Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/54/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcov: 1. O. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., 2. T.. M. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom N. XX, XXX XX O., právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, IČO: 42 419 174, proti žalovaným: 1.) P. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., zastúpený: B. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. XXX, XXX XX O., 2.) Q. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., zastúpený: B. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. XXX, XXX XX O., 3.) M. O., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., zastúpená: M. O., rod. O. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., A. XXX, XXX XX O., 4.) M. O., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom Z. Z. XXX, XXX XX Z. Z., zastúpená: T.. M. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., A. XXX, XXX XX O., 5.) Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 6.) M. C., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom Z. Z. XXX, XXX XX Z. Z., 7.) K. C., rod. U., nar.XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., zastúpená opatrovníkom: B. Z., rod. Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z. 8.) Z. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., zastúpený: B. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. 298, XXX XX O., 9.) M.. V. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K. M., 10.) M. O., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., zastúpená: T.. M. I., rod. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., A. XXX, XXX XX O., 11.) O. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, bytom R. X, XXX XX E., 12.) E. O., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom C. XX, XXX XX C., 14.) M. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XX, XXX XX O., 15.) M. E., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. X, XXX XX I., zastúpená: B. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. XXX, XXX XX O., 16.) M. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., 17.) M. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., 18.) M.. A. K., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, bytom O. K. XXXX/X, XXX XX O., zastúpená: M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. K. XXXX/X, XXX XX O., 19.) B. M., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom L., 20.) O. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom O. XX, XXX XX K., 21.) Y. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom Z. Z. XX, XXX XX Z. Z., 22.) O. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX E., 23.) T.. N. I., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. Z., , zastúpená: T.. M. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., A. XXX, XXX XX O., 24.) B.. C. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX A. E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1. a 2. a žalovaných 1. až 4., 8., 10., 14. až 17., 23. a 24. proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -257 zo dňa 20.04. 2023, takto jednomyseľne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zastavil konanie voči žalovanej v 6. rade. Vo výroku II. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k parcele N. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Z. Z., obec Z. Z., okres O. (ďalej aj „spoločná nehnuteľnosť“) a do výlučného vlastníctva žalobcu 1. prikázal novovytvorenú parcelu R. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a do výlučného vlastníctva žalobcu 2. prikázal novovytvorenú parcelu R. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, vytvorené Geometrickým plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX geodetom T.. E. K. - W., C. X, XXX XX O., úradne overeným dňa XX.XX.XXXX Okresným úradom O., katastrálnym odborom, pod č. W ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Vo výroku III. uložil povinnosť žalobcovi 1. vyplatiť vyporiadací podiel žalovaným v 1. až 5., 7. až 12., 14. až 24. rade v tam uvedených sumách. Vo výroku IV. uložil povinnosť žalobcovi v 2. rade vyplatiť vyporiadací podiel žalovaným v 1. až 5., 7. až 12., 14. až 24. rade v tam uvedených sumách. Vo výroku V. vyslovil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Vec právne posúdil podľa .

