Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/195/2016

Potvrdené rozhodnutím 9Co/61/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, proti žalovanej: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXX/XX, XXX XX V. U., zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11C/195/2016-249 zo dňa 02.06.2020, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobkyne: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., štátna občianka SR, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, proti žalovanej: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXX/XX, XXX XX V. U., štátna občianka SR, právne zast.: JUDr. Mária Trylčová, advokátka so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 10.10.2016 domáhala toho, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres F., obec: V. U., katastrálne územie V. U., na liste vlastníctva č. XXXX, registra „C“ a to: pozemok - parc. č. 73/1 o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok

- parc. č. 73/2 o výmere 14 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba s. č. XXX, druh stavby: 10, postavená na parc. č. 73/1 a 73/2 - rodinný dom, podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1 zapísaných na úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres F., obec: V. U., katastrálne územie V. U., na liste vlastníctva č. XXX, registra „C“ a to: pozemok - parc. č. 71 o výmere 65 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parc. č. 72 o výmere 72 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 7/80 zapísaných na úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres F., obec: V. U., katastrálne územie V.Ý. U., na liste vlastníctva č. XXX, registra „C“ a to: pozemok - parc. č. 74/1 o výmere 40 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parc. č. 74/2 o výmere 432 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parc. č. 74/3 o výmere 35 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovanou uzatvorili dňa 06.05.2015 v zmysle darovaciu (ďalej len „sporná darovacia zmluva“), predmetom ktorej bolo darovanie sporných nehnuteľností. Žalobkyňa prisľúbila ešte zmluvne v roku 2008 p. U. F., nar. XX.XX.XXXX sporné nehnuteľnosti ako dar za to, že jej pomôže s prestavbou rodinného domu, čím mu nie finančne, ale v naturáliách prisľúbila náhradu za prácu, čas a financie, ktoré boli a budú vložené do jej nehnuteľnosti zo strany p. F.. Keďže sa práce časovo natiahli žalobkyňa chcela spísať novú darovaciu zmluvu tak, aby bola platná. Po celú túto dobu žil p. F. so žalovanou a jeho vôľou bolo, aby žalobkyňa darovala sporné nehnuteľnosti im obom. Žalobkyňa trvala na tom sporná darovacia zmluva je neplatná, pretože žalovaná žalobkyňu pred jej podpisom uviedla do omylu a to tak, že po otázkach žalobkyne, čo sa absencie p. F. na tejto darovacej zmluve týka, je žalovaná uviedla, že p. F. o takomto znení darovacej zmluvy vie, že má veľa práce a postačuje aby ako obdarovaná

vystupovala v zmluve len žalovaná. S prísľubom, že sa jedná o skutočnú vôľu p. F. a že žalovaná nástojila na rýchlosti konania (kedy prišla ráno o 08:00 hod. k žalobkyni domov), žalobkyňa predmetnú zmluvu podpísala. Po následnom telefonickom rozhovore s p. F. však mala žalobkyňa preukázané, že ju žalovaná oklamala. P. F. vôbec nechcel, aby sporné nehnuteľnosti boli prevedené výlučne na žalovanú. Žalobkyňa ihneď kontaktovala právnu zástupkyňu žalovanej, aby prišlo k vypracovaniu novej zmluvy s tým, že sporná darovacia zmluva bude zničená. Právna zástupkyňa žalovanej novú darovaciu zmluvu vypracoval na základe inštrukcií žalobkyne a zaslala jej ju, pričom žalobkyni bola doručená dňa 17.05.2015. Keďže mala žalobkyňa nejaké výhrady aj k tejto zmluve, emailovou korešpondenciou ich zaslala právnej zástupkyni žalovanej a zmluva bola následne prerobená s dátumom 18.05.2015 a daná opäť žalobkyni. V danej emailovej komunikácii žalobkyňa upozorňovala aj právnu zástupkyňu žalovanej na mylné konanie z jej strany a tiež na podvodné konanie zo strany žalovanej, čo sa týka spornej darovacej zmluvy. Žalovaná i napriek týmto vyjadreniam žalobkyne a napriek vypracovaniu novej zmluvy zo dňa 18.05.2017 podala návrh na vklad vlastníckeho práva ohľadom spornej darovacej zmluvy. Vklad bol povolený dňa 26.06.2015 pod č. V-1367/2015. Týmto konaním žalovaná uviedla do omylu nielen žalobkyňu ale realizovala podvod ako na osobu žalobkyne tak i na osobu p. F.. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná ukončila žitie s p. F., žalobkyni doposiaľ trvá záväzok voči p. F. a naopak p. F. eviduje bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa v súčasnej dobe nemá vôbec vôľu darovania žalovanej, cíti sa podvedená, pričom podvod chápe v zneužití dôvery a využití konania v omyle s tým, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňu oklamala, podviedla, zneužila jej dôveru a s ohľadom nehnuteľností zavádzala, dokonca poslala žalobkyni SMS-správu, v ktorej uvádza, že konanie napraví a to tak, že sporné nehnuteľnosti pôjdu všetky na syna žalovanej a p. F. (v zmysle rozhovoru s p. F.), avšak do dnešného dňa ani k tam takémuto úkonu zo strany žalovanej nedošlo, nehovoriac o tom, že p. F. sa takto ani nikdy nevyslovil, že by sa maloletému dávali dajaké nehnuteľnosti. V tejto súvislostí poukázala na ustálený názor súdov, že za právne relevantné sa považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit darcu (R 61/19978). Vzhľadom na tieto skutočnosti sa pôvodnou žalobou žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru, avšak pred pojednávaním dňa 19.07.2017 právna zástupkyňa žalobkyne trvala len na určení, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom nechala na súde „moderačné“ právo tohto určenia.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 21.12.2016, pričom navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala žalovanej dňa 06.10.2016 návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (titulom vrátenia daru) zo dňa 03.10.2016 - v tom čase ešte žaloba nebola podaná na súde. Žalovaná listom zo dňa 14.10.2016 s názvom „Žaloba o vrátenie daru zo dňa 03.10.2016 -odpoveď“ reagovala na zaslaný návrh žaloby. Žalovaná poukázala na to, že je žalobkyni vďačná za dar, voči žalobkyni neporušila dobré mravy žiadnym spôsobom a nie je daný žiadny zo zákonom stanovených titulov k vráteniu daru. S poukazom na žalovaná trvá na tom, že sa nikdy voči žalobkyni nesprávala tak, aby svojim správaním porušila dobré mravy (hoci i len menej intenzívnym spôsobom) nie to už značnej intenzity ako to uvádza zákon. Navyše má za to, že k porušeniu dobrých mravov hrubým spôsobom môže dôjsť až správaním obdarovanej po uzatvorení darovacej zmluvy, teda ak žalobkyňa vyčíta žalovanej správanie pred podpisom tejto zmluvy, toto nemôže byť dôvodom na vrátenie daru, zákon takýto postup nepripúšťa. Žalobkyňa už darovacou zmluvou zo dňa 16.08.2010 darovala žalovanej sporné nehnuteľnosti, avšak nebol daný návrh na vklad vlastníckeho práva do KN podľa tejto darovacej zmluvy. Táto zmluva má rovnaký obsah ako darovacia zmluva zo dňa 06.05.2015. Žalobkyňa darovaciu zmluvu zo dňa 06.05.2015 podpísala riadne, bez akéhokoľvek donútenia, bez akýchkoľvek podmienok. Ich podpisy boli riadne overené pred notárom. Túto zmluvu žalobkyňa uzatvorila slobodne, vážne a plne si uvedomujúc jej právne následky, jej vôľa prejavená v tejto darovacej zmluve je skutočná. Žalovaná neuviedla žalobkyňu do žiadneho omylu a nedopustila sa nej žiadneho podvodu. Žalovaná len požiadala žalobkyňu, aby podpísala darovaciu zmluvu rovnakého obsahu aký obsah mala darovacia zmluva zo dňa 16.08.2010. Len žalobkyňa poznala svoje vnútorné pohnútky k tomu, čo je pre ňu dôležité, aby vykonala tento právny úkon. Ak vo svojej mysli podmieňovala údajne podpis darovacej zmluvy súhlasom U. F., nič žalobkyni nebránilo objektívne sa presvedčiť o okolnostiach, ktoré ona sama považovala za dôležité a svoju nečinnosť v tomto smere nemôže žalobkyňa vyčítať žalovanej. Žalobkyňa je plne spôsobilá na právne úkony, plne zodpovedná sa za svoje činy. Žalobkyňa až po podpise tejto zmluvy prvý krát vyslovila, že chce, aby s darovacou zmluvou súhlasil U. F., pred jej podpisom nič takého netvrdila ani sa o súhlas U. F. nezaujímala. Žalovaná toto považuje za argument dodatočne vymyslený žalobkyňou k odôvodneniu jej žaloby. Nie je tiež podstatné aká vnútorná pohnútka viedla žalobkyňu k roztrhaniu originálu Darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015.

