Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/45/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX K., toho času U. a U., K.. N. XX, výkon trestu s miestom služby XXX XX B., proti žalovanému: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX M. M., o zaplatenie 492 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 07.06.2023 č. k. -66 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2022 sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že oslovil firmu žalovaného o pomoc v rámci usporiadania športových bežeckých pretekov, ktoré organizoval žalobca prostredníctvom bežeckého klubu Q. v roku XXXX. Z dôvodu uzavretia zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule medzi stranami sporu ako protihodnotu žalobca poskytol žalovanému pobyt v A. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a odovzdal mu Xks montériek. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nemá vedomosť o tom, že by bol žalobcovi niečo dlžný. Pobyt v A. mu žalobca poskytol bezodplatne s tým, že išlo o sponzorský dar a X ks montériek si žalovaný u žalobcu neobjednal, nikdy od žalobcu nič nežiadal, a preto celé poskytnuté plnenie vnímal ako sponzorský dar.

3. S poukazom na ust. , , , z. č. a , , , súd uzavrel, že žalobca si v konaní uplatňuje svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že medzi subjektmi objednávateľom W.- V., s.r.o., za ktorú spoločnosť konal žalovaný a dodávateľom Q., zastúpenú žalobcom, bola uzatvorená zmluva o prenájme priestorov na umiestnenie reklamy s dohodnutou cenou prenájmu plochy XXX eur a výrobou firemnej tabule XX eur, spolu XXX eur, pričom platba bola realizovaná v hotovosti. Na pojednávaní pred súdom strany sporu zhodne uviedli, že plnenia, ktoré poskytol žalobca žalovanému, t.j. víkendový pobyt i dodanie montériek boli sponzorským darom. K. žalobca sám tvrdil, že poskytnutú protihodnotu považoval za pozornosť pre žalovaného, lebo si myslel, že strany sporu budú aj v budúcnosti takto spolupracovať, žalovaným prijaté plnenie nie je plnením bez právneho dôvodu.

X. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca žalovanému poskytol sponzorský dar ako protihodnotu za to, že firma žalovaného vypomôže žalobcovi v rámci jeho športových usporiadateľských aktivít (pomoc pri bežeckých pretekoch, ktoré organizoval žalobca prostredníctvom bežeckého klubu Q.). Žalovaný neprijal víkendový pobyt v A., ani montérky bez právneho dôvodu, ale vnímajúc to ako žalobcom ponúknuté bezodplatné plnenie. Skutočnosť, že žalobca žalovanému klamal, teda že nešlo o sponzorský dar, ale že uvedené plnenia platil žalobca sám, nespôsobuje, že by prijaté plnenie zo strany žalovaného bolo plnením neoprávneným (bez právneho dôvodu). Keďže žalobca si sám zvolil takúto obchodnú praktiku, jeho následné finančné problémy nemôžu zmeniť hmotnoprávny základ preukázaného poskytnutého bezodplatného plnenia. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa v spojení s s tým, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žalovaný ho oklamal, nakoľko v zmysle uzatvorenej zmluvy mu poskytol len sumu 150 eur a žalobca mu dopredu zaplatil pobyt v A. a odovzdal mu pracovné oblečenie (montérky). Napriek tomu, že žalovaný vyplatil iba sumu 150 eur, žalobca mu všetko, na čom sa ústne dohodli (bez svedkov) plnil. Preto žiada odvolací súd, aby posúdil kto z účastníkov klame. Nešlo z jeho strany o finančný dar, nakoľko bola medzi nimi uzavretá zmluva o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule, pričom v zmluve nebolo uvedené, že žalobca poskytne žalovanému pobyt v A. a že mu odovzdá pracovné oblečenie. Tiež sa nedohodli, že pobyt a pracovné oblečenie žalobca žalovanému poskytne zadarmo. Ďalej uviedol, že pred súdom preukázal svoje tvrdenia, na ktorých sa so žalovaným dohodli, ale konajúci súd mu neuveril, bol voči nemu zaujatý, lebo sa obhajoval sám. Žalovaný klamal, že išlo o dar, od žalobcu prijal všetky plnenia s právnymi dôvodmi a nebolo to bezodplatne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tiež namietal nesprávne zistený skutkový stav veci, nakoľko zmluva bola uzatvorená ústne, bez svedkov.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v a nasl. (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Odvolateľ (žalobca) vychádzajúc z obsahu podaného odvolania namieta nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci .

10. K odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že ani jednu nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

11. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

13. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ods. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

14. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

15. Podľa ust. , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z hľadiska hmotnoprávneho je teda žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti, o uložení ktorej žalobkyňa žiada.

17. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu.

18. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, keď k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia, preto bolo na žalobcovi, aby

preukázal, že došlo k poskytnutiu plnenia a k uvedenému plneniu došlo bez právneho dôvodu, čo žalobca v konaní nepreukázal. Naopak bolo nepochybne preukázané, že v skutočnosti boli víkendový pobyt v A. a montérky poskytnuté zo strany žalobcu žalovanému bezodplatným plnením v prospech žalovaného ako konateľa spoločnosti W. za to, že žalovaný s firmou Q., ktorú zastupoval žalobca (žalovaný ako konateľ spoločnosti W.), uzavrel zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule. Žalobca tvrdenia žalovaného nijako nevyvrátil, naopak pred súdom potvrdil, cit.: „Nepovedal som žalovanému pravdu, že to celé platím ja sám, že nejde o sponzorský dar.“ Vychádzajúc z tvrdenia samotného žalobcu, žalovaný neprijal víkendový pobyt ani montérky bez právneho dôvodu, ale ako žalobcom poskytnutý dar. Skutočnosť, že žalobca žalovanému (ako to potvrdil sám žalobca) v tomto smere klamal, teda že nešlo o sponzorský dar, ale že za poskytnutý víkend a montérky zaplatil sám, nespôsobuje, že by prijaté plnenie bolo plnením neoprávneným (bez právneho dôvodu).

19. Ani jedna odvolacia námietka žalobcu uvedená v odvolaní nebola opodstatnená. Žalobca v konaní nepreukázal, žeby išlo o plnenie bez právneho dôvodu, čo znamená, že v konaní nepreukázal vznik zodpovednosti žalovaného za bezdôvodné obohatenie. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu v prejednávanej veci a výsledkov konania za rešpektovania zásad (princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov, medzi stranami sporu, je zamietnutie žaloby.

21. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu ().

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol; jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, porušujúce fair trial proces.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). Poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).