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že spoločná nehnuteľnosť strán sporu zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. Z. Z., pozemok, parcela N. XXXX/X, sa nachádza medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a verejnou komunikáciou na pozemku (parcela R. č. XXX/X) a slúži žalobcom na prístup k ich nehnuteľnostiam. Medzi stranami sporu sú narušené vzťahy, a preto žalobcovia nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, žiadajú ho zrušiť a vysporiadať. Žalovaní netvrdili, že spoločný pozemok potrebujú pre vstup na svoje nehnuteľnosti, alebo že by bol spoločný pozemok pre nich inak hospodársky využiteľný. Novovytvorená parcela č. XXX/X sa nachádza pred nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. Z. Z. a novovytvorená parcela č. XXX/X sa nachádza pred nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXX, k. ú. Z. Z., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a jeho manželky. Parkovanie na spoločnej nehnuteľnosti z dôvodu prístupu na iné pozemky žalovaných spoluvlastníkov (bez špecifikácie) sa javí ako účelové tvrdenie a robenie „naschvál“ žalobcom. Vzhľadom na to, že ide o nezastavaný pozemok, súd prvej inštancie dospel k záveru o reálnom rozdelení veci, a to medzi žalobcov, keďže ďalšie podiely ostatných spoluvlastníkov majú zanedbateľnú výmeru. Ďalej uviedol, že nemal za sporné zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie novovytvorených parciel žalobcom podľa nimi predloženého geometrického plánu. Usúdil, že nehnuteľnosť je reálne účelne využiteľná len žalobcami, ktorí majú najväčšie spoluvlastnícke podiely. Spornou ostala otázka výšky vyporiadacieho podielu pre ustupujúcich spoluvlastníkov. Žalobcovia predložili „Ocenenie nehnuteľnosti - Odborné vyjadrenie realitnej kancelárie k trhovej cene nehnuteľnosti“, podľa ktorej cena nehnuteľnosti je 2.872,71 Eur, čo predstavuje 26,60 Eur/m2. Voči všeobecnej hodnote nehnuteľnosti vzniesla námietky žalovaná Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len “SPF“), avšak bez toho, aby predložila odborné vyjadrenie preukazujúce nesprávnosť toho, ktoré predložili žalobcovia. Nikto zo žalovaných nenavrhol vypracovanie odborného vyjadrenia, a preto súd ich námietky voči predloženému oceneniu považoval za irelevantné. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že žalobcovia kúpili podiely na spoločnej nehnuteľnosti za sumy 100 Eur/ m2, 500 Eur/m2, 30 Eur/m2, 300 Eur/m2, 50 Eur/m2. Žalobcovia uviedli, že podiely kúpili od rodinných príslušníkov za účelom získania prístupu cez parcelu N. č. XXXX/ X k nehnuteľnostiam vo svojom výlučnom vlastníctve. Išlo o cenu „osobnej obľuby“ a zároveň cenu vyplývajúcu z „osobných pomerov (nutnosti) žalobcov“, ktorá však všeobecnú cenu nepredstavuje. Súd nesúhlasil s názorom SPF o tom, že cena nehnuteľnosti má byť rovnaká ako cena stavebného pozemku, na ktorý sa cez ňu prechádza. Podľa súdu takýto názor podporuje postup, že inak bezvýznamný pozemok sa môže stať predmetom nátlaku voči tomu, kto ho nutne potrebuje. Vo vzťahu ku kúpnym zmluvám, ktoré na porovnanie predostrel SPF, súd uviedol, že sa týkajú iných parciel, iných výmer, pričom nebolo predložené odborné porovnanie z hľadiska ich polohy, tvaru, využiteľnosti, funkčného využitia podľa územného plánu obce. Súd prvej inštancie preto vyporiadacie podiely jednotlivých spoluvlastníkov vypočítal z ceny 26,60 Eur/m2. Žalobca v 1. rade tak oproti stavu pred zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva získal 23,50 m2 (46 m2 - 22,50 m2 /podiel, ktorý už vlastnil/) a žalobca v 2. rade získal 43,55 m2 (62 m2 - 18,45 m2 /podiel, ktorý už vlastnil/). Z výmery 67,05 m2 pripadajúcej na podiely vylučovaných spoluvlastníkov získal žalobca v 1. rade 35,10 % a žalobca v 2. rade získal 64,90 % a v takomto pomere im súd uložil povinnosť vyplatiť ostatných spoluvlastníkov vyporiadavanej nehnuteľnosti.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a za použitia rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, pričom nezistil žiadne výnimočné okolnosti, za ktoré nemožno považovať nesúhlas s navrhovaným spôsobom vyporiadania a ani nesúhlas s výškou vyporiadacieho podielu, nakoľko ide o bežné okolnosti.

5. Proti výroku V. rozsudku o trovách konania strán sporu podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa a , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietali, že pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie len stručne uviedol, že nezistil výnimočné okolnosti, teda de facto aplikoval , avšak neuviedol presvedčivé dôvody. Rozhodnutie v tomto smere je nepreskúmateľné, čím je naplnený aj dôvod podľa . Okrem toho sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, keď im ako plne úspešným žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, ktorí ich nárok účelovo rozporovali. Žalobcovia poukázali na to, že obštrukčný postoj žalovaných v 1. až 4., 8., 10., 14. až 17., 21. a 23. rade sa prejavil už aj v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. . Ďalej poukázali na to, že títo žalovaní až do vyhlásenia rozsudku ostali pasívni a nesúhlasili s ich návrhom, pričom nevedeli uviesť relevantné dôvody, pre ktoré by mal súd uvažovať o inom rozhodnutí. Žalobcovia vyslovili názor, že obrana týchto žalovaných bola v priebehu konania obsahovo prázdna a účelová. Poukázali aj na to, že pred podaním žaloby sa pokúsili o dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi a tlmočili, že v prípade nutnosti podania žaloby si nebudú uplatňovať náhradu trov konania od tých spoluvlastníkov, ktorí sa nebudú správať obštrukčne. Na základe toho žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku V. tak, že by im voči žalovaným v 1. až 4., 8., 10., 14. až 17., 21. a 23. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a aby vo vzťahu medzi žalobcami a ostatnými spoluvlastníkmi vyslovil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

6. Žalovaní v 1., 3., 4., 8., 10., 14. až 17., 23. rade podali odvolanie proti výrokom II. až V. rozsudku súdu prvej inštancie. Namietali, že nie je pravdou, aby v priebehu konania netvrdili, že spoločný pozemok je potrebný na prístup na nehnuteľnosti, pretože už vo vyjadrení k žalobe tvrdili, že predmetná parcela susedí s parcelou N. č. XXXX/X, k. ú. Z. Z., ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných, pričom sporná parcela slúži na vstup na nehnuteľnosť a parkovanie vozidiel. Žalovaní zároveň namietali výšku vyporiadacieho podielu, ktorý súd vypočítal z ceny 26,60 Eur/m2. Podľa nich súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobcovia v minulosti kúpili podiely na spoločnej nehnuteľnosti za sumy 30 Eur/m2, 50 Eur/m2, 100 Eur/ m2, 300 Eur/m2 a 500 Eur/m2. Nie je podstatné, od koho žalobcovia kúpili podiely, ale podstatné je to, že 1 m2 kúpili za podstatne vyššiu sumu. Podľa žalovaných by sporná parcela mala byť ocenená na vyššiu sumu o to viac, že pre žalobcov má strategický význam s ohľadom na neexistenciu iného prístupu k ich nehnuteľnostiam. Termín použitý súdom prvej inštancie ako cena „osobnej obľuby“ považovali za svojvoľný a bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa podľa nich nezaoberal ani predloženými kúpnymi zmluvami žalovaným v 5. rade a vychádzal len z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie, čo považovali za neodborné a neobjektívne. Žalovaní tiež namietali, že súd sa nezaoberal okolnosťou, za akej žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely na spornej nehnuteľnosti, keďže ich nadobudli porušením predkupného práva. Žalovaní považovali rozhodnutie súdu za nespravodlivé, keďže súd prehliadol nezákonné konanie žalobcov, ale ich bránenie práva vyhodnotil ako účelové robenie naschvál. Na základe toho žalovaní navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a aby ho v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne žiadali, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

7. Proti výrokom II., III., IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného v 2. rade mal súd rozhodnúť tak, že by výmeru zodpovedajúcu výške spoluvlastníckych podielov žalobcov „pričlenil“ k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcov a zvyšnú časť nehnuteľnosti mal ponechať v podielovom spoluvlastníctve ostatných žalovaných. Takýmto spôsobom by bol dodržaný princíp reálnej deľby nehnuteľnosti. Žalobcovia však zvolili daný postup z dôvodu, aby získali aj výmeru, ktorá im vlastnícky nepatrí. Naznačeným postupom súd prvej inštancie odňal žalovaným vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade namietal aj záver súdu o tom, že ich podiely sú zanedbateľné, pretože predmetom právnych vzťahov môže byť aj nehnuteľnosť malej výmery. Za arbitrárnu považoval úvahu súdu o stanovení výšky primeranej náhrady,

