Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: KAMON, s. r. o., Dolný Moštenec 205, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 343 251, zastúpený: JUDr. Martin Bicko, advokát, Dukelská 972/7 - 3, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 45 671 974, proti žalovanému: Maroš Grznár, s miestom podnikania 956 02 Urmince 422, IČO: 40 802 621, o zaplatenie 1 737,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. - 154 zo dňa 19. 02. 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 154 zo dňa 19. 02. 2019 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 126,51 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 926,51 eura od 20. 05. 2014 do 28. 10. 2014 a s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,51 eura od 29. 11. 2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II. výrok) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,44 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , , , , a v časti trov konania s poukazom na , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 737,58 eura s príslušenstvom z dôvodu, že ho žalovaný dňa 10. 03. 2014 prostredníctvom e-mailu požiadal o vypracovanie cenovej ponuky na materiál - strešnú krytinu aj s príslušenstvom na základe dodaných podkladov a po vypracovaní cenovej ponuky a jej zaslaní žalovanému tento dňa 17. 03. 2014 opätovne telefonicky požiadal o vypracovanie druhej cenovej ponuky na prístrešky, ktorá mu tiež bola zaslaná elektronicky dňa 17. 03. 2014 a žalovaný dňa 24. 03. 2014 na prevádzke žalobcu vyjadril súhlas s predmetnými cenovými ponukami, na základe čoho žalobca vystavil žalovanému zálohovú faktúru TO8803047 na sumu 500 eur, ktorú žalovaný zaplatil. Na základe úhrady zálohy bola časť objednaného materiálu žalobcom objednaná u dodávateľa a po dodaní materiálu bol žalovaný informovaný, že si ho môže prevziať a toto sa uskutočnilo na viackrát, pričom žalovaný časť objednaného materiálu nepoužil a vrátil ho dňa 06. 10. 2014 a tento vrátený materiál bol vo vystavenej faktúre TO8805100 riadne odrátaný.

Žalovanému bol dodaný materiál vyfakturovaný faktúrou TO8805100 na sumu 3 493,73 eura, z čoho bola odrátaná záloha vo výške 500 eur, pričom nedoplatok predstavoval 2 993,73 eura, ktorý však žalovaný neuhradil do 19. 05. 2014 a až dňa 28. 10. 2014 zaplatil na účet žalobcu sumu 800 eur. Žalobca svoju pohľadávku vo výške 2 187,56 eura dňa 12. 01. 2016 postúpil spoločnosti Cash Global Slovakia s. r. o. na vymáhanie a táto vypracovala pre žalobcu dohodu o splatení uznaného záväzku, na základe ktorej žalovaný zaplatil 9 splátok po 50 eur, a preto zostatok dlžnej sumy predstavuje 1 737,58 eura. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal zadanie objednávky žalobcovi s tým, že vždy, keď mu bola daná cenová ponuka a súhlasil s cenou, tak zaplatil zálohu. Po dodaní materiálu žalobcovi mu telefonovali, aby si ho prišiel prevziať a pri preberaní materiálu musel dlžnú sumu doplatiť, na základe čoho bol vystavený doklad o zaplatení a skladník mu vydal objednaný tovar. Potvrdil, že jeho otec zaplatil pár splátok na základe dohody so spoločnosťou Cash Global Slovakia s. r. o., avšak potom mu povedal, aby to neplatil, nakoľko mu nebola predložená riadna objednávka. Namietal, že niektoré dodacie listy neboli podpísané a ostatné podpisy sa viac zhodujú s podpisom jeho otca, ktorý za neho podpísal aj dohodu o splatení uznaného záväzku. Zaplatená záloha vo výške 500 eur nevykazuje žiadne číslo k danej objednávke a pri objednaní materiálu platil vždy rovnakú zálohu 500 eur. Jeho otec podpísal dohodu o splatení dlhu pre udržanie dobrých obchodných vzťahov, avšak on sa o nej dozvedel až dodatočne. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že cenová ponuka z 10. 03. 2014 a 17. 03. 2014 sa nezhoduje s faktúrou, ktorá bola vystavená v máji a len na strešnej krytine je rozdiel v cene 250 eur a celkovo tento rozdiel predstavuje 594,19 eura. Faktúra bola síce vystavená dňa 12. 