Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov a JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: C. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXa, XX-XXX, C., Poľsko proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: W. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Xb/XX, XX-XXX C. - C., Poľská republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8406-4/2014-BA zo dňa 31.3.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8406-4/2014-BA zo dňa 31.3.2014 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

III. Účastníkovi konania W. B. M. sa náhrada trov konania

nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.4.2014 domáhal na základe preskúmania zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 8406-4/2014-B A zo dňa 31.03.2014 s poukazom na to, že žalovaná sa v konaní o odvolaní žalobcu stotožnila a na základe toho potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0241/2011-23 zo dňa 09.09.2011 ktorá určila, že žalobcovi dňom 1. novembra 2010 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti u zamestnávateľa W. B. M. - GM CONZULTING so sídlom Buková 22,ktorý bol zamestnávateľom žalobcu, ale ktorý ku dňu 02.06.2012 ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

2.Rozhodnutie žalovanej považuje žalobca za nezákonné, že žalovaná pre vydanie rozhodnutia o odvolaní neúplne zistila skutkový stav, aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis, preto je takéto rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava v rozpore so zákonom.

3.Dôvodnosť žaloby žalobca založil i na argumentácii vychádzajúcej z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, pretože žalovaná zaťažila žalobcu účinkami porušenia práva zo strany zamestnávateľa a žalobca nemal vedomosť o zámeroch svojho zamestnávateľa. Žalovaná ľubovoľne vyhodnotila dôkazy a doklady predložené žalobcom odmietla akceptovať. Žalobca vykonáva prácu na vlastný účet v Poľsku a zároveň uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom na Slovensku, svoje pracovné povinnosti si plnil a nemal vedomosť o tom, že jeho zamestnávateľ porušil zákon a neplnil si povinnosti zamestnávateľa. Žalovaný nesprávne vyložil i obsah nariadenia, ktoré sa vzťahuje

na osoby, ktoré vykonávajú prácu v rôznych členských štátoch Európskeho spoločenstva, pretože sa na žalobcu vzťahuje legislatíva iba jedného členského štátu a nemôže sa neho vzťahovať legislatíva dvoch štátov. Doklady, ktorými žalovaná disponuje dostatočne preukazujú jeho postavenie ako osoby, ktorá je registrovaná pre potreby poistenie v Slovenskej republike, bolo mu pridelené i číslo sociálneho poistenia a tak žalovaný mal tieto skutočnosti akceptovať. Žalovaná ale svojim konaní porušila princíp rovnakého zaobchádzania voči žalobcovi, ktorý je občanom Poľskej republiky, čo zakladá dôvodnosť pre vyhovenie žalobe a zrušenie rozhodnutia žalovanej.

4.Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.11.2014 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrvala na názore, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 1.11.2010.

5.K situácii a k okolnostiam zamestnávania zamestnancov, ktorí majú bydlisko na území Poľskej republiky začala Sociálna poisťovňa vykonávať kontroly zamerané na reálny výkon činnosti týchto zamestnancov na základe podnetu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, pretože podľa informácii od ZUS na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v inom členskom štáte, pričom často cieľom nie je skutočný výkon zamestnania, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti.

6.Súčasne žalovaný zaznamenal zvýšení nárast registrácií poľských zamestnávateľov, , ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov, ktorých príjem bol v rozpätí 25 až 50 eur pri pracovnej činnosti 4 až 10 hodín mesačne, z toho dôvodu bola Sociálna poisťovňa oprávnená preveriť, či nedochádza k zneužívaniu predpisov a slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Žalovaná ako odvolací orgán následne na základe odvolania žalobcu preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a dospela k záveru, že predmetné rozhodnutie je správne, k čomu poukázala na to, že od 1.5.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení je preto určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci ES. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobných pravidiel uvedených v nariadení ktoré neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Dané nariadenie je založené na princípe „lex loci laboris“ z čoho vyplýva, že príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Jedná sa o všeobecné pravidlo uplatniteľných právnych predpisov, ktoré je uvedené v článku 11 (3) základného nariadenia.