Žalovaná žalobkyňu neklamala m nepodviedla, ani nezneužila jej dôveru. Žalovanej nemôže byť ani pričítané na škodu, že po podpise darovacej zmluvy sa snažila vyjsť v ústrety žalobkyni, ktorá si toto darovanie až po riadnom podpise zmluvy „rozmyslela“. Žalobkyňa viedla na OS Senica konanie o neplatnosť právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015, vedené pod č. k.: , ktoré konanie je právoplatne zastavené pre späťvzatie žaloby.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej písomným podaním doručeným súdu dňa 20.02.2017 (replika), v ktorom trvala na podanej žalobe s tým, že darovacia zmluva zo dňa 06.05.2015 nebola podľa vôle žalobkyne, táto zmluva sa niekoľkokrát prepracovávala, pričom dňa 18.05.2015 vznikla nová darovacia zmluva. Žalobkyňa po uzatvorení tejto darovacej zmluvy niekoľkokrát komunikovala priamo so žalovanou s tým, že nesúhlasí s darovacou zmluvou zo dňa 06.05.2015, že sa cíti podvedene konaním žalovanej, pričom do dnešného času neprišla zo strany žalovanej odozva, čo sa nápravy svojho konania týka. Žalobkyňa nemala vôľu, ba dokonca ani dôvod darovať žalovanej tak, ako je to uvedené v darovacej zmluve zo dňa 6.5.2015, konala v tiesni, oklamaná žalovanou s tým, že jej vôľa bola darovať sporné nehnuteľnosti tretej osobe a to p. U. F., priateľovi žalovanej, ktorý sa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy mal so žalovanou rozísť, ktorý fakt jej žalovaná zamlčala, čím ju uviedla do omylu. Konaním žalovanej vznikla žalobkyni škoda, ktorá jej vznikla voči U. F., spočívajúca vo finančnom vyrovnaní zo strany žalobkyne voči nemu, nakoľko tento kupoval materiál a vykonával na základe zmluvy o dielo služby spojené s rekonštrukciou domu žalobkyne. Navrhla vypočuť ako svedka U. F..

4. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne písomným podaním doručeným súdu dňa 20.03.2017 (duplika), v ktorom trvala na pôvodnom vyjadrení k žalobe a žiadala žalobu zamietnuť. Podľa nej sporná darovacia zmluva bola v súlade s vôľou žalobkyne a bola totožná svojim obsahom s Darovacou zmluvou zo dňa 16.08.2010. Pred podpisom spornej darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015 a bezprostredne po tom nemala žalobkyňa žiadne výhrady. Túto zmluvu žalobkyňa podpísala ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva na vykonanie zmien v KN a dokumentáciu odovzdala k rukám žalovanej. Žalovaná nemala úmysel poškodiť žalobkyňu, SMS komunikácia nie je žiadnym dôkazom o takomto úmysle, ide iba o tvrdenie žalobkyne, ktoré z tejto komunikácie nevyplýva. Svoj nesúhlas s darovacou zmluvou začala žalobkyňa prejavovať až po jej podpise v časovom horizonte niekoľkých dní. Žalobkyňa dňa 06.05.2015 nekonala v tiesni a nebola oklamaná žalovanou, nebola uvedená do omylu. Žalobkyňa si zmluvu riadne prečítala a vedela čo podpisuje. Žalobkyňa sa ktorá sa údajného omylu dovoláva si mohla a mala pred podpisom zmluvy zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré ona sama považovala za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Uvedenie do omylu vylučuje aj skutočnosť, že trestné stíhanie vedené na základe podania žalobkyne voči žalovanej pre údajný podvod bolo ukončené (či už zastavené alebo odmietnuté) teda orgány činné v trestnom konaní nezistili žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania voči žalobkyni. V tejto súvislosti navrhla, aby si súd pripojil vyšetrovací spis. U. F. žalobkyni rekonštruoval nehnuteľnosti aj po dátumu 06.05.2015 - záväzok žalobkyne darovať dom a záväzok U. F. k rekonštrukcii nehnuteľnosti žalobkyne teda neboli navzájom prepojené, v opačnom prípade by U. F. na tejto rekonštrukcii už nepokračoval. V konaní vedenom pred OS Senica žalobkyňa okrem iného vypovedala, že dňa 11.12.2015 pán F. opätovne pracoval na nehnuteľnosti žalobkyne, konkrétne na montáži trativodov. Žalobkyňa doposiaľ nepreukázala a ani nepreukáže (nakoľko k takému konaniu nikdy neprišlo) žiadne konanie žalovanej v hrubom rozpore a dobrými mravmi voči žalobkyni. Napokon žiadala zamietnuť výsluch svedka U. F. z dôvodu, že tento nebo pri podpisovaní Darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015, nebol svedkom žiadneho správania žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Tento svedok je voči žalovanej zaujatý, nakoľko v minulosti žili spolu ako druh a družka, svoje spolužitie ukončili, je otcom ich maloletého syna. Tento so žalovanou viedol viacero sporov o starostlivosť o mal. syna, konania vedené pred OS Senica a a cíti voči žalovanej hnev, že sa nepodvolila jeho vôli pokiaľ ide o stretávanie sa so synom. Medzi právnou zástupkyňou žalovanej a žalobkyňou neprebehla žiadna komunikácia, nikdy sa spolu nestretli a nekomunikovala s ňou ani osobne, ani telefonicky, ani emailom, zo strany právnej zástupkyne žalovanej nebola žalobkyni odoslaná žiadna elektronická správa.

