Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-34Cb/86/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: P. L.Š., Z.. X.XX.XXXX, B. V. A., B. XXXX/X, zastúpený JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému: Allianz Elementar Versicherungs - Aktiengesellschaft, so sídlom v Rakúsku, Viedeň, Hietzinger Kai 101-105, v konaní o určenie vlastníckeho práva a vydanie veci z úschovy

rozhodol:

U r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového vozidla B. Y. X.X L., M.: A. XXX O., V.: N., farba čierna metalíza.

V y d á v a z úschovy žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi motorové vozidlo B. Y. X.L., M.: A. XXX O., V.: N. G. Č.D. F..

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

-1-

Pôvodný žalobca ( PELORUS, s.r.o. ) sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, č.k. domáhal vydania 2 motorových vozidiel z úschovy Okresného súdu Košice I. Okresný súd Košice I uznesením, č.k. -72 návrh na vydanie veci - osobného motorového vozidla zn. B. Y. X,X L. Y., V. N., A. XXX O., X A. A., K. F. nákladné, vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II, pod č.k. . Okresný súd Košice II uznesením, č.k. -102, zo dňa 27.4.2017, pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca PELORUS, s.r.o. a na jeho miesto V. P. L.. Žalobca sa po pripustení zmeny žaloby rozhodnutím Okresného súdu Košice II, č.k. -124, zo dňa 23.10.2017 domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla B. Y. X.X L., M.: A. XXX O., V.: N., farba čierna metalíza a rozhodol, že vydáva z úschovy žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi motorové vozidlo B. Y. X.L., M.V.: A. XXX O., V.: N. G. Č. F.. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 11.9.2014 žalovaný uviedol, že predmetné vozidlo bolo dňa 26.11.2009 odcudzené vo Viedni E. M., ktorému ako poistenému žalovaná spoločnosť vyplatila poistné vo výške 53.000 € a podľa platnej poistnej sumy sa stala vlastníkom predmetného vozidla. Na základe uvedeného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže v danej veci žalovaný je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte EÚ (Rakúsko), t. j. so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, má predmetné konanie charakter tzv. konania s cudzím prvkom. Základnou podmienkou, ktorá musí byť na prejednanie veci v konaní s cudzím prvkom splnená, je podmienka právomoci súdu vo veci konať. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou či

dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi EÚ a Európskych spoločenstiev, a v prípade neexistencie týchto noriem, zákonom. Vzhľadom na konanie s cudzím prvkom, súd skúmal, či na riešenie predmetnej otázky je možné aplikovať Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Na aplikáciu Nariadenia je nevyhnutné, aby spor, o ktorom sa vedie konanie, bol spor s cudzím prvkom, ktorá podmienka je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnená. Z toho istého dôvodu je splnená aj podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, ktoré má byť aplikované v členských štátoch EÚ. Podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia je splnená takisto, nakoľko konanie bolo začaté po tom, čo Nariadenie vstúpilo do platnosti v oboch uvedených členských štátoch EÚ. Pre úplnosť súd dodáva, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa v zmysle článku 66 bodu 1 predmetného nariadenia má aplikovať až na konania začaté počnúc 10. januárom 2015. Nakoniec je splnená aj podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, nakoľko ide o spor týkajúci sa porušenia povinností v oblasti obchodného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že na otázku skúmania právomoci v danej právnej veci konať je potrebné aplikovať Nariadenie. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 24 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci alebo, ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22. Z citovaného ustanovenia článku 2 bodu 1 Nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom pre založenie všeobecnej právomoci súdov členského štátu je bydlisko žalovaného v tomto členskom štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ustanoveniach Nariadenia, ktoré sú k citovanému ustanoveniu článku 2 bodu 1 predmetného nariadenia vo vzťahu špeciality, a preto sa súd zaoberal otázkou, či v predmetnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich osobitnú právomoc súdov členského štátu. Nakoľko sa žalovaný riadne zúčastnil konania a absenciu právomoci nenamietol, súd dospel k záveru, že jeho právomoc konať v predmetnej veci je založená podľa článku 24 Nariadenia. Zároveň, keďže účastníci predmetného zmluvného vzťahu nezvolili právny poriadok, ktorým sa má daný právny vzťah spravovať, teda neuskutočnili voľbu rozhodného práva, rozhodné (hmotné) právo, ktorým sa má daný právny vzťah spravovať, je potrebné určiť na základe právnych noriem upravujúcich oblasť medzinárodného práva. Konkrétne je potrebné aplikovať Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Rímsky dohovor“). Podľa čl. 3 bodu 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa čl. 4 bodu 1 Rímskeho dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Podľa čl. 4 bodu 2 Rímskeho dohovoru platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Vzhľadom na to, že účastníci predmetného zmluvného vzťahu si nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy, platí v zmysle čl. 4, bodov 1, 2 Rímskeho dohovoru pre strany sporu právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko z hľadiska predmetu konania, je toto viazané na osobné motorové vozidlo, ktoré bolo zaistené orgánmi činnými v trestom konaní Slovenskej republiky a na jej území sa i nachádza.

-2-

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Košice, ČVS: H.-XXX/X-H.-A.-XXXX, obsahom spisu Okresného súdu Košice I, č.k.27Cb 26/2012 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.6.2010 uzavrel pôvodný žalobca ( PELORUS, s.r.o. ), ako kupujúci s PROFIT CAPITAL, s.r.o. ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, kde predávajúci v článku I vyhlásil, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla, zn. B. Y. X.X L., V.: N., farba čierna metalíza, rok výroby 2009. Kúpna cena bola dohodnutá v článku III. zmluvy vo výške 59.600 € bez DPH + 11.324 € DPH, čo predstavuje kúpnu cenu vo výške 70.924 €, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcemu v hotovosti pri podpise zmluvy. V článku V zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predmete kúpy neviaznu žiadne ťarchy ani iné právne povinnosti, ktoré by bránili kupujúcemu v užívaní predmetu zmluvy. Rovnako vyhlásil, že pravdivo a úplne oboznámil kupujúceho so stavom predmetu zmluvy. Následne dňa 17.6.2010 vystavil predávajúci kupujúcemu faktúru č. 2010001 na sumu 70.924 € so splatnosťou 25.6.2010, ktorá bola v deň splatnosti zaplatená, čo vyplýva z výdavkového a príjmového dokladu potvrdeného pečiatkami a podpismi zmluvných strán. Zo spisu Okresného súdu Košice I, č.k. vyplýva, že po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy bola dňa 24.6.2010 vystavená spoločnosťou KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Poistka č. pre poistníka PELORUS s.r.o., za účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla M.: A. XXX O., V.: N.. Z uvedeného spisu súd tiež zistil, že pôvodný žalobca dňa 8.7.2010 oznámil Daňovému úradu Košice I vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel k vozidlu M.: A. XXX O. a na tom istom daňovom úrade podal dňa 2.2.2011 Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2010, kde okrem iného, uviedol i vozidlo zn. B. Y. X.X L., M.: A. XXX O.. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, Č.V.: H.-XXX/ X-H.-A.-XXXX, súd zistil, že dňa 25.5.2011 bolo začaté trestné stíhanie za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti preto, že doteraz neznámy páchateľ dňa 21.12.2009 na evidencii motorových vozidiel Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Košiciach po prvý krát prihlásil vozidlo zn. B. Y. X.X L., N.: N. na osobu V. A., ktorého identita bola pozmenená a vykonanou expertízou kriminalisticko-expertízneho ústavu v Bratislave kde bolo uvedené vozidlo zaistené, bolo zistené, že sa jedná o ukradnuté osobné motorové vozidlo B. Y. X.X L., N.: N., ktoré bolo podľa správy Národnej ústredne Q. Č..X..: X.- XXXXXX-XXX/MPS-Z.-XXXX zo dňa 30.3.2011 odcudzené dňa 25.11.2009 v čase od 17:15 hod. do dňa 26.11.2009 do 05:10 hod. z ul. Oskar-Grissemann-Strasse 4, 1220 Viedeň, Rakúsko ku škode E. M., XXXX N., Q.. 2 vo výške 60.000 €, toto následne bolo predané spol. J.S.S., s.r.o. Košice, ďalej bolo predané spol. MP Trade Košice, s.r.o., ďalej Rohretrans, s.r.o. Trebišov, ďalej Hugmax, s.r.o. Košice, ďalej L. B.-Belstav Košice-okolie, následne Profit Capital, s.r.o. Košice a napokon spol. Pelorus, s.r.o.,čím v súčasnosti vznikla škoda pre spol. Allianz Versicherungs, so sídlom 1130 Wien, Hietzinger Kai 101-105 vo výške 60.000 €. Následne bolo v danej trestnej veci vydané dňa 24.8.2011 uznesenie pod ČVS: ORP-XXX/X-H.-A.- XXXX, ktorým bolo predmetné vozidlo uložené do úschovy Okresného súdu Košice II. proti uvedenému rozhodnutiu bola zo strany pôvodného žalobcu podaná sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra uznesením, č.k. -4, zo dňa 9.12.2011 zamietla ako nedôvodnú. Dňa 7.8.2012 Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, uznesením predmetné trestné stíhanie prerušilo, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči určitej osobe. V priebehu tohto konania uzavrel pôvodný žalobca ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, kde predávajúci v článku I vyhlásil, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla, zn. B. Y. X.X L., V.: N., farba čierna metalíza. v článku IV zmluvy bolo, okrem iného vymedzené, že v danej trestnej veci bolo vydané dňa 24.8.2011 uznesenie pod Č.: H.-XXX/X-H.-A.-XXXX, ktorým bolo predmetné vozidlo uložené do úschovy Okresného súdu Košice II., a že na jeho vydanie si robí nárok viacero osôb, pričom na Okresnom súde Košice II sa vedie konanie pod č.k. .

-3-

Podľa ust. , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ust. , kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Podľa ust. , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ust. ( ďalej len ), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

-4-

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia , ku prelomeniu všeobecnej zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, dochádza z dôvodu ochrany dobromyseľného kupujúceho a vzťahuje sa na obchodno-záväzkové vzťahy. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim od predávajúceho, ktorý nie je vlastníkom dodávaného tovaru, je dobromyseľnosť kupujúceho v tom, že nadobúda tovar od vlastníka alebo od osoby, ktorá je oprávnená nakladať s tovarom. Dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v čase nadobudnutia vlastníckeho práva ( - 445). Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá a v prípadnom súdnom konaní (napr. žaloba vlastníka o vydanie veci od kupujúceho) bude musieť byť preukazovaný opak, t. j., že dobromyseľný nebol. V danom prípade uzavrel pôvodný žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcim, pričom sa jednalo o podnikateľské subjekty, v dôsledku čoho sa na daný inštitút kúpnej zmluvy vzťahujú príslušné ustanovenia ( táto úprava bola i zmluvne vymedzená ) a teda aj ust. . V uvedenej zmluve predávajúci výslovne v článku V ubezpečil kupujúceho, že na predmete kúpy neviaznu žiadne ťarchy ani iné právne povinnosti, ktoré by bránili kupujúcemu v užívaní predmetu zmluvy. Rovnako vyhlásil, že pravdivo a úplne oboznámil kupujúceho so stavom predmetu zmluvy. Pôvodný žalobca teda nemal dôvod pochybovať o oprávnení predávajúceho nakladať s vozidlom v čase prevodu vlastníckeho práva. Z listinných dôkazov predložených pôvodným žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, č.k. ( faktúra, príjmový a výdavkový doklad, oznámenie o vzniku daňovej povinnosti, poistka ) vyplynulo, že pôvodný žalobca ako kupujúci učinil všetky prirodzené úkony, viažuce sa na vlastníctvo predmetného vozidla, pričom aj postup policajných orgánov vo vzťahu k vozidlu ( zaistenie, začatie trestného stíhania ), bol realizovaný až po viac ako polroku od uzavretia kúpnej zmluvy. Aj z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva dobromyseľnosť kupujúceho. Nakoniec súd poukazuje i na tú skutočnosť, že žalovaný neoznačil, resp. nepredložil súdu také dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé spochybniť dobromyseľnosť kupujúceho, že tovar nadobúda od nevlastníka, hoci práve túto skutočnosť bol povinný v konaní preukazovať, ak mal byť úspešný v súdnom spore. Za daného stavu mal súd za to, že pôvodný žalobca nadobudol ako kupujúci vlastnícke právo k predmetnému vozidlu ako dobromyseľný a následne s ním bol i oprávnený ako vlastník nakladať a teda i previesť vlastnícke právo na žalobcu, hoci i s právnymi vadami ak ich nový vlastník akceptoval a rovnako sa dožadovať i vydania veci v zmysle ust. .

-5-

Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.