7.Sociálna poisťovňa pobočka Trnava a sa pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa, ale zistila, že na adrese sídla podnikania podnikateľa W. B. M. je rodinný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prác, v čase kontroly tam nebol prítomný zamestnávateľ ani žiaden zamestnanec, ku kontrole neboli predložené žiadne doklady ktoré by preukázali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovného pomeru a že zamestnanci skutočne na území Slovenskej republiky prácu skutočne vykonávali. Správa o vykonaní kontroly bola vypracovaná dňa 14. júla 2011 a zamestnávateľ bol vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich skutočný výkon práce zamestnancov na území Slovenskej republiky, k čomu predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým pripojil vizitky z hotelov a reštaurácií. Iné doklady, ako napr. objednávky školení, realizovaných na Slovensku, faktúry, certifikáty na výučbu odbornej angličtiny nepredložil na základe čoho Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti a zamestnania žalobcu ako ani ďalších zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa , preto Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobca nie je od 1.11.2010 povinne nemocensky, a dôchodkovo poistení ako ani povinne poistení v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy a k súbehu poistenia žalobcu na území Slovenskej republiky a na území Poľskej

republiky z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nedochádza. K námietke žalobcu v spojení s odkazom na prihlášku poistenia žalovaný uviedol, že prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie, ani deklarovať vznik tohto poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ. Ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná.

8.V závere žalovaná zdôraznila, že listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.12.2013 Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej ZUS zo dňa 10.10.2013 na uzatvorenie spoločnej dohody v súlade s čl.16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo určené žalobcovi poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť.

9.Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava č. 700-0241/2011-23 zo dňa 09.09.2011 podľa o sociálnom poistení na základe článku 13 (3) a 13 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vydala rozhodnutie, podľa ktorého žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.11.2010, ktoré rozhodnutie odôvodnila zistením, že zamestnávateľ W. B. M. - GM CONZULTING Buková, IČO 45 506 108 prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa 01.11.2010, ale sociálna poisťovňa vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca rozhodla, že poistný pomer odo dňa 1.11.2010 nevznikol.

10.Krajský súd v Trnave rozsudkom - 121 zo dňa 15.10.2018 vydaným sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom rozhodnutie žalovanej zo dňa 31.3.2014 zrušil podľa a v spojení s (, ) pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

11.Podľa zistenia súdu konštatovaného v rozsudku zo dňa 15.10.2018 preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poistenia, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením o sociálnom poistení. Vo vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nedostatku vzniku účasti žalobcu na poistení a, logicky, ani spôsob jeho vyhodnotenia. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný síce popísal vnútroštátnu i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, v konečnom dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území Slovenskej republiky vykonával činnosť ako zamestnanec.

12.Tento rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. zo dňa 29.1.2020.

13.V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že sa krajský súd opomenul vysporiadať s otázkou určenia uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou v zmysle koordinačných nariadení. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je okrem iného, aby osoby, ktoré

sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy. Bez toho, aby bola záväzne určená legislatíva konkrétneho štátu príslušnou inštitúciou, nie je možné rozhodovať o hmotnoprávnej otázke, či je alebo nie je žaloba osobou vykonávajúcou činnosť ako zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch. Krajský súd posudzoval rozhodnutie v merite veci bez toho, aby preskúmal, či na vydanie takéhoto rozhodnutia bola žalovaná príslušná.

14.Podľa vyjadrenia žalovanej poľská legislatíva mala byť v prípade žalobcu určená v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dohodou medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou. Takáto dohoda nemusí mať podľa vykonávacieho nariadenia písomnú formu, avšak v každom prípade musí byť existencia takejto dohody žalovanou preukázaná a určenie uplatniteľnej legislatívy nesmie byť arbitrárne. Prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorých dochádza v jednom členskom štáte, nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými (bod č. 11 preambuly vykonávacieho nariadenia).

15.Podľa kasačného súdu z administratívneho spisu žalovanej existencia dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia nevyplýva. List zo dňa 10.12.2013, ktorým mala žalovaná akceptovať návrh dohody a ktorý sa má vzťahovať na 1236 bližšie nešpecifikovaných osôb, nie je dostatočne určitý, čo do obsahu a subjektov, na ktoré sa vzťahuje. Dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, aj keď nemusí mať písomnú formu, musí byť dostatočne určitá a musí z nej byť nepochybne zrejmé, na ktorú konkrétnu osobu sa určenie konkrétnej legislatívy vzťahuje. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná bola povinná vyčkať na určenie uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS. Správne orgány Slovenskej republiky v oboch stupňoch neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže nebolo zrejmé, či na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.

16.Ak sa určenie poľskej legislatívy stalo, či stane konečným nemá Sociálna poisťovňa právomoc vôbec konať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení, ako aj zo slovenského právneho poriadku. Ako už súd vyššie uviedol, práve prechádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia a príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a z tohto dôvodu je tiež účelné, aby aj právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním spojených mala inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. K rovnakým záverom súd dospel aplikáciou slovenského právneho poriadku. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám členských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne nezaradil. Ak teda bola či bude právoplatne určená legislatíva Poľskej republiky, iba inštitúcia ZUS má právomoc konať vo veci sociálneho poistenia žalobcu.

17.Právne úvahy, týkajúce sa úplnosti zistenia skutočného stavu veci čo do preukázania, či žalobca reálne činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky vykonával a tiež čo do miesta podnikania zamestnávateľa, považuje kasačný súd pre rozhodnutie veci za nadbytočné. K judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzanej žalovanou kasačný súd uviedol, že vzhľadom na odlišný právny názor vyjadrený v rozhodnutiach rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. prijal záver, ktorým judikatúru v tejto oblasti zjednotil. V tomto uznesení uviedol, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu.

18.Vzhľadom na uvedené argumenty kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalovanej síce bolo potrebné zrušiť, avšak z dôvodu, že žalovaná bez zákonného dôvodu predčasne posudzovala existenciu sociálneho poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bez toho, aby bola legislatíva záväzne určená postupom ustanoveným v koordinačných nariadeniach a v nich určeným príslušným orgánom.

19.Za nedostatok postupu krajského súdu vo veci považoval kasačný súd súčasne skutočnosť, že rozhodnutie vo veci bolo prijaté sudcom, hoci od počiatku (pred zmenou procesných predpisov) v nej konal a rozhodoval senát krajského súdu.

20.Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd v ďalšom konaní prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti riadne a včas predvolaných účastníkov konania (v senáte zloženom pre zmenu v organizácii práce na Krajskom súde v Trnave vyplývajúcu z rozvrhu práce na rok 2020 čiastočne z iných členov senátu, ako tomu bolo v čase pôvodného pridelenia veci), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

21.Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.9.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenia“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

22.Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

23.Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo, že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

24.Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

25.Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

26.Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

27.V konaní nebolo sporné, že žalobcom je fyzická osoba, občan Poľskej republiky, s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela dňa 1.12.2010 pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu sa v zmysle čl. 2 ods. 1 základného nariadenia priamo vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenia) a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

28.Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of the place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.

29.V prípade žalobcu poľská legislatíva ako uplatniteľná legislatíva mala byť určená v zmysle čl. 16 ods.4 vykonávacieho nariadenia dohodou medzi poľskou inštitúciou sociálneho poistenia a Sociálnou poisťovňou, pričom túto dohodu by podľa žalovaného mal potvrdzovať list zo dňa 10.12.2013 adresovaný poľskej strane (ZUS) obsahujúci stanovisko žalovaného k riešeniu situácie 1236 bližšie neidentifikovaných osôb - zamestnancov piatich zamestnávateľov pôsobiacich na území SR.

30.Rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. súd tento doklad pre nedostatok identifikácie osôb, na ktoré by sa dohoda orgánov sociálneho poistenia mala vzťahovať, považoval za neurčitý, nepreukazujúci existenciu dohody o určení legislatívy uplatniteľnej na žalobcu.

31.Žalovaná tak podľa zistenia súdu predčasne posudzovala existenciu sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bez toho, aby uplatniteľná legislatíva bola záväzne určená postupom stanoveným koordinačnými nariadeniami a nimi určeným príslušným orgánom, ktorým je príslušná poľská inštitúcia ZUS, nakoľko v konaní nebolo sporným, že žalobca má bydlisko v Poľskej

republike a podľa čl. 16 ods.2 vykonávacieho nariadenia má uplatniteľné právne predpisy určiť práve inštitúcia členského štátu bydliska dotknutej osoby.

32.Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa v spojení s ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom žalovaná svoj postup vo veci podriadi výsledku určenia uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS.

33.V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa , s tým, že o výške náhrady bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

34.O náhrade trov konania ďalšieho účastníka W. B. M. súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.