05. 2014, ale podľa dodacieho listu mali byť niektoré položky vrátené až o 5 mesiacov, pričom tieto už boli vo faktúre odpočítané. Potvrdil, že na základe e-mailovej komunikácie mu bola vypracovaná cenová ponuka, ale neexistuje žiaden doklad, že by schválil túto cenovú ponuku a na základe nej si objednal materiál elektronickou formou. Namietal, že na dodacích listoch predložených žalobcom by mal byť jeho podpis. Pri zakupovaní materiálov mu bola zaslaná cenová ponuka a keď ju akceptoval, tak dokladom o objednaní materiálu bola vlastne zálohová faktúra, ktorá mu bola vystavená za zloženú platbu a takto sa tovar objednával buď ústne alebo emailom, pričom zálohovú faktúru na sumu 500 eur, ktorú predložil žalobca nemá v účtovníctve. Nevedel sa vyjadriť, čo uhradil dodatočnou platbou v sume 800 eur a pokiaľ pri tejto platbe je variabilný symbol spornej faktúry, tak podľa neho ide o platbu za materiál, ktorý bolo potrebné zaplatiť a zrejme vo firme mu povedali, aby platbu priradil k tomuto symbolu. Trval na tom, že dohodu o splatení uznaného záväzku podpísal jeho otec, ktorý začal splátky aj uhrádzať. Vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 01. 2019 poukazoval na skutočnosť, že žalobcom boli predložené dve faktúry s rovnakým číslom, avšak každá na inú sumu. Na základe dokazovania vykonaného výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu, žalovaného, svedkov C. G., I. N., W.. P. C. a K. N., ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi súd zistil, že žalobca dňa 12. 05. 2014 vystavil faktúru č. TO8805100 na sumu 3 493,73 eura s dátumom splatnosti 19. 05. 2014, ktorou žalovanému fakturoval dodanie materiálu v takom sortimente a množstve, ako je uvedené v tejto faktúre s tým, že z konečnej sumy bola odpočítaná záloha vo výške 500 eur podľa zálohovej faktúry TO8803047 zo dňa 24. 03. 2014 , a preto celková fakturovaná suma, ktorú mal žalovaný uhradiť činila 2 993,73 eura. Žalobca však spolu so žalobou predložil tú istú faktúru s rovnakým číslom a dátumom splatnosti na materiál dodaný žalovanému, avšak na sumu 3 487,58 eura a po odrátaní zálohy 500 eur výsledná fakturovaná suma predstavovala 2 987,58 eura, pričom žalobca na pojednávaní dňa 22. 01. 2019 potvrdil, že predmetom sporu je táto faktúra a nevedel súdu vysvetliť, prečo boli vystavené dve faktúry s rovnakým číslom, ale každá s inou sumou. Vystaveniu faktúry predchádzal e-mail zaslaný žalovaným žalobcovi dňa 10. 03. 2014, ktorým mu poslal nákres strechy s tým, aby žalobca vypracoval cenovú ponuku a táto bola žalobcom vypracovaná pod č. TOCP011914 na sumu 2 367,48 eura a následne zaslaná žalovanému e-mailom, pričom z obsahu odpovede žalovaného vyplýva, že žalobcovi dá vedieť, či súhlasí s touto cenovou ponukou. Žalobca zároveň predložil súdu aj cenovú ponuku č. TOCP017714 zo dňa 26. 03. 2014 na sumu 2 831,85 eura s tým, že zo strany žalovaného zrejme došlo ku zmene rozmerov, a preto bola vypracovaná nová cenová ponuka, avšak k tejto nedoložil žiadnu e-mailovú komunikáciu so žalovaným. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný dňa 17. 03. 2014 telefonicky požiadal o vypracovanie cenovej ponuky na strechu na dva prístrešky, a preto vypracoval cenovú ponuku č. TOCP013614 na sumu 1 040,70 eura, ktorá bola zaslaná žalovanému e-mailom v ten istý deň. Dňa 24. 03. 2014 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. TO8803047 na sumu 500 eur s tým, že mu fakturuje zálohu na strešnú krytinu a žalovaný zaplatil sumu 500 eur do pokladne žalobcu v ten istý deň. Objednávkami zo dňa 25. 03. a 26. 03. 2014 si žalobca u svojho dodávateľa v G. objednal strešnú krytinu spolu s ďalším materiálom a následne po dodaní materiálu vyzval žalovaného na jeho prevzatie. Žalobca predložil ako doklady o prevzatí materiálu žalovaným dodacie listy č. TO19024014 a TO19024314 zo dňa 04. 04. 2014, dodacie listy č. TO19027114 a TO19027214 zo dňa 10. 04. 2014, dodacie listy č.

