Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou právnej veci žalobcu v1. rade: R. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. T.: XXX XX L. E. XXX, žalobkyne v 2. rade: U. Q., C.. N., W.. XX.XX.XXXX, M. T.: XXX XX L. E. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Peter Krchnák, Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 45019339 proti žalovanému v 1. rade: E. V., W.. XX.XX.XXXX, M. T.: F. XXX/XX, XXX XX Ž., žalovanej v 2. rade: Y. V., C.. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. T.: F. XXX/XX, XXX XX Ž.E. o žalobe o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcov v 1.) a v 2.) rade z a m i e t a.

Žalobcovia v 1.) a v 2.) rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania na obhliadku na mieste samom v rozsahu 100% voči žalobcom v 1.) a v 2.) rade.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami vlastníka stavby - rodinného domu súp. č. XXX postavený na CKN parc. č. XXXX o výmere 144 m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísané na LV č.XXX k.ú. Žarnovica cez nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných CKN parc. č. XXXX o výmere 866 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č.XXXX k.ú. Žarnovica podľa priloženého geometrického plánu vypracovaného súdnym znalcom určeným súdom s tým, že žalovaní sú povinní vykonávanie práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami zriadeného vecným bremenom strpieť. Zároveň žiadal sebe uložiť povinnosť zaplatiť žalovaným jednorazovú peňažnú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške určenej znaleckým posudkom.

2.Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby - rodinného domu súp. č. XXX postavený na CKN parc.č. XXXX o výmere 144 m2, zastavená plocha a nádvoria, vedené na LV č.XXX k.ú. Žarnovica. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi CKN parc. č. XXXX o výmere 866 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č.XXXX k.ú. Žarnovica. Ide o priľahlý pozemok k stavbe žalobcov, pričom prístup žalobcov k tejto stavbe nemožno zabezpečiť inak, len cez tento pozemok žalovaných. Na uvedenom pozemku žalovaných je zriadená asfaltová cesta pripojená na verejnú komunikáciu. Žalobcovia sa nažili dohodnúť so žalovanými na zriadení vecného bremena spočívajúce v práve cesty (prechodu, prejazdu) k stavbe žalobcov cez uvedený priľahlý pozemok žalovaných, avšak žalovaní uzavretie takejto dohody odmietli. Vo veci navrhli, okrem iného, vykonať dôkaz obhliadkou na mieste samom a nariadiť znalecké dokazovanie na vyhotovenie geometrického plánu, ktorý by vecné

bremeno zakreslil, ako aj znalecké dokazovanie na určenie výšky primeranej peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ako dôkaz predložili súdu LV č. XXX, LV č.XXXX k.ú. Žarnovica ako aj Informatívnu kópiu katastrálnej mapy.

3.Žalovaní v 1. a 2. rade sa na výzvu súdu k podanej žalobe nevyjadrili (lehota na vyjadrenie do 24.10.2019). Súdu až dňa 2.12.2019 (dva dni pred pojednávaním 4.12.2019) doručili súdu (a priamo aj zástupcovi žalobcov) vyjadrenie k žalobe. V uvedenom vyjadrení uviedli, že s podanou žalobou nesúhlasia a žiadajú ju zamietnuť. Poukázali na to, že žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti až v čase, keď už žalovaní boli vlastníkmi pozemku a muselo im byť známe, že neexistuje zriadené vecné bremeno. Žalovaní nebránili žalobcom v nevyhnutne potrebnom rozsahu v prechode cez sporný pozemok k stavbe. K bráne, ktorá oddeľuje sporný pozemok od verejnej komunikácie žalobcovia mali aj majú kľúče. Vzhľadom na túto skutočnosť sú toho názoru, že žaloba podaná žalobcami je podaná predčasne, prekvapivo a špekulatívne. Žalobcovia majú prístup k stavbe zabezpečený inak a to konkludentným súhlasom žalovaných a to aj vo väčšom rozsahu ako je v nevyhnutnej miere.

