Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/197/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu ADA WASTE, s.r.o., Šintava 736, IČO: 36 242 560 zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102469195/2019 zo dňa 30.10.2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102469195/2019 zo dňa 30.10.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100244714/2019 zo dňa 21.01.2019 vyrubujúce žalobcovi podľa rozdiel dane v sume 3 758 730,41 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 ako následok neuznania daňových nákladov zaúčtovaných na základe účtovných dokladov od spoločností Milbery, s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s..

2.

Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci.

3.

Poukazoval na to, že aj keď sa v rozhodnutiach správnych orgánov vo veci neuvádza, že by mu za vinu dávali správanie sa jeho obchodných partnerov, je to z oboch rozhodnutí zrejmé nakoľko záver o neunesení jeho dôkazného bremena bol vyvodený iba zo skutočností týkajúcich sa jeho obchodných partnerov, ktorí boli nekontaktní, nepredložili požadované dôkazy a podobne. Pokiaľ ide o výber jeho obchodných partnerov, títo boli v čase obchodovania v poriadku, preto nemôže niesť zodpovednosť za ich neskoršie konanie, ani ho predpokladať. V období uskutočnenia obchodov neboli spoločnosti, s ktorými obchodoval, vedené u správcu dane ako nespoľahliví platcovia, resp. žalobca o tom nevedel a nie je mu zrejmé, aké ďalšie kontrolné mechanizmy okrem dostupných registrov mal uplatniť, pričom ani žalovaný neuviedol, aké mechanizmy mal na mysli. V tejto súvislosti poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

4.

Predložené dôkazy preukazujú uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení, faktúra je (aj podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. ) dostatočným dôkazom na uplatnenie práva daňového subjektu, ktorý však predložil aj iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili reálnosť faktúrovaných obchodov a pokiaľ aj daňový orgán spochybňoval vierohodnosť výpovedí konateľov spoločností Milbery a VUITTON, išlo iba o ničím nepodložené a vykonštruované dohady s cieľom zamedziť žalobcovi priznanie daňových nákladov. Jeho tvrdenia potvrdil aj svedok V. W., zamestnanec DAREC, a.s., ktorého výpoveď nebola relevantne spochybnená a preto by žalovaný mal na ňu prihliadať.

5.

Nie je tiež pravdou, že by predložené skladové karty nepredstavovali dostatočný dôkaz pre nedostatok náležitostí. Správne orgány sa týmito dokladmi, na ktorých sú zaznamenaní dodávatelia žalobcu z roku 2014, dostatočne nezaoberali, nepreštudovali ich a bezdôvodne nevzali do úvahy, rovnako ako zoznam dodávateľov a odberateľov v kontrolovanom období, hoci v ňom uvedení dodávatelia daň z predaja tovaru pre žalobcu riadne priznali a odviedli. Predaj tovaru bol započítaný aj u žalobcu, ktorý z predaja musí zaplatiť daň bez toho, aby mohli byť uplatnené vstupy z nákupu tohto tovaru. Konaniu daňového úradu, ktorý zdaní predávajúcich, od ktorých žalobca tovar nadobudol, a zdaní aj predaj tovaru ďalším spoločnostiam, ale výdavky odmietne uznať, podľa žalobcu chýba logika.

6.

Žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcou faktúrou, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, pričom daňový úrad existenciu tovaru nepoprel (iba jeho pôvod) a neuviedol ani, že by predložené faktúry boli vystavené nesprávne. Riadne zaúčtovanie deklarovaných obchodov potvrdili aj účtovníčky svojimi výpoveďami, ktoré by mali byť považované za relevantný dôkaz.

7.

Žalobca nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti obchodného partnera EBER STEEL, SRL., ktorého si preveril prostredníctvom účtovníčky z dostupných zdrojov. V obchodnom styku sa podľa neho predpokladá dobromyselnosť konania a nadobúdania práv a akokoľvek by bol pri uzatváraní obchodov obozretný, nemožno vylúčiť možnosť, že sa stane obeťou podvodného konania, čo však nepreukazuje jeho vedomosť o nekalých praktikách uvedenej spoločnosti.

