Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD.v právnej veci žalobcu: A. B., 072 21 Nacina Ves 256, IČO: 51 871 297, právne zastúpený: JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5265 zo dňa 9.11.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Košice (ďalej ako prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. 189/20/O zo dňa 31.08.2020 uložil pokutu žalobcovi vo výške 5000 Eur podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v vyššie uvedeného zákona.

2. Prvostupňový správny orgán pri výkone inšpekcie práce zistil, že došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie č. IKO-131-53-2.4/P-A28-20 zo dňa 10.06.2020. Dňa 08.06.2020 o 13.55 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu: A. B., pracovisko: stavba Apartmánový dom rezidencia Šírava. Na základe kontroly bolo zistené, že zamestnávateľ A. B. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 08.06.2020 o 13.55 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: C. D. a E. F.. Tieto osoby vykonávali pomocné stavebné práce a žalobca nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (). Na základe týchto skutočností vypracoval inšpektor práce protokol č. č. IKO-131-53-2.4/P-A28-20 zo dňa 10.06.2020, ktorý bol 20.07.2020 prerokovaní so žalobcom.

3. Žalobca sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty včas odvolal. V odvolaní uviedol, že C. D. a E. F., obaja zhodne uviedli, že na vykonaní práce na predmetnom stavenisku sa dohodli s pánom B., st., teda nie so žalobcom a preto je sankcia podľa jeho názoru nezákonná. Sankcia postihuje žalobcu, ktorý za vzniknutú situáciu nenesie žiadnu právnu zodpovednosť. Taktiež žalobca nesúhlasí s opisom

rozhodných skutočností a zastáva názor, že správny orgán vychádzal z nesprávneho jazykovo-logického výkladu vyjadrení uvedených v zápisnici.

4. Národný inšpektorát práce (ďalej ako žalovaný) rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5265 zo dňa 9.11.2020 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 189/20/ O zo dňa 31.08.2020 o uložení pokuty potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce dňa 08.06.2020 o 13.55 h, pri kontrole nelegálneho zamestnávania a zisťovaní skutkového stavu priamo na pracovisku účastníka konania (žalobcu) - Stavba apartmánový dom rezidencia G., B. XXX, bolo inšpektormi práce zistené, že prácu, pomocné stavebné práce, vykonávali 2 fyzické osoby: C. D. a E. F.. Inšpektori práce priamo na pracovisku zistili akú prácu obe fyzické osoby vykonávali, overili ich totožnosť a spísali s nimi zápisnice o podaní informácií. Nakoľko mal žalovaný správny orgán z vykonaných dôkazov a uvedenej správnej úvahy presne zistený skutkový stav veci, nebola napriek námietke účastníka konania (žalobcu) o nesprávnom zistení skutkového stavu veci, dôvodné doplňovať dokazovanie.

5. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zobral na vedomie predloženie čestného prehlásenia C. D. a E. F. zo dňa 14.08.2020, v ktorom sa uvádzalo, že obaja spoločne vykonávali pomocné stavebné práce len na základe výlučnej žiadosti pána B. F.. Zo strany jeho syna, účastníka konania (žalobcu) neboli nikdy oslovení o možnosti výkonu práce v jeho prospech. O skutočnosti, že zhotoviteľom diela nie je Kaločay st., ale účastník konania (žalobca) sa dozvedeli až dňa, kedy bola vykonaná kontrola zo strany inšpektorátu práce. K danej veci žalovaný skonštatoval, že tieto osoby neboli účastníkom konania v tomto prípade a taktiež žalovaný poukázal na to, že skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba osvedčenými, a preto v žiadnom prípade správny orgán nie je viazaný obsahom čestného vyhlásenia.

