Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-101-2019.pdf
PDF · 105.19 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: F., Q.. XX.XX.XXXX G. F., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - T. D., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. XXX, W. Č., U. X, Q., zastúpená D.. R.. H.. J. W., R.., G. Y. Y. U. X, J. a otec - Q. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U. - X. T., toho času R. XX, U., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti F.: F., Q.. XX.X.XXXX G. F., Q.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí F.O.: F., Q.. XX.X.XXXX sumou 150 EUR mesačne a F., Q.. XX.X.XXXX sumou 150 EUR mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.6.2020.
Súd styk otca s maloletými deťmi F.: F., Q.. XX.X.XXXX G. F., Q.. XX.X.XXXX neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným Okresnom súde Bratislava V dňa 23.11.2018 sa otec maloletých detí F. G. F. domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom v zmysle jeho návrhu.
2. Svoj návrh počas konania odôvodnil tým, že k potrebe jeho podania ho priviedla nepriaznivá situácia, ktorá nastala v rodine po tom, čo musel zmeniť zamestnanie, keďže mu zamestnávateľ prestal tolerovať nútené odchody počas pracovnej zmeny, nakoľko matka v tom čase opakovane a akútne nezvládala starostlivosť o deti. Podrobnejšie popísal spolužitie s matkou maloletých detí a zabezpečovanie starostlivosti o deti, a to aj po tom, čo došlo k ukončeniu ich partnerského vzťahu. Poukázal na to, že po rozchode zasielal matke výživné na deti v priemere 260 € mesačne s tým, že ak mal v niektorom mesiaci vyššie tringelty, zaslal jej viac peňazí. Výživné v tejto výške pokladal za dostatočné a spôsobilé pokryť náklady na odôvodnené potreby detí, a to aj s poukazom na jeho možnosti a schopnosti. Matkou prezentované nároky na výživu detí ich však značne prevyšujú, keďže objektívne nie je schopný hradiť na výživu detí dovedna čiastku 500 € mesačne tak, ako to matka požadovala. Z dôvodu zmeny zamestnania došlo u otca k zníženiu príjmov, pričom matkou uvádzané predstavy o jeho príjmoch sú len dohadmi, ktoré sa nezakladajú na pravde. V tejto súvislosti poukázal na svoje životné náklady, ktoré musí uhrádzať s tým, že aj on spláca dlhy za bývanie, ktoré vznikli počas spolužitia s matkou.
3. Matka maloletých detí s návrhom otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súhlasila len v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že výživné zo strany otca na maloleté deti navrhla určiť v sume 250 € mesačne na každé dieťa, pričom zároveň bude upravený styk otca s deťmi tak, ako to navrhla vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.09.2019. Poukázala na to, že otec sa svojim návrhom domáha takej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom, ktorá všetky povinnosti vo vzťahu k deťom prenáša na ňu a jej rodinných príslušníkov, čo je však neprípustné. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu sa podrobnejšie vyjadrila k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté deti po ukončení vzťahu a uviedla, že otec neprejavuje o deti záujem a žiadnym spôsobom jej nepomáha so starostlivosťou o deti, čo spôsobilo, že jej životná situácia sa stala kritickou a neúnosnou. Matka maloletých detí sa v dôsledku ich nízkeho veku a potreby celodennej starostlivosti o ne nemôže zamestnať, a to ani na základe dohôd zakladajúcich pracovnoprávne vzťahy mimo pracovného pomeru a takýmto spôsobom si privyrobiť. V čase jej ochorenia, ktoré si vyžiadalo chirurgický zákrok a hospitalizáciu, otec nebol ochotný matke s deťmi pomáhať a zabezpečovať starostlivosť o ne ani vtedy, kedy matka tak robiť so zdravotných dôvodov nemohla, čo podrobnejšie popísala vo svojom vyjadrení a poukázala na to, že aj v tomto období musela starostlivosť o deti prevziať jej matka, nakoľko otec to odmietol a matke deti doniesol napriek tomu, že táto nebola fyzicky schopná sa v tom čase o deti postarať. Matka detí má zhoršený zdravotný stav, v dôsledku celodennej osobnej starostlivosti o deti však nemôže navštevovať lekárske vyšetrenia a ošetrenia, ktoré potrebuje a nemá ani dostatok finančných prostriedkov, aby si potrebné vyšetrenia a ošetrenia zaplatila. Celkové mesačné výdavky na bývanie matky maloletých detí predstavovali v priebehu konania sumu 250 eur a celkové výdavky na starostlivosť o obe maloleté deti sumu približne dovedna 810 eur. Ešte z predošlého bývania ostali rodičom dlhy, ktoré mal matke pomáhať hradiť otec detí. Minimálne pre jeden z nich sa voči otcovi detí vedie exekučné konanie, nakoľko nebol ochotný dlžné sumy za bývanie a poškodenie interiéru hradiť. Zvyšné dlhy na bývaní spláca matka maloletých sama, resp. za pomoci svojej mami (cca vo výške 550 eur). Rodičia skúsili umiestniť dieťa do jaslí, ktoré však neboli uhradené - matka ich nemá z čoho zaplatiť a otec sa úhrade vyhýbal. Finančne matke vypomáha jej mama, prípadne brat, nakoľko nemá prostriedky ani na úhradu nákladov na starostlivosť o deti. Sama nemá uhradenú faktúru za mobilný telefón a nemala prostriedky ani na to, aby kúpila cestovné lístky a niekoľkokrát dostala pokutu (4x), ktoré dodnes nie sú uhradené. Otec prispieva na výživu detí nepravidelne, po čiastkach a v nedostatočnom rozsahu, čo podrobnejšie popísala v priebehu konania. Otcom zasielané výživné v žiadnom ohľade nepostačuje na krytie potrieb maloletých detí. Matka v tejto súvislosti okrem iného poukázala na to, že suma nájomného, ktoré matka maloletých detí platí svojej mame sa pohybuje na tak nízkej úrovni, že v prípade, ak by mala záujem bývať samostatne s deťmi, táto suma by bola dvoj- až trojnásobne vyššia. Životná úroveň matky a detí je tak neporovnateľne nižšia ako je životná úroveň otca. Mala za to, že otec detí je schopný pracovať tak, aby zodpovedajúcim spôsobom zabezpečil starