Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-131-2019.pdf
PDF · 102.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/131/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. A. XXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR proti žalovanej: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. A. XXX/ XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zastúpená Mgr. Ing. Adrián Cupák, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 1 538,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3C 25/2010-337 zo dňa 12.04.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutý rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.538,72 eura titulom nezaplatených dodávok za odber elektrickej energie a vody v nehnuteľnosti, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve.
2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy uplatnenej žalobou, no zároveň mal za preukázané, že žalovaná úspešne vzniesla kompenzačnú námietku a mala pohľadávku spôsobilú na započítanie voči žalobcovi titulom nároku na za užívanie predmetu ich spoluvlastníctva nad mieru prislúchajúcu mu podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil takto:
„Na základe vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1 538,72 eura. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaná bývali v jednom rodinnom dome a bolo nesporne preukázané, že žalovaná sa napojila na hodinu na odber elektrickej energie žalobcu a to v období od 01.02.2010 do 06.03.2010, pričom za uvedenú energiu žalobca požadoval sumu vo výške 14,80 eura, ako aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 07.03.2010 do zaplatenia. Uvedenú skutočnosť, že žalovaná sa napojila na elektromer žalobcu nepopierala. Taktiež bolo preukázané znaleckým posudkom, že žalovaná nezaplatila žalobcovi za obdobie od 29.09.2009 do 10.05.2013 za vodné, stočné a zrážkovú vodu vo výške 1 523,92 eura, pričom taktiež žalovaná túto skutočnosť nepopierala, že bola napojená na vodomer žalobcu, pričom aj žalobca mal uzavretú zmluvu s vodárenskou spoločnosťou na odber vody. Zároveň žalobca požadoval z uvedenej sumy 1 523,92 eura aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne od 11.05.2013 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené žalobca mal oprávnený nárok voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 1 538,72 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,80 eura od 07.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 523,92 eura od 11.05.2013 do zaplatenia.
Žalovaná vzniesla v priebehu konania započítaciu námietku do výšky uplatneného nároku žalobcu, z dôvodu, že žalobca užíva v predmetnom dome viac ako mu patrí, čo preukázala LV č. XXX., obec Q., okres Q., k.ú. Q., z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná F. V. je vlastníčkou rodinného domu v podiele 3, otec žalobcu P. L., st. je vlastníkom v podiele 1, pričom na základe dohody má právo užívať žalobca otcov podiel. Bolo nesporne preukázané a žalobca potvrdil pred súdom, že užíva celé vrchné tretie poschodie a to až doposiaľ, to znamená, že užíva tretinu domu, to je viac ako mu prináleží na základe vlastníckeho práva. Žalobca uvádzal pred súdom aj pôdorysy uvedeného rodinného domu, pričom je rozdiel medzi pôdorysom a obytnou plochou domu. Z prehľadu, ktorý predložil zástupca žalovanej súdu a žalobcovi na pojednávaní dňa 29.03.2019 vo veci celkovej výmery predmetného rodinného domu podľa podielov vyplýva, že celková výmera domu je 261,65 m2, žalovaná F. V. je vlastníčkou v X/X, čo je XXX,XX m2. H. žalobcu P. V., st. je vlastníkom v X/X , čo je XX,XX m2, pričom otec žalobcu dal svoj podiel do užívania žalobcovi ako svojmu synovi. Pokiaľ sa týka rozsahu plochy v izieb v užívaní žalobcu je a to 2x šatník 2,53 m2, kuchyňa 11,58 m2, obývacia izba 19,62 m2, detská izba 11,38 m2, wc 2,07 m2, kúpeľňa 3,45 m2, spálňa 16,29 m2, detská izba 12 m2, chodba 10,54 m2 spolu v užívaní žalobcu je 89,46 m2, pričom podľa tohto prepočtu