5. Okresný súd Senica rozhodol vo veci rozsudkom č. k.: -126 zo dňa 16.08.2017 tak, že určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Tento odôvodnil tým, že spornú darovaciu zmluvu považuje za neplatný právny úkon v zmysle a .

6. Okresný súd Senica uznesením č. k.: -188 zo dňa 29.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2020 na pokyn KS Trnava konanie zastavil v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015.

7. Proti rozsudku ako aj uzneseniu podala odvolanie žalovaná o ktorých odvolaniach rozhodol KS Trnava uznesením č. k.: -219 zo dňa 29.01.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie potvrdil. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok KS Trnava vo svojom rozhodnutí konštatuje, že zo spisu ako aj z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 10.10.2016 domáhala vrátenia daru z darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015 a určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam avšak žalobkyňa stále trvala na tom, že sporná darovacia zmluva je neplatná, pretože žalovaná žalobkyňu pred jej podpisom uviedla do omylu tak, že po otázkach absencie p. F. na tejto darovacej zmluve týka, jej žalovaná uviedla, že p. F. o takomto znení darovacej zmluvy vie, že má veľa práce a postačuje, aby ako obdarovaná vystupovala v zmluve len žalovaná. S prísľubom, že sa jedná o skutočnú vôľu p. F. a že žalovaná nástojila na rýchlosti konania, žalobkyňa predmetnú zmluvu podpísala. Po následnom telefonickom rozhovore s. p. F. však mala žalobkyňa preukázané, že ju žalovaná oklamala. P. F. vôbec nechcel, aby sporné nehnuteľnosti boli prevedené výlučne na žalovanú. Z procesného hľadiska zostalo sporným, ako posúdiť pôvodnú žalobu a následne jej zmenu t.j. čo bolo obsahom pôvodnej žaloby a či jej zmenu treba považovať za čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle alebo za zmenu v zmysle . Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nedošlo zo strany žalobkyne k zmene žaloby v zmysle , pretože nedošlo k rozšíreniu žaloby ani k uplatneniu iného práva. Od začiatku sporu je nepochybné, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam pričom v rámci opisu rozhodujúcich skutočností namietala platnosť spornej darovacej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi, pre omyl, pre podvod. Je síce pravda, že svoju pôvodnú žalobu označila ako žalobu o vrátenie daru, takto formulovala aj prvú časť žalobného návrhu a tiež na dopyt súdu uviedla, že sa domáha vrátenia daru, následne však žalobu v časti vrátenia daru zobrala späť a domáhala sa už len určenia vlastníckeho práva. Odvolací súd vytkol právnej zástupkyni žalobkyne že jej postup bol nekonzistentný, keďže v žalobe poukazovala na okolnosti uzatvorenia darovacej zmluvy preukazujúcej jej neplatnosť, no žalobným návrhom sa domáhala vrátenia daru (vrátenia daru sa možno domáhať len v prípade platne uzatvorenej darovacej zmluvy), no pre určitosť žaloby postačovalo jasné a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a formulovanie žalobného návrhu, ktorý aj po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Právna kvalifikácia uplatneného práva nie je povinnou obsahovou náležitosťou žaloby a je úlohou súdu (vychádzajúc zo zásady iura novit curia). K procesnej nejasnosti však prispel aj súd prvej inštancie, keď v odôvodnení rozsudku poukázal na konanie sp. zn.: o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015, ktoré konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, avšak bez toho aby predmetný spis pripojil, aby bolo možné posúdiť čo bolo obsahom jednotlivých žalôb a či tu nebola daná prekážka litispendencie. Zásadné procesné pochybenie súd prvej inštancie vidí v tom, že nedodržal postup podľa , tak ako dôvodne namietala odvolateľka, keď sa strany sporu na pojednávaní mali dozvedieť od súdu predbežné právne posúdenie veci ako aj to, ktoré práve významné skutkové tvrdenia zostali sporné, prípadne nepreukázané. Tiež vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne v prospech žalobkyne vyhodnotil vierohodnosť výpovede svedka F., pričom ako spochybňujúce jeho vierohodnosť bolo potrebné vyhodnoť aj to, že svedok sa vyjadril nepravdivo k dátumu jeho rozchodu so žalovanou resp. k dátumu opustenia spoločnej domácnosti a tiež k otázke exekučných konaní, pričom je zrejmé podľa čl. 90, že vykonával práce pre žalobkyňu aj dňa 11.12.2015 t.j. niekoľko mesiacov po uzatvorení spornej darovacej zmluvy. Svedok má zároveň aj záujem na výsledku sporu, keď v prípade vyhovenia žalobe sa znovu otvorí možnosť darovania sporných nehnuteľností jemu. V rozpore s vykonaním dokazovaním je nakoniec aj záver súdu o podvodnom konaní žalovanej, keď i uznesením ORPZ Senica ČVS: ORP-296/VYS-SE-2015 bolo odmietnuté trestné oznámenie, ktoré podala žalobkyňa vo veci podozrenia z prečinu podvodu podľa , podaného na osobu žalovanej, ktorého sa mala dopustiť spornou darovacou zmluvou. Nie je preto namieste, aby súd hodnotil toto konanie žalovanej ako podvodné. Pre darovaciu zmluvu uzavretú podľa a nasl. je základným pojmovým znakom bezodplatnosť t.j. darca poskytuje obdarovanému plnenie bez akéhokoľvek protiplnenia. Preto aj v prejednávanom spore pre posúdenie platnosti uzavretia spornej darovacej zmluvy je potrebné vychádzať z bezodplatnosti darovania., ktoré nemôže byť naviazané na akékoľvek protiplnenie. Na platnosť darovacej zmluvy teda nemôže mať žiaden vplyv, že obdarovaný alebo tretia osoba vykonala alebo mala vykonať pre darcu nejaké služby. Ak sa teda aj prípadne žalobkyňa dohodla s U. F., že on pre ňu vykoná nejaké služby (stavebné či iné práce) a ona mu za to

