Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Er-432-2016.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/432/2016
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému: Ing. Tomáš Christov, so sídlom kancelárie Štefánikova trieda 62/30, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: D. Q., A..: XX.XX.XXXX, Š. XXX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. EX 91/2016, o vymoženie uloženej povinnosti, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/432/2016.
II. Súd ukladá oprávnenému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. trovy exekúcie v sume 38,35 eura, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na Okresnom súde Levice sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému: D. Q., A..: XX.XX.XXXX, Š. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti.
2. Súdny exekútor dňa 30.10.2019 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a tiež vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si žiada priznať v sume 497,91 eura.
3. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 23Odk/131/2019 vydaným dňa 30.07.2019 vyhlásil konkurz na majetok povinného D. Q., A..: XX.XX.XXXX, Š. XXX, a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Tomáš Christov, so sídlom kancelárie Štefánikova trieda 62/30, Nitra.
4. Podľa § 243 h ods. 1, veta prvá prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ust. 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa ust. 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
8. Súd len pre úplnosť dodáva, že osobný bankrot, resp. oddlženie fyzickej osoby je relatívne samostatné súdne konanie, ktorého dôsledkom v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Jednou z podmienok na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je, že dlžník musí osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania. Z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/ povinnému podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
9. V zmysle ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
10. Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 203 ods. 3 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
12. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z. z. (ďalej len vyhláška), účinnosť od 01.01.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených
hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
17. Súd z vykonaného dokazovania písomnými dôkazmi mal za to, že danú exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto v zmysle uvedeného ukladá oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie v sume 38,35 eura (vrátane DPH), ktoré pozostávajú: § z odmeny 26,56 eura podľa § 14 ods. 2 § 15 ods. 1 vyhlášky (1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie exekučného príkazu, 1 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1 x zisťovanie bydliska povinného, 1 x zisťovanie účtu povinného, 1 x zisťovanie majetku povinného), § náhrady hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 vyhlášky v sume 5,40 eura pozostávajúcu z poštovných výdavkov v sume 4,20 eura a poplatkov za elektronickú súčinnosť dopravného inšpektorátu v sume 1,20 eura a § 20 % DPH.
18. Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom a dospel k záveru, že toto vyčíslenie nebolo v úplnom súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Zb., a preto mu nemohol priznať plnú sumu vyčíslených trov exekúcie.
19. Súdny exekútor si v časti paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vyčíslil odmenu vo výške 265,60 eura. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal uplatnenú paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z hľadiska gramatického výkladu ust. § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie (za doručené možno považovať príslušné rozhodnutie až vtedy, ak je doručené poslednému predpokladanému adresátovi). Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za viacnásobné úkony zisťovania účtu povinného, platiteľa mzdy povinného a majetku povinného, ktoré podľa vyúčtovania trov exekúcie, exekútor vykonal spolu 55- krát. Súd po preštudovaní priloženého exekučného spisu, dospel k záveru, že sa v ňom nenachádzajú žiadne dokumenty prípadne záznamy, ktoré by jednoznačne preukazovali vykonanie takýchto úkonov, a ktoré bývajú bežnou súčasťou exekučných spisov, tvoriacich prílohu vyúčtovania trov exekúcie súdnych exekútorov. Nakoľko súdny exekútor v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že tieto úkony exekučnej činnosti boli skutočne v uvedenom počte vykonané, súd priznal exekútorovi paušálnu sumu len za preukázané úkony exekučnej činnosti.
20. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. Súdny exekútor si v časti náhrady za stratu času vyúčtoval sumu 19,14 eura (29 polhodín), avšak neuviedol časový údaj, z ktorého by súd mohol túto sumu v zmysle vyhlášky preskúmať. Keďže náhrada za stratu času, ktorú si súdny exekútor vyúčtoval nie je v exekučnom spise nijako preukázaná a z exekučného spisu nevyplýva, či boli tieto náklady účelne a hospodárne vynaložené, súd mu túto náhradu nepriznal.
21. Súdny exekútor si uplatnil v časti náhrada hotových výdavkov sumu 50,80 eura. Po preštudovaní exekučného spisu súdneho exekútora súd zistil, že sa v ňom nachádzajú iba 3 doručenky opatrené pečiatkou pošty v hodnote 4,20 eura. Súdny exekútor nepreukázal, že by hotové výdavky vynaložené v predmetnej exekúcii na poštovné predstavovali skutočne sumu 50,80 eura. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov v časti poštovného, exekučný poriadok uvedené explicitne neupravuje, avšak súdny exekútor je pri rozhodovaní súdu o trovách exekúcie účastníkom konania, a teda vzťahuje sa na neho rovnaká dôkazná povinnosť ako v občianskom súdnom konaní, a teda má povinnosť predložiť súdu dôkazy v prípade, že si uplatňuje náhradu hotových výdavkov. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že súdny exekútor nepredložil súdu predmetné dôkazy (t. j. všetky doručenky, ktoré uviedol vo svojom vyúčtovaní), čím neuniesol dôkazné bremeno, že výdavky v exekučnom konaní boli vynaložené účelne a hospodárne, súd mu priznal odmenu za poštovné iba v časti preukázaných nákladov. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za administratívny materiál v sume 78,99 eura (kancelársky papier, toner, obálky, účtovná firma, spisový obal, spisové dosky, euroobal, internet, webové služby, technika, telefón atď.), nakoľko je s poukazom na § 25 vyhlášky v odmene súdneho
exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t.j. aj spotrebovaný administratívny materiál.
22. V zmysle § 238 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.
23. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
26. Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 38,35 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. (§ 239 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.