užíva žalobca P. L. oproti výške spoluvlastníckeho podielu o XX,XX mX viac (XX,XX užívanie žalobcu - XX,XX spoluvlastnícky podiel v X). K uvedenému prehľadu je pripojená aj legenda, pôdorys obytnej plochy uvedenej nehnuteľnosti. Čiže bolo nesporne preukázané, že žalobca užíva o XX,XX mX viac ako mu prináleží, pričom aj samotný žalobca po obdŕžaní uvedených dokladov o výmere domu pred súdom potvrdil, že s rozlohou užívania uvedeného rodinného domu, tak sa stotožňuje aj s tou rozlohou uvedenou v týchto dokladoch, ktoré predložil zástupca žalovanej, že užíva o XX,XX mX viac ako je X plochy s tým, že uviedol, že jemu vyšla výmera o XX mX aj niečo, ale je to približne táto plocha, ktorú aj uvádza žalovaná strana. Žalobca zhruba dva roky býva v V., kde si kúpil rodinný dom, avšak najvrchnejšie tretie poschodie uvedeného rodinného domu nesprístupnil žalovanej, pretože ju nepovažuje za vlastníčku rodinného domu. Žalovaná vzniesla započítaciu námietku za obdobie od 01.06.2009 do 28.02.2019 a za uvedené obdobie vypočítala sumu vo výške 3 480,- eur, pričom mesačne brala na nájom 30,- eur, s tým, že si žalovaná uplatnila započítaciu námietku len do výšky žalobného návrhu žalobcu do sumy 1 538,72 eura. Súd v danom prípade sa zaoberal vznesenou kompenzačnou námietkou zo strany žalovanej, pričom v danom prípade dôkazne bremeno prešlo na žalobcu, ktorý však nepreukázal, že predmetný rodinný dom neužíva nad rámec 1 spoluvlastníckeho podielu, naopak žalobca neuniesol vo veci dôkazné bremeno, nakoľko sám pred súdom niekoľkokrát uviedol, že užíva viac ako 1 spoluvlastníckeho podielu domu a to zhruba o XX,XX mX viac. Z týchto dôvodov, keďže žalobca užíva viac ako mu prináleží v zmysle zákona dochádza k jeho zásahu do vlastníckeho práva žalovanej. Vzhľadom nato, že žalovaná uplatnila úspešne kompenzačnú námietku z titulu bezdôvodného obohatenia formou plnenia bezprávneho dôvodu do výšky uplatneného nároku žalobcu a preto súd žalobu žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku započítania zo strany žalovanej zamietol.“
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 451, § 517 ods. 2, § 580 Občianskeho zákonníka a § 147 CSP.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu, keď priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý namietol to, že súd prvej inštancie ignoroval dôkazy, ktoré vyvracajú nárok žalovanej a konanie má niekoľko procesných vád. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná odberala vodu ako aj elektrickú energiu žalobcovi. Súd zdĺhavo rozhodoval o nároku žalobcu napriek tomu, že mal k dispozícií faktúry za odber vody a elektriny, napriek tomu bol pribratý znalec, no potom čo bol spis vrátený z odvolacieho súdu bez znaleckého posudku či iného podkladu preukázujúceho výšku nájomného v meste Q. vyhovel tvrdeniam žalovanej. Žalobca po tom, čo došlo k skončeniu nariadeného pojednávania, bol nariadený ďalší termín, no tam nemal možnosť už klásť otázky žalovanej, nakoľko táto sa ďalšieho pojednávania nezúčastnila, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Poukázal na to, že nehnuteľný majetok, ktoré sú spoluvlastníci jeho otec a žalovaná nepozostáva len z bytov, ale aj z pivničných priestorov a pozemku. Žalovaná jednostranne určila, že podiel vo výške 1 jej otca sa počíta výhradne z bytu, respektíve z bytov, ktoré zaberajú druhú a tretiu časť podlaží, pričom do toho nebrala pozemok a pivničné priestory. Poukázal na to, že na pozemku sa nachádzalo aj asi 16 ovocných stromov, ktoré buď vyrúbala alebo si z nich úrodu privlastnila. Túto škodu otcovi žalobcu nerefundovala. Samotná žalovaná stavebne predelila