6. Ďalej žalovaný uviedol že dodatočné podané tvrdenia účastníkom konania, ktoré by vzbudzovali dôvodnú pochybnosť o skutočný stav veci sú iba umelo a dodatočne vytvorené účastníkom konania (žalobcom) s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie. K námietke o výške udelenej sankcie žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán v súlade s dikciou zákona bol povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, nemal možnosť o správnom delikte nerozhodnúť. Zákon jednoznačne určuje rozpätie výšky pokuty preto bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zohľadniť všetky skutočnosti kritéria pri rozhodovaní o výške pokuty toto rozhodnutie prvostupňový správny orgán náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá, jeho odôvodnení sa neprieči ani obsahu spisu, a ani zásadám logického myslenia.

II.

Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa .

8. Prvou žalobnou námietkou žalobcu vo vzťahu k nezákonnosti rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca poukázal na to, že C. D. a E. F., sa dohodli na vykonaní práce na predmetnom stavenisku s pánom B. starším a nie so žalobcom. Pán B. starší túto skutočnosť potvrdil. Žalobca je preto toho názoru, že prípadná zákonná sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, tak ako mu bolo kladené za vinu, by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by bolo nespochybniteľne preukázané na základe existujúceho dôkazného stavu veci, že s menovanými osobami ako zamestnávateľ dohodol rozsah a druh práce, prípade odmenu bez toho, aby bol založený s nimi ako zamestnancami pracovnoprávny vzťah v zmysle osobitného právneho predpisu. Žalobca taktiež uviedol, že nikdy nepoveril pána B., st. z vlastnej iniciatívy dohodnúť výkon práce s menovanými osobami. Za účelom preukázania tohto tvrdenia žalobca predložil čestné prehlásenie C. D. a E. F..

9. Druhá žalobná námietka sa týkala nesprávneho zisteného skutkového stavu veci, kedy žalobca tvrdí, že žalovaný pri vydávaní rozhodnutia postupoval jednostranne v neprospech žalobcu, vychádzal hlavne z nesprávneho právneho posúdenia čestného prehlásenia C. D. a E. F..

10. Na základe uvedeného bol žalobca toho názoru, že ním podaná žaloba je v celom rozsahu plne dôvodná a preto žiada súd zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.03.2021 uviedol, že žalobca používa totožná argumenty, ako tomu bolo v odvolaní a vo vyjadrení k správnemu konaniu, ku ktorým už správny orgán zaujal stanovisko. Ďalej žalovaný uviedol, že obaja zamestnanci pracovali na pracovisku žalobcu a inšpektori práce počas výkonu inšpekcie práce kontaktovali investora stavby, ktorým je obchodná spoločnosť Zemplínska šírava, s.r.o.. a konateľ tejto spoločnosti potvrdil inšpektorom práce, že kontrolované fyzické osoby C. D. a E. F., sú zamestnancami podnikateľa A. B., ktorému zákazku investor zadal.

12. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že obrana žalobcu sa javí ako účelová, v snahe využiť prítomnosť jeho otca na pracovisku. Zo zápisníc o podaní informácie zo dňa 08.06.2020 je zjavné že kontrolované fyzické osoby sa dohodli s pánom B. (žalobcom) a na miesto výkonu práce ich doviezol jeho otec. Z ich výpovede je zrejmé, že sa dohodli so živnostníkom. Je teda zrejmé, že rozlišovali medzi živnostníkom a jeho otcom.

IV.

Replika

9. Žalobca v replike zo dňa 26.05.2021 uviedol, že stále trvá na tom, že nikdy nepožiadal, resp. nepoveril pána B. F., aby pána C. D. a E. F. oslovil s ponukou práce bez toho, aby mali platne uzatvorený pracovnoprávny vzťah s ním ako zamestnávateľom. Pán B. st. z vlastnej iniciatívy bez jeho vedomia dohodol výkon prác s menovanými osobami. Za účelom preukázania tohto tvrdenia predložil aj dôkaz čestné prehlásenie menovaný osôb. Na základe uvedeného považuje žalobca sankciu za nezákonnú, keďže postihuje osobu, ktorá za vzniknutú situáciu nenesie podľa jeho názoru žiadnu právnu zodpovednosť. Žalobca taktiež nesúhlasí so subjektívnym názorom žalovaného pri posudzovaní čestného prehlásenia a nepovažuje popis rozhodných skutkových okolností z jeho strany za účelovú obranu, v snahe vyhnúť sa zákonom určenej sankcie za porušenie príslušných zákonných predpisov. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávne právne vec posúdil a pri vydávaní rozhodnutia postupoval jednostranne v jeho neprospech.