8.

Pri kontrole DPH za predmetné obdobie predložil faktúru preukazujúcu, že spoločnosť DAREC, s.r.o. nakupovala u daňového subjektu v Šintave naftu, z čoho je zrejmé, že vozidlá tejto spoločnosti vozili tovar do Šintavy do sídla kontrolovaného subjektu, čím preukazuje prepravné náklady. Predložil tiež faktúry, v ktorých dobropisoval prepravné náklady spoločnostiam Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o. v súvislosti so spoluprácou so spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o., pričom preplácanie nákladov by bolo neefektívne, ak by sa obchody reálne neuskutočnili. Predložil tiež doklad o dobropisovaní vráteného vagónu spoločnosti VUITTON, ktorý žalovaný zamietol hoci ide o relevantný dôkaz.

9.

Žalobca poukazoval tiež na to, že predložil zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100650188 a č. 100644935 zo dňa 19.04.2017, podľa obsahu ktorých jeho zamestnanec - vedúci prevádzky W. O. potvrdil, že medzi najsilnejších dodávateľov v predmetnom kontrolovanom období patrili spoločnosti Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o., zároveň tieto vykonávali v spojení s daňovým subjektom aj dopravu tovaru. Na str. 4 zápisnice zároveň svedok potvrdil, že prichádzal do styku s majiteľmi predmetných spoločností, pričom tiež potvrdil, že za spoločnosť Milbery, s.r.o. jednal priamo s p. N. a za spoločnosť VUITTON, s.r.o. s p. X.. Je teda zrejmé, že závery daňového úradu o tom, že p. N. nevystupoval v skutočnosti za spoločnosť Milbery, s.r.o. sú absolútne nesprávne a tiež, že obchody s partnermi daňového subjektu boli iba fiktívne sú tiež nesprávne. Aj tento svedok potvrdil, že k týmto obchodom riadne dochádzalo a teda je zrejmé, že daňový subjekt pri uplatnení svojho práva postupovať v súlade so zákonom.

10.

Čo sa týka svedkov p. W., N., L., W. F., daňový subjekt zastáva názor, že aj tieto riadne potvrdili skutočnosti ním tvrdené, pričom daňový úrad v rozhodnutí iba stroho skonštatoval, že tieto výpovede

akceptuje, avšak má za to, že uvedené výpovede nepotvrdili, že tovar uvedený na sporných faktúrach dodali spoločnosti, ktoré sú na preverovaných faktúrach uvedené ako dodávatelia. S uvedeným sa však vôbec nemožno stotožniť a daňový úrad ani presne nešpecifikoval, prečo tieto výpovede podľa neho nepotvrdili tvrdené skutočnosti.

11.

Skutočnosť, že uplynutím času vtedajší konatelia preskúmavaných spoločností už nie sú ochotní spolupracovať v predmetnej veci s daňovou správou alebo reagovať na výzvy daňového úradu ohľadom uskutočnenia predmetného obchodu nemôže viesť k záveru, že by tieto spoločnosti nepotvrdili, ani nepriznali dodanie tovaru daňovému subjektu, resp. toto nemožno dávať za vinu daňovému subjektu, ktorý si svoje povinnosti voči daňovej správ vždy riadne plnil. Preto uvedené skutočnosti určite nepreukazujú skutočnosti tvrdené daňovým úradom ohľadom toho, že mali byť predmetné obchody „umelo naformulované“ s cieľom získať prospech pre daňový subjekt.

12.

Žalobca je toho názoru, že daňový úrad, ako aj žalovaný ako druhostupňový orgán vo veci nedostatočne odôvodnili vydané rozhodnutia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko v odôvodnení nevysvetlili, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto skutočnosti podľa názoru žalobcu v odôvodnení rozhodnutia absentujú a teda daňový subjekt má za to, že rozhodnutie nebolo daňovým úradom riadne odôvodnené.

13.