daruje sporné nehnuteľnosti, by vykonanie týchto služieb nemožno považovať za podmienku darovania a ani za nejaké protiplnenie, ide preto skôr o pohnútku, teda motív, ktorý vedie darcu k darovaniu. Z ustanovenia vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným (Rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo/192/2008).V prejednávanom spore by sporná darovacia zmluva mohla byť považovaná za neplatnú podľa len za podmienky, že ju žalobkyňa uzavrela v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca..Za takúto však nemožno považovať to, či žalovaná a U. F. v čase jej uzatvorenia tvorili pár alebo nie, takáto skutočnosť mohla mať len charakter pohnútky, motívu a táto skutočnosť nemohla mať žiaden vplyv na posúdenie prípadného konania žalobkyne v omyle. Ak by totiž žalovaná a U. F. v čase jej uzatvorenia tvorili pár, a U. F. by vyslovene súhlasil, aby darovaciu zmluvu uzatvorila žalobkyňa len so žalovanou (napr. z dôvodu exekúcie na U. F., alebo zu dôvodu zabezpečenia ich syna) čo by bolo zároveň v súlade s vôlou žalobkyne a kedykoľvek po platnom uzatvorení tejto darovacej zmluvy by sa žalovaná s U. F. rozišli, nemalo by to žiaden vplyv na posúdenie platnosti darovacej zmluvy. Zároveň je potrebné prihliadnúť na to, že žalobkyňa a žalovaná už uzatvorili darovaciu zmluvu s rovnakým obsahom už dňa 16.08.2010, pričom v spornej darovacej zmluve zo dňa 06.05.2015 sa v čl. VII výslovne uvádza, že žalovaná vykonala rekonštrukciu rodinného domu s. č. XXX na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.08.2010. Žalobkyňa teda už v roku 2010 prejavila vôľu darovať sporné nehnuteľnosti žalovanej. Odvolací súd považuje za rozhodujúcu skutočnosť aj to, že v čase uzatvorenia spornej darovacej zmluvy bola na U. F. vedená exekúcia, z čoho tiež mohol vyplynúť motív darovať sporné nehnuteľnosti nie jemu ale žalovanej a to na základe slobodného a vážneho rozhodnutia žalobkyne. Ak by teda aj žalobkyňa podpísala spornú darovaciu zmluvu s predstavou, že týmto poskytuje protiplnenie za služby U. F. a rozhodujúci pre ňu bol súhlas U. F. (ako to tvrdí žalobkyňa) išlo by na jej strane len o omyl v motívoch svojho konania teda omyl v pohnútke, ktorý je v zmysle poslednej vety pre platnosť právneho úkonu nepodstatný. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť si objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, t. j. v danom prípade overiť si postoj U. F. k uzavretiu spornej darovacej zmluvy. Ak sa jej aj hneď nepodarilo s ním spojiť, ako tvrdí, nič jej nebránilo odložiť podpis tejto zmluvy na neskôr. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa uzatvárala spornú darovaciu zmluvu pod nátlakom. Vzhľadom na tieto skutočnosti na základe vykonaného dokazovania nemožno spornú darovaciu zmluvu považovať za neplatný právny úkon v zmysle . Odvolací súd preto nariadil súdu prvej inštancie aby opätovne posúdil nárok uplatnený žalobou, splnil si procesnú povinnosť podľa a na základe iniciatívy procesných strán poprípade doplnil dokazovanie a následne výsledky vykonaného dokazovania potom opätovne vyhodnotil v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v základných princípov a v súlade s ustanovením . Čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne sa týkalo časti žaloby o vrátenie daru, pričom predmetom žaloby zostalo konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore neexistuje žiaden vážny dôvod na strane žalovanej, ktorý by odôvodňoval nezastavenie konania v tejto časti a preto súd uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o vrátenie daru potvrdil.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, Darovacou zmluvou zo dňa 06.05.2015, výpisom z LV č. XXX, č. XXX, a XXXX pre obec a k. ú. V. U., výpisom z SMS-správ medzi žalobkyňou a žalovanou, mailovou komunikáciou žalobkyne adresovanú právnej zástupkyni žalovanej, obsahom Darovacej zmluvy zo dňa 18.05.2015,písomným vyjadrením žalovanej k žalobe zo dňa 21.12.2016, replikou, duplikou, výsluchom svedka U. F., Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2014 a stavebným povolením zo dňa 26.02.2015, pripojeným spisom OÚ Senica V-1367/15, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 11.05.2017, obsahom darovacej zmluvy zo dňa 16.08.2010, potvrdením o vykonaní oznámenia o priestupku zo dňa 01.11.2016, Záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 01.06.2015,lekárskou správou z urgentného príjmu to dňa 01.06.2015, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 14.09.2016, obsah zápisnice zo spisu OS Senica zo dňa 29.06.2015, upovedomením o začatí exekúcie EX 32794/14 zo dňa 27.01.2015, Uznesením ORPZ Senica ČVS: ORP-296/VYS- SE-2015, pripojeným spisom OS Senica , upresnením žalobného návrhu zo strany PZ žalobkyne zo dňa 02.06.2020 a zistil tento skutkový stav veci:

9. Súd po vrátení veci na ďalšie konanie na pojednávaní dňa 02.06.2020 vykonal úkony podľa , pričom konštatoval, že vzhľadom na uznesenie KS Trnava je zrejmé, že predmetom

žaloby zostalo určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v rámci ktorého konania je stále namietaná zo strany žalobkyne platnosť spornej darovacej zmluvy. S poukazom na bod. č. 58 cit. uznesenia KS Trnava doteraz vykonané dôkazy nepreukázali skutočnosti tvrdené žalobkyňou a bude potrebné, aby žalobkyňa uviedla, pokiaľ trvá na tom, že sporná darovacia zmluva je neplatná z akého dôvodu považuje spornú darovaciu zmluvu za neplatnú, resp. o ktoré ustanovenie zákona opiera táto nárok uplatnený žalobou, pretože okrem iného v intenciách uznesenia KS Trnava spornú darovaciu zmluvu nemožno považovať za neplatnú v zmysle .

10. Právna zástupkyňa žalobkyne v intenciách uznesenia KS Trnava upresnila žalobný návrh v tom smere, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle . Navrhla vykonať ešte výsluch svedkyne JUDr. Márie Trylčovej, ktorá vyhotovovala spornú darovaciu zmluvu ako aj zmluvu, ktorá bola vyhotovená následne po nej, pričom ale neuviedla, aké rozhodujúce skutočnosti by mohla táto svedkyňa v spore preukázať. Napriek výzve súdu iné dôkazné prostriedky, napr. preukazujúce hrubé porušenie dobrých mravov tak, ako to má na mysli ustanovenie nenavrhla vykonať žiadne.

11. Právna zástupkyňa žalovanej pokiaľ ide o uplatnenie nároku na vrátenie daru tvrdila, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne správanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči žalobkyni. Aj trestné oznámenie žalobkyne na žalovanú pre údajný podvod bolo orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté, takže žalovaná sa žiadneho podvodu dňa 06.05.2015 nedopustila a ani následne sa nijako zle voči žalobkyni nesprávala. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o navrhnutý výsluch svedkyne JUDr. Márie Trylčovej, poukázala splnomocnená zástupkyňa žalovanej na skutočnosť, že JUDr. Mária Trylčová je stále právnou zástupkyňou žalovanej, pričom vzhľadom na stavovské predpisy advokátskej komory, najmä v súvislosti s povinnosťou mlčanlivosti nie je možné jej výsluch uskutočniť.

12. Žalobkyňa pri svojich výpovediach zotrvala na podanej žalobe v časti určenia vlastníckeho práva a vypovedala zhodne ako je uvedené v žalobe. Uviedla, že sporné nehnuteľnosti získala darom po svojej mame, pričom U. F. pozná od detstva, vždy jej so všetkým pomáhal. Napokon sa s ním dohodla, že mu sporné nehnuteľnosti daruje, pod podmienkou, že jej bude na ďalej pomáhať, najmä s prerábkou a prestavbou bytu v V. a rodinného domu v V.. V tom čase, v roku 2015, tvoril U. F. so žalovanou pár, mali medzi sebou dobré vzťahy a ona nemala dôvod o ničom pochybovať. Trvala na tom, že ju žalovaná uviedla do omylu pretože jej tvrdila, že p. F. si výslovne želá, aby sporné nehnuteľnosti darovala len jej a to najmä kvôli tomu, že on mal mať nejaké exekúcie a pod., aby tak bol zabezpečený najmä ich syn. Jednalo sa o spornú darovaciu zmluvu zo dňa 06.05.2015. Ona sa vtedy snažila telefonicky skontaktovať s p. F., aby si to overila, toto sa jej nepodarilo, pričom žalovaná ju neustále ubezpečovala, že to skutočne tak je, že je to vôľa p. F. a že sa mu nedovolá, nakoľko je v lese. Žalovaná v deň podpisu zmluvy ju vytiahla z bytu hneď ráno a ešte v ten deň boli overiť podpisy na matrike. Následne ju kontaktoval p. F. a povedal, jej že asi dva dni predtým než prišlo k podpisu tejto zmluvy sa oni dvaja rozišli a tiež jej oznámil, že ju žalovaná vlastne oklamala. Ona sa jej potom snažila dovolať a robila všetko preto aby danú zmluvu anulovala, nebola ešte zapísaná v katastri, kontaktovala aj jej právnu zástupkyňu JUDr. Trylčovú. Všemožne sa snažila vyhnúť súdnemu sporu a docielila, že právna zástupkyňa žalovanej pripravila novú zmluvu zo dňa 19.05.2017 (správne má byť uvedené zo dňa 18.05.2015) v ktorej figuroval ako obdarovaný okrem žalovanej aj p. F.. Napokon k podpisu tejto novej zmluvy neprišlo, pretože žalovaná medzitým dala zavkladovať spornú darovaciu zmluvu zo dňa 06.05.2015. Od tej doby sa ňu žalovaná úplne vykašlala, nepomáha jej už ani p. Stanek, pretože on takisto nemá prístup do sporných nehnuteľností a toto má byť tá vďaka žalovanej za prijatie daru. Bola medzi ňou a p. F. dohoda, že on jej bude pomáhať ešte v budúcnosti niekoľko rokov a to najmä s prerábkami nehnuteľností, ktoré ona vlastní. Ona si nevymienila v danej darovacej zmluve čo konkrétne od žalovanej ako obdarovanej za darovanie sporných nehnuteľností očakáva, pretože nie je právnička, plne jej dôverovala a to najmä p. F. a táto ju uviedla do omylu, čo potvrdila v jednej z SMS-správ. Práce sa zaviazal v jej prospech vykonávať len p. F., ona ich však brala ako pár a podľa jej názoru boli v tomto smere voči nej zaviazaní obaja. Od mája 2015 jej už prestal p. F. pomáhať, pretože prečo by aj plnil ich dohodu, keď ona mu vlastne nedala nič. Ďalej uviedla, že sama je v rozvodovom konaní,, minulý rok kúpili dom v V. na hypotéku a všetko zostalo na nej, byt v V. musela prenajať, aby mala z čoho splácať hypotéku a býva sama s dvojročným synom v dome, ktorý ešte nie je dokončený, kde mal. p. F. vykonať ešte určité práce podľa ich dohody. Pri výpovedi dňa 02.06.2020 zotrvala na svojich doterajších prednesoch a uviedla, že cíti byť podvedená žalovanou, pretože m mali dohodu všetci traja, ona, U. F. aj žalovaná. I keď so

žalovanou nemala špecifikované žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré mala žalovaná pre ňu vykonať, táto sa tiež zaviazala, že jej bude pomáhať. A to po celú dobu, než si p. F. splní svoje povinnosti voči nej. Malo to byť hocičo, pomoc okolo domu žalobkyne, pomoc s jej malým dieťaťom, a podobne. Realita je však taká že od podpisu spornej darovacej zmluvy nie sú so žalovanou v žiadnom kontakte. Poukázala najmä na skutočnosť, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere so žalovanou a preto nemala žiaden dôvod sporné nehnuteľnosti žalovanej darovať, a tiež sama žalovaná pri svojej výpovedi tieto skutočnosti potvrdila, teda že nevie, prečo by jej žalobkyňa mala sporné nehnuteľnosti darovať. Tiež poukázala na SMS správu od žalovanej zo dňa 06.05.2015, ktorú jej zaslala žalovaná bezprostredne po podpise zmluvy, kde žalovaná priznala ku svojmu správaniu, teda, že jej to mala povedať, že si to nechce nechať pre seba a že jej záujmom je všetko to, čo s p. F. vybudovali nechať pre ich syna. Čiže týmto vlastne potvrdila, že všetci traja mali určitú dohodu a tiež sľúbila žalobkyni, že to vybaví, pričom skutočne aj vznikla tá druhá zmluva, kde už bola polovica aj na p. F. ale medzitým si dala zavkladovať pôvodnú zmluvu zo dňa 06.05.2015 a to aj proti jej vôli.

