Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-37-2020.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Subarea
15Co/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Z. XX/XX, proti žalovaným v rade: 1/ SPRACOVANIE ÚČTOVNÍCTVA, s.r.o., IČO: 50 223 364, so sídlom Bratislava, Kremnická 26, 2/ Auctio Group s. r. o., IČO: 50 805 126, so sídlom Bratislava, Sabinovská 1903/8 a 3/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. X., ul. Y. XXX/X, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaných 1/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. 2C/40/2019-55 zo 17. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .
II. Uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno žalovanému 3/ odvolaním napadnutým uznesením o nariadení neodkladného opatrenia I. zakázal nehnuteľnosť: byt č. XX na X p. vo vchode XX bytového domu N. E. OČ. XX, XX, XX so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/XX, na parcele registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/XX a parcele registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, okres P., obec P., v katastrálnom území P., ktorý bol v podiele 1/2 vo vlastníctve žalobcu, scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2C/40/2019; II. uložil žalovanému 3/ povinnosť znášať užívanie nehnuteľnosti: byt č. XX na X p. vo vchode XX bytového domu N. E. OČ. XX, XX, XX so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/XX, na parcele registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/XX a parcele registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, okres P., obec P., v katastrálnom území P., žalobcom a jeho blízkymi osobami, ktoré byt užívali ku dňu vykonania dražby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2C/40/2019.
2. Neodkladné opatrenie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) o úprave neodkladných opatrení. Okresný súd ako súd prvej inštancie poukázal na to, že neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasledujúcich CSP je výnimočným inštitútom, ktorého úlohou je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd došiel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na právach jeho a jeho príbuzných, s ktorými zdieľa spoločnú
domácnosť. Súd po vykonanom dokazovaní v rozsahu oboznámenia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu, keď žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na právach jeho a jeho príbuzných, s ktorými zdieľa spoločnú domácnosť. V prejednávanej veci žalobca inicioval nariadenie neodkladného opatrenia v nadväznosti na podanie žaloby, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej došlo k predaju nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Bolo osvedčené, že na základe realizácie dražby a notárskej zápisnice č. N 334/2019, Nz 37380/2019, NCRIs 38196/2019 zo dňa 30.10.2019, sa vydražiteľom predmetu dražby (spornej nehnuteľnosti) stal žalovaný 3/, ktorý je aktuálne zapísaný ako vlastník vydraženej nehnuteľnosti v podiele 1/2 na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca v žalobe vo veci samej však spochybnil zákonnosť dobrovoľnej dražby v dôsledku porušenia viacerých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň poukázal na to, že vydražiteľ (žalovaný 3/) sa začal domáhať vypratania vydraženej nehnuteľnosti, čo podložil listinným dôkazom, a to Výzvou na odovzdanie predmetu dražby, pričom súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že vo vydraženom byte má žalobca hlásený trvalý pobyt. Okresný súd konštatoval, že žalobca osvedčil všetky predpoklady potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia, preto jeho návrhu vyhovel.
3. Proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podali odvolanie žalovan 3/ a 1/. Žalovaný 3/ v odvolaní uviedol, že s jedným z obligatórnych predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Uznesenie súdu prvej inštancie odoberá žalovanému 3/ právne panstvo nad bytom, keď mu bolo zakázané s predmetom jeho vlastníctva nakladať. Súd nezobral do úvahy objektívnu skutočnosť, že s vlastníctvom bytu sú spojené nevyhnutné náklady, ktoré musí vlastník bytu uhrádzať. Za vylúčenú považuje prípadnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že žalobca a jemu blízke osoby môžu užívať byt byť bezodplatne a v celom rozsahu na ťarchu vlastníka, lebo ho môže užívať aj žalovaný 3/ ako vlastník bytu. Žalovaný 3/ uviedol, že súd úplne rezignoval na svoju zákonnú povinnosť vychádzať pri rozhodnutí o neodkladnom opatrení z princípu proporcionality, nesprávne právne posúdil vec a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaný 3/ mal za to, že okresný súd svojím uznesením poskytol ochranu zjavne neodôvodnenému / neexistujúcemu nároku, pričom, ale takémuto nároku nie je možné v zmysle právneho platného stavu a ustálenej judikatúry poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V predmetnej žalobe žalobca spochybňuje dotknutú záložnú zmluvu, pričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetná pohľadávka žalovaného 1/ bola čo i len sčasti uspokojená. Hoci okresný súd v časti odôvodnenia uznesenia uvádza, že žalobca vo veci samej spochybnil zákonnosť dobrovoľnej dražby v dôsledku porušenia viacerých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, tak súd vôbec neuvádza porušenie ktorého ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách považoval pre svoje rozhodovanie za osvedčené pre účel vydania neodkladného opatrenia. Žalovaný 3/ zdôraznil, že predmetom dražby bola 1 bytu a znalecký posudok ohodnotil predmet dražby na 30 500 €, čo znamená, že stanovil cenu bytu na 61 000 €, ktorá cena je ešte o 8000 € vyššia ako žalobcom uvádzaná horná hranica ceny obdobných bytov v danej lokalite. Na základe uvedeného žalovaný 3/ má za to, že predmetná záložná zmluva je platná a pri realizácii predmetnej dobrovoľnej dražby bol dodržaný zákon o dobrovoľných dražbách. Podľa jeho názoru okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.
4. Žalovaný 1/ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, z čoho usúdil, že existuje hrozba nezákonného vypratania. Jediný, kto postupoval evidentne a preukázateľne v rozpore so zákonom bol práve žalobca, a ten sa dovoláva súdu bez primeraných dôvodov, aby bol ochránený ním zapríčinený nezákonný stav. Žalovaný 3/ - vydražiteľ, podľa dostupných informácií umožnil aj F. T. právnu aj faktickú možnosť dočasne zotrvať v predmetnom byte aj na základe návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá sa neuzavrela s dôvodom na jej strane. Žalovaný 3/ rovnako ako ani žalovaný 2/ - dražobník, nevykonal žiaden faktický úkon, podľa ktorého by mohol súd mať za to, že existuje obava nezákonného vypratania. Podľa názoru žalovaného 1/ existuje zjavná a zásadná nespravodlivosť vydaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nerešpektovalo zásady proporcionality. Súd neodkladným opatrením uložil bez opodstatneného dôvodu, ktorým malo byť predčasné konštatovanie pravdepodobnej úspešnosti merita spornej veci t.j. právneho názoru súdu a dôvodnej obavy, že dobrovoľná dražba by mala byť z nejakého dôvodu neplatná,
respektíve, že bude uplatnený zákonný postup. Súd uložil žalovanému 3/ viaceré povinnosti, ktorými de facto nielen absolútne obmedzil viaceré dispozitívne právo žalovaného 3/ ako spoluvlastníka bytu, ale neuložil naproti tomu žalobcovi žiadnu primeranú povinnosť kaucie, respektíve priamej náhrady nepochybne vzniknutých nákladov. Žalovaný 1/ v odvolaní sa vyjadril aj k žalobe samej, kde poukázal na to, že neexistuje žiaden spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke. Ďalej poukázal na žalobcom uplatnené započítanie pohľadávok, ktoré považoval za neplatné, cenu určenú znaleckým posudkom ohľadne ohodnotenia bytu za primeranú a notársku zápisnicu z dražby o osvedčení priebehu dražby za správne vyhotovenú. Žalobu žalobcu ohľadne neplatnosti dražby považuje za účelovú, pretože žalobca sám, ako aj dlžníci z pôžičiek, sú evidentne neplatiči. Voči žalobcovi sú vedené iné exekúcie a výkon záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti žalovaným 1/ bol jediným a posledným možným prostriedkom vymoženia oprávnenej pohľadávky. Na základe uvedeného žalovaný 1/ navrhol uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia zrušiť.