V súvislosti s rozložením dôkazného bremena v daňovom konaní žalobca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. , s tým, že v zmysle uvedenej judikatúry uniesol a vyčerpal svoje dôkazné bremeno, pričom preukázanie opaku bolo dôkaznou povinnosťou daňového orgánu, ktorý ju nesplnil.

14.

Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa daňovému úradu nepodarilo skontaktovať a preveriť ostatné spoločnosti. Žalobca si svoju povinnosť splnil a podklady, ktoré mal k veci riadne predložil, pričom nebolo v jeho moci zabezpečiť preverenie druhého subjektu. Žalobca nemal povinnosť preukazovať nákup a predaj tovaru v reťazci dodávateľov, ale mal preukázať len vecné naplnenie uskutočnenia predmetných obchodov, pri ktorých mu vznikol nárok na odpočet dane z jeho strany, čo aj preukázal. Žalobca tieto skutočnosti doložil všetkými dostupnými dokladmi, ktoré k veci mal. Nie je mu teda známe, akými inými dôkazmi mohol a mal ešte disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Žalobca predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými musel a reálne mohol disponovať, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa daňových predpisov. Daňový orgán a tiež žalovaný svoje dôkazy oprel len o skutkové zistenia a nedostatky na strane iného subjektu ako je daňový subjekt, ktoré daňový subjekt nijako nemohol ovplyvniť a na základe tejto skutočnosti daňový orgán založil svoj záver o nesplnení dôkazného bremena zo strany daňového subjektu. Takéto ponímanie rovnako ako v rozhodnutí Najvyššieho súdu č.k. zo dňa 23.02.2010 (ktorý sa stotožnil s názorom žalobcu, že tento predložil v daňovom konaní jemu dostupné dôkazy na preukázanie opodstatnenosti nákladov na tovar, za ktorý v zmysle faktúr zaplatil a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom) posúva dôkazné bremeno daňového subjektu do nesplniteľnej abstraktnej podoby.

15.

Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť poukazujúc na odôvodnenie jeho rozhodnutia a dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, s tým, že žalobca neuvádza v žalobe žiadne skutočnosti, ktorý by neboli predmetom odvolania a mohli by mať vplyv na rozhodnutie súdu. Uvádzal, že k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu sa nevie vyjadriť z dôvodu, že žalobca tieto námietky nekonkretizoval.

16.

K tvrdeniu žalobcu týkajúcim sa dôkazného bremena žalovaný uviedol, že nakoľko obchodný prípad je dvojstranný vzťah, je potrebné, aby jeho uskutočnenie preukázali predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, nakoľko v prípade, že bol obchodný prípad zrealizovaný, disponujú obchodní partneri totožnými listinnými dôkazmi. Správca dane a ani žalovaný nepopierajú skutočnosť, že žalobca predložil k daňovej kontrole doklady, ktorými deklaroval realizáciu obchodných vzťahov, ale v prípade, že realizáciu obchodného vzťahu obchodný partner žalobcu nepreukáže, nemožno považovať obchodnú transakciu za preukázanú. Žalovaný k obchodným partnerom žalobcu uvádza, že žiadny právny predpis neukladá žalobcovi, aby si svojich obchodných partnerov preveroval, a ani nespochybňuje skutočnosť, že žalobcovi sa javili obchodní partneri ako spoľahliví, ale nakoľko výber obchodných partnerov je výlučne na rozhodnutí žalobcu, v prípade, že títo nedokážu preukázať realizáciu deklarovaného obchodného vzťahu, dostáva sa žalobca, ako ich obchodný partner, do dôkaznej núdze. Žalobca predloženými dokladmi formálne preukazoval, že tovar mu dodali spoločnosti, uvedené na predložených dokladoch ako dodávatelia, ale kto tovar žalobcovi skutočne dodal preukázané nebolo z dôvodu, že deklarované dodávateľské spoločnosti vlastnícke právo k dodávanému tovaru, a ani jeho dodanie žalobcovi zákonným spôsobom nepreukázali. Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. i) stanovuje podmienky, ktoré musia byť pre uznanie výdavku (nákladu) za daňový výdavok (náklad) bezpodmienečne splnené. Popri predložení účtovných dokladov má zásadný význam reálne preukázanie dodávky tovaru tvrdenými dodávateľmi. Správca dane preverovaním dodávateľských spoločností, od ktorých požadoval predloženie účtovných dokladov, preukazujúcich obchodné vzťahy s daňovým subjektom a potvrdenie dodania tovaru zistil, že tieto sú nekontaktné, čo bolo dôvodom, pre ktorý mu potrebné doklady predložené neboli. V prípade, že sa správcovi dane podarilo zabezpečiť svedecké výpovede konateľov spoločností, títo vo svojich vyjadreniach dodanie tovaru potvrdili, svoje vyjadrenia však žiadnym spôsobom nepreukázali. Z uvedeného dôvodu nie je možné vysloviť záver, že dodanie tovaru bolo spoločnosťami, deklarovanými na predložených dokladoch ako dodávatelia, preukázané. Preukázanie dodania tovaru iba listinnými dôkazmi nie je možné považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovení o dani z pridanej hodnoty. Faktúra je relevantným dôkazom iba v prípade, ak je nespochybniteľné, že skutočnosti na nej uvedené preukazujú skutočne reálne plnenie.