13. Žalovaná sa pri svojej výpovedi v plnom rozsahu pridržala písomných podaní vo veci, podaných prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Potvrdila, že od roku 2015 nie je do žalobkyňou v kontakte, potvrdila, že jej napísala SMS-správu, že je v zahraničí, čo aj bola a žalobkyni sa potom už neozvala nie z neúcty k nej ale z dôvodu, že mala tiež svoje problémy s p. F. a starala výlučne sama o syna a domácnosť. Tvrdila, že asi mesiac pred podpisom darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015 navštívili spoločne s p. F. žalobkyňu v jej byte v V. s tým, že to chceme dať všetko do poriadku, bola dohoda už vtedy, že sporné nehnuteľnosti daruje žalobkyňa výlučne jej a na to dala vyhotoviť zmluvu zo dňa 06.05.2015. V deň podpisu zmluvy prišla pre žalobkyňu o 09:30 hod., nie o 08:00 hod. ráno ako tvrdí žalobkyňa, pretože o 08:00 hod. ešte viezla syna do škôlky. Priznala, že spísanie spornej darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015 ziniciovala ona, pretože nešla zavkladovať zmluva zo dňa 06.08.2010 kde jej bolo povedané, že túto zmluvu už jej nezavkladujú, nakoľko od je podpisu uplynuli viac ako tri roky. Tiež potvrdila, že novú zmluvu zo dňa 19.05.2015 (správne má byť uvedené 18.05.2015) dala vyhotoviť vyslovene na nátlak p. Staneka, ktorý sa jej vyhrážal, fyzicky ju napádal, ale napokon k podpisu tejto zmluvy neprišlo. Tiež potvrdila, že ďalšiu zmluvu (zo dňa 18.05.2015) dala vyhotoviť najmä preto, aby udržala p. F. v kľude (remisii) do doby, než sa zavkladuje zmluva zo dňa 06.05.2015, pretože tento na ňu vyvíjal neskutočný nátlak a ona si len chránila svoje financie, ktoré vložila do sporných nehnuteľností ona a jej rodičia. Podľa jej tvrdenia to mala byť suma cca 20.000,- €. Tiež potvrdila, že Zmluvu zo dňa 06.05.2015 dala vyhotoviť bez predchádzajúcej konzultácie s p. F. a po ich hádke, ale žili vtedy ešte spolu v spoločnej domácnosti. Podotkla, že takýmto spôsobom sa pohádali miliónkrát predtým. K otázke, nech uvedie aký jej vďak voči žalobkyni za darovanie sporných nehnuteľností, žalovaná uviedla, že ona sa vždy správala k žalobkyni slušne, nikdy ju neosočovala, žalobkyňa jej darovala sporné nehnuteľnostiam už v roku 2010 a nijakým spôsobom proti tomu neprotestovala ani sa neozvala. Ona sa žalobkyni k ničomu nezaviazala.

14. Svedok U. F. vypovedal, že so žalobkyňou sú dlhoroční rodinní známi, žalovaná je jeho bývalá priateľka. Trval na tom, že žalovaná podviedla žalobkyňu, pričom týmto konaním žalobkyňa prišla o dom a on o peniaze. Medzi ním a žalobkyňou bola dohoda, že ona mu daruje sporné nehnuteľnosti a on jej za to vykoná určité práce na jej byte v V. a na rodinnom dome v V.. Spočiatku dal sporné nehnuteľnosti písať len na žalovanú a to z toho dôvodu, že voči jeho osobe boli vedené exekúcie a aby o dom neprišli, dohodli sa so žalovanou v čase keď boli ešte za dobre, že dom bude písaný na ňu. Dohoda medzi ním a žalobkyňou bola však tá, že až keď vykoná všetky dohodnuté práce pre ňu, táto dá dom prepísať na neho. Žalovaná ich podviedla, je to jej urazená pýcha lebo si našiel inú. Pokiaľ ide o Darovaciu zmluvu z roku 2010 (18.05.2010) túto si nechali ako mŕtvy bod kvôli tomu, aby žalovaná mala istotu že o dom neprídu a na druhej strane aby žalobkyňa mala istotu, že pre ňu dohodnuté práce vykoná. Nezavkladovali ju úmyselne, nie je pravdou, že by ju zavkladovať zabudli. K spornej darovacej zmluve zo dňa 06.05.2015 sa svedok vyjadril v tom zmysle, že vôbec sa nepodieľal na jej príprave. Naposledy bol v domácnosti žalobkyne v 02/2015 kedy mu žalobkyňa navrhla, že mu sporné nehnuteľnosti už prevedie ale on vtedy ešte nemal takú vôľu, pretože nemal všetky dohodnuté práce dokončené. Poprel, že by asi mesiac pred podpisom darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015 mali byť spolu so žalovanou v domácnosti žalobkyne, kde sa mali spoločne dohodnúť na tom, že sporné nehnuteľnosti prevedie žalobkyňa výlučne na žalovanú. On sa dozvedel o tom, že žalobkyňa podpísala v prospech žalovanej spornú darovaciu zmluvu dňa 06.05.2015 až od žalobkyne, kedy mu táto krátko na to asi v stredu alebo štvrtok (dátumy si nepamätal)telefonovala alebo telefonoval on jej, kedy mu to oznámila. Večer dňa 06.05.2015 keď prišiel domov z práce si našiel zmeškané hovory od žalobkyne a na margo toho spolu potom telefonovali. K zmluve zo dňa 18.05.2015 sa svedok vyjadril v tom zmysle, že vie o tom, že žalovaná si ju dala

znovu spísať u svojej právnej zástupkyne, pričom už na nej aj on figuroval ako obdarovaný ale bola tam podmienka, že bude vlastniť sporné nehnuteľnosti len do 18. roku veku ich syna s čím nesúhlasil a preto ju nepodpísal. Potom mu ešte žalovaná ponúkala peniaze a to 10.000 €, ktoré tiež neprijal. Trval na tom, že sporné nehnuteľnosti mala previesť žalobkyňa na neho, pretože od roku 2005 bola medzi nimi ústna dohoda, že mu ich daruje ak v jej prospech vykoná dohodnuté práce, potom cca v roku 2009 spísali o tom zmluvu. On nikdy nemal vôľu, aby žalovaná vlastnila sporné nehnuteľnosti v celosti, keď tak len 1-inu, pretože do sporných nehnuteľností výlučne zo svojho investovala max. sumu 2.000 €. Uviedol, že vie o tom, že žalobkyňa komunikovala so žalovanou ohľadom spornej darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015 a snažila sa dať veci do poriadku, ale s akým výsledkom to uviesť nevedel. Ich vzájomná komunikácia so žalovanou po tom, ako sa dozvedel o tejto zmluve bola taká že zobral bicykel a pýtal od žalovanej aby mu dala tie papiere, na čo mu ona povedala že sú u jej právničky, potom pohádali, on tam rozbil sklo a ona na neho zavolala policajtov.

15. Z pripojeného spisu Správy katastra Senica V-1367/15 súd zistil, že dňa 06.05.2015 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi stranami sporu kde ako darujúca vystupuje žalobkyňa a ako obdarovaná žalovaná. Predmetom daru sú nehnuteľnosti v obci V. U., katastrálne územie V. U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, registra „C“ a to: pozemok - parc. č. 73/1 o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parc. č. 73/2 o výmere 14 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba s č. 570, druh stavby: 10, postavená na parc. č. 73/1 a 73/2 - rodinný dom - všetko v podiele 1/1, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, registra „C“ a to: pozemok - parc. č. 71 o výmere 65 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parc. č. 72 o výmere 72 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v podiele 1 a nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX, registra „C“ a to: pozemok - parc. č. 74/1 o výmere 40 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parc. č. 74/2 o výmere 432 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parc. č. 74/3 o výmere 35 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele 7/80. Táto darovacia zmluva neobsahuje žiadne ani osobné záväzky obdarovanej voči darkyni. Skutočnosti ohľadom vlastníctva sporných nehnuteľností vyplývajú aj z LV č. 307, č. 426, a 1518 pre obec a k. ú. Borský Mikuláš.

