Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-7T/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudca JUDr. Michal Polák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. júna 2020 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaný:

V. T., nar. XX.XX.XXXX v O. El R., K., trvale bytom A. XX N. E. XXXXX, K.

je vinný, že

na presne nezistenom mieste v G. republike dňa 09.02.2020 v čase okolo 04.00 hodine naložil na ložnú plochu svojho dodávkového motorového vozidla značky W. F. F., evidenčného čísla E evidovaného v D. republike, šesť štátnych príslušníkov K. N. a ľudovej republiky, a to B. R., N. U., A. R., F. K., F. G. a G. K., ďalej dvoch štátnych príslušníkov G. L., a to U. E. a M. X. a štátneho príslušníka Y. K. republiky K. K., ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, s cieľom previezť ich cez územie Slovenskej republiky do U. E. republiky, kde za prevoz týchto osôb obdržal od nich finančnú čiastku v celkovej výške 5940 EUR, pričom dňa 09.02.2020 v čase okolo 09.20 hod. v Košiciach v mestskej časti R., na ulici O. č. XX za čerpacou stanicou O. bol pri vykonávaní vyššie uvedeného prevozu zaistený hliadkou Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála,

teda

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, takým činom získal pre seba väčší prospech a taký čin spáchal na viacerých osobách, teda závažnejším spôsobom konania,

tým spáchal

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr.zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. j) Tr.zák.

za to sa odsudzuje

Podľa § 355 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák. k trestu odňatia slobody 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd ho pre účely výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. súd ukladá obžalovanému po výkone trestu aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd ukladá aj trest prepadnutia veci a to:

- motorového vozidla W. F. F., ev.č. E VIN číslo: X

- finančná hotovosť vo výške 5.975,98 Eur

- mobilný telefón značky Samsung (viď príloha vyšetrovacieho spisu)

Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného za prítomnosti tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka alžírskeho, prečítal listinné dôkazy a zistil tento skutočný a právny stav.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Obžalovanému boli položené otázky v zmysle a , , , , , , na ktoré obžalovaný odpovedal a to:

c/ Rozumiete, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa vám kladie za vinu? Obžalovaný: áno d/ Boli ste ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola vám daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli ste s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby? Obžalovaný: áno f/ Rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako zločinu prevádzačstvo podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zákona ? Obžalovaný: áno g/ Boli ste oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za zločin, ktorý je Vám kladený za vinu? Obžalovaný: áno h/ Dobrovoľne sa priznávate a uznávate vinu za spáchané skutky? Obžalovaný: áno

Všetky otázky obžalovanému pretlmočil tlmočník a obžalovaný na všetky otázky odpovedal kladne..

Obžalovaný v mieste bydliska a zamestnávateľom nie je bližšie hodnotený. Z výkonu väzby je hodnotený kladne. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd pri rozhodovaní a druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo základných zásad ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Poľahčujúce okolnosti súd zistil v zmysle § 36 písm. j), l) Tr.zák. a to tie, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Priťažujúce okolnosti súd v zmysle § 37 Tr.zák. nezistil.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúce okolnosti a priťažujúcich okolností.

Taktiež súd pri rozhodovaní o výške trestu pre obžalovaného vychádzal zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017 sp.zn. Tpj 55/2016 o zjednotení v otázke možnosti v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), ke´dže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Analógia je pri aplikácii neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec Zákona.

V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zníženie trestu.

Súd zohľadnil tieto všetky skutočnosti a znížil dolnú hranicu trestnej sadzby pri ukladaní trestu u obžalovaného o jednu tretinu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, súd ho pre účely výkonu trestu v zmysle zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V zmysle § 65 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. súd uložil obžalovanému aj trest vyhostenia zo Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.

Zároveň súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. rozhodol aj o treste prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie žalovaného zločinu.

Podľa odseku 5 cit. zák.ustanovenia vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.