Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-62-2019.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: sudop TRADE spol. s r.o. Košice, so sídlom ul. Krivá 21, Košice, IČO: 31 667 830, právne zastúpený: advokátom JUDr. Dušanom Antolom, AK Košice, ul. Krivá 23, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. 101447449/2019 zo dňa 12. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Košiciach žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. 101447449/2019 zo dňa 12.06.2019 žalovaný ako orgán príslušný na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vydal podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100556759/2019 zo dňa 04.03.2019, ktorým bol podľa §156 ods. 1 písmeno a) Daňového poriadku daňovému subjektu - sudop TRADE spol. s r.o. Košice, so sídlom ul. Krivá 21, Košice, IČO: 31 667 830, DIČ: 2020491143, IČ DPH: SK2020491143 vyrubený úrok z omeškania vo výške 1 036,10 EUR za neodvedenie dane zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie roka 2013 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške.
2. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako príslušný správny orgán preskúmal odvolaním žalobcom napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu a pri rozhodovaní vychádzal z listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise a mal za to, že správca dane pri vyrubení úroku z omeškania postupoval správne a v súlade s právnymi predpismi. Daňový subjekt si nesplnil povinnosť zaplatiť daň zo závislej činnosti vo výške 8 489,59 EUR uvedenej v ročnom hlásení podanom dňa 30.04.2014, keďže daň zo závislej činnosti za rok 2013 v tejto lehote nezaplatil. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že správca dane nezákonne a účelovo upravil lehotu splatnosti len preto, aby mohol vydať napadnuté rozhodnutie, táto je vzhľadom na ustanovenie § 55 ods. 12 písmeno e) Daňového poriadku bezpredmetná, nakoľko správca dane pri použití nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 na úhradu predmetného nedoplatku dane zo závislej činnosti vo výške 8 489,59 EUR v súlade s ustanovením § 55 ods. 12 písmeno e) Daňového poriadku, keď časť tohto nadmerného odpočtu dane preúčtoval s dátumom úhrady 21.02.2015, t.j. prvý deň lehoty na jeho vrátenie. Žalovaný taktiež uviedol, že je nesprávny názor daňového subjektu o tom, že lehotu splatnosti mal správca dane v tomto
prípade posudzovať v súlade s ustanovením § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. nakoľko podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie roka 2013 dňa 30.04.2013 sa nezaplatené preddavky stali daňou a v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. bol daňový subjekt povinný daň v sume 8 489,59 EUR zaplatiť v lehote splatnosti dane (do 30.04.2014). Keďže si túto povinnosť nesplnil, vzniknutý nedoplatok na dani bol uhradený dňa 21.02.2015 preúčtovaním z nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane vyrubil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane (30.04.2014) do dňa platby - 21.02.2015 podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku. Pokiaľ ide o námietku premlčania k tejto žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 156 ods. 8 Daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň. Daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň zo závislej činnosti za rok 2013 do 30.04.2014 a lehota na vyrubenie úroku z omeškania v tomto prípade uplynie dňa 31.12.2019. Správca dane tak vyrubil úrok z omeškania napadnutým rozhodnutím v zákonom stanovenej lehote.
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101447449/2019 zo dňa 12.06.2019 a zároveň zastavenia konania. V žalobe uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí číslo 101447449/2019 zo dňa 12.06.2019 ako aj s tvrdeniami správcu dane v rozhodnutí číslo 100556759/2019 zo dňa 04.03.2019 sa nestotožňuje a má za to, že Daňový úrad Košice celú vec nesprávne vyhodnotil a v dôsledku toho vydal nezákonné rozhodnutie. Uviedol, že nebol dôvod na akékoľvek negatívne zásahy do práv žalobcu, nakoľko žalovaný uviedol v tabuľke v rozhodnutí sumy tak, že ich žalobca v sume 8 489,59 EUR zaplatil. Odvolací orgán iba opísal podstatné skutočnosti z veci samej a zákonných ustanovení, preto žalovaný pochybil ak sa vecou samou nezaoberal a iba stručne uviedol, že „Daňový subjekt nesplnil povinnosti zaplatenia dane zo závislej činnosti.“ Z dôvodu, že sa nestotožňuje s postupom žalovaného podáva návrh na preskúmanie zákonnosti postupu v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. 101447449/2019 zo dňa 12.06.2019. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov s tým, že doteraz ak boli v omeškaní, tak v zmysle tohto im bol vyrátaný úrok z omeškania. V žalobných dôvodoch ďalej namietal, že nikde v zákone ani v § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. sa nepíše, že podaním hlásenia sa stanú preddavky daňou. Mal za to, že takáto interpretácia správcu dane ako aj žalovaného vzbudzuje presvedčenie, že si môžu zákon prispôsobiť čo sa týka termínu splatnosti zaplatenia preddavkov na daň a výpočtu úrokov.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.01.