17.

Podľa žalovaného správca dane kládol svedkom otázky, na ktoré mali vzhľadom na skutočnosť, že boli účastníkmi deklarovaných obchodných transakcií, poskytnúť správcovi dane jednoznačnú odpoveď. Správca dane v priebehu svedeckých výpovedí nespochybnil vierohodnosť svedkov, ale ich vyjadrenia, týkajúce sa uskutočnených obchodných transakcií z dôvodu, že vo vyjadreniach dochádzalo k zásadným rozporom, a tiež z dôvodu, že ich tvrdenia neboli preukázané. Napriek tomu, že svedkovia vo svojich vyjadreniach obchodné vzťahy medzi jednotlivými dodávateľskými spoločnosťami navzájom a so žalobcom potvrdili, svoje vyjadrenia relevantným spôsobom nepreukázali. K opakovaným svedeckým výpovediam žalovaný uvádza, že je na rozhodnutí správcu dane, ktorý vykonáva dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, s prihliadnutím na skutočnosti a zistenia, ktoré má k dispozícii. Správca dane nepovažoval za potrebné vykonávať opakované svedecké výpovede s osobami, ktoré mu už svedeckú výpoveď poskytli, ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali. K spochybňovaniu svedeckých výpovedí žalovaný opakovane uvádza, že svedkovia vo svojich výpovediach iba formálne potvrdili, že tovar existoval, ale dôkazy k svojim vyjadreniam nepredložili.

18.

K obsahu skladových kariet sa správca dane vyjadril v rozhodnutí, kde skonštatoval, že sú v nich len prenesené údaje z preverovaných faktúr, pretože na kartách sa nachádza iba druh tovaru, registratúrne číslo, dátum dodávky, ale nie je z nich možné zistiť, ktorý tovar bol kedy a od ktorej spoločnosti nadobudnutý, a ani kedy a komu bol následne predaný. Na dokladoch je uvedený iba príjem na sklad a výdaj zo skladu, pričom výdaj zo skladu (predaj) je evidovaný skôr, ako jeho príjem na sklad. V skladovej evidencii chýba počiatočný stav a aktuálny zostatok tovaru, čo znamená, že predložené skladové karty neodzrkadľujú reálny pohyb tovaru v súlade s postupmi účtovania, ktoré bol žalobca povinný dodržiavať. Z uvedeného vyplýva, že správca dane sa predloženými dôkazmi zaoberal a vyhodnotil ich aj v nadväznosti na ustanovenia Postupov účtovania. K vyjadreniu žalobcu, že všetky dodávateľské spoločnosti daň z predaja riadne priznali aj zaplatili žalovaný uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že