V.

Duplika

10. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou zo dňa 29.06.2021, v ktorej uviedol, že žalobca vo vyjadrení zopakoval a zhrnul svoje námietky. Žalovaný skonštatoval, že so všetkými námietkami sa už úplne a dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a následne vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaný zotrval na tom, že oba správne orgány prihliadli na všetky vyjadrenia a dôkazy, relevantné dôkazy popísali a vyhodnotili v odôvodnení rozhodnutí a s ohľadom na uvedené fakty, konštatovanie inšpektorátu práce o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Inšpektorát práce správny delikt náležite v správnom konaní preukázal a uviedol správnu úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení zisteného skutkového stavu veci. Na základe uvedeného navrhuje žalovaný aby správny súd žalobu zamietol.

VI.

Konanie na Správnom súde

11. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove

na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.

13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 05.03.2024 rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

VII.

Relevantná právna úprava

14. Podľa účinného v čase inšpekcie práce (ďalej len ) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

15. Podľa Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

16. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vykonania inšpekcie (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

17. Podľa nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

18. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vykonania inšpekcie (ďalej len zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

19. Podľa § 16 ods. 1 zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce a) umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, b) poskytovať informácie o zistených neodstrániteľných nebezpečenstvách, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnancov alebo iných fyzických osôb, c) umožniť odobratie nevyhnutne potrebného množstva vzoriek materiálov alebo látok na účely rozboru, d) umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, e) predložiť na požiadanie alebo najneskôr

v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu k týmto osobám.

20. Podľa § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce a) všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov, b) meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác, c) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce.

21. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur.

22. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

23. Podľa o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

24. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

25. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

26. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

28. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

29. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

30. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

31. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

32. Podľa § 39 ods. 1 správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.

Právny názor správneho súdu

35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

36. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná a preto správnu žalobu podľa zamietol.

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb bez toho, aby s nimi mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného právneho predpisu (). Dôležité bolo v tomto konaní posúdiť, či žalobca niesol právnu zodpovednosť za to, že osoby, ktoré vykonávali prácu na pracovisku pracovali na jeho pokyn a bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu s ním.

38. Zákonná definícia pojmu závislá práca je vymedzená ako práca vykonávaná:- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (vzťah subordinácie),- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,- podľa pokynov zamestnávateľa,- v mene zamestnávateľa,- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,- za mzdu alebo odmenu. Účelom zákonnej definície pojmu závislej práce je stanoviť kritériá, aby v aplikačnej praxi bolo možné objektívne rozlišovať medzi prácou jednotlivca vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu a medzi inými pracovnými aktivitami jednotlivca, ktoré v pracovnoprávnom vzťahu vykonávané nie sú. tzv. pozitívnym spôsobom vymedzuje rozsah pracovnoprávnych vzťahov, v akých môže byť závislá práca vykonávaná. Ide taxatívne o pracovný pomer a o obdobné pracovné vzťahy a o tzv. iné pracovnoprávne vzťahy;

výkon závislej práce v takýchto iných pracovnoprávnych vzťahoch však môže byť len výnimočný a len za podmienok ustanovených v .