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.01.2020 k žalobným dôvodom uviedol, že tieto sú takmer totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu o tom, že nikde v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani v znení neskorších predpisov z príjmov sa neuvádza ani len v ustanovení § 49 ods. 2, že preddavky sa podaním hlásenia stanú daňou a že správca dane mal postupovať pri vyrubovaní úroku z omeškania podľa § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Poukázal na ustanovenie § 39 ods. 9 písmeno b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ako aj na ustanovenia §§ 39 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a uviedol, že už len zo samotného názvu Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a tlačiva hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, ako aj ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (§§ 39 ods. 9 a ods. 11 a 49 ods. 2) je zrejmé, že podaním hlásenia sa neodvedené preddavky stali daňou, resp. žalobca si podaním hlásenia vyrubil daň (odvodovú povinnosť), ktorú bol povinný v lehote na podanie hlásenia t.j. do 30.04.2014 aj zaplatiť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v správca dane v tabuľke uviedol sumy tak, že ich žalobca v sume 8 498,59 EUR zaplatil, a preto nebol dôvod na vydanie rozhodnutia, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uvedené v mesačných prehľadoch v celkovej sume 8 489,59 EUR (za mesiac január v sume 2 511,55 EUR; za mesiac február v sume 913,55 EUR; za mesiac máj v sume 124,09 EUR; za mesiac jún v sume 863,93 EUR; za mesiac august v sume 744,64 EUR; za mesiac september v sume 801,74 EUR; za mesiac október v sume 1 434,69 EUR; za mesiac november v sume 931,06 EUR a za mesiac december v sume 704,34 EUR) neodviedol. Sumu vo výške 8 489,59 EUR deklarovanú v hlásení o vyúčtovaní za rok 2013 v lehote splatnosti t.j. do 30.04.2014 nezaplatil a keďže si túto povinnosť nesplnil preúčtoval správca dane nadmernú časť odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 na úhradu daňovej povinnosti na dani zo závislej činnosti vo výške 8 489,59 EUR s dátumom úhrady dňa 21.02.2015. Túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom (oznámenie č. 9800303/5433437/2015 zo dňa 26.02.2015) doručeným dňa 02.03.2015. Keďže žalobca ako daňový subjekt daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2013 neuhradil v stanovenej lehote, bol správca dane povinný podľa
ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyrubiť úrok z omeškania a to za každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti od 01.05.2014 až do dňa použitia daňového preplatku vrátane t.j. do 21.02.2015 za 297 dní omeškania s platbou.
5. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného k žalobe ani napriek výzve súdu repliku nezaslal.
6. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol v zmysle ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok v zmysle ust. 137 ods. 4 SSP dňa 03.06.2020.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal podľa § 39 ods. 9 písmeno b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov riadne dňa 30.04.2014 Hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse a to za zdaňovacie obdobie roka 2013, v ktorom deklaroval odvodovú povinnosť vo výške 8 489,59 EUR. Súčasťou administratívneho spisu je aj mesačný prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a to za mesiace: január 2013 v sume 2 511,55 EUR; február v sume 913,35 EUR; máj v sume 124,09 EUR; jún v sume 863,93 EUR; august v sume 744,64 EUR; september v sume 801,74 EUR; október v sume 1 434,69 EUR, november v sume 391,06 EUR a december v sume 704,34 EUR.
9. Písomným podaním zo dňa 26.01.2015 požiadal žalobca ako daňový subjekt správcu dane - Daňový úrad Košice o kompenzáciu nadmerného odpočtu, ktorý vznikol podaním daňového priznania k dani z pridanej hodnoty dňa 26.01.2015 za zdaňovacie obdobie december 2014 s nezaplatenou daňovou povinnosťou na dani z pridanej hodnoty za obdobie 07/2011 a súčasne s neuhradenou daňovou povinnosťou na dani zo závislej činnosti.
10. Oznámením zo dňa 26.02.2015 správca dane - Daňový úrad Košice oznámil žalobcovi preúčtovanie časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2014 na úhradu daňových nedoplatkov mimo iných aj na úhradu daňovej povinnosti vo výške 8 489,59 EUR. Oznámenie žalobca prevzal dňa 02.03.2015.
11. Rozhodnutím č. 100556759/2019 zo dňa 04.03.2019 Daňový úrad Košice podľa § 156 ods. 1 písmeno a) zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania v sume 1 036,10 EUR za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie roka 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 06.03.2014 a v zákonom stanovenej lehote podal proti nemu odvolanie.
12. O odvolaní žalobcu zo dňa 04.04.2019 podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
13. Podľa § 39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu podania hlásenia (ďalej len o dani z príjmov) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49
a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len "prehľad"),
b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse
(ďalej len "hlásenie"); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 39 ods. 11 zákona č. 565/2003 Z. z. o dani z príjmov, na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu. Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal v lehote uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu, ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie.
15. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 565/2003 Z. z. o dani z príjmov daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok) pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.
17. Podľa § 55 ods. 6 Daňového poriadku správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.
18. Podľa § 55 ods. 7 Daňového poriadku, ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
19. Podľa § 55 ods. 12 písmeno e) Daňového poriadku za deň platby sa považuje pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa § 79 ods. 7 a 8 prvý deň lehoty na ich vrátenie, alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.
20. Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí, alebo neodvedie v ustanovenej lehote, alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote, alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.
21. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený, alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane, alebo do dňa použitia daňového preplatku, alebo vykonania kompenzácie podľa § 55, alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
22. Podľa § 156 ods. 6 Daňového poriadku úrok z omeškania sa nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty.
23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.
24. V konaní nebolo sporné to, že žalobca ako daňový subjekt v zmysle ust. § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov podal dňa 30.04.2014 správcovi dane hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, v ktorom deklaroval odvodovú povinnosť vo výške 8 489,59 EUR. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že nikde v zákone, ani v § 49 ods. 2 citovaného zákona sa nepíše, že podaním hlásenia sa preddavky stanú daňou, súd sa z touto námietkou nestotožnil a poukazuje na to, že tak správca dane, ako aj žalovaný správne posúdili charakter preddavkov vykázaných v podanom hlásení vychádzajúc pritom z ustanovenia § 39 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa na hlásenie vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie. Vychádzajúc potom z citovaného ustanovenia zákona je podanie hlásenia analogicky podaním daňového priznania a vykázaná suma preddavkov v hlásení je potom deklarovanou daňovou povinnosťou - t.j. daňou, ktorú je potrebné si splniť - zaplatiť v deň podania hlásenia. Žalovaný však v deň podania daňového hlásenia túto povinnosť nesplnil a deklarovanú sumu neuhradil. Vychádzajúc z toho bol preto postup správcu dane aj žalovaného pri posúdení charakteru hlásenia, vykázaných preddavkoch a lehoty na ich zaplatenie správna.
25. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom toho, že úrok z omeškania mal byť vypočítaný v zmysle ust. § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z., aj s touto námietkou sa žalovaný dostatočne v konaní vysporiadal a taktiež aj správca dane správne vyhodnotil lehotu od ktorej počítal vyrubený úrok z omeškania a teda ani táto námietka nebola v konaní dôvodná. Aj keď ustanovenie § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. hovorí o tom, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhradu daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane, ktorý je platiteľom dane neurčí inak, nič to nemení na povinnosti zamestnávateľa ustanovenej v § 49 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len "hlásenie"). Správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotil situáciu, keď mal za to, že žalobca ako daňový subjekt sumu preddavkov uvedenú v hlásení vo výške 8 489,59 EUR v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v deň podania hlásenia nezaplatil, a preto bol povinný v zmysle ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku žalobcovi vyrubiť úrok z omeškania.
26. Z administratívneho spisu je zrejmé a nebolo to ani v konaní sporné, že žalobca podaním zo dňa 26.01.2015 požiadal správcu dane o kompenzáciu nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie december 2014 na dani z pridanej hodnoty na čo reagoval správca dane tak, že časť nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2014 preúčtoval na úhradu daňovej povinnosti vo výške 8 489,59 EUR, teda na nezaplatenú sumu vykázanú v hlásení za zdaňovacie obdobie roka 2014. Vo vzťahu k tomuto žalobca v žalobe namietal, že nebol dôvod na akékoľvek negatívne zásahy do práv žalobcu, keď žalovaný (správca dane) uviedol v rozhodnutí v tabuľke sumy tak, že ich žalobca v sume 8 489,59 EUR zaplatil. Ani táto námietka vo vzťahu k vyrubenému úroku z omeškania nebola dôvodná. Správca dane správne postupoval, ak použil daňový preplatku na úhradu deklarovaného nedoplatku vo výške 8 489,59 EUR v zmysle ust. § 79 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s ustanoveniami § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku, o čom aj písomne upovedomil žalobcu a teda dňom platby dlžnej sumy vo výške 8 489,59 vykázanej v hlásení v zmysle ust. § 55 ods. 12 Daňového poriadku sa stal deň, ku ktorému bol použitý daňový preplatok, t.j. deň splatnosti daňovej pohľadávky (daňového preplatku), teda prvý deň lehoty na vrátenie, teda v tomto prípade deň 21.02.2015, ktorý bol dňom úhrady sumy 8 489,59 EUR.
27. Keďže bol žalobca v omeškaní s úhradou sumy 8 489,59 EUR v čase od 30.04.2014 do dňa 21.02.2015, správny orgán v zmysle ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania za túto dobu omeškania, t.j. za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti (od 01.05.2014) až do dňa použitia daňového preplatku (do 21.02.2015) vrátane, t.j. za 297 dní omeškania s platbou v celkovej výške 1 036,10 EUR. Zároveň použitie preplatku na dani z príjmov na úhradu dlžnej sumy vo výške 8 489,59 EUR nespadá pod žiaden dôvod uvedený v ustanovení § 156 ods. 6 Daňového poriadku upravujúci prípady, kedy sa úrok z omeškania nevyrubí. Preto ani táto námietka žalobcu ohľadom úhrady sumy 8 489,59 EUR a neexistencie dôvodu na vyrubenie úroku z omeškania nebola dôvodná.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného mal súd za to, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v odvolaní dostatočne zaoberal a vysporiadal, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane
29. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti namietané žalobcom a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
30. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
31. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).