Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-26-2020.pdf
PDF · 75.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-7T/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudca JUDr. Michal Polák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. júna 2020 rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
V. T., nar. XX.XX.XXXX v O. El R., K., trvale bytom A. XX N. E. XXXXX, K.
je vinný, že
na presne nezistenom mieste v G. republike dňa 09.02.2020 v čase okolo 04.00 hodine naložil na ložnú plochu svojho dodávkového motorového vozidla značky W. F. F., evidenčného čísla E evidovaného v D. republike, šesť štátnych príslušníkov K. N. a ľudovej republiky, a to B. R., N. U., A. R., F. K., F. G. a G. K., ďalej dvoch štátnych príslušníkov G. L., a to U. E. a M. X. a štátneho príslušníka Y. K. republiky K. K., ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, s cieľom previezť ich cez územie Slovenskej republiky do U. E. republiky, kde za prevoz týchto osôb obdržal od nich finančnú čiastku v celkovej výške 5940 EUR, pričom dňa 09.02.2020 v čase okolo 09.20 hod. v Košiciach v mestskej časti R., na ulici O. č. XX za čerpacou stanicou O. bol pri vykonávaní vyššie uvedeného prevozu zaistený hliadkou Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála,
teda
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, takým činom získal pre seba väčší prospech a taký čin spáchal na viacerých osobách, teda závažnejším spôsobom konania,
tým spáchal
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr.zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. j) Tr.zák.
za to sa odsudzuje
Podľa § 355 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák. k trestu odňatia slobody 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd ho pre účely výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. súd ukladá obžalovanému po výkone trestu aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd ukladá aj trest prepadnutia veci a to:
- motorového vozidla W. F. F., ev.č. E VIN číslo: X
- finančná hotovosť vo výške 5.975,98 Eur
- mobilný telefón značky Samsung (viď príloha vyšetrovacieho spisu)
Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného za prítomnosti tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka alžírskeho, prečítal listinné dôkazy a zistil tento skutočný a právny stav.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania žalovaného skutku.
Obžalovanému boli položené otázky v zmysle § 257 a § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Tr.por., na ktoré obžalovaný odpovedal a to:
c/ Rozumiete, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa vám kladie za vinu? Obžalovaný: áno d/ Boli ste ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola vám daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli ste s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby? Obžalovaný: áno f/ Rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako zločinu prevádzačstvo podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zákona ? Obžalovaný: áno g/ Boli ste oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za zločin, ktorý je Vám kladený za vinu? Obžalovaný: áno h/ Dobrovoľne sa priznávate a uznávate vinu za spáchané skutky? Obžalovaný: áno
Všetky otázky obžalovanému pretlmočil tlmočník a obžalovaný na všetky otázky odpovedal kladne..
Obžalovaný v mieste bydliska a zamestnávateľom nie je bližšie hodnotený. Z výkonu väzby je hodnotený kladne. Doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd pri rozhodovaní a druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo základných zásad ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Poľahčujúce okolnosti súd zistil v zmysle § 36 písm. j), l) Tr.zák. a to tie, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Priťažujúce okolnosti súd v zmysle § 37 Tr.zák. nezistil.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúce okolnosti a priťažujúcich okolností.
Taktiež súd pri rozhodovaní o výške trestu pre obžalovaného vychádzal zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017 sp.zn. Tpj 55/2016 o zjednotení v otázke možnosti Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por.
Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), ke´dže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec Zákona.
V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zníženie trestu.
Súd zohľadnil tieto všetky skutočnosti a znížil dolnú hranicu trestnej sadzby pri ukladaní trestu u obžalovaného o jednu tretinu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne.
Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, súd ho pre účely výkonu trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr.por. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V zmysle § 65 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. súd uložil obžalovanému aj trest vyhostenia zo Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.
Zároveň súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. rozhodol aj o treste prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie žalovaného zločinu.
Podľa odseku 5 cit. zák.ustanovenia vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.