TO19020514 zo dňa 01. 04. 2014 a č. TO19021714, ktoré sú podpísané aj za žalovaného a ďalšie dodacie listy č. TO19021814 zo dňa 02. 04. 2014, č. TO19047014 zo dňa 12. 05. 2014, č. TO19020014 zo dňa 31. 03. 2014, č. TO19020514 zo dňa 01. 04. 2014 a č. TO19021614 zo dňa 02. 04. 2014, na ktorých však nie sú podpisy preberajúcej osoby. Taktiež žalobca predložil dodací list zo dňa 06. 10. 2014, ktorým mu časť materiálu od žalovaného mala byť vrátená a na tomto je ako odovzdávajúca osoba podpísaný C.. Žalobca zároveň predložil dohodu o splatení uznaného záväzku podpísanú ním dňa 10. 06. 2016 a za dlžníka (žalovaného) podpísanú dňa 20. 06. 2016, pričom podľa tejto dohody sa mal dlžník zaviazať splácať uznaný záväzok z faktúry č. TO8805100 v sume 2 659,67 eura (aj s úrokmi z omeškania), avšak v čl. III tejto dohody je uvedené, že dlžník uhradí svoj záväzok vo výške 3 459,67 eura, a to splátkami po 50 eur mesačne, ktorých malo byť 43 a posledná splátka vo výške 37,50 eura, čiže spolu 2 187,50 eura, i keď v dohode je uvedené spolu 2 187,58 eura. Podľa tejto dohody bolo žalobcovi uhradených 9 splátok po 50 eur, t. j. spolu 450 eur. Žalobca k vyjadreniu zo dňa 11. 12. 2018 pripojil aj výpis zo svojho účtu, podľa ktorého mu žalovaný vkladom v hotovosti na jeho účet zaplatil dňa 28. 10. 2014 sumu 800 eur a ako variabilný symbol uviedol č. 0008805100.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1 737,58 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal z titulu uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným, pričom kúpna zmluva je v upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa z toho vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti vymedzené pre tento typ zmluvy v základnom ustanovení . Ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím bol síce súlad, ale v obsahu zmluvy by chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí, kúpna zmluva nevznikne. Podstatnými časťami (náležitosťami) kúpnej zmluvy sú a) určenie zmluvných strán, b) vymedzenie predmetu kúpy, c) množstvo tovaru, d) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, e) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Po oboznámení sa s písomnými dokladmi a na základe výpovede štatutárnej zástupkyne žalobcu, žalovaného a svedkov mal súd preukázané, aká bola medzi sporovými stranami prax pri uzatváraní kúpnych zmlúv. V prvom rade to bol záujem žalovaného o zakúpenie materiálu na konkrétnu strechu, v dôsledku ktorého oslovil žalobcu e-mailom alebo telefonicky a zároveň mu zaslal náčrt strechy spolu s rozmermi a na základe týchto údajov žalobca vypracoval cenovú ponuku, ktorá obsahovala druh a množstvo materiálu potrebného na daný typ strechy spolu s