Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/161/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, T.. J. S., B.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: W. W., B.. XX.X.XXXX, bytom P. W. XX, za účasti otca: U. S., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom J.. U. XXXX/X, T., toho času P. L.- G., U. B.. X/XX, L. X - G., Č. G., o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, t a k t o

rozhodol:

I. Súd u d e ľ u j e za otca U. S., B.. XX.X.XXXX s ú h l a s matke W. W., B.. XX.X.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého J. S., B.. XX.X.XXXX z priezviska S. na priezvisko W..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloletého syna nezaujíma. Vyživovaciu povinnosť si neplní. Viac ako štyri roky syna nevidel, nijako ho nekontaktoval.

2. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Kolízny opatrovník nedoporučil vyhovieť návrhu matky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. , , písomným vyjadrením otca, trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. , prehľadom o plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca a zistil tento skutkový stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -16 zo dňa 5.10.2015 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý J. S., B.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného po 50,- eur mesačne. Stretávanie otca s maloletým bolo dohodnuté neobmedzene s tým, že otec záujem o stretnutie oznámi matke vopred 48 hodín. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.11.2015.

6. V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. bol prejednávaný návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Uznesením č.k. -29 zo dňa 15.3.2016 bol predbežným opatrením predbežne zakázaný styk otca s maloletým J. S. z dôvodu obáv matky o zdravie dieťaťa. Matka preukázala listinnými dôkazmi, že otec bol agresívny, neprimerane reagoval, matke nadával a vyhrážal sa jej ublížením na zdraví. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou

č.k. -70 zo dňa 8.9.2016 bol zmenený výrok rozsudku tunajšieho súdu č.k. -16 zo dňa 5.10.2015 a to tak, že stretávanie otca s maloletým J. bolo upravené každý piatok v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky s tým, že otec 48 hodín vopred matke oznámi, či sa stretnutie uskutoční. Právoplatnosť rozsudku nastala dňom 11.10.2016.

7. Z výpovede matky vyplýva, že s otcom maloletého J. žili v spoločnej domácnosti približne 1 rok po narodení ich syna. Po prerušení ich spolužitia bol otec v kontakte s dieťaťom naposledy v novembri 2015, kedy syna osobne navštívil. Od tej doby sa o maloletého nijako nezaujímal. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému si čiastočne splnil naposledy v januári 2016, kedy z určenej sumy 50,- eur zaplatil 34,52 eur. Od tej doby sa otec nijako na výžive dieťaťa nepodieľa, v prípade sviatkov ho neobdarúva. Dieťa svojho otca nepozná. Maloletý J. sa sám vyjadril, že ak by otca mal, ten by za ním prišiel. Matka býva s dieťaťom v spoločnej domácnosti s jej rodičmi a bratom, všetci užívajú priezvisko W. - W.. Z rodiny otca nikto o maloletého J. nejaví záujem, nakontaktujú ho, neobdarúvajú, neposielajú ani SMS správy. Pred troma rokmi kontaktoval otcov brat starú mamu dieťaťa s tým, že by chceli prísť za J.. Stará matka mu odpovedala, že sa musí poradiť s matkou dieťaťa, ale otcov brat sa už viac neozval. Pred súdnym pojednávaním ju telefonicky kontaktovala matka U. S. s tým, že by chcela J. navštíviť. Ona jej odpovedala, že s tým nemá problém, ak majú záujem, môžu maloletého J. navštíviť. Matka nikdy otcovej rodine v styku s maloletým dieťaťom nebránila. Podľa matkiných vedomostí bol otec dieťaťa v minulosti odsúdený z dôvodu ublíženia na zdraví bývalej priateľke. Toho času vykonáva trest odňatia slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti na jeho staršieho XX ročného syna. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. bol otec dieťaťa uznaný za vinného z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému J. S.. Maloletý J. v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie. Podľa názoru matky si uvedomuje rozdielnosť ich priezvisk, preto aj podala návrh na súd. Dieťa sa na otca nepýta. Žije v domácnosti s viacerými ľuďmi, takže absenciu otca nepociťuje.

8. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zmenu priezviska ich spoločného syna J.. Po výkone trestu bude za maloletým chodiť, pokiaľ mu to matka dieťaťa dovolí. Spolu s jeho matkou C. S. chceli v minulosti maloletého J. navštíviť, ale matka dieťaťa povedala, že J. má iba jednu babku a s tou býva v spoločnej domácnosti. Podľa vedomostí otca matka oznámila dieťaťu, že otca nemá. Nechce synovi psychicky ublížiť tým, že za ním príde a oznámi mu, že je jeho otec. To všetko bude riešiť až po vykonaní trestu odňatia slobody. Maloletý J. má priezvisko S. skoro X rokov a nijako ho to nezaťažuje.

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Za podstatné možno považovať aj ďalšie v tomto ustanovení nevymenované prípady, napríklad podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú, na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takom prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska. Na návrh niektorého z rodičov súd môže iba udeliť súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd pritom skúma, či udelenie takého súhlasu bude v záujme maloletého dieťaťa.

11. Určenie mena a priezviska dieťaťa je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom rodičom. Zmena priezviska je vážnym zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv dieťaťa. V prípade, že sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej nezhode pri výkone ich rodičovských práv a povinností. V zmysle zákonného ustanovenia súd dá súhlas k podaniu takejto žiadosti jednému z rodičov len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Tak je tomu napríklad vtedy, ak jeden z rodičov nejaví o dieťa záujem, s týmto sa nekontaktuje.

12. Pri rozhodovaní o návrhu matky bolo potrebné zvážiť, či v danom prípade sú závažné dôvody pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa a či táto zmena je v jeho záujme.

13. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Dieťa svojho biologického otca nepozná. Od útleho veku vyrastá s matkou a jej rodinou, s ktorou sa dieťa identifikuje a to aj v oblasti priezviska. Otec skoro 5 rokov syna osobne nenavštívil, viac ako 4 roky si neplní

žiadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť. O dieťa sa nezaujímal telefonicky alebo prostredníctvom internetu. Ani členovia rodiny otca maloletého J. nenavštevujú, nekontaktujú. Keďže otec maloletého nevykonáva rodičovské práva, neplní si rodičovské povinnosti, nie je so synom v žiadnom kontakte, mal súd za preukázané, že zmena priezviska maloletého na priezvisko jeho matky je v záujme dieťaťa a na prospech jeho ďalšieho priaznivého vývoja. Priezvisko je súčasťou identity a rodinná identita je najvýznamnejšou súčasťou detskej identity. Spolupatričnosť s rodičmi/rodičom je potvrdená spoločným priezviskom, spoločným domovom. Ak má matka iné priezvisko ako dieťa, môže to u dieťaťa spochybniť spolupatričnosť a ohroziť istotu, ktorú mu matka poskytuje. Maloletý J. môže reálne pociťovať diskomfort v súvislosti s tým, že nemá také priezvisko ako matka, ale má priezvisko otca, s ktorým nemá vytvorený kladný citový vzťah.

14. Súd poukazuje na skutočnosť, že v čase kedy dieťa začne navštevovať základnú školu bude zohrávať priezvisko v jeho sociálnom aj spoločenskom živote významnú úlohu, a preto bol toho názoru, že zmena priezviska u maloletého je v jeho záujme a návrhu matky vyhovel. Otec naďalej zostáva rodičom dieťaťa, má právo v budúcnosti realizovať rodičovské práva, medzi ktoré patrí aj právo stretávania sa s dieťaťom.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.