ktorá podľa súdu môže vychádzať z ceny 30 Eur/m2, 50 Eur/m2, 100 Eur/ m2, 300 Eur/m2 a 500 Eur/m2, ale tiež zo sumy 26,60 Eur/m2. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a aby ho v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolanie proti výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku podal aj žalovaný v 24. rade z dôvodov podľa a , t. j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal iba výšku náhrady určenú súdom, ktorý vychádzal zo sumy 26,60 Eur/m2, pričom so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti za kúpnu cenu 30 Eur/m2 až 500 Eur/m2, ale na tieto sumy neprihliadal. Tiež namietal, že právny poriadok SR nepozná pojem cena „osobnej obľuby“ a že právna teória sa týmto pojmom zaoberá pri náhrade škody, resp. náhrade nemajetkovej ujmy a oceňovaní predmetu, ktorý bol poškodený alebo zničený škodovou udalosťou. Poukázal aj na závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia opakovane odkúpili podiely od pôvodných spoluvlastníkov za sumu 30 Eur/m2 až 500 Eur/m2. Vzhľadom na dôvody, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu ku kúpnej cene, možno hodnotiť správanie žalobcov pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov ako účelové, v rozpore s dobrými mravmi. Z pohľadu odvolateľa tak dochádzalo zo strany žalobcov k umelému navyšovaniu ceny spoluvlastníckych podielov s cieľom odradiť ostatných podielových spoluvlastníkov od uplatnenia si predkupného práva. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kupovali spoluvlastnícke podiely od rodinných príslušníkov, nebolo ani potrebné uplatniť predkupné právo a ani nijako umelo navyšovať kúpnu cenu až do sumy 500 Eur/m2, teda do sumy takmer 20-násobne prevyšujúcej cenu 26,60 Eur/m2, ktorá bola stanovená podľa žaloby a akceptovaná aj súdom prvej inštancie. Vyslovil názor, že jednoznačným cieľom v rámci uplatňovania si predkupného práva bolo odradenie ostatných podielových spoluvlastníkov od uplatnenia si predkupného práva. Žalobcovia sú tak nútení znášať následky tohto konania. Čo sa týka výšky náhrady súd nekriticky prihliadol iba na žalobcami predložené ocenenie nehnuteľnosti, ktoré bolo spracované v podobe odborného vyjadrenia, pričom uviedol, že iné odborné vyjadrenie predložené nebolo. Pritom súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v rámci citácie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky a Českej republiky poukázal na to, že všeobecnú cenu určuje súd a toto určenie nemôže preniesť na znalca, nakoľko to nie je postup, na ktorý sú potrebné odborné znalosti. Odborné posúdenie môže byť jedným z podkladov pri určovaní všeobecnej - obvyklej ceny ako náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely žalovaných. Zo žalobcami predloženého ocenenia nehnuteľností vyplýva, že pri stanovení hodnoty oceňovaného pozemku bola použitá CMA analýza spočívajúca v porovnaní najpodobnejších aktuálne ponúkaných nehnuteľností v danej lokalite. Ako porovnateľné nehnuteľnosti - pozemky boli použité pozemky v čase vypracovania ocenenia dostupných inzerátov označené ako stavebné, na investíciu a pod., pričom nijako nebolo preukázané, že takéto inzeráty boli zverejnené, o aké pozemky išlo. Nebolo tiež preukázané, kde sa tieto pozemky v rámci polohy v k.ú. Z. Z. nachádzajú, aká je ich súčasná využiteľnosť a aká je ich funkčná využiteľnosť podľa územného plánu. Okrem toho súd neprihliadol na kúpne zmluvy, s ktorých obsahom navrhol sa oboznámiť žalovaný v 5. rade, a to za účelom porovnania kúpnej ceny porovnateľných nehnuteľností v k.ú. Z. Z.. Vo vzťahu k v bode 8.4. odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku uvádzaným parcelám pre porovnanie poukázal na parcelu KN registra „C“ č. XXX/XX o výmere 24 m2, druh pozemku: orná pôda v k. ú. Z. Z., ktorá sa podľa LV č. XXXX nachádza mimo zastaveného územia obce. Nahliadnutím do katastrálnej mapy prostredníctvom verejne dostupnej, bezplatnej webovej aplikácie, je možné zistiť, že predmetný pozemok sa nachádza medzi zástavbou rodinných domov, nie je prístupný z priľahlých miestnych komunikácií a jeho tvarom, dostupnosťou a využitím ho možno označiť za zostatkový. Tento delí pozemky KN-E č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX z pohľadu ich lepšieho funkčného využitia na dve časti, ktoré sú však aj bez jeho vlastníctva plnohodnotne funkčne využiteľné podľa územného plánu obce Z. Z. pre potreby výstavby rodinných domov. Umiestnenie akejkoľvek stavby vzhľadom na jeho tvar a výmeru nie je možné a môže slúžiť len pre potreby doplnkového využitia z pohľadu využitia okolitých pozemkov. Tento zostatkový pozemok je určený na výstavbu rodinných domov. Rovnako je pre potreby výstavby rodinných domov podľa Územného plánu obce Z. Z. určený aj sporný pozemok v rámci tohto konania. Pri pozemku KN-C č. XXX/XX podľa odôvodnenia rozsudku bola cena v zmluve dohodnutá na sumu 36,71 Eur/m2. Ide teda o dva porovnateľné pozemky, avšak k zohľadneniu nadobúdacej ceny tohto pozemku