16. Z výpisov SMS-správ medzi žalobkyňou a žalovanou je zrejmé, že tieto spolu komunikovali dňa 06.05.2017 o 20:17 hod. s tým, že sa najskôr pokúšala dovolať žalovaná žalobkyni, pričom jej napísala ako prvá SMS-správu, v ktorej prosí žalobkyňu, aby jej zdvihla telefón. Na to jej odpísala žalobkyňa, aby jej hneď na druhý deň poslala potvrdenie, že to stiahla ako aj originál zmluvy aby dala U., inak si to bude musieť obehať sama. Tiež jej napísala, že je úprimne sklamaná, že ju žalovaná takto oklamala ale pokiaľ to rýchlo napraví nepodá na ňu žiadnu sťažnosť. Nech uzná, že nie je správne že to takto riešila. Na to jej odpísala žalovaná, že vie, že jej to mala povedať, ona chce len zabezpečiť syna. Nehodlá si to nechať pre seba, všetko o čo sa s U. snažili bolo aby to mal malý. Ibaže nevedela čo môže čakať od U. keď nemal problém otočiť sa malému chrbtom. Ako každá matka chce zaistiť syna. Že sa už s U. dohadovali, ide o malého a prisľúbila že na druhý deň to vybaví.

17. Z mailovej komunikácie žalobkyne adresovanej právnej zástupkyni žalovanej je zrejmé, že žalobkyňa dňa 18.05.2015 napísala pripomienky k novej darovacej zmluve, ktorá jej mala byť predložená dňa 17.05.2015. Na tento email právna zástupkyňa žalovanej JUDr. Trylčová žiadnym spôsobom nereagovala.

18. Z obsahu Darovacej zmluvy zo dňa 18.05.2015 je zrejmé, že v tejto vystupovali ohľadom sporných nehnuteľností ako obdarovaní ako žalovaná tak aj p. U. F..

19. Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 16.08.2010 súd zistil, že je totožná s obsahom spornej darovacej zmluvy.

20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2014 a stavebného povolenia zo dňa 26.02.2015 je zrejmé, kedy kúpila žalobkyňa pozemok pod rodinný dom v V. a kedy dostala stavebné povolenie.

21. Z potvrdením o vykonaní oznámenia o priestupku zo dňa 01.11.2016 súd zistil, že žalovaná urobila oznámenie na U. F. o priestupku proti majetku.

22. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 01.06.2015 a z lekárskej správy z urgentného príjmu to dňa 01.06.2015 súd zistil, že U. F. mal fyzicky napadnúť žalovanú.

23. Z obsahu zápisnice zo spisu OS Senica zo dňa 29.06.2015 je zrejmé, že U. F. v tejto veci okrem iného vypovedal, že zo spoločnej domácnosti odišiel 10.05.2015. Ďalej je zrejmé, že v konaní uzatvoril rodičovskú dohodu, podľa ktorej súhlasil so zverením ich maloletého syna do osobnej starostlivosti matky teda žalovanej a zaviazal sa k plateniu výživného vo výške 200,- € mesačne.

24. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 32794/14 zo dňa 27.01.2015 je zrejmé, že proti U. F. bola začatá exekúcia pre vymoženie sumy 1.810,08 € s príslušenstvom.

25. Uznesením OR PZ Senica ČVS: ORP-296/VYS-SE-2015 bolo trestné oznámenie, ktoré podala žalobkyňa vo veci podozrenia z prečinu podvodu podľa , , podaného na osobu žalovanej, ktorého sa mala táto dopustiť spornou darovacou zmluvou bolo odmietnuté.

26. Z pripojeného spisu OS Senica sp. zn.: súd zistil, že sa viedlo konanie o určenie neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015, ktoré konanie bolo právoplatne zastavené pre späťvzatie žaloby. Z tohto spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná na súd dňa 16.07.2015, pričom uznesenie o zastavení konania zo dňa 28.09.2016, právoplatné dňa 03.11.2016.

27. Tiež bolo právoplatne zastavené konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z titulu vrátenia daru podľa Darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015 v rámci tohto konania, t. j. a to uznesením č. k.: -188 zo dňa 29.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2020.

28. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa platného do 30.09.2015 (ďalej len ) (1) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

30. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa a , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

32. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

33. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobkyňa na ostatnom pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne jednoznačne špecifikovala svoj žalobný návrh v tom zmysle, že sa domáha určenia vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle . V danej veci ide teda o žalobu podľa , pričom naliehavý právny záujem na tomto určení je v tom, že bez vyslovenia tohto určenia nie je možné vykonať zmeny vlastníckeho práva v KN.

34. Súd mal výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi za preukázané, že sporné nehnuteľnosti žalobkyňa darovala žalovanej a to spornou darovacou zmluvou. Uvedená skutočnosť medzi sporovými stranami sporná nebola. Aj napriek skutočnosti, že predmetom konania zostalo určenie vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru podľa spornej darovacej zmluvy, musel si súd najskôr vyriešiť otázku platnosti spornej darovacej zmluvy, pretože podmienkou pre vrátenie daru je v prvom rade platné uzatvorenie tejto zmluvy. Pre darovaciu zmluvu uzavretú podľa a nasl. je základným pojmovým znakom bezodplatnosť t.j. darca poskytuje obdarovanému plnenie bez akéhokoľvek protiplnenia. Vychádzajúc z uznesenia KS Trnava cit. vyššie, ak sa teda aj prípadne žalobkyňa dohodla s U. F., že on pre ňu vykoná nejaké služby (stavebné či iné práce) a ona mu za to daruje sporné nehnuteľnosti, vykonanie týchto služieb nemožno považovať za podmienku darovania a ani za nejaké protiplnenie, ide preto skôr o pohnútku, teda motív, ktorý vedie darcu k darovaniu. Tiež skutočnosť, či žalovaná a U. F. v čase jej uzatvorenia tvorili pár alebo nie, aj takáto skutočnosť mohla mať len charakter pohnútky, motívu a táto skutočnosť nemohla mať žiaden vplyv na posúdenie prípadného konania žalobkyne v omyle. Ak by teda aj žalobkyňa podpísala spornú darovaciu zmluvu s predstavou, že týmto poskytuje protiplnenie za služby U. F. a rozhodujúci pre ňu bol súhlas U. F. (ako to tvrdí žalobkyňa) išlo by na jej strane len o omyl v motívoch svojho konania, teda omyl v pohnútke, ktorý je v zmysle poslednej vety pre platnosť právneho úkonu nepodstatný. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť si objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu t.j. v danom prípade overiť si postoj U. F. k uzavretiu spornej darovacej zmluvy. Ak sa jej aj hneď nepodarilo s ním spojiť, ako tvrdí, nič jej nebránilo odložiť podpis tejto zmluvy na neskôr. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa uzatvárala spornú darovaciu zmluvu pod nátlakom. Vzhľadom na tieto skutočnosti na základe vykonaného dokazovania nemožno spornú darovaciu zmluvu považovať za neplatný právny úkon v zmysle . Tiež nebolo preukázané, že by bol neplatný z dôvodov uvedených v a , naopak možno konštatovať, že sporná darovacia zmluva bola uzatvorená platne.

35. Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v danom spore neboli naplnené skutkové znaky ako ich má na mysli ustanovenie . Toto ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Predpokladom úspečného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť. V danej veci nebolo preukázané, že by sa žalovaná po uzatvorení spornej darovacej zmluvy správala voči žalobkyni spôsobom, ktorý by sa dal kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V tomto sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovanej v tom zmysle, že ustanovenie predpokladá, že k porušeniu dobrých mravov hrubým spôsobom môže dôjsť až správaním obdarovanej po uzatvorení darovacej zmluvy, teda ak žalobkyňa vyčíta žalovanej správanie pred podpisom tejto zmluvy, toto nemôže byť dôvodom na vrátenie daru, zákon takýto postup nepripúšťa.

36. Ak žalobkyňa zakladá svoje tvrdenia na tom, že voči nej prišlo k porušeniu dobrých mravov pretože od začiatku bola klamaná, nie je pravdou, že si v deň podpisu zmluvy vopred zabezpečila varovanie (práve v ten moment prišla k nej jej sestra) ale pravdou je že žalovaná využila jej slabosť, stres a dobrotu a snahu pomôcť, využila jej prekvapenie, z ktorého správania sa žalovanej odvodzuje svoj nárok podľa , nemožno s týmto tvrdením súhlasiť a priznať jej ochranu v zmysle ustanovenia . V praktickej rovine teda ide o hrubé porušenie dobrých mravov napríklad vtedy, ak sa obdarovaný dopúšťa fyzického násilia, hrubých urážok a pod. voči darcovi alebo členom jeho rodiny. V danej veci je pravdou len to, že od podpisu spornej zmluvy strany sporu nie sú v žiadnom kontakte (okrem prebiehajúceho súdneho sporu) ale ani z konania žalobkyne nevyplýva, že by prejavila po podpise spornej zmluvy dostatočnú vôľu udržať dobrý vzťah so žalovanou, žalobkyňa počas tejto doby nikdy žalovanú o žiadnu pomoc nepožiadala. Navyše toto negatívne správanie sa obdarovanej sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Podľa ustálenej súdnej praxe „ hrubým“ porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1988).Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji ukazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdielané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno (okrem iného) považovať ani napríklad nenavštevovanie darcu pri príležitosti jeho sviatkov a jubileí (R 31/1999). Znova súd poukazuje na skutočnosť, že pri darovacej zmluve sa predpokladá jej bezodplatnosť, navyše strany sporu si spornou darovacou zmluvu vzájomne nevymienili žiadne konkrétne správanie. Z týchto dôvodov má

súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by zo strany žalovanej došlo k takému správaniu, ktoré by sú mohol vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov a na základe ktorých by žalobkyni ako darkyni vznikol nárok na vrátenie daru v zmysle a nasl. a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. Vo veci bol vypočutý len svedok U. F., ktorého výpoveď v intenciách uznesenia KS Trnava súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú (z dôvodov viď. vyššie) a navyše je potrebné dodať, že tento svedok sa vo svojej výpovedi vôbec nevyjadroval k otázke možného porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej a preto jeho výpoveď je v zmysle úpravy žalobného petitu na ostatnom pojednávaní úplne irelevantná. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne JUDr. Márie Trylčovej, ktorý navrhla vykonať PZ žalobkyne tento súd nevykonal z dôvodu, že JUDr. Mária Trylčová je jednak právnou zástupkyňou žalovanej v spore a jednak z toho dôvodu, že čisto teoreticky, keby ju jej klientka aj zbavila povinnosti mlčanlivosti, právna zástupkyňa žalobkyne neuviedla jasne súdu aké skutočnosti by mohla táto svedkyňa ozrejmiť a preto súd nemohol posúdiť, či výsluch tejto svedkyne by bol alebo nebol relevantný pre rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, je však tá, že JUDr. Mária Trylčová, resp. v jej advokátskej kancelárii sa vyhotovovali len príslušné zmluvy pre žalovanú a podľa názoru súdu by sa táto nevedela vyjadriť relevantne k rozhodujúcim skutočnostiam týkajúcich sa vrátenia daru tak ako to má na mysli ustanovenie .

38. Len pre vysvetlenie si súd prvého stupňa dovoľuje poukázať na skutočnosť, že odvolací súd okrem iného vytkol právnej zástupkyni žalobkyne že jej postup bol nekonzistentný, keďže v žalobe poukazovala na okolnosti uzatvorenia darovacej zmluvy preukazujúcej jej neplatnosť, no žalobným návrhom sa domáhala vrátenia daru (vrátenia daru sa možno domáhať len v prípade platne uzatvorenej darovacej zmluvy), no pre určitosť žaloby postačovalo jasné a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a formulovanie žalobného návrhu, v ktorom aj po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Sám konštatuje, že právna kvalifikácia uplatneného práva nie je povinnou obsahovou náležitosťou žaloby ale je úlohou súdu (vychádzajúc zo zásady iura novit curia). Napriek tejto skutočnosti trval na tom, aby súd rozhodol o zastavení konania v časti v ktorej žalobkyňa vzala žalobu späť, t. j. v časti kde sa domáhala vrátenia daru. Súdu prvého stupňa vytkol (okrem iného) , že aj on prispel k procesnej nejasnosti , keď v odôvodnení rozsudku poukázal na konanie sp. zn.: (správne má byť uvedené ) o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 06.05.2015, ktoré konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, avšak bez toho aby predmetný spis pripojil pred rozhodnutím, aby bolo možné posúdiť, čo bolo obsahom jednotlivých žalôb a či tu nebola daná prekážka litispendencie. Súd prvého stupňa si tento spis pred vyhlásením napadnutého rozsudku pripojil, pričom tento bol pripojený k spisu od 12.04.2017 do 19.04.2017, kedy sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom pojednávaní bol obsah spisu OS Senica riadne oboznámený (viď. čl. 58.). Okrem iného bolo z neho zrejmé, že predmetom konania vo veci OS SE nebolo určenie vlastníckeho práva ale určenie neplatnosti právneho úkonu, takže sa nemohlo jednať o prekážku listispendencie.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa , a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa a nasl. .