39. V zmysle rozsudku NSS SR sp. zn.: zo dňa 20.12.2022 : „ Ak bola zo strany zamestnávateľky využívaná závislá práca fyzickej osoby bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, čím sa dopustila porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a bola jej za správny delikt podľa zákona o službách zamestnanosti uložená pokuta.“

40. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci, ktoré malo viesť k nezákonnosti rozhodnutia má súd za to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadne toho na koho pokyn vykonávali fyzické osoby pomocné práce. Žalobcova argumentácia, že nikdy nepožiadal pána B. st. (svojho otca) aby C. D. a E. F. oslovil s ponukou práce nie je opodstatnená, keďže inšpektori práce priamo na pracovisku zistili akú prácu obe fyzickej osoby vykonávali a spísali s nimi zápisnice o podaní informácií. Zo zápisníc jasne vyplýva, že fyzické osoby vykonávajúce prácu sa dohodli s pánom B., ale žiadnu zmluvu nepodpísali. Prítomnosť dvoch kontrolovaných fyzických osôb na pracovisku bola zistená inšpektormi práce a to priamo pri výkone ich práce a to, že išlo o pracoviská žalobcu potvrdil inšpektorom práce investor stavby. V danom prípade neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že nevedel o vykonávaní ich práce, keďže správnemu orgánu osvedčil túto skutočnosť investor stavby, ktorý zadal žalobcovi zákazku.

41. Žalobná námietka ohľadne predloženia prehlásení kontrolovaných osôb nie je dôkazom, tak ako sa domnieva žalobca, pretože tieto osoby neboli účastníkmi konania a skutočnosti, ktoré uviedli v čestnom prehlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba osvedčenými a preto nebol správny orgán ich obsahom viazaný. Správny orgán správne vyhodnotil jeho obsah ako iný dôkaz podľa § 32 správneho poriadku, kedy toto čestné prehlásenie bolo predložené, až keď hrozila žalobcovi pokuta, čo znížilo jeho dôveryhodnosť. Čestné prehlásenie bolo spísané za obe osoby na jednej listine, predtlačené a teda zjavné, že obe osoby podpísali iba predtlačený text. Ďalším nesúladom je pre správny súd skutočnosť, že obsah čestného prehlásenia nie je totožný s vyjadreniami kontrolovaných osôb podanými v zápisniciach priamo v deň kontroly bezprostredne inšpektorom práce. Zo zápisníc nevyplývala skutočnosť, že by kontrolované osoby v deň kontroly a v čase poskytnutia informácií inšpektorom práce nemali vedomosť o tom pre koho prácu vykonávali. Podľa názoru správneho súdu obe kontrolované osoby rozlišovali žalobcu a jeho otca. Pracovisko, na ktorom sa vykonávala práca bolo pracoviskom žalobcu a tieto práce z logického hľadiska nemohli byť vykonávané pre inú osobu. Správny súd poukazuje na § 39 správneho poriadku, kedy správny orgán môže pripustiť namiesto dôkazu čestné vyhlásenie účastníka konania, ale ako z dikcie zákona vyplýva, nie je to jeho obligatórna povinnosť. Súd má taktiež za to, že táto žalobcova námietka je iba umelo a dodatočne vytvorená s cieľom sa vyhnúť zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie a správny orgán podrobne uviedol, na základe akých hodnotiacich právnych záverov nebolo možné očakávať od prípadných ďalších dôkazov a ich hodnotenia iný právny záver, než ten ku ktorému dospel pri vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi.

42. Správny súd tak nezistil pochybnosti v logickej a vyčerpávajúcej argumentácii žalovaného k odvolacej námietke žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti súd predovšetkým poznamenáva, že hodnotiacim právnym kritériom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi boli objektívne zistenia o právne neprijateľnom spôsobe zamestnávania osôb žalobcom podľa . Súd konštatuje, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správne zistili vo veci skutkový stav, na ktorý následne aj aplikovali správne ustanovenia právnych predpisov o nelegálnom zamestnávaní.

43. Pre úplnosť správny súd dodáva, že uloženie sankcie za porušenie zákonom uložených povinností vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá ak sa zistí nelegálne zamestnávanie v prípade jednej fyzickej osoby je stanovená minimálna výška pokuty 2.000,- Eur a jej maximálna výška je limitovaná sumou 200.000,- Eur a v prípade, ak ide o zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne tak najmenej 5.000,- Eur ( písm .a) bod 1 ). Správny súd teda konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty.

44. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe inšpektorátu práce, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

45. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa a , zmysle, ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).