- parcela KN-C č. XXX/XX zo strany súdu prvej inštancie nedošlo. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku tak, že by priznal náhradu za prikázané spoluvlastnícke podiely ustupujúcich podielových spoluvlastníkov v sume minimálne 50 Eur/m2. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. K odvolaniu žalovaných v 1. až 4., 8., 10., 14. až 17., 23. a 24. rade sa vyjadrili žalobcovia.

10. V súvislosti s odvolaním žalovaného v 24. rade uviedli, že tento bol počas konania pasívny. V rámci predkupného práva mu boli doručované ponuky spoluvlastníkov, teda vedel, za akú sumu ponúkali a napokon previedli svoje spoluvlastnícke podiely. Keďže mu bola doručená aj žaloba a nevzniesol žiadne námietky voči sume 26,60 Eur/m2, súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu žalovaného. Žalobcovia predložili so žalobou dôkaz - ocenenie nehnuteľnosti realitnou kanceláriou, pričom ani jeden zo žalovaných nepredložil žiaden relevantný protidôkaz. Podľa žalobcov sa súd prvej inštancie vysporiadal s tým, z akého dôvodu neprihliadol na kúpne zmluvy zabezpečené z katastra týkajúce sa iných nehnuteľností a správne neprihliadol na kúpne ceny zaplatené žalobcami za podiely na vyporiadavanej nehnuteľnosti v čase, keď boli žalobcovia systematicky šikanovaní niektorými spoluvlastníkmi. Žalobcovia poukázali na to, že súd prvej inštancie považoval kúpne ceny, za ktoré žalobcovia nadobudli podiely na vyporiadavanej parcele za cenu „osobnej obľuby“. Žalobcovia tak postupovali z dôvodu, aby sa vyhli šikanovaniu zo strany ostatných spoluvlastníkov a za podiely na vyporiadavanej nehnuteľnosti boli ochotní zaplatiť aj vyššiu odplatu, a to v zmysle machiavellistického „účel svätí prostriedky“. Žalobca v 1. rade je príbuzným P. a L. M. a bol ochotný im zaplatiť to, na čom sa dohodli a okrem toho títo predávajúci ani neboli ochotní previesť svoje podiely na niekoho iného. Žalobcovia dodali, že za daných okolností nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa o tom, že ich konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sledovali cieľ trvalého pokojného prístupu k ich rodinným domom. Nestotožnili sa s názorom žalovaného 24. o tom, že za danej situácie sú povinný znášať následky svojho konania v podobe vyššej ceny za ustupujúce spoluvlastnícke podiely. Pre žalobcov je sporná nehnuteľnosť cenná, na rozdiel od niektorých žalovaných, ktorí by ju chceli darovať obci. Súd prvej inštancie rozhodol v danej veci na základe objektívneho dôkazu, ktorým bolo ocenenie realitnej kancelárie. Žiaden žalovaný nepredložil do konania iné odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok. Ak by tieto do konania predložili, žalobcovia by boli na ne reagovali. Ak žalovaný v 24. rade poukázal na parcelu KN-C č. XXX/XX v k. ú. Z. Z., žalobcovia v tejto súvislosti argumentovali svojím podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedli, že daná parcela bola zo strany SPF predaná za sumu 36,71 Eur/m2, avšak znalkyňou bola ohodnotená na sumu 15,69/m2. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by obstála výška primeranej náhrady určená znalkyňou. S poukazom na pasivitu žalovaného v 24. rade nemožno podľa názoru žalobcov jeho odvolaniu vyhovieť.