cenami materiálu. Pokiaľ žalovaný súhlasil s touto cenovou ponukou, zaplatil žalobcovi zálohu na materiál a bola mu vystavená zálohová faktúra, ktorá slúžila ako doklad o objednaní materiálu podľa schválenej cenovej ponuky. Následne žalobca u svojho dodávateľa objednával materiál (väčšinou krytinu), ktorý nemal na sklade a po jeho dodaní kontaktoval žalovaného, aby si materiál prišiel prevziať. Žalovaný si materiál preberal buď osobne alebo prostredníctvom inej osoby na to poverenej a dokladom o odovzdaní a prevzatí materiálu bola buď výdajka alebo dodací list podpisovaný pracovníkom žalobcu a osobou, ktorá materiál prevzala. Po dodaní materiálu si žalobca kúpnu cenu po odpočítaní zálohy fakturoval a vystavená faktúra bola kupujúcemu odovzdaná buď osobne alebo zaslaná e-mailom a jej originál sa doručoval poštou. V prejednávanej veci však nebolo jednoznačne preukázané, ktorú zo žalobcom predložených cenových ponúk schválil žalovaný tým, že dňa 24. 03. 2014 zaplatil zálohovú faktúru na sumu 500 eur, nakoľko žalobca mu predtým k jeho požiadavke zo dňa 10. 03. 2014 vypracoval až dve cenové ponuky a okrem toho dňa 17. 03. 2014 ďalšiu cenovú ponuku a tým žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, čo bolo predmetom kúpy, v akom množstve a za akú cenu, a to v kontexte so skutočnosťou, že žalobca nebol schopný preukázať odovzdanie tovaru žalovanému v takom sortimente, množstve a teda aj cene, ako uviedol vo faktúre č. 8805100. Vychádzajúc z uvedeného a hodnotiac jednotlivé dôkazy v súlade s ustanovením čl. 11 ods. 4 a čl. l5 súd v tomto prípade dospel k záveru, že na základe e-mailovej komunikácie strán a vypracovania cenovej ponuky žalobcom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pretože absentuje niektorá z predpísaných podstatných náležitostí potrebných pre uzatvorenie platnej kúpnej zmluvy, a to v prvom rade vymedzenie predmetu kúpy, keďže z predložených dokladov ani z výpovedí svedkov nemal súd za preukázané, že by si žalovaný objednal u žalobcu tovar na základe cenových ponúk vypracovaných žalobcom v takom rozsahu, ako je uvedené v týchto cenových ponukách, pretože žalobca nad všetky pochybnosti nepreukázal súhlas žalovaného s týmito všetkými cenovými ponukami, ktorý by bolo možné považovať za vymedzenie predmetu kúpy. Za takýto konkrétny súhlas s cenovými ponukami nie je možné považovať ani to, že žalovaný dňa 24. 03. 2014 zaplatil sumu 500 eur na zálohovú faktúru č. TO8803047, pretože z obsahu tejto faktúry nie je možné zistiť, ku ktorej cenovej ponuke sa vzťahuje (žalobca predložil až 3 cenové ponuky, ktoré predchádzali zaplateniu zálohovej faktúry, a to cenovú ponuku na sumu 2 367,48 eura, na sumu 1 040,70 eura a na sumu 2 831,85 eura).