5. Žalobca vo vyjadreniach k odvolaniam žalovaného 1/ a žalovaného 3/ zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch, navrhol dobrovoľnú dražbu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vyhlásiť za neplatnú. 6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení sa k vyjadreniam žalobcu zo dňa 13. januára 2020 a 05. februára 2020 poukazoval na opakované osočovanie, ohováranie a invektívy útoky žalobcu voči žalovaným. Rovnako zopakoval svoje tvrdenie ohľadne nespotrebiteľského vzťahu a neexistencie úžerníckych úrokov pri zmluvách o pôžičke a ustálení znaleckého ohodnotenia. K argumentácii žalobcu, že zákon neuvádza komu má odovzdať predmet dražby uviedol, že to vyplýva zo samotného znenia kontextu zákonného ustanovenia, keďže žalobca svoju najdôležitejšiu povinnosť odovzdať predmet dražby po jeho vydražení vedome a aktívne porušil. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že žalobca nemá žiaden dôkaz, o čo opiera svoje tvrdenia o organizovanom podvode. Následne poukázal na rozdelenie výťažku z dobrovoľnej dražby a uspokojenie prednostného veriteľa. Ohľadne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalobca nemá žiaden relevantný dôvod trvať na preukázaní vzájomne vykonaných plnení medzi ním a žalovaným 1 /. Súd nemá suplovať nespôsobilosť žalobcu viesť procedurálne úkony a zaťažovať tým ostatných žalovaných. Žalovaný 1/ opätovne žiadal, aby súd bezodkladne rozhodol o odvolaniach voči neodkladnému opatreniu a neodkladné opatrenie zrušil a následne meritórne rozhodol o celej veci a žalobu zamietol.
7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 11. marca 2020 zdôraznil, že odvolanie podané žalovaným 1/ je podané po zákonom stanovenom termíne. V ďalšej časti svojho vyjadrenia zopakoval doterajšie tvrdenia. Na záver opätovne navrhol, aby súd v merite veci vyhovel žalobe a určil, že dobrovoľná dražba je neplatná.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 3/, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a odvolanie žalovaného 1/ odmietol podľa § 386 písm. a) CSP, a na základe odvolania žalovaného 3/ uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
10. Žalovanému 1/ právnickej osobe Spracovanie účtovníctva, s. r. o., Bratislava, bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené do vlastných rúk dňa 2. januára 2020. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia na pošte dňa 21. januára 2020, pričom odvolanie bolo doručené na Okresný súd Brezno dňa 22. januára 2020. Lehota na podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP je 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Pri počítaní lehôt v zmysle § 121 ods. 2, 4 a 5 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
11. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia na pošte dňa 21. januára 2020, pričom uznesenie okresného súdu mu bolo doručené už 2. januára 2020.
15 dňová lehota na podanie odvolania tak uplynula 17. januára 2020. Pokiaľ žalovaný 1/ podal odvolanie až 21. januára 2020, odvolanie podal oneskorene. Vzhľadom na oneskorené podanie odvolania, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než v zmysle § 386 písm. a) CSP odvolanie odmietnuť.
12. Žalovaný 3/ podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia mu bolo doručené dňa 20. decembra 2020, odvolanie podal na pošte 7. januára 2020. Aj keď 15 deň lehoty na podanie odvolania pripadol na 4. januára 2020, išlo o sobotu, ďalším dňom bola nedeľa, a 6. januára 2020 bol pondelok - sviatok. Z týchto dôvodov sa posledný deň lehoty posunul na 7. januára 2020 ako na najbližší nasledujúci pracovný deň v zmysle § 121 ods. 4 CSP. Odvolací súd sa preto odvolaním žalovaného meritórne zaoberal.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
16. Tak ako na to správne poukázal aj okresný súd ako súd prvej inštancie, v zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V tomto prípade dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neznamená to však, že musí ísť o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
17. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby žalovanému 3/ ako vydražiteľovi bolo zakázané vydraženú nehnuteľnosť, ktorú žalovaný nadobudol v podiele 1/2 scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť, a to do právoplatného skončenia konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zároveň bola žalovanému 3/ uložená povinnosť znášať užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom, ako pôvodným vlastníkom a jeho blízkymi osobami, ktoré byt užívali ku dňu vykonania dražby. Okresný súd správne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že pokiaľ žalobca spochybnil zákonnosť dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom bol byt, v ktorom žalobca býva a má tam vedený trvalý pobyt, pričom vydražiteľ (žalovaný 3/) sa začal domáhať vypratania vydraženej nehnuteľnosti, čo žalobca aj podložil listinným dôkazom, a to výzvou na odovzdanie predmetu dražby, správne súd prvej inštancie takémuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo zabránené jednak scudziť predmet dražby, zaťažiť ho záložnou alebo inou zmluvou, ako aj brániť užívanie osobám bývajúcim v tejto nehnuteľnosti, vyhovel. Rozhodovanie a rozhodnutie o neodkladnom opatrení v civilnom sporovom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s neodkladnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Civilnom sporovom poriadku. Takýmto porušením však samo o sebe nie je nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím o veci samej (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, II.ÚS 37/2000).
18. Vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaného 3/ vykonávať úkony
súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania na istý čas obmedziť právo žalovaného 3/ nakladať s nehnuteľnosťou za účelom dočasného vyriešenia vzťahu medzi účastníkmi, a to najmä medzi žalobcom a žalovaným 3/ tak, aby mohla byť natrvalo vyriešená otázka, či dobrovoľná dražba bola alebo nebola platná, a či nehnuteľnosť, v ktorej žalobca býva, a ktorá bola predmetom dražby, bola vydražená v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný 3/ by nemal v úmysle nehnuteľnosť scudziť, resp. zaťažiť, tak neodkladné opatrenie je vo vzťahu k nemu nezaťažujúce, ale pokiaľ takýto úmysel mal, ako to bolo preukázané v konaní žalobcom, nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. V takomto prípade vzhľadom na to, že žalovaný 3/ sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe dražby, nariadenie neodkladného opatrenia žalovaného 3/ ako povinnú osobu nezaťažuje neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, pretože neukladá mu inú povinnosť než zdržať sa scudzenia, prípadne založenia nehnuteľnosti a strpieť užívanie nehnuteľností pôvodným vlastníkom do právoplatného skončenia veci. V tejto súvislosti nie je podstatná ani tá skutočnosť, že žalovaný 3/ ako vydražiteľ a aktuálne vlastník nehnuteľností, má určité náklady s nehnuteľnosťou, najmä čo sa týka preddavkov spojených s bytom, pretože tieto finančné prostriedky aj s prípadnými ďalšími finančným nárokmi z dôvodu užívania bytu pôvodným vlastníkom, si má právo uplatňovať bez ohľadu na úspech v tomto spore. V tejto súvislosti okresný súd ako súd prvej inštancie v nadväznosti na rozhodovanie o neodkladnom opatrení, nie je oprávnený nariaďovať uzatváranie nájomnej zmluvy tak, ako sa to mylne domnieva žalovaný 3/. Taktiež pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemôže predbežne (prejudiciálne) vychádzať z predpokladaného výsledku sporu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože samotné konanie vo veci samej bude musieť prebehnúť za vykonania rozsiahlejšieho dokazovania a nielen osvedčenia nároku na základe opísania rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Pri nariadení neodkladného opatrenia totiž súd posudzuje len v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, či takouto úpravou možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, ako aj aký bude časový charakter neodkladného opatrenia, a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. V tomto konkrétnom prípade boli všetky tieto predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené. Pri posudzovaní princípu proporcionality súd musel zvážiť samotný dôsledok neodkladného opatrenia na žalobcu a žalovaného 3/. Pokiaľ by došlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne prípadne by došlo k vyprataniu žalobcu z vydraženého bytu, tak ako tento úmysel žalovaného 3/ preukázal žalobca predloženou výzvou na odovzdanie predmetu dražby, omnoho závažnejší zásah by nastal do práv žalobcu oproti zásahu do práv žalovaného 3/, pokiaľ je na určitú dobu, a to počas trvania sporu do jeho právoplatného skončenia obmedzené právo žalovaného 3/. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd preto považoval za vecne správne a potvrdil ho. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa ešte nerieši otázka, ktoré zákonné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách boli porušené, ani či ohodnotenie predmetu dražby bolo v súlade so zákonom. Tieto otázky budú predmetom konania vo veci samej o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Odvolací súd tak uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil ako vecne správne.
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).