dodávateľské spoločnosti nepodávali daňové priznania a doklady potrebné k prevereniu deklarovaných skutočností správcovi dane nepredložili, považuje žalovaný námietku žalobcu za nedôvodnú. Čo sa týka daňových nákladov, zákon o dani z príjmov v § 2 písm. i) stanovuje podmienky, ktoré musia byť pre uznanie výdavku (nákladu) za daňový výdavok (náklad) bezpodmienečne splnené. Popri predložení účtovných dokladov a ich evidovaní v účtovnej evidencii, je ďalšou zásadnou podmienkou, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, reálne preukázanie dodania tovaru spoločnosťami, uvedenými na predložených účtovných dokladoch, ako dodávatelia. Splnenie uvedenej podmienky nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané. Dôkazné bremeno, ktoré je na strane žalobcu ako subjektu, ktorý si uplatňuje svoje práva v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov by bolo splnené vtedy, ak by preukázal že mu bol tovar dodaný nielen predložením faktúr, ale aj potvrdením dodania tovaru spoločnosťami, uvedenými na faktúrach, ako dodávatelia. V prípade žalobcu splnenie tejto podmienky preukázané nebolo. K dôkaznej povinnosti správcu dane žalovaný uvádza, že dokazovanie zo strany správcu dane spočíva v preverovaní skutočností a dokladov predložených správcovi dane ku kontrole. V zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu. Z uvedeného vyplýva, že dôkazná povinnosti správcu dane nespočíva v tom, aby zisťoval a preukazoval skutočnosti v prospech žalobcu.

19.

Svedkyňa p. W. Z. vo svojom vyjadrení potvrdila, že viedla účtovnú evidenciu spoločnosti Milbery, s.r.o. a spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a taktiež svedkyňa p. Ing. F. R. potvrdila, že viedla účtovnú evidenciu spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., pričom komunikovala s p. Y. X., a že účtovala aj o faktúrach vystavených pre žalobcu. Vyjadrenia svedkýň však bez predloženia ďalších dôkazov nie je možné považovať za dôkaz, preukazujúci dodanie tovaru. Vystavenie faktúr a ich zaúčtovanie v účtovnej evidencii taktiež nie je možné považovať, bez preukázania existencie predmetu obchodných transakcií za dôkaz, preukazujúci dodanie tovaru v zmysle vystavených faktúr. Žalovaný k namietanému zabezpečeniu dokladov obchodných partnerov uvádza, že z konania správcu dane nevyplýva, že by vyzval žalobcu k zabezpečeniu uvedených dokladov. Dodávateľské spoločnosti k preukázaniu existencie tovaru, ktorý v zmysle vystavených dodávateľských faktúr dodali žalobcovi vyzval správca dane na základe zistenia, že dodávatelia žalobcu, spoločnosti Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o. nadobudli tovar od spoločností GLOBAL AGENCY spol. s r.o. a QUIRINIUS, s.r.o. Skutočnosť, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť doklady preukazujúce realizáciu obchodovania so sporným tovarom medzi žalobcom, dodávateľskými a subdodávateľskými spoločnosťami neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu predkladať správcovi dane daňové doklady, týkajúce sa iných daňových subjektov, alebo že nesie za ich konanie zodpovednosť.

20.

Výpovede p. W. O. a ďalších osôb, ktoré správca dane vypočul na žiadosť žalobcu v priebehu vyrubovacieho konania boli všeobecné a nevzťahovali sa na konkrétne transakcie, a preto ich nemožno považovať za dôkaz o realizácii obchodných transakcií v zmysle vystavených faktúr. Skutočnosť, že správca dane akceptoval svedecké výpovede neznamená, že sa s ich obsahom stotožnil a považoval ich za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru. Správca dane v priebehu vykonaného dokazovania pri preverovaní obchodných vzťahov medzi žalobcom, dodávateľskými, subdodávateľskými spoločnosťami a odberateľskou spoločnosťou zistil skutočnosti, ktoré boli dôvodom vzniku pochybností o reálnom uskutočnení deklarovaných obchodov. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by správca dane dával žalobcovi za vinu neochotu zástupcov dodávateľských spoločností spolupracovať pri preverovaní sporných skutočností, avšak konanie zástupcov dodávateľských spoločností, ich „neochota“ spolupracovať so správcom dane bola dôvodom vzniku dôkaznej núdze na strane žalobcu. K námietke umelo vytvorených transakcií žalovaný uvádza, že vzhľadom na zistenú prepojenosť medzi spoločnosťami zúčastnenými na obchodnej transakcii (dodávatelia, subdodávatelia, odberateľ), je možné vysloviť o realizácii obchodnej transakcie pochybnosti.

21.

V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobca (okrem iného) poukazoval na to, že sám žalovaný uviedol, že žalobca predloženými dokladmi formálne preukazoval, že tovar mu dodali spoločnosti, uvedené na predložených dokladoch ako dodávatelia, avšak považuje za sporné, kto tovar žalobcovi skutočne dodal len z dôvodu, že podľa neho nebolo preukázané, že deklarované dodávateľské spoločnosti mali vlastnícke právo k dodávanému tovaru a teda, že mu ho dodali. Toto však nie je pravdou, keďže tieto spoločnosti na základe svedeckých výpovedí tiež potvrdili dodanie tovaru, ako bolo od

začiatku deklarované, pričom ako jasne vyplýva z ustanovení daňového poriadku, svedecká výpoveď je jedným z hodnoverných dôkazov. Nikde sa neuvádza, že by táto musela byť podložená ďalšími dôkazmi. Okrem toho, konštantná judikatúra, ktorá bola počas konania zo strany žalobcu niekoľkokrát citovaná, jasne potvrdzuje, že pokiaľ daňový subjekt predloží v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ktorými sú nepochybne aj faktúry, dodacie listy a ďalšie), nie je možné posúvať jeho dôkazné bremeno do abstraktnej povahy a žiadať od neho nesplniteľné, a to je dodanie dokladov zo strany iných subjektov. To znamená, že rozhodnutie správneho orgánu založené na nesplnení dôkaznej povinnosti zo strany iných subjektov ako je daňový subjekt (žalobca), je jednoznačne nesprávne.

22.

Podľa o dani z príjmov Na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23),

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103)

f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) a § 26 ods. 14, pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,

g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2),

h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,

i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x),

j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,

Podľa o správe daní (daňový poriadok) (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

23.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

24.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.10.2019 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 21.01.2019, ktorým žalobcovi podľa bol vyrubený rozdiel dane v sume 3.758.730,41 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014.

25.

Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane rovnako ako z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, ž vyrubený rozdiel dane je následkom neuznania daňových nákladov zaúčtovaných v predmetnom zdaňovacom období na základe účtových dokladov vystavených spoločnosťami Milbery, s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. z dôvodu neodstránenia pochybností správcu dane o tom, že faktúrované prepravné služby a tovar - druhotné suroviny boli dodané práve deklarovanými dodávateľmi.

26.

Medzi skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu v tomto smere podľa správcu dane a žalovaného patria zistenia týkajúce sa obojsmerného toku tovaru medzi žalobcom a tvrdenými dodávateľmi, ako aj zistenia týkajúce sa priamo tvrdených dodávateľov Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o., ktorí sú (boli, spoločnosť Milbery s.r.o. zanikla výmazom z Obchodného registra dňom 31.01.2019) nekontaktnými spoločnosťami s virtuálnym sídlom (obdobne ich výlučný dodávateľ v období mesiacov január -

február 2014, apríl - august 2014, október - december 2014, spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o., ktorej konateľka od 3/2015 W. Z. spoločnosť nepozná, podpísala iba „nejaké papiere“ za prísľub zamestnania), zistenia týkajúce sa personálneho prepojenia medzi dodávateľskými spoločnosťami: konateľ spoločnosti VUITTON, s.r.o. v období od roku 2008 do 07.08.2014 Mgr. Y. X. bol súčasne predsedom predstavenstva DAREC, a.s., ale aj osobou predkladajúcou účtovné doklady externej účtovnícke spoločnosti Milbery, s.r.o., nedostatok skladovej evidencie, nezrovnalosti vo výpovediach vypočutých svedkov a ďalšie okolnosti konkretizované v rozhodnutiach správnych orgánov.

27.

Ide síce primárne o zistenia týkajúce sa tretích subjektov, ktoré sú však tvrdenými priamymi dodávateľmi žalobcu a preto majú z hľadiska preverenia tvrdení žalobcu zásadný význam a vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko-odberateľských vzťahov je ich potreba logická a nevyhnutná.

28.

Závery prijaté správcom dane a potvrdené žalovaným vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom neobjektívneho alebo účelového vyhodnotenia vykonaných dôkazov, ale naopak ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach.

29.

V súvislosti s námietkami žalobcu voči spôsobu vyhodnocovania dôkazov rozhodujúcimi správnymi orgánmi je potrebné konštatovať, v súlade s právnym názorom žalovaného, že samotná faktúra bez ďalšieho dôkazom o realizácii obchodu nie je, pričom spôsob obchodovania žalobcu ďalšie relevantné listinné dôkazy prakticky neposkytuje (napr. objednávky, zmluvy s dojednanými konkrétnymi obchodnými podmienkami) a ani poskytnuté svedecké výpovede realizáciu žalobcom deklarovaných obchodov nepotvrdzujú, pokiaľ už samé priamo neboli zdrojom pochybností správcu dane.

30.

Konkrétne hodnovernosť výpovede bývalého konateľa spoločnosti Milbery, s.r.o. F. N. bolo potrebné posudzovať, okrem skutočnosti, že o vystavovaní faktúr vypovedal rozporne s externou účtovníčkou A. R., s prihliadnutím na zistenia správcu dane, podľa ktorých tento jediný spoločník, konateľ a zamestnanec spoločnosti vystupoval aj ako vodič spoločnosti DAREC, a.s. na motorovom vozidle tretieho dodávateľa VUITTON, s.r.o..

31.

Podobne výpoveď bývalého konateľa spoločnosti VUITTON, s.r.o. a predsedu predstavenstva DAREC, a.s., ktorý podľa výpovede účtovníčky predkladal doklady na zaúčtovanie aj za spoločnosť Milbery, s.r.o. a dodávateľa dodávateľov - spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. a ktorý síce žalobcom tvrdené obchody ústne potvrdil, ale nedokladoval skladovou evidenciou a spôsob rozhodnutia tovaru nevedel konkretizovať.

32.

V rozpore s tvrdením žalobcu preukaznou nie je ani výpoveď svedka V. W., zamestnanca DAREC, a.s. (predtým VUITTON, s.r.o.), ktorý potvrdil existenciu skladových priestorov tvrdených dodávateľov a dodávky tovaru pre žalobcu, avšak bez konkretizácie a časovej súvislosti.

33.

V rozpore s názorom žalobcu realizáciu sporných obchodov nepreukazuje ani výpoveď jeho zamestnanca W. O., ktorého pracovnou náplňou mal byť síce príjem a kontrola tovaru, logistika, doprava a riadenie pracovníkov, ale svoje pracovné úkony popísal iba všeobecne bez vzťahu ku konkrétnym dodávkam tovaru.

34.

Zo strany daňových orgánov nejde ani o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si náklady účtoval a ktorý pri primeranej obozretnosti, ktorú je u podnikateľského subjektu možné predpokladať aj ju vyžadovať, a reálnom uskutočnení sporných zmluvných plnení mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s deklarovanými obchodmi.

35.

V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonné rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

36.

V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu je potrebné konštatovať, že žalobca nenamietal nevykonanie žiadneho dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie, či už ním navrhovaného alebo prichádzajúceho do úvahy na vykonanie z podnetu správneho orgánu.

37.

Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, v ktorých v rozpore stvrdením žalobcu dostatočne vysvetlili spôsob aplikácie príslušných ustanovení zákona i vyhodnocovania vykonaných dôkazov, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

38.

Súd preto žalobu podľa () ako nedôvodnú zamietol.

39.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

40.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.