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nepovažoval kúpnu zmluvu za riadne uzavretú, je absencia údaja o množstve tovaru a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, čo vyplýva už z toho, že nebolo preukázané vymedzenie predmetu kúpy a tým aj jeho množstvo a záväzku zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ( ), keď nepreukázal, akým spôsobom si žalovaný objednal tovar podľa cenových ponúk, aký tovar si objednal a v akom množstve a za akú cenu. Iba samotná úhrada zálohovej faktúry za situácie, že žalovanému boli predložené tri rôzne cenové ponuky nepostačuje na preukázanie týchto podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, a to zvlášť za situácie, keď tovar, jeho množstvo a cena uvedené na cenových ponukách nekorešponduje s údajmi na faktúre č. TO8805100, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia pohľadávky, pričom predložil súdu dve faktúry s tým istým číslom, avšak na rozdielne sumy a až na pojednávaní dňa 22. 01. 2019 upresnil, že predmetom sporu je faktúra na sumu 2 987,58 eura a existenciu dvoch faktúr nevedel vysvetliť. Keďže podľa názoru súdu k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami na taký tovar, v takom množstve a za takú cenu ako je uvedený v spornej faktúre č. TO8805100 nedošlo, tak pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny musel vychádzať iba z toho, aký tovar skutočne žalovaný od žalobcu odobral v období po vypracovaní cenových ponúk zo dňa 10. 03. 2014, 17. 03. 2014 a 26. 03. 2014 a zaplatení zálohovej faktúry (24. 03. 2014), pretože kúpnu zmluvu je možné uzavrieť aj ústne medzi prítomnými stranami, keď prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu možno vyvodiť z ich konania. Súd mal za to, že sporové strany uzavreli kúpnu zmluvu iba ohľadom toho tovaru, ktorý žalovaný od žalobcu v uvedenom období skutočne prevzal, a preto bolo potrebné vysporiadať sa s obsahom dodacích listov predložených žalobcom, ako aj s námietkami žalovaného proti ich hodnovernosti produkovanými v priebehu konania. Za platne uzavreté súd považoval iba tie kúpne zmluvy, ktoré boli ústne uzavreté medzi sporovými stranami na základe osobného odovzdania a prevzatia tovaru potvrdeného dodacími listami podpísanými oboma stranami s tým, že kúpna cena bola predávajúcim stanovená v takej výške, za akú sa obvykle predáva odobratý tovar a proti výške kúpnej ceny za jednotlivé položky žalovaný nemal námietky, keďže tento tovar odobral. Vychádzajúc z obsahu týchto dodacích listov a s prihliadnutím na výpovede svedkov C. G., I. N., W.. P. C. a K. N., ktorí sa vyjadrovali k spôsobu odovzdávania tovaru zákazníkom, dospel súd k záveru, že za tovar preukázateľne odovzdaný žalovanému je možné považovať iba ten, ktorý je uvedený na dodacích listoch č. TO19024014, TO19024314, TO19027114, TO19027214, TO19020514, TO19021714, na ktorých je potvrdené prevzatie tovaru uvedením mena N. a podpisom. Na dodacom liste č. TO19024014 je uvedená krytina o výmere 205,13 m2 a na ďalších dodacích listov, ktoré sú podpísané preberateľom je uvedený tovar, ktorý sa tiež nachádza na faktúre č. 8805100 spolu s jeho cenami, a teda súd pri zisťovaní, aký tovar a v akej cene žalovaný odobral od žalobcu vychádzal z týchto dodacích listov a z faktúry, kde boli stanovené ceny za jednotlivé položky. Po porovnaní vyššie uvedených dodacích listov a spornej faktúry súd zistil, že žalovanému bol dodaný tovar, ktorý sa na faktúre č. TO8805100 nachádza pod položkami 19, 21, 22, 23, 24 (z tejto položky iba časť, a to 205,13m2 v hodnote 1 127,41 eura), 35 - 40 a 43 spolu v hodnote 1 426,51 eura. Ďalšie dodacie listy neobsahujú uvedenie mena ani podpis osoby, ktorá mala tovar prevziať, a preto ich súd pri svojom rozhodovaní nemohol vziať do úvahy s poukazom na výpoveď