Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-44-2020.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Subarea
9Co/44/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX, W. proti žalovanému Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48 191 515, zastúpenému AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.k. 9C/8/2020-38 zo dňa 24. 02. 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie podľa ust. § 324, § 325 ods. 1, 2 CSP zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s domom a pozemkami zapísanými na liste vlastníctva LV č. XXXX katastrálne územie W. a vyslovil, že záložné právo na uvedené nehnuteľnosti zaniká pre zbavenie dlhu dlžníkov D. Q. a K. Q. (ukončenie konania o konkurze a reštrukturalizácii), pre ktorých uvedené nehnuteľnosti ako spoluvlastníčky so svojou matkou založili na zabezpečenie ich splátkového úveru v E. E. K. v sume 60 000,- eur. Vychádzal z toho, že nárok na uloženie zákazu akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX je neurčitý. Uloženie zákazu „akýmkoľvek spôsobom nakladať“ bez konkretizácie spôsobu tohto konania je všeobecné, neurčité a nevykonateľné, ktoré nie je možné súdnym rozhodnutím zakázať, keď súd sám nemôže ustaľovať a konkretizovať za účastníka povinnosť, uloženia ktorej sa pravdepodobne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vyslovenia, že záložné právo z ňou uvedených dôvodov zaniká, z ust. § 325 ods. 2 CSP vyplýva, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť, resp. zákaz strane sporu, prípadne aj tretej osobe, ak to možno od nej spravodlivo požadovať, za osvedčenia predpokladu, že to vyžaduje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, alebo ak by bola budúca exekúcia ohrozená. Z citovaného ustanovenia však nevyplýva možnosť rozhodnúť neodkladným opatrením, či právo alebo právna povinnosť, resp. právna skutočnosť existuje, alebo zaniká alebo sa zrušuje. Takéto rozhodnutie, či právo alebo právna povinnosť existuje alebo neexistuje, presahuje rámec rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Ďalej uviedol, že aj keď žalobkyňa v skutkových tvrdeniach v návrhu uviedla, že oznámenie o splatnosti úveru bolo doručené iba K. Q. a nie aj druhému dlžníkovi z uvedenej zmluvy, k tomuto tvrdeniu žiadny dôkaz ho osvedčujúci nepredložila, v dôsledku čoho ho neosvedčila. Nepredložila ani samotnú záložnú zmluvu, mandátnu zmluvu a ďalšie listiny, na ktoré v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s jeho doplnením odkazovala. Ďalej poukázal na ust. § 151md ods. 1 písm. a/ OZ, podľa ktorého záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky a ust. § 166c ods. 1 písm. b/ z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého oddlžením je nedotknutá zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva. Oddlžením nie je dotknutá zabezpečená pohľadávka (napr. záložným právom) v rozsahu, v ktorom je
krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva s uvedením výnimky. Pokiaľ žalobkyňa v podanom návrhu uvádzala, že zmluvou o postúpení pohľadávky bol žalovanému postúpený iba úver, predmetom postúpenia nebola zmluva o zabezpečení úveru záložným právom, odkázal na ust. § 151c ods. 3 OZ, podľa ktorého pri prechode alebo prevode pohľadávky zabezpečenej záložným právom prechádza záložné právo na nadobúdateľa pohľadávky, čo platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, prináležal by mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu ho proti žalobkyni nepriznal.
2. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude vyhovené. Poukázala na to, že žalovaný chce 24. 02. 2020 vykonať dobrovoľnú dražbu, hoci na to nie sú splnené zákonné podmienky. Zosplatnenie pohľadávky bolo oznámené len K. Q. a nie aj jej manželovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok bol žalovanému postúpený len tento úver. Predmetom postúpenia nebola zmluva o zabezpečení úveru záložným právom k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že po zosplatnení pohľadávky veriteľ prikročí k výkonu dobrovoľnej dražby im ako záložným dlžníkom neoznámili a tým im nedali šancu vec riešiť. Z obsahu listu nevyplýva, podľa ktorých ustanovení zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy veriteľ pristupuje k tomuto spôsobu uspokojenia pohľadávky a z obsahu mandátnej zmluvy nie je zrejmé, že záložný veriteľ môže záložné nehnuteľnosti previesť do vlastníctva tretích osôb na základe dobrovoľnej dražby, o ktorej skutočnosti neboli ani záložné dlžníčky informované a dražobný veriteľ túto povinnosť mal, keďže mal uzavretú rámcovú dohodu o dobrovoľných dražbách so spoločnosťou Dražobná spoločnosť, a.s. Bratislava. Na základe žiadosti uvedenej dražobnej spoločnosti znalkyňa stanovila cenu predmetných nehnuteľností na 70.000,00 Eur a následne listom E. E., K. zaslala oznámenie o opakovanej dražbe, na ktorom sú podpísané osoby, ktoré sa nenachádzajú v Centrálnom registri osvedčených podpisov, ktorý tvoril prílohu pôvodne uzavretých zmlúv. Nie je zrejmé, prečo opätovne komunikoval veriteľ E. E., keď Dražobná spoločnosť, a.s. vykonala prípravu, ktorá smerovala k realizácii dobrovoľnej dražby. Žalovaný listom z 09.02.2017 vyzval záložných dlžníkov, aby mu umožnili vykonať ohliadku na ohodnotenie predmetu dražby, z ktorého listu nemožno zistiť, prečo práve on chce vykonať ohliadku, pričom nepredložil oprávnenie na vykonanie akýchkoľvek úkonov. Ako záložní dlžníci nevedia, prečo sa zmenila spoločnosť a hlavne prečo má byť nový znalecký posudok, ktorého vypracovanie a vybavovanie veci inou spoločnosťou považujú za umelé navyšovanie trov, keď navyše znalecký posudok už vypracovaný bol, pričom uvedené sa stalo v čase, keď už prebiehali konania o osobnom bankrote úverových dlžníkov. Podľa záložnej zmluvy záložné právo zaniká okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona alebo podľa zmluvy o záložnom práve. Rozhodnutiami boli dlžníci zbavení všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze. Bolo by nezákonné a nespravodlivé, aby samotný dlh voči E. E. bol riešený v konkurze a dobrovoľnou dražbou by bol predaný majetok, ktorý patrí inému vlastníkovi, než je dlžník označený v konkurze. Vyhlásením konkurzu zo zákona sa nielen uspokojujú pohľadávky veriteľov, ale zanikajú aj záložné práva, zastavujú a prerušujú sa exekučné konania a pod. V prípade manželky dlžníka K. Q. je už konanie skončené a záložné právo, ktoré vzniklo na základe uvedenej záložnej zmluvy, zaniklo na základe zákona a iných skutočností, ktoré nastali vyhlásením konkurzu. Ďalej poukázala na to, že sa nedozvedeli, prečo veriteľ dražbu nerealizoval, keďže nekomunikoval až do vyhlásenia splatnosti úveru a postúpení len samotného úveru. Veriteľ svoju pohľadávku uplatnil v konaniach o konkurze, ktoré boli vedené na podnet úverových dlžníkov.
3. Žalovaný na základe výzvy odvolacieho súdu podľa § 329 ods. 1 veta druhá CSP k uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že 30. 03. 2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere č. 5025647145 medzi D. Q. a K. Q. spoločne ako s dlžníkmi a spoločnosťou E. E., K. na základe ktorej boli poskytnuté dlžníkom prostriedky vo výške istiny 60 000,- eur. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola zabezpečená záložným právom zriadeným a vzniknutým na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi E. E. ako záložným veriteľom a záložcami, t. j. žalobkyňou a C. E., pričom predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle uvedených zmlúv zmluvné strany potvrdili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom a zaviazali sa ich riadne dodržiavať, k čomu ako dôkaz predložil Úverovú zmluvu, aj Záložnú zmluvu. Tvrdenia žalobkyne, že oznámenie o splatnosti úveru bolo zaslané zo strany E. E.
len K. Q., je nepravdivé, k čomu predložil listinné dôkazy, a to Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 09. 12. 2014 spolu s doručenkami podpísanými jednotlivými účastníkmi Úverovej zmluvy, Záložnej zmluvy. K tvrdeniu žalobkyne, že Záložná zmluva nebola predmetom postúpenia odkázal jednak na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj na zákonné ust. § 524 ods. 2 OZ, podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj všetky práva a príslušenstvo s ňou spojené na nového veriteľa, keď neznalosť zákona žalobkyňu neospravedlňuje. Účastníkom Úverovej, aj Záložnej zmluvy (aj Okresnému úradu Čadca, kat. odboru) boli zaslané Oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktorých doručenky taktiež pripojil. K údajnej nevedomosti a neinformovanosti žalobkyne o možnosti výkonu záložného práva, a to aj formou dobrovoľnej dražby uviedol, že zo Záložnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami a inými podmienkami, ktoré sa na zmluvu vzťahujú, pričom v čl. IV sa uvádza, že realizáciou výkonu záložného práva v prípade, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený ju uspokojiť spôsobom dojednaným vo Všeobecných obchodných podmienkach. Preto je potom nepravdivým tvrdenie žalobkyne, že nevedela o možnosti výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá je rovnako predpokladaná aj zákonom, a to konkrétne ust. § 53 ods. 10 a nasl. OZ. Nakoľko dlžníci dlhodobo neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z Úverovej zmluvy, ešte jeho právny predchodca začal realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá bola realizovaná pravdepodobne spoločnosťou Dražobná spoločnosť, a.s. v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keď je v súlade so zákonom, že navrhovateľ dražby a dražobník nie sú totožná osoba. Argumentácia žalobkyne vo vzťahu k Centrálnemu registru osvedčených podpisov mu nebola jasná a nevedel sa k nej vyjadriť. Rovnako namietaná povinnosť vyhotovenia nového znaleckého posudku priamo vyplýva z ust. § 12 zákona o dobrovoľných dražbách a nejde o rozmar záložného veriteľa a umelé navyšovanie trov. Svoje pohľadávky si prihlásil do konkurzu u obidvoch dlžníkov, k čomu predložil fotokópiu prihlášok s doručenkou, rovnako aj potvrdenie o zapísaní do zoznamu pohľadávok. V prípade argumentácie o zániku záložného práva v rámci konkurzného konania sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, poukazujúceho na ust. § 166c ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého je oddĺžením nedotknutá zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu záložného práva.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Krajský súd zdôrazňuje, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá čas na vlastné dokazovanie, tak ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných, resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej.
6. Žalobkyňa svoje tvrdenia, že oznámenie o splatnosti úveru a pristúpení k realizácii záložného práva bolo doručené len K. Q. ani len neosvedčila. Žalovaný svoje tvrdenia o oznámení mimoriadnej splatnosti a pristúpení k realizácii záložného práva pritom preukázal listinnými dôkazmi, a to oznámením z 09. 12. 2014 a doručenkami podpísanými účastníkmi Úverovej zmluvy, teda aj D. Q., ako aj účastníkmi Záložnej zmluvy, t. j. aj ňou a jej matkou.
7. Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že s postúpenou pohľadávkou zo zákona prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 151c ods. 3, § 524 ods. 2, § 528 ods. 1 OZ), t. j. aj práva zo zabezpečenia pohľadávky, teda právo žalovaného domáhať sa uspokojenia na neho postúpenej pohľadávky zo založených nehnuteľností. Preto Záložná zmluva nemusí byť predmetom postúpenia, tak ako to v rozpore s uvedeným tvrdila žalobkyňa.
8. Zo Záložnej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, ale najmä zo zákona vyplýva, že záložný veriteľ je v prípade, že pohľadávka nie je včas a riadne dlžníkmi splácaná, oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku začatím výkonu záložného práva, a to spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, t. j. z. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (§ 53 ods. 10, § 151j ods. 1 OZ), čo je podstatou výkonu záložného práva. Povinnosť vyhotovenia nového znaleckého
posudku pritom vyplýva z ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého znalecký posudok nesmie byť ku dňu konania dražby starší ako 6 mesiacov.
9. Vo vzťahu k údajnému zániku záložného práva v dôsledku údajného zániku pohľadávky dlžníkov z dôvodu vyhlásenia konkurzu na ich majetok krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu v tejto časti stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takom prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé v tomto smere inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.
10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyne či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku žalovaného na náhradu trov konania.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako v ňom plne úspešnému ho priznal voči žalobkyni v plnom rozsahu.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).