4.Pojednávaie konané dňa 4.12.2019 súd odročil, za účelom poskytnutia lehoty stranám sporu na jeho mimosúdne vyriešenie.

5.Na pojednávaní dňa 10.02.2020 strany sporu zotrvali sa svojich tvrdeniach, s tým, že k mimosúdnej dohode medzi mini nedošlo. Žalovaní prejavili záujem vec vyriešiť uzavretím dohody o bezodplatnom užívaní na dlhé obdobie, s čím žalobcovia nesúhlasili. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov doplnil, že žalobcovia majú kľúče od prvej brány, avšak od druhej brány už kľúče nemajú. Práve cez túto druhú bránu sa žalobcovia domáhajú prechodu, nakoľko až za ňou majú veľkú bránu k rodinnému domu, ktorá slúži aj k prístupu motorových vozidiel k domu. Keďže žalovaní im prechod cez druhú bránu neumožňujú, je zrejmé, že je medzi nimi spor. Takýto prechod, cez prístupovú cestu žalovaných , cez prvú a cez druhú bránu považujú za primeraný. Popierajú konkludentnú dohodu medzi stranami sporu. Na pojednávaní aj žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu zotrvali na svojich tvrdeniach. Súd na pojednávaní vykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch žalobkyne v 2. rade. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že v minulosti bola snaha o mimosúdnu dohodu pokiaľ sa týka ich prechodu až po koniec ich parcely č. XXXX (čiže prechodu až za druhú bránu), avšak nakoniec sa nedohodli. Pokiaľ by bola ich veľká brána predložená pred druhú bránu žalovaných, pre nich by to bolo nevyhovujúce, pretože by sa tade nedalo prejsť väčším motorovým vozidlom a za druhou bránou žalovaných je priestor širší. Súd na pojednávaní vykonal aj navrhnutý dôkaz a to výsluch žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade uviedol, že na základe dohody so žalobcami preniesol ich veľkú bránu pred jeho druhú bránu, kadiaľ by žalobcovia mihli chodiť. Následne však žalobcovia svoju veľkú bránu dali na pôvodné miesto, čiže za jeho druhú bránu. Uviedol, že v minulosti chcel nehnuteľnosti žalobcov odkúpiť len z toho dôvodu, aby bol pokoj, pretože on ich nepotrebuje. Uviedol, že postavenie jeho druhej brány bolo nevyhnuté z dôvodu jeho podnikateľského zámeru. Poukázal aj na to, že pokiaľ by veľká brána žalobcov bola preložená pred jeho druhú bránu vytočil by sa tam aj kamión, pretože on to komunikoval so šoférmi, je tam šírka 6 metrov. Nesúhlasil s tvrdení žalobkyne v 2. rade, že by im bolo lepšie vytočiť sa až po prejazde cez jeho druhú bránu, nakoľko on tam má výklenok a má tam podnikateľský plán.

6.Súd dňa 10.03.2020 vykonal dôkaz navrhnutý stranami sporu a to obhliadku na mieste samom.

7.Právny zástupca žalobcov doručil súdu dňa 25.5.2020 podanie (pojednávanie určené na termín 3.6.2020), ktorým navrhol zmenu petitu žaloby. Žiadal eventuálny petit tak, že pokiaľ by súd nevyhovel primárnemu petitu uvedenému v žalobe, navrhol, aby vyhovel subsidiárnemu petitu, ktorým by súd určil, že na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných CKN parc. č. XXXX o výmere 866 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č.XXXX k.ú. Žarnovica existuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami vlastníka stavby- rodinného domu súp.č. XXX postavený na CKN parc.č. XXXX o výmere 144 m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísané na LV č.XXX k.ú. Žarnovica podľa priloženého geometrického plánu vypracovaného súdnym znalcom určeným súdom. Zmenu petitu odôvodil tým, že žalobcovia a ich právna predchodkyňa po dohode so žalovanými právo zodpovedajúce žiadanému vecnému bremenu ako oprávnení držitelia vykonávali od roku 2000, t.j. viac ako 10 rokov, ktorá skutková okolnosť nie je medzi stranami sporu sporná, pretože to vo svojej výpovedi potvrdil na pojednávaní dňa 10.02.2020 žalovaný v 1. rade.

8.Následne žalovaní doručili žalobcom návrh na vyriešenie sporu a to uzavretím Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, ktorú žalobcom aj vypracovanú k podpisu predložili. V zmysle uvedenej Zmluvy by mohli žalobcovia užívať predmetnú cestu žalovaných a to až za tzv. druhú bránu žalovaných (tak ako žalobcovia aj požadovali zriadenie vecného bremena) pešo aj motorovými vozidlami, bezodplatne, na dobu 99 rokov s tým, že ako dôjde k zmene vlastníka stavby a nový vlastník stavby prejaví vôľu stúpiť do právneho postavenia užívateľov podľa tejto zmluvy, stáva sa jej účastníkom namiesto užívateľov. Na pojednávaní dňa 03.06.2020 zástupca žalovaných žalobcom krátkou cestou aj doručil kľúče (diaľkové ovládanie) od tejto brány (tzv. druhej brány), ktoré aj prevzali. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že nemajú záujem takúto Zmluvu uzavrieť, pretože chcú mať zriadené vecné bremeno. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 03.06.2020 vzniesla výhrady k uvedenej Zmluve, v tom zmysle, že je otázne, či by porušila uvedenú zmluvu, pokiaľ by zastala pred bránou autom, pretože by si bránu musela otvoriť, tiež je v nej ustanovenie o možnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy, ak by užívatelia opakovane porušovali podmienky zmluvy, uvedené sa jej nepáči, pretože podľa nej nie je potrebné takéto ustanovenie do zmluvy dávať. Zástupca žalovaných poukázal na to, nie je problém, aby tieto výhrady neboli zakomponované do Zmluvy. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobcovia zotrvali na podanom návrhu a neprejavili záujem Zmluvu o užívaní nehnuteľnosti uzavrieť (aj v prípade zapracovania ich výhrad).

9.Súd návrh žalobcov na zmenu petitu na pojednávaní dňa 03.06.2020 zamietol s poukazom na to, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, nakoľko navrhovaný eventuálny petit by vyžadoval ďalšie dokazovanie k posúdeniu, či žalobcovia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva čiže vydržaní pri splnení zákonných podmienok v zmysle v spojení s , , pričom tvrdenie žalobcov, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli vydržaním žalovaný rozporujú. Vzhľadom na to, že na pojednávaní boli prítomní zástupcovia strán sporu uznesenie nebolo treba písomne vyhotovovať a doručovať ( , ) Voči uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( v spojení s ). Súd po nepripustení zmeny žaloby pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe ( ).

10.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinami: výpisom z LV č. XXX, XXXX k.ú. Žarnovica, kópiu katastrálnej mapy, fotodokumentáciou predmetu sporu, súd vykonal dokazovanie obhliadkou na mieste samom, výsluchom žalobkyne v 2. rade a žalovaného v 1. rade, oboznámením s ostatným spisovým materiálom.

11.Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

12.Podľa vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

13.Podľa pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

14.Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

15.Poľa ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

16.Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17.Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Medzi tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien patria aj vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok. Pokiaľ ide o náklady súvisiace so zachovaním a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou účastníkov. Dohoda môže byť uzavretá v ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad do katastra nehnuteľností. Ak takáto dohoda nebola uzavretá, každý, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť na základe vecného bremena, je povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania. Na úhradu týchto nákladov je povinný prispievať pomerne aj sám vlastník povinnej nehnuteľnosti, ak ju spoluužíva.

18.Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. Novelou () bol do ustanovenia doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.

19.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú evidovaný na LV č. XXX k.ú. Žarnovica, ako vlastníci CKN parc.č. XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, CKN parc.č.XXXX druh pozemku záhrada o výmere 194 m2, CKN parc.č.XXXX druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 1747 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavenom na CKN parc.č. XXXX a žalovaní v 1. a 2. rade sú evidovaní na LV č. XXXX k.ú. Žarnovica ako vlastníci, okrem iného, CKN parc.č. XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 866 m2, využívaná ako cesta.

20.Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobcovia ako vlastníci stavby dom súp. č. 483 nie sú zároveň vlastníkmi priľahlého pozemku a preto je potrebné ich prístup k domovej nehnuteľnosti zabezpečiť.

21.Žalovaní so zriadením vecného bremena nesúhlasili, s poukazom aj na neprimerané obmedzenie ich vlastníckeho práva a poukázali na to, že prístup žalobcov k ich stavbe možno zabezpečiť inak a to uzavretím Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, ktorú vyhotovenú a pripravenú k podpisu predložili ako súdu tak aj žalobcom. Súd musí prioritne zisťovať, či prístup žalobcov k ich stavbe nemožno zabezpečiť inak, než zriadením vecného bremena. Ustanovenie o ods. 3 rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Uvedené ustanovenie však použitím pojmu „môže zriadiť“ priamo naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť krajným riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemá nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravodlivým, logickým a prijateľným spôsobom. Zriadenie prípadného vecného bremena na pozemky žalovaných v nadväznosti k stavbe žalobcov, neprináša tak spravodlivé usporiadanie vzťahov.

22.Súd vo veci dospel k záveru, že prístup žalobcov k ich stavbe možno zabezpečiť inak a to uzavretím Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, ktorú vyhotovenú a pripravenú k podpisu predložili žalovaní ako súdu tak aj žalobcom. Žalovaní naviac podporili svoj záujem vec vyriešiť inak ako zriedením vecného bremena a to uzavretím Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti aj svojim konaní, v tom zmysle, že žalobcom dali do dispozície kľúče (diaľkové ovládanie) na otváranie tzv. druhej brány, pričom v spore nebolo sporné, že žalobcovia majú k dispozícii aj kľúče od tzv. prvej brány, ktoré aj využívajú. Z vykonanej obhliadky na mieste samom, vyplýva, že rozsah užívania nehnuteľnosti (cesty), ktoré ponúkajú žalovaní žalobcom v zmysle návrhu Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, prevyšuje rozsah nevyhnutého prístupu ku stavbe, ktorý by sa javil byť postačujúci v prechode a prejazde v rozsahu pred tzv, druhou bránou (bez prechodu tzv. druhou bránou), nakoľko CKN parc. č. XXXX žalobcov, na ktorej sa nachádza stavba, je priamo spojená s CKN parc č. XXXX žalovaných (cestou). Súd zdôrazňuje, že zriadenie vecného bremena má byť úplne krajným riešením, s poukazom na zásah do vlastníckeho práva žalovaných a jednoznačne nemá nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce riešenie prechodu a prejazdu žalobcov. Súd poukazuje aj na to, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ), pričom je nepochybné, že žalobcovia majú aktuálne možnosť prístupu k stavbe cez pozemok žalovaných (cestu) a to dokonca v ich žiadanom rozsahu (aj prejazdom a prechodom cez tzv. druhú bránu), čo môžu realizovať aj bez prípadného uzavretia Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, nakoľko žalovaní im dali k dispozícii aj diaľkové ovládanie od tzv. druhej brány, čím prejavili svoju vôľu prechod a prejazd v uvedenom rozsahu umožniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže napriek vyššie uvedenému skutkovému stavu žalobcovia na podanej žalobe zotrvali, súdu neostala iná možnosť ako žalobu žalobcov zamietnuť.

23.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24.Podľa o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.V spore súd realizoval dôkaz, navrhnutý stranami sporu a to obhliadku na mieste samom dňa 10.03.2020. S vykonaním obhliadky vznikli štátu trovy konania. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v spore neúspešní, súd ich zaviazal spoločne a nerozdielne k úhrade týchto trov v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšší súdny úradník a to samostatným uznesením.

27.Žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania voči žalobcom, ako neúspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .