Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-23-2019.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: O.. A. Z., E.. XX.X.XXXX, I. Y. X, XXX XX D. proti žalovanej: K. B., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XX, XXX XX D., o zaplatenie 30 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 30 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 EUR od 13.5.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou došlou súdu dňa 6.8.2019 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 30 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.5.2018 do zaplatenia. Žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťami, že v mesiaci apríl roku 2018 požičal žalovanej sumu 30 EUR a žalovaná sa zaviazala predmetnú sumu mu vrátiť do 12.5.2018. Žalovaná po dohodnutej dobe vrátenia pôžičky, si svoju povinnosť nesplnila a žalobca žalovanú vyzval listom zo dňa 31.5.2018 na vrátenie požičanej sumy, na ktorú zásielku žalovaná nereagovala. Žalobca taktiež vykonal oznámenie o spáchaní priestupku žalovanou na ORPZ v Košiciach OO PZ Košice - Juh, ktoré oznámenie OO PZ Košice - Juh zaevidovalo pod spisovým číslom ORPZ-KE-OPP7-397-2018-P, ktorá vec následne dňa 16.10.2018 bola predložená podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, Komenského 52, Košice ako podmet na začatie konania o priestupku. Uviedol, že dňa 23.4.2019 Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy mu oznámil, že došlé oznámenie o spáchaní priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch neodôvodňuje začatie konania o priestupku a z tohto dôvodu došlo k odloženiu veci dňa 20.11.2018 podľa § 66 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.
2. Žalobca spolu so žalobou na preukázanie svojho nároku predložil upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ Košice, odbor poriadkovej polície OO PZ Košice - Juh zo dňa 16.10.2018, ORPZ-KE- OPP7-397/2018-P, upovedomenie poškodeného o odložení veci podľa § 66 ods. 6 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 23.4.2019 sp. zn. OU-KE-OVVS2-2019/25515-2018/2095/KON adresované Okresným úradom Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy žalobcovi, výzva k vráteniu sumy adresovaná žalobcom žalovanej zo dňa 31.5.2019, dôkaz o doručovaní predmetnej výzvy žalobcom žalovanej.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie dokazovania vyššie citovanými dôkazmi.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Podľa § 138 veta prvá CSP, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
8. Na výzvu súdu adresovanú žalobcovi zo dňa 5.9.2019 s poukazom na § 138 CSP v spojení s § 145 ods. 3 CSP, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania nad sadzbu 5 % ročne zo sumy 30 EUR od 13.5.2018 do zaplatenia späť. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola vzatá späť sčasti pred jej doručovaním žalovanej, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 CSP).
9. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 30 EUR a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 EUR od 13.5.2018 do zaplatenia.
10. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
11. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur.
12. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav: medzi stranami sporu bola v mesiaci apríl 2018 uzatvorená v ústnej forme zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca žalovanej požičal sumu 30 EUR a žalovaná sa zaviazala predmetnú pôžičku vrátiť v lehote do 12.5.2018. Po uplynutí lehoty na vrátenie, žalovaná žalobcovi výšku pôžičky nevrátila a nereagovala ani na výzvy žalobcu na vrátenie dlžnej sumy.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.
17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí).
18. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
19. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
20. Opísanie rozhodujúcej skutočnosti musí byť zrozumiteľné a v žalobe musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy z ktorých je zrejmý žalobou požadovaný nárok.
21. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
23. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( § 151 ods. 1 CSP ) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
24. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočnosti, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v konečnom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny, resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu). V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri porušovaní povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia, t. j. pravdivo a úplne.
25. Je nepochybné, že žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, teda nezaujala žiadnu procesnú obranu, a preto súd skutkové okolnosti opísané žalobcom v žalobe a doložené aj listinnými dôkazmi považoval za nesporné.
26. Súd vyhodnotiac dokazovanie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (výrok I.)
27. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Nakoľko je nepochybné, že žalovaná porušila svoju povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v dohodnutej lehote na jej vrátenie - do 12.5.2018, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny od 13.5.2018. t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého mala žalovaná poskytnutú pôžičku vrátiť. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná v rámci procesnej obrany nepoprela, súd dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania s dlžnou sumou nasledujúci deň po dni, v ktorom mala vrátiť žalobcovi požičanú sumu peňazí (12.5.2008 ), t. j. od 13.5.2018. Žalobca si uplatnil výšku úrokov z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5,00 % ročne.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci. V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).