vrchný byt a žalobcovi umožnila užívať len jednu časť, čo bolo menej ako 1/6 domu, pričom pozemok nemohol užívať úplne. Rovnako došlo aj k napadnutiu žalobcu treťou osobou. Žalovaná sa nepodieľala ani na investíciách do domu, pričom pivnice a vrchný byt boli len hrubou stavbou bez podláh a omietok a všetky investície do domu znášal otec žalobcu, ktorý dlhodobo znášal aj náklady na vykurovanie domu. Tieto skutočnosti súd nebral do úvahy, a preto nemožno vychádzať len z údajnej výmery XXmX, ktoré žalobca užíva nad rámec svojho vlastníctva, nakoľko byt, ktorý užíva žalovaná bol v čase, kedy vstúpil do spoluvlastníckeho vzťahu dokončený, no vrchný byt bol len vo fáze holostavby. Preto nemožno hovoriť, že hodnota bytov na vrchnom podlaží a spodnom podlaží je rovnaká, pri bytoch pod strechou je značný únik tepla. Poukázal na to, že pri výmere, ktorá bola užívaná je treba vychádzať zo zastavanej plochy domu a z toho, že dom má tri podlažia a potom výmera, ktorú užíva je zodpovedajúca jeho spoluvlastníckemu podielu, respektíve jeho otca. Žalovaná teda neberie do úvahy pivničné priestory, čo nie je správne. Zo strany žalovanej nebolo preukázané to, že došlo k dohode, na základe ktorej by ona nemala platiť vodu za nadužívanie nehnuteľnosti zo strany žalobcu. Žalovaná uplatňuje tento nárok aj za dobu, kedy prebiehala rekonštrukcia, ktorú však doposiaľ ani nezaplatila. Správanie sa žalovanej je špekulatívne, nakoľko sa len chce vyhnúť svojej povinnosti zaplatiť za odobranú vodu. To, že užíva aj kotol žalobcu, plynofikáciu a komín zrekonštruovaný ním už nepovedala. Rozhodnutie súdu pri braní do úvahy kompenzačnej námietky nie je spravodlivé, nakoľko sumu si určovala samotná žalovaná za užívanie nad rozsah zákonného podielu. Zároveň sa žalovaná nestarala o svojho otca, ktorý jej daroval jej podiel. O toho sa však staral samotný žalobca, pričom ho žalovaná fyzicky napádala. Aj z tohto dôvodu súd nemal brať do úvahy jej námietky na nájom. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a priznal uplatnenú sumu eventuálne, aby vec vrátil na ďalšie konanie.
6. V replike k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca mal dostatok času na predkladanie dôkazov ako aj na kladenie otázok žalovanej vzhľadom na dĺžku konania, pričom vo svojom odvolaní uvádza veci, ktoré nesúvisia s konaním a porovnáva zastavanú plochu s úžitkovou plochou, pričom ide o dve rozdielne výmery. Pokiaľ užíva žalobca jedno poschodie z troch v rodinnom dome nepochybne užíva X/X, čo je nad rozsah jeho podielu. Tieto závery vyplývajú aj z jeho výsluchov na pojednávaní, z ktorých je zrejmé, že buď jedno podlažie užíval, respektíve ho nesprístupnil žalovanej. Pokiaľ sa týka výšky nájmu, tak táto bola dohodnutá so žalobcom a predstavuje minimálnu výšku v porovnaní s obvyklým nájomným. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
7. K uvedenému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 24.08.2019, v ktorom uviedol, že súd sa nezaoberal spoluvlastníckymi podielmi aj na záhrade, nielen na dome, kde využíval len 1/10. Pokiaľ sa týka spravodlivého procesu, tu namietal fázu po vrátení veci z odvolacieho súdu, kedy sa jednalo o riešenie kompenzačnej námietky. Ak teda užíva väčšiu časť bytu, no užíva menšiu časť pozemku pri dome, zodpovedá to jeho podielu vo výške 1. Rovnako poukázal na stupeň dokončenosti jednotlivých bytov a na to, že jeho otec vykonal stavebné úpravy nielen na hornom byte, ale aj v pivničných priestoroch, pričom samotná žalovaná len urobila škodu na sade ako aj na prívodoch do domu. Poukázal na to, že otec žalovanej bol odkázaný na jej starostlivosť, ktorú mu neposkytla a na hodnotu užívanej veci mal byť pribratý znalec. Tvrdenia žalovanej sú protichodné a je ťažká aj komunikácia s ňou. Poprel tvrdenia žalovanej o dohode ohľadom výšky nájmu, pričom navrhol, aby odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
8. K uvedenému nebolo podané vyjadrenie zo strany žalovanej.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento namietol porušenie práva na spravodlivý proces tým, že nemal možnosť položiť ďalšie otázky žalovanej tým, že súd nenariadil dokazovanie na výšku primeranej náhrady za užívanie podielu v rodinnom dome a že kompenzačná námietka nie je dôvodná. Ani jeden z odvolacích dôvodov odvolací súd nemal zo spisu preukázaný.
15. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že namietané konanie súdu o nemožnosti položenia dopĺňacích otázok pre žalovanú nenapĺňa znaky porušenia práva odvolateľa na spravodlivý proces aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.
16. Rovnako námietka neprizvania znalca na rozsah užívania domu nebola posúdená ako dôvodná. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na obsah odôvodnenia súdu prvej inštancie, ktorý správne aplikoval procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok. Dokazovanie je základný inštitút civilného procesu, ktorého záverom je rozhodnutie súdu. V rámci Civilného sporového poriadku je zavedený princíp formálnej pravdy, teda formálnou pravdou sa rozumie, že pri svojom rozhodovaní súd vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Je kladený dôraz na procesnú diligenciu strán sporu dôsledkom čoho je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V danom prípade nejde o spotrebiteľský spor ani o spor v konaní o abstraktnej kontrole spotrebiteľských vecí ani antidiskriminačný či individuálny pracovný spor kedy môže výnimočne súd vykonať aj iné dôkazy ako tie ktoré navrhli strany sporu. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval v rámci princípov na ktorých je založený Civilný sporový poriadok a preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, a to bodu 26 z ktorého nepochybne vyplývajú dôvody pre ktoré zamietol podanú žalobu a to práve s poukazom na úspešne uplatnenú kompenzačnú námietku. Výmera domu bola preukázaná z projektovej dokumentácie / č.l 326 a 328 spisu/ a z nej súd určil aj výmeru podielu žalobcu a nenavrhol vykonanie dôkazu znalecký posudkom, ktorý túto skutočnosť nerozporoval. Ďalšie námietky žalobcu v tomto konaní nebolo možné brať do úvahy nakoľko tento voči konkrétnej kompenzačnej námietke žalovanej vznášal ďalšie nároky /škoda na vyrúbaných stromoch, užívanie záhrady nad mieru spoluvlastníctva .. / nakoľko v zmysle § 147 ods. 2 CSP takýto nárok je oprávnený
uplatniť len žalovaný a nie následne aj žalobca. Ide už o prípadný ďalší samostatný nárok, ktorého prejednanie v prebiehajúcom konaní je v rozpore so zásadou hospodárnosti.
17. To, že súd prvej inštancie správne posúdil kompenzačnú námietku vyplýva aj z komentára k Civilnému sporovému poriadku:
“Ak žalobca v sporovom konaní účinne uplatní svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku obidvoch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú (§ 580 OZ). Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou, pokiaľ je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Za daných okolností je započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok procesnej obrany žalovaného.
Keďže v uvedenom prípade nejde o vzájomnú žalobu, nemusí kompenzačný úkon žalovaného spĺňať náležitosti žaloby, nezakladá prekážku litispendencie, nevyvoláva účinky začatia konania a v jeho dôsledku nevzniká na strane žalovaného poplatková povinnosť. Súčasne platí, že meritórne rozhodnutie súdu v takomto spore nepredstavuje vo vzťahu k pohľadávke žalovaného prekážku res iudicata v zmysle § 230 CSP. Žalovaný teda z procesného hľadiska môže samostatnou žalobou uplatniť totožnú pohľadávku v inom konaní, neuspeje však z hmotnoprávnych dôvodov, keďže jeho právo na plnenie už skôr zaniklo započítaním. (SEDLAČKO, František. § 147 [Vzájomná žaloba]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 547.)”
18. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).