Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-63-2019.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/63/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Q. XX/X, K. R., o vymoženie 369,30 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 6Er/859/2011-47 zo dňa 26.03.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Uznesením 6Er/859/2011-47 zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) súd prvej inštancie zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,44 Eur.
2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu trov. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Uznesením č. k. 6Er/859/2011-22 zo dňa 14.09.2018 tunajší súd zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, uznesením č. k. 16CoE/11/2019-40 zo dňa 06.02.2019 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2019.
3. Súd prvej inštancie opätovne po právnom posúdení veci podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) zastavil exekúciu, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zhodnotil predložený podnet súdneho exekútora spolu s exekútorským spisom a dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného z pripojeného spisu EX 5663/2011, kde súdny exekútor skonštatoval na základe negatívnych lustrácii nemajetnosť povinného, a to z centrálneho registra exekúcií, z lustrácie bánk, sociálnej poisťovne, zo súčinnosti s dopravným inšpektorátom PZ SR a katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, preto exekúciu zastavil. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných
trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nevlastní motorové vozidlá, je zamestnaný, z príjmu nie je možné vykonávať zrážky. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Nesúhlas oprávneného, prípadne požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekučného konania. Preto súdny exekútor i súd dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie, o čom svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/167/2018. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených osobných a majetkových pomerov povinného preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina 1CoE/41/2012 z 24.04.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2012-8 z 22.11.2012). Súd taktiež odkazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2012 a majetkové pomery sa po dobu 8 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Proti povinnému sa vedie viacero exekučných konaní, z ktorých vyplýva neschopnosť plnenia záväzkov. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.
5. Na základe skutočností uvádzaných v podnete na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
6. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení patrí exekútorovi odmena a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,44 Eur.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo vec zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Zastával názor, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a ani súd nezistil majetkové pomery povinného dôkladne. Uviedol, že je potrebné vykonať aktuálne zisťovanie majetku povinného a jeho sociálnych pomerov. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Oprávnený preto nesúhlasil so zastavením predmetnej exekúcie pre nemajetnosť. Uviedol, že podľa jeho názoru konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil.
8. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenému dňa 13.05.2019 písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že nestotožňuje s odvolaním oprávneného. Uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z tejto lustrácie je možné konštatovať nemajetnosť povinného, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
10. K vyjadreniu súdneho exekútora sa opätovne vyjadril oprávnený dňa 06.06.2019. Vo vyjadrení zotrval na svojom podanom odvolaní.
11. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací je v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.
12. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne v časti zastavenia exekúcie, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa ust. § 220 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
16. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 07.02.2012. Podaním zo dňa 06.06.2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že u povinného nebol zistený žiaden majetok.
18. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa po vrátení veci na nové konanie už náležite vysporiadal s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, preskúmal skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom týkajúce sa nemajetnosti povinného a dôsledne sa zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného. Po zistení, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku opätovne zastavil.
19. Dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu považuje odvolací súd za dostatočné a spoľahlivo preukázané a odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie za presvedčivé a preskúmateľné. Pokiaľ oprávnený v totožnom odvolaní namietal, že súd a súdny exekútor nedostatočne zistil skutkový stav, nepreskúmal iné majetkové pomery, tak odvolací súd sa s takouto odvolacou námietkou v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Z napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že povinný skutočne nevlastní žiaden hnuteľný majetok. V predmetnom exekučnom konaní nie je reálny predpoklad, že súdny exekútor by vymohol predmetnú sumu pre oprávneného. V tomto smere bola odvolacia opätovná námietka oprávneného bezpredmetná, preto odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust.§ 387 ods. 1 CSP.
20. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. V zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
22. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).