej lehoty, potom je irelevantné, či im mala alebo vôbec mohla byť prideľovaná práca. Slovné spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa podnikom rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Súčasne pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v ustanovení s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.

41. Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti.

42. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca si uplatnil u žalovaného pohľadávku v celkovej výške 534,24 €, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neodvedenia preddavkov na zdravotné poistenie za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako pohľadávku proti podstate v zmysle , ktorá je splatná v priebehu konkurzu. Predmetná pohľadávka vznikla z titulu neodvedenia poistného, zisteného na základe ročného zúčtovania, vykonaného podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v platnom znení.

43. Žalovaný ako správca úpadcu v danom prípade pristúpil k popretiu pohľadávky na základe nesprávneho právneho posúdenia dôvodov popretia pohľadávky ako pohľadávky proti podstate. Výkon povinného verejného zdravotného poistenia sa v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov riadi osobitným zákonom a tento mimo iného upravuje platenie poistného formou preddavkov a ich následné zúčtovanie v ročnom zúčtovaní poistného a s tým súvisiace práva a povinnosti platiteľov poistného a zdravotných poisťovní. Pre posúdenie momentu vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi bolo preto potrebné vychádzať zo Zákona o zdravotnom poistení. Platiteľ poistného sa nemôže stať dlžníkom zdravotnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť preddavky na poistné alebo poistné z ročného zúčtovania. Predmetná pohľadávka má, ako už bolo uvedené, povahu prednostnej pohľadávky a aj ako taká má byť uspokojená, keďže vznikla z titulu neodvedenia preddavkov na zdravotné poistenie poisteného žalobcom osvedčeným priebehom poistiek úpadcu.

44. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je nárokom proti podstate podľa , a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Podľa (ďalej len ), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia . Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva ( ). Žalobca bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a žiadne preukázateľné trovy konania mu nevznikli. Súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.