11. K odvolaniu žalovaných v 1., 3., 4., 8., 10., 14. až 17., 23. rade žalobcovia uviedli, že ich tvrdenie o tom, že vyporiadavaná parcela má slúžiť na parkovanie a na prístup k parcele KN-E č. XXXX/ X, je účelové. Parcela KN-E č. XXXX/X v časti susediacej s vyporiadavanou parcelou je úzka 1,2 m a je možné dostať sa ňou kdekoľvek ďalej z obecných parciel KN-C č. XXX/X a XXX/X. Nikto zo žalovaných na uvedenej parcele nezvykol parkovať a ak by tomu tak bolo v súčasnej dobe, šlo by opäť o šikanu vo vzťahu k žalobcom pri výjazde ich motorových vozidiel z ich rodinných domov. Žalobcovia namietali aj tvrdenie žalovaných o tom, že aj napriek zanedbateľným podielom na parcele, ide o ich „celoživotné rodinné majetky“, čo je v rozpore s vyjadrením ich zástupcu o tom, že podiely chcú darovať obci. Neobstojí námietka žalovaných vo vzťahu k rozdeleniu parcely, pretože ani jeden zo žalovaných nepredložil iný návrh vyporiadania spornej parcely. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovia dodali, že tým spoluvlastníkom, ktorí ich šikanovali, či robili schválnosti, by nikdy neboli ochotní zaplatiť vyššiu cenu za ich podiely. Žalobcovia tiež uviedli, že pri nadobudnutí podielov na spornej nehnuteľnosti nedošlo k porušeniu predkupného práva a zdôraznili, že žalovaní nepredložili iný dôkaz pre určenie primeranej náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely. Žalobcovia vyslovili názor, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a ich snahou je oddialenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

12. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2. rade žalobcovia uviedli, že tento sa domáha reálnej deľby nehnuteľnosti iným spôsobom, avšak ostáva v nekonkrétnej rovine. Poukázali na to, že tento žalovaný namietal, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa tak žalobcovia dostanú k podielom, ktoré im vlastnícky nepatria. V tejto súvislosti uviedli, že ustupujúcim spoluvlastníkom ostane zachovaná majetková hodnota vo finančnej podobe, pretože podstatou konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je, aby v čase rozhodnutia všetci spoluvlastníci odchádzali z konania s takou hodnotou, s akou doňho vstupovali. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného v 2. rade o tom, že úvaha súdu o primeranej náhrade je arbitrárna, pretože podľa nich je presvedčivo odôvodnená. Podľa žalobcov nemožno súhlasiť ani s tým, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval

, keďže mohol rozhodnúť inak. Nie je však zrejmé ako inak. Preto ani uvedenému odvolaniu nie je možné vyhovieť.

13. Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. až IV. potvrdil ako vecne správny a vo výroku V. zmenil tak, aby žalobcom priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým zistením a porušením práva na spravodlivý proces a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Odvolanie žalovaných ani žalobcov nesmerovalo voči výroku I. rozsudku, ktorým súd zastavil konanie vo vzťahu k žalovanej v 6. rade, preto v tejto časti odvolací súd rozsudok nepreskúmaval a tento je právoplatný.

16. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade podielových spoluvlastníkov ide o nútené nerozlučné spoločenstvo. Odvolanie hoci aj jedného z viacerých legitimovaných subjektov vyvoláva účinky aj voči ostatným nerozlučným subjektom konkrétnej strany sporu. To znamená, že aj rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní sa musí vzťahovať na všetky dotknuté subjekty. Rozsah suspenzívneho účinku odvolania v zmysle sa týka všetkých výrokov napadnutého rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože v danom prípade určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalobou podľa , teda o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V takýchto prípadoch súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania a žalobca dokonca nie je povinný uviesť výšku vyrovnacieho podielu. V odvolacom konaní súd nie je viazaný rozsahom odvolania v súlade s .

18. Podľa , Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. V prípadoch podielového spoluvlastníctva môže ktorýkoľvek spoluvlastník kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi. Súdne konanie začína len na návrh (ktoréhokoľvek) spoluvlastníka (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu). Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia ( ) však nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady vyplývajúcej z ustanovenia (avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia).

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak vychádzal z ust. . V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa berú do úvahy hľadiská uvedené v označenom zákonnom ustanovení, pričom nejde o hľadiská rozhodujúce. Skutočnosť, komu bude prikázaná vec vždy závisí od úvahy súdu. V tomto type konania sa súd vždy musí zaoberať úrovňami účasti spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Rozhodnutie súdu však môže vychádzať aj z iných skutočností (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Takýmito skutočnosťami môžu byť napríklad historické rodinné väzby k predmetu spoluvlastníctva.

21. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže súd rozhodnúť o prikázaní veci každej zo strán sporu. Rozhodnutie je tak na úvahe súdu, ktorá musí byť zdôvodnená a nesmie byť neprimeraná.

22. V súvislosti s uvedeným je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie správne rozhodol o prikázaní spornej nehnuteľnosti (resp. novovytvorených parciel podľa geometrického plánu) do vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko jedine žalobcovia podľa názoru odvolacieho súdu dokážu účelne využiť vec, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetný pozemok sa nachádza medzi zástavbou rodinných domov a verejnou komunikáciou a vzhľadom na jeho tvar a výmeru nie je možné ho využiť napr. na výstavbu rodinných domov, ale môže slúžiť predovšetkým ako prístupová cesta žalobcov k ich obydliam. Pri skúmaní možnosti reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti vychádzajúc z jej tvaru (úzky) a jeho nízkej výmery (XXX m2), ale najmä s prihliadnutím na umiestnenie predmetného pozemku, odvolací súd je toho názoru, že reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti podľa veľkosti podielov nie je dobre možné. Preto do úvahy prichádza druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. O prikázanie javili záujem len žalobcovia. Preto vzhľadom na účelnosť využívania novovzniknutých pozemkov žalobcami, ktorí ich v súčasnej dobe využívajú ako prístup k pozemkom, ako aj vzhľadom na výšku ich spoluvlastníckych podielov, je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. rozsudku vecne správne. Žalobcovia si za predmetným pozemkom postavili rodinné domy, hoci nemali k nim prístupovú cestu. Na tomto mieste odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že úvaha súdu o tom, komu prikáže spornú nehnuteľnosť do vlastníctva musí byť dostatočne odôvodnená tak, aby strana sporu, ktorá zo spoluvlastníctva „proti svojej vôli“ ustupuje, nadobudla vedomosť o dôvodoch rozhodnutia súdu, čo však z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva.

23. Zásadnou námietkou, ktorá odznela zo strany všetkých odvolateľov na strane žalovaných, je nesúhlas s určením výšky primeranej náhrady za odstupujúce spoluvlastnícke podiely. Pri stanovení výšky náhrady táto musí podľa názoru odvolacieho súdu predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Odborná znalecká mienka je len jedným z predpokladov pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti.

24. Určenie bežnej ceny tvoriacej základ pre určenie výšky vyrovnacieho podielu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje otázku skutkovú, nie právnu. Hodnotovým základom vyporiadavanej nehnuteľnosti je všeobecná cena obvyklá v danom mieste a čase. Znalec nie je oprávnený určovať výšku primeranej náhrady, pretože jej určenie je otázkou právnou, ktorej posúdenie prináleží výlučne súdu.

25. Žalovaní namietali, že súd prihliadol len na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie o cene spornej nehnuteľnosti, hoci k dispozícii mal iné listinné dôkazy v podobe napr. kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti. Tieto kúpne zmluvy jednoznačne preukazujú vyššiu cenu predmetnej nehnuteľnosti. V naznačených súvislostiach potom neobstojí záver súdu o tom, že žalovaní do konania nepredložili žiaden iný dôkaz a nenavrhli znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo byť podkladom pre určenie výšky primeranej náhrady. Určenie výšky primeranej náhrady bolo na sude prvej inštancie, ktorý nepresvedčivo zdôvodnil, prečo nevychádzal aj komplexne z ceny vyplývajúcej z kúpnych zmlúv, ktoré sa týkali žalobcov a spornej nehnuteľnosti. Poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase, v približne rovnakom období, je významným dôkazom, na ktorý súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. Navyše predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v intraviláne obce Z. Z., a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať nekriticky len z odhadu ceny nehnuteľnosti realitnou kanceláriou a pritom vôbec neprihliadať na v konaní predložené kúpne zmluvy, ktoré odzrkadľujú predajnú cenu, ktorú možno dosiahnuť na voľnom trhu, keď predávajúci a kupujúci konajú s patričnou opatrnosťou a informovanosťou bez vedľajších pohnútok. Na všeobecnú cenu pritom vplývajú mnohé faktory, napr. technický stav nehnuteľnosti, vybavenie nehnuteľnosti, aktuálny stav na trhu s nehnuteľnosťami. Všeobecná cena pritom nezahŕňa stav špecifiká vyplývajúci napr. z predaja pozemkov medzi príbuznými, osobný záujem kupujúceho, ktorý je ochotný zaplatiť vyššiu cenu alebo predaj v tiesni. Neobstojí preto ani argument žalobcov o tom, že niektorým žalovaným by neboli ochotní zaplatiť viac. Ak aj súd argumentoval cenou „osobnej obľuby“, jej konfrontácia so súdom určenou výškou primeranej náhrady je celkom zjavne neprimeraná a nedostatočná.

26. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcov vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie zrozumiteľne prezentoval ratio decidendi svojho rozhodnutia v otázke náhrady trov konania (rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na postavenie sporových strán súd vyhodnotil ich úspech v konaní ako rovnaký a vo vzťahu k uvedenému formuloval aj svoj výrok. Je nepochybné, že v danom prípade bola skúmaná možnosť aplikácie , avšak súd sa neodklonil od zásady zodpovednosti za výsledok v spore, ale vzhľadom na povahu sporu iudicium duplex správne vyhodnotil procesný úspech ako čiastočný, a to na oboch stranách rovnaký.

27. Odvolací súd na základe odvolania žalovaných rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až V. s použitím ustanovenia zrušil a podľa ustanovenia mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s majúc na pamäti zásadu, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby s inými zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Bude preto povinnosťou súdu skúmať dôvody pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, reálnu deľbu nehnuteľnosti, ako aj všetky známe okolnosti ohľadom posúdenia, komu bude vyporiadavaná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva. Ak po vykonanom dokazovaní súd dospeje k záveru, že týmito subjektmi sú žalobcovia, svoje rozhodnutie náležite odôvodní berúc do úvahy argumenty oboch strán. V prípade prikázania nehnuteľnosti žalobcom bude úlohou súdu prvej inštancie určiť výšku primeranej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom za ich podiely. V tejto súvislosti súd prihliadne na všetky relevantné dôkazy, z ktorých je aj nateraz zrejmé, že pri predaji pozemkov, resp. podielov na spornej parcele v k. ú. Z. Z., bola cena za 1 m2 priemerne oveľa vyššia než tá, ktorá vyplývala z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie, z ktorého súd ako jediného dôkazu vychádzal napriek predloženým dôkazom - kúpnym zmluvám (č.l. 112-139 spisu). Ako vyplýva z týchto kúpnych zmlúv predložených na žiadosť žalovaných Okresným úradom O., katastrálny odbor, ktoré boli uzavreté medzi žalobcami a tretími osobami a týkajú sa podielov na spornej nehnuteľnosti, cena za 1 m2 sa pohybuje v rozmedzí od 30,00 Eur/1 m2 až do 500,00 Eur/ 1 m2. Preto sa javí spravodlivé, aby súd prvej inštancie v ďalšom konaní vychádzal predovšetkým z týchto dôkazov a spriemeroval ceny nadobudnutých pozemkov, resp. podielov a takto určil výšku primeranej náhrady. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )