Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10P-107-2019.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletého N. E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov T. V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, Q. a Ľ. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, T. o návrhu M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, Q., zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné na osvojenie maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Maloletý N. E. T., nar. XX.X.XXXX je od právoplatnosti tohto rozhodnutia osvojencom M. V., nar. XX.X.XXXX v Q., ktorý sa zapíše ako jeho otec v knihe narodení Matričného úradu T., vo zv. XXX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXXX namiesto Ľ.C. L., nar. XX.X.XXXX v T..
Priezvisko osvojenca bude „V.“.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný uhradiť náklady na znalecké dokazovanie na účet Okresného súdu Humenné vo výške 31,12 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu nákladov za znalecké dokazovanie vo výške 281,12 eur súd Slovenskej republike nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozhodol, že maloletý N. E. T., nar. XX.X.XXXX je jeho osvojencom, aby mu určil priezvisko V.. Vo svojom návrhu uviedol, že je manželom matky maloletého od X.X.XXXX a s matkou maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti viac ako tri roky, pričom o maloletého sa stará ako o vlastného syna a maloletý má k nemu vytvorený vzťah ako k otcovi. Biologický otec viac ako tri roky neprejavuje o maloletého žiaden záujem, neplatí výživné a maloletý ho ani nepozná. Naposledy otec maloletého prejavil o neho formálny záujem pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a pri určovaní výživného. Od právoplatného rozhodnutia v tejto veci otec matku maloletého nekontaktoval a nevyužil ani svoje právo na styk s maloletým. Záujem o maloletého nemal ani pred rozhodnutím súdu, o žiaden kontakt s maloletým sa nesnažil, čo má za následok, že maloletý svojho otca nepozná. V domácnosti navrhovateľa a matky je vytvorené vhodné prostredie pre výchovu maloletého, pre ktorého je dôležité, aby vyrastal v harmonickej rodine. Navrhovateľ spĺňa aj osobnostné predpoklady pre osvojenie maloletého. Nakoľko biologický otec viac ako štyri roky nejavil žiaden záujem o maloletého, jeho súhlas s osvojením sa v zmysle ustanovení § 102, ods. 1, písm. a) Zákona o rodine nevyžaduje.
2. Spolu s návrhom predložil navrhovateľ sobášny list s dátumom uzavretia sobáša dňa X.X.XXXX s matkou maloletého, rodný list maloletého, rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19P 482/2016 zo dňa
12.7.2017, žiadosť o podanie stanoviska zo dňa 1.4.2019 podanú otcovi maloletého, súhlas matky s osvojením maloletého navrhovateľom zo dňa 30.5.2019.
3. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 14.8.2019 uviedol, že z rozhovoru s maloletým vyplynulo, že navrhovateľa jednoznačne vníma ako svojho otca, pretože dlhodobo s ním žije v spoločnej domácnosti. Biologického otca maloletý nevníma ani ako nejakú blízku osobu, vôbec ho nepozná, pre neho je to cudzia osoba. Biologický otec nikdy kolízneho opatrovníka nekontaktoval, za účelom zabezpečenia spolupráce pri stretávaní sa s maloletým.
4. Otec maloletého bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom Prešov dňa 16.10.2019. Vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí a nikdy súhlasiť nebude. Uviedol, že na maloletého platí výživné vo výške 100 eur mesačne. S maloletým nie je v kontakte, ani ho nekontaktuje, pretože nemá ako, matka má zablokovaný telefón, aj na sociálnych sieťach ho zablokovala, takže ho nemá ako kontaktovať. Matka mu odopiera návštevy, robí všetko pre to, aby nemal žiaden styk s maloletým.
5. Matka maloletého vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.11.2019 uviedla, že otec sa o maloletého nikdy nezaujímal. Stále vedel kde matka býva, kde chodí maloletý do škôlky a taktiež vedel, kde maloletý nastúpi do školy. Najprv po narodení maloletého bývali u matky. Pre nezhody s matkou matky sa presťahovali k jeho mame. Aj s ňou sa pohádal, takže sa opätovne presťahovali k matke matky. Vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému prebehlo súdne konanie, pričom bol upravený styk otca s maloletým a to každú prvú a tretiu nedeľu za prítomnosti matky. Otec maloletého tento styk ani raz nerealizoval a to nie z dôvodu, že by mu matka neumožnila, ale z dôvodu, že on matku nikdy ohľadom styku s maloletým nekontaktoval. Taktiež nikdy nebola kontaktovaná zo strany kolízneho opatrovníka, alebo z strany polície, za účelom že by sa otec prostredníctvom nich domáhal styku s maloletým. Otec dvakrát volal do škôlky, ktorú maloletý navštevuje, ale z dôvodu, že odmietol poskytnúť akékoľvek osobné údaje, škôlka v záujme ochrany maloletého neposkytla otcovi maloletého žiadne údaje ohľadom maloletého.
6. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10P 107/2019 zo dňa 11.12.2019 súd pribral do konania znalkyňu a vypracovaním znaleckého posudku poveril T.. R. Č.. Znalkyňa dňa 28.2.2020 predložila súdu odborné vyjadrenie č. XX/XXXX. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že vzťah maloletého k otcovi nie je vytvorený, maloletý nemá vedomosť o svojom biologickom otcovi. Vzťah otca k maloletému sa javí skôr ako formálny, vyšetrenie nepreukázalo skutočný záujem otca o vytvorenie vzťahu s maloletým. Vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a maloletým znalkyňa hodnotila ako vrelý, blízky a pozitívny. Maloletý je voči navrhovateľovi otvorený, s navrhovateľom spolupracuje a dôveruje mu. Nebolo zistené, že by niektorý z rodičov negatívne ovplyvňoval maloletého proti druhému rodičovi. Matka však maloletého neinformovala o existencii biologického otca. Osvojenie maloletého sa podľa znalkyne javí byť v súlade s jeho najlepším záujmom.
7. Otec maloletého sa ďalších pojednávaní nezúčastnil. Mailom však zaslal súdu list, v ktorom sa vzdáva otcovstva voči maloletému a súhlasí s osvojením. Toto podanie však písomne poštou nedoplnil.
8. Podľa § 97 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Podľa § 98 zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100, ods. 3.
Podľa § 99 zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa § 100, ods. 3 zákona o rodine ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 101, ods. 1 zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Podľa § 102, ods. 1, písm. a) zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Podľa § 105 zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6, ods. 3 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
9. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol o osvojení maloletého N. E. T., nar. XX.X.XXXX. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, navrhovateľ je manželom matky maloletého od X.X.XXXX a s matkou maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti viac ako tri roky, pričom o maloletého sa stará ako o vlastného syna a maloletý má k nemu vytvorený vzťah ako k otcovi. Biologický otec viac ako tri roky neprejavuje o maloletého žiaden záujem, neplatí výživné a maloletý ho ani nepozná. Naposledy otec maloletého prejavil o neho formálny záujem pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a pri určovaní výživného. O právoplatného rozhodnutia v tejto veci otec matku maloletého nekontaktoval a nevyužil ani svoje právo na styk s maloletým. Záujem o maloletého nemal ani pred rozhodnutím súdu, o žiaden kontakt s maloletým sa nesnažil, čo má za následok, že maloletý svojho otca nepozná. V domácnosti navrhovateľa a matky je vytvorené vhodné prostredie pre výchovu maloletého, pre ktorého je dôležité, aby vyrastal v harmonickej rodine. Navrhovateľ spĺňa aj osobnostné predpoklady pre osvojenie maloletého. Matka maloletého s osvojením súhlasila a uviedla, že styk s maloletým, napriek rozhodnutiu súdu nevyužíval, maloletého nijakým spôsobom nekontaktoval, ani o neho neprejavil žiaden záujem. Nebolo to však z dôvodu, že by mu matka neumožnila, v prípade záujmu, styk sa maloletým. Kolízny opatrovník potvrdil, že otec maloletého ich nikdy žiadnym spôsobom nekontaktoval, ohľadom stretávania sa s maloletým. Z rozhovoru s maloletým vyplynulo, že navrhovateľa jednoznačne vníma ako svojho otca, pretože dlhodobo s ním žije v spoločnej domácnosti. Biologického otca maloletý nevníma ani ako nejakú blízku osobu, vôbec ho nepozná, pre neho je to cudzia osoba. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil. V priebehu konania však zaslal mailom svoje vyjadrenie, že súhlasí s osvojením maloletého.
10. Zo záverov odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vyplýva, že vzťah maloletého k otcovi nie je vytvorený, maloletý nemá vedomosť o svojom biologickom otcovi. Vzťah otca k maloletému sa javí skôr ako formálny, vyšetrenie nepreukázalo skutočný záujem otca o vytvorenie vzťahu s maloletým. Vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a maloletým znalkyňa hodnotila ako vrelý, blízky a pozitívny. Maloletý je voči navrhovateľovi otvorený, s navrhovateľom spolupracuje a dôveruje mu. Nebolo zistené, že by niektorý z rodičov negatívne ovplyvňoval maloletého proti druhému rodičovi. Matka však maloletého neinformovala o existencii biologického otca. Osvojenie maloletého sa podľa znalkyne javí byť v súlade s jeho najlepším záujmom.
11. V konaní nebolo preukázané, že by otec maloletého prejavoval o maloletého skutočný záujem, nepreukázal, že by mu matka styk s maloletým neumožnila a nepreukázal ani, že by sa o maloletého zaujímal a že by chcel realizovať súdom upravený styk. V takomto prípade, ani nie je potrebný jeho súhlas v zmysle ustanovení § 102, ods. 1, písm. a), aj keď mailom oznámil súdu, že s osvojením súhlasí. Zo strany navrhovateľa boli splnené všetky predpoklady pre osvojenie v zmysle hore citovaných ustanovení zákona. Medzi navrhovateľom a maloletým je vytvorený vzťah ako medzi otcom a synom a
osvojenie maloletého je v jeho záujme. Priezvisko maloletého súd určil V. podľa dohody navrhovateľa a matky maloletého o spoločnom priezvisku maloletých detí. Preto súd návrhu vyhovel.
12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
14. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. V zmysle ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vo veci bol nariadené znalecké dokazovanie. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10P 107/2019 zo dňa 12.3.2020 bola znalkyni T.. R. Č. priznaná odmena za podanie odborného vyjadrenia vo výške 562,24 eur. Suma 250 eur bola znalkyni uhradená zo zálohy zloženej navrhovateľom a suma 312, 24 eur bolo uhradená zo štátnych prostriedkov. Vypracovanie znaleckého posudku bolo v záujme všetkých účastníkov konania, preto súd náhradu nákladov za znalecké dokazovanie rozdelil na polovicu t.j. navrhovateľ a otec maloletého by mali uhradiť každý po 281,12 eur. Navrhovateľ uhradil už sumu 250 eur, preto ho súd zaviazal na úhradu sumy 31,12 eur. U otca sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto súd náhradu nákladov za znalecké dokazovanie vo výške 281,12 eur Slovenskej republike nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.