žalovaného, ktorý uvedené dodacie listy namietal a taktiež výpovede svedkov C. G. (uviedol, že každý dodací list by mal zákazník podpísať a v každom prípade by mal existovať podpísaný doklad o vydaní materiálu buď vo forme dodacieho listu alebo výdajky a iba pri pravidelných zákazníkoch sa stávalo, že si materiál menšieho rozsahu zobrali aj bez dodacieho listu - tu však súd uviedol, že v prípade nepodpísaných dodacích listov nejde o materiál menšieho rozsahu), I. N. (potvrdil, že na vydaný tovar bol vždy aspoň jeden doklad, ktorý bol podpísaný zákazníkom a tento potvrdil prevzatie tovaru), W.. P. C. (uviedla, že po prebratí tovaru by mal zákazník podpísať jeho prevzatie a pokiaľ zákazník prevzal tovar bez podpisu dodacieho listu, tak bol vytvorený dodatočne tento list a dával sa zákazníkovi podpísať dodatočne, i keď sa stávalo, že sa na to zabudlo), K. N. (potvrdil, že pri preberaní tovaru sa vypisoval buď dodací list alebo výdajka a tento pre nich slúžil aj ako doklad pre zákazníka a na dodací list alebo výdajku sa vždy podpisovali). Zamestnanci žalobcu však nevysvetlili, prečo sporné dodacie listy na č. l. 22 - 27 nie sú podpísané žalovaným alebo poverenou osobou, i keď sa na týchto nachádza väčšie množstvo materiálu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že na dodacích listoch na č. l. 16 - 21 sa nenachádza jeho podpis, resp. podpis na týchto dodacích listoch nie je jeho podpisom, tak s poukazom na ustanovenie , súd toto jeho popretie považoval za neúčinné, nakoľko ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, avšak žalovaný nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že na sporných dodacích listoch nie je skutočne jeho podpis. Iba samotné popretie pravosti podpisu nepostačuje k tomu, aby ho súd hodnotil za preukázané. V tomto smere súd poukázal aj na výpoveď otca žalovaného K. N., ktorý po nahliadnutí do sporných

dodacích listov uviedol, že ani na jednom z nich nie je jeho podpis a teda bolo povinnosťou žalovaného, aby preukázal, že podpis nepatrí ani jemu. Keďže súd mal za preukázané uzavretie kúpnej zmluvy iba na tovar v cene 1 426,51 eura, tak pri rozhodovaní o pohľadávke žalobcu musel vychádzať z tejto ceny a zo skutočnosti, že žalovaný na tento tovar zaplatil dňa 24. 03. 2014 zálohu vo výške 500 eur, ktorú bolo potrebné odpočítať a taktiež dňa 28. 10. 2014 na účet žalobcu vložil sumu 800 eur s variabilným symbolom z čísla spornej faktúry, a preto po odpočítaní sumy 1 300 eur predstavuje nedoplatok žalovaného na kúpnej cene za ním odobratý tovar v sume 126,51 eura. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 126,51 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 926,51 eura od 20. 05. 2014 do 28. 10. 2014 (žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tejto sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do 28. 10. 2014, keď zaplatil sumu 800 eur) a s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,51 eura od 29. 11. 2014 do zaplatenia tak, ako požadoval žalobca, i keď žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 126,51 eura už od 29. 10. 2014, a to v zmysle , a vo výške stanovenej ustanovením nariadenia vlády SR č. , nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zvyšku fakturovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Zároveň súd vo zvyšku nad priznanú sumu 126,51 eura s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s dokladom predloženým žalobcom nazvaným ako dohoda o splatení uznaného záväzku a po oboznámení sa s ním, ako aj po ďalšom vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že ide o neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie , , , pretože tento nebol podpísaný konajúcou osobou, teda žalovaným, čo vyplynulo z výpovede žalovaného, ako aj z výpovedí svedkov W.. C. a K. N. a aj následného konania K. N., ktorý na základe tejto dohody podpísanej ním začal uhrádzať dohodnuté splátky. Uvedenú dohodu nemožno považovať ani za riadne uznanie záväzku v zmysle , keďže záväzok žalovaného v tomto doklade nie je určitým a presným spôsobom špecifikovaný a v dohode sa nachádza viacero údajov o výške dlhu a ani súčet splátok nezodpovedá tomu, čo je v dohode uvedené ako dlh. V rámci dokazovania bolo taktiež preukázané, že v čase podpísania tejto dohody dlh žalovaného v takom rozsahu ako je uvedený v dohode ani neexistoval. Na uvedenú dohodu preto súd nemohol prihliadať pri svojom rozhodovaní a mohol vychádzať iba z toho, uzavretie akej kúpnej zmluvy bolo medzi sporovými stranami preukázané. Rovnako nebolo možné v zmysle za uznanie zvyšku dlhu považovať ani plnenie poskytnuté na základe dohody o splatení uznaného záväzku v sume 450 eur, pretože toto plnenie nebolo poskytované žalovaným ako dlžníkom, ale inou osobou. Ani platba žalovaného vo výške 800 eur zo dňa 28. 10. 2014 nie je takýmto uznaním zvyšku dlhu, pretože z tohto úkonu žalovaného nie je možné usudzovať, že týmto plnením uznáva aj zvyšok záväzku tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Pokiaľ ide o platby vykonané otcom žalovaného na základe dohody o splatení uznaného záväzku vo výške 450 eur, tak rovnako aj žalovaným bolo potvrdené, že tieto splátky uhrádzal jeho otec, a preto nebolo možné ich započítať na kúpnu cenu, keďže nešlo o platby zo strany žalovaného ako dlžníka, ale tretej osoby, ktorá plnila žalobcovi bez právneho dôvodu.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu sporových strán v konaní, pričom žalobca mal úspech v rozsahu 7,28 % (bola mu priznaná suma 126,51 eura z vymáhanej sumy 1 737,58 eura) a žalovaný v rozsahu 92,72 %, a preto čistý úspech žalovaného predstavuje 85,44 % (92,72 % mínus 7,28 %) a z toho dôvodu súd priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 85,44 %, o výške ktorých rozhodne podľa samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti vydanému rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Mal za to, že žalovaným predložené podanie zo dňa 27. 04. 2018 (odpor proti platobnému rozkazu), neobsahovalo náležitosti riadneho podania v zmysle , nakoľko nebolo vlastnoručne podpísané. Na uvedenom podaní sa nachádza iba mechanickými prostriedkami (písacím strojom) napísané meno žalovaného v tvare „C. N.“. V žiadnom prípade nemožno takýto prejav považovať za podpis na podaní, ktorý vyžaduje ustanovenie . Ustanovenie stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať podanie adresované súdu. Popri týchto všeobecných náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením. Akékoľvek podanie urobené vo vzťahu k súdu však musí vždy obsahovať náležitosti podľa . Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie

vlastnoručný podpis podávateľa na listine. Ak ide o vlastnoručný podpis, zákon nestanovuje, čo presne sa podpisom rozumie, t. j. či je podpisom rukou písané meno a priezvisko alebo stačí len priezvisko alebo aj iný symbol alebo označenie, ktoré osoba vlastnou rukou napísala a ako podpis používa. Podpisom sa vo všeobecnosti rozumie rukou napísané priezvisko alebo iný identifikačný znak osoby, pričom celý podpis nemusí byť čitateľný, spravidla by malo byť čitateľné aspoň prvé písmeno a z ďalších ťahov by mala vyplývať poznateľnosť skutočnosti, že ide o podpis. Preto možno uzavrieť, že za podpis treba považovať vlastnou rukou písaný znak alebo slovo, pri ktorom nie je pochybnosť o tom, že ide o prejav vôle osoby, ktorá ho robí. Napokon musí byť z podania zrejmé, čo sa podaním sleduje. Z podania tak musí byť zjavné, čo je jeho obsahom, predovšetkým, aké právne následky sa ním v procesnoprávnych vzťahoch sledujú. Z podania žalovaného zo dňa 27. 04. 2018 nie je vôbec zrejmé, čoho sa domáha, a preto nespĺňa požiadavky stanovené v . Z uvedeného vyplýva, že súd len formálne a mechanicky prijal podanie zo dňa 27. 04. 2018 bez toho, aby sa oboznámil s jeho obsahom a skúmal požadované náležitosti na podanie a na to, aby boli vyvolané účinky odporu. Účinky odporu boli podaniu zo dňa 27. 04. 2018 priznané len preto, že súd mechanicky videl v spise podanie žalovaného s označením „odpor proti platobnému rozkazu...“. Nezaoberal sa jeho obsahom a splnením podmienok. Preto ostal platobný rozkaz v platnosti a vo veci sa nemalo pojednávať a nemal byť vydaný rozsudok. S týmto najdôležitejším argumentom sa súd v rozsudku nijako nevysporiadal. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tak je daný dôvod odvolania podľa . Nesprávnosť skutkových zistení vidí v tvrdení súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, čo bolo predmetom kúpy a v akom množstve, a teda aj za akú cenu, a to v kontexte s odovzdaním tovaru. Poukázal na to, že logicky a chronologicky popísal uzavretie obchodu, platby a prevzatie tovaru. Navyše sa súd vôbec nevysporiadal a ani neprihliadol na klamlivé, zmätočné a nelogické výpovede žalovaného, v dôsledku čoho je celé rozhodnutie absolútne nepresvedčivé. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu (zjavne zmätočne) navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže ho k náhrade trov prvostupňového konania a trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom ( , ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v časti II. a III. výroku zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade namietal vady odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, ktoré mali spočívať v riadnom nepodpísaní tohto podania a nejasnosti jeho obsahu, z ktorého nie je vôbec zrejmé, čoho sa žalovaný domáhal. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odpor žalovaného doručený súdu prvej inštancie dňa 27. 04. 2018 bol žalovaným riadne odôvodnený, avšak podpísaný bol len mechanicky (písacím strojom), a to uvedením jeho mena a priezviska „C. N.“. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Súd prvej inštancie uvedenú vadu podania zistil a uznesením č. k. - 81 zo dňa 29. 05. 2018 postupom podľa vyzval žalovaného na jej odstránenie v lehote 12 dní od doručenia tohto uznesenia tak, že predloží súdu podpísaný odpor v dvoch rovnopisoch. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 01. 06. 2018, ktorý na výzvu reagoval dňa 06. 06. 2018, kedy osobne doručil do podateľne súdu dva vlastnoručne podpísané rovnopisy odporu proti platobnému rozkazu. Keďže odpor žalovaného bol podaný s vecným odôvodnením, súd platobný rozkaz

Okresného súdu Topoľčany č. k. - 50 zo dňa 13. 04. 2018 podľa v celom rozsahu zrušil. Vydané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 07. 2018. Podľa názoru odvolacieho súdu bol vyššie uvedený procesný postup súdu prvej inštancie realizovaný v súlade so zákonom, a preto mu po právoplatnom zrušení platobného rozkazu nič nebránilo v tom, aby vec prejednal a meritórne rozhodol na nariadenom pojednávaní.

12. Druhá odvolacia námietka žalobcu sa týkala nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcu čo do predmetu kúpy, jeho množstva a ceny. Žalobca tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal a ani neprihliadol na klamlivé, zmätočné a nelogické výpovede žalovaného, v dôsledku čoho je celé rozhodnutie absolútne nepresvedčivé. Odvolací súd sa po preskúmaní veci a napadnutého rozhodnutia nestotožnil ani s touto odvolacou námietkou a konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením . V tejto súvislosti odvolací súd ďalej poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa , ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.