Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-24-2020.pdf
PDF · 77.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júna 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Jána Bednára., o odvolaní obžalovaného X. F. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/14/2019 zo dňa 15.10.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/14/2019 zo dňa 15.10.2019 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného X. F., nar. XX.XX.XXXX podľa § 360 ods. 2, § 54 a § 41 ods. 1 Tr. zák. k trestu povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. je obžalovaný povinný trest povinnej práce vykonať osobne vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 1, § 51 ods. 4 Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa ku F. H., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia tejto osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie matky obžalovaného C. F. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/14/2019 zo dňa 15.10.2019 bol obžalovaný X. F. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
vykrikoval svojej priateľke F. H., nar. XX. XX. XXXX, výhražné slová, a to že všetko platí on a že majú držať huby, taktiež F. H. začal vulgárne nadávať a tieto slovné konflikty prerástli až do fyzických útokov na F. H. a tieto fyzické útoky boli počas ich vzájomného spolužitia pravidelné, avšak zranenia si nevyžadovali lekárske ošetrenie, následne v presne nezistenej dobe počas ich spoločného bývania v prechodnom bydlisku, keď mu F. H. oznámila, že sa s ním chce rozísť, tak sa jej vyhrážal tak, že uviedol, že on povie, kedy sa rozídu a že keď ju uvidí s niekým iným, tak ju zabije, doreže ju a jej deti, následne dňa 30. 01. 2018 v čase okolo 16.00 h cestou od jej prechodného bydliska smerom do baru U. na F. X. v L. L., kde mala F. H. pracovný pohovor, jej vykrikoval, že mu má dať peniaze, že chce peniaze teraz, inak ju dokope a zabije,
následne dňa 30. 01. 2018 v čase približne o 17.15 h na chodníku neďaleko autobusovej zastávky na Y. ulici, pri S. U. v L. L., udrel F. H. tak, že jej dal jedenkrát facku po tvári a udrel ju jedenkrát lakťom do pravého boku a povedal jej, že keď prídu domov, tak ju dokope a uvidí, čo bude, lebo mu nevrátila sľúbenú zábezpeku za byt vo výške 350,00 Eur, následne dňa 30. 01. 2018 v čase okolo 17.30 h v L. L., na ulici F. X. X, vošla F. H. do reštaurácie D. v úmysle privolať políciu, vošla do kuchyne, kde spolu s F. G. D. zavolali políciu a keď to uvidel X. F., vošiel do kuchyne bez povolenia a dal F. H. bez slov facku na tvár, vytrhol jej z ruky mobilný telefón zn. R., ktorým volala políciu a rázne jej povedal, že ak mu nevráti peniaze, tak ju dokope a dobije, pričom F. H. celý čas plakala a povedala mu, aby jej už dal pokoj a potom X. F. z miesta odišiel preč aj s mobilným telefónom, čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej F. H. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej detí tým, že svoje vyhrážky uskutoční. Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. V písomnom odvolaní uvádza, že skutky nespáchal, je nevinný, pričom sa nevyhrážal poškodenej F. H. smrťou. Neholduje alkoholu a snažil sa uživiť poškodenú a jej deti. Poškodená sa o deti riadne nestarala. Okresný súd ho vyhodnotil ako žiarlivú osobu. Pri údajných skutkoch bol len on a poškodená, prípadne jej priateľka. Okresný súd uveril poškodenej a neprihliadal vôbec k jeho tvrdeniam. Odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé. Navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.
Odvolanie podal aj sám obžalovaný, a to do viny a trestu z dôvodov skutkových chýb napádaného rozsudku. Podľa neho uvedený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti. Navrhol vypočuť vymenovaných svedkov, ktorí doposiaľ vypočutí neboli. Navrhol vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhoval ho spod obžaloby oslobodiť.
Odvolanie v prospech obžalovaného podala aj matka obžalovaného C. F., ale mimo zákonnej lehoty na podanie odvolania.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného možno sčasti označiť za dôvodné, najmä čo sa týka uloženého trestu.
Obžalovaný od počiatku tvrdil, že sa nevyhrážal poškodenej, ako uvádzal staral sa o deti poškodenej a platil nájomné. Poškodenej sa nevyhrážal, mal ju rád a tiež jej deti. Pripustil, že sa s poškodenou hádali. Poškodená chodila do práce, odkiaľ prichádzala ráno. Pri hádkach ju nikdy neudrel. Nevyhrážal sa jej, i keď vo výpovediach v prípravnom konaní nevylúčil, že jej mohol povedať, že ju zabije, ale nebol by jej schopný ublížiť, lebo ju mal rád.
Obžalovaného usvedčovala poškodená F. H., ktorá označila ich vzťah spočiatku ako harmonický, neskôr obžalovaný začal žiarliť, začali sa hádať, vyčítal jej neveru a niekedy ju udrel. Je faktom, že keď bývali v nájme, zaplatil bytovú zábezpeku. Potom tieto peniaze od nej pýtal, pričom sa jej vyhrážal zabitím a dokopaním, ak mu peniaze nevráti. Potvrdila, že jej na ulici dal facku a udrel ju lakťom, potom keď zistil, že nevybrala peniaze, ktoré požadoval, vyhrážal sa jej, že ju doma dokope.
Poškodená popísala, že keď sa snažila privolať políciu a on zistil v priestoroch reštaurácie, že volá, udrel ju, zobral jej mobilný telefón a vyhrážal sa jej zabitím, keď mu nevráti peniaze, ktoré zaplatil v súvislosti s prenájmom bytu. Poškodenou popisovanú situáciu potvrdila aj svedkyňa G. D..
Poškodená pritom náležite vysvetlila, prečo menila výpovede a keďže obžalovaného mala rada, dúfala v zmenu, ku ktorej napokon nedošlo. Poškodená označila ňou uvádzané skutočnosti v trestnom oznámení a následnej výpovedi za pravdivé. Uviedla tiež, že už dlhú dobu žije v prenajatom byte bez obžalovaného.
Obžalovaný navrhol v odvolaní vykonať ďalšie dôkazy, tieto dôkazy nenavrhoval na súde prvého stupňa, hoci bol na to vyzvaný. Pred krajským súdom sa dokazovanie, pokiaľ to nie je nutné, spravidla nevykonáva.
Vychádzajúc z uvedeného si okresný súd počínal správne, keď uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (poškodená bola jeho družka) a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudzovalo dôvodnú obavu a tento čin spáchal na chránenej osobe (družke) a tiež dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného.
Za zbiehajúce sa trestné činy, ktorých sa obžalovaný dopustil, je hrozené v zmysle prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona trestom odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom k tomu, že sa dopustil prečinov, možno ukladať aj iné alternatívne tresty. Je faktom, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe, keď bol odsúdený za iný menej závažný prečin k podmienečnému trestu odňatia slobody. Navyše obžalovaný spláca škodu spôsobenú predchádzajúcim prečinom.
Uložený trest odňatia slobody obžalovanému, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu i na osobu obžalovaného, považoval krajský súd za neprimerane prísny, keďže mu navyše hrozí vykonať trest odňatia slobody v trvaní 1 rok z predchádzajúceho rozsudku. Krajský súd preto po zrušení výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu uložil obžalovanému alternatívny trest, a to trest povinnej práce pri hornej hranici zákonom určenej trestnej sadzby na 250 hodín, ktorý obžalovaný musí vykonať vo voľnom čase. V prípade, keby sa tomuto trestu snažil vyhnúť, mohol by mu byť trest povinnej práce zmenený na trest odňatia slobody.
Vedľa tohto trestu bude na obžalovaného pôsobené aj uloženou povinnosťou spočívajúcou v príkaze nepriblížiť sa ku F. H. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia tejto osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje, alebo ktoré navštevuje.
V prospech obžalovaného podala odvolanie aj jeho matka C. F.. Táto ho však podala oneskorene. Lehota, v ktorej mohla podať odvolanie sa odvíja od lehoty, kedy mohol podať odvolanie aj obžalovaný. Obžalovaný mohol podať odvolanie do 15 dní od vyhlásenia rozsudku. Keďže bol prítomný pri vyhlásení rozsudku dňa 15.10.2019, posledný deň na odvolanie mal obžalovaný a teda aj jeho matka dňa 30.10.2019. Matka obžalovaného podala odvolanie až 30.01.2020, teda oneskorene a preto toto odvolanie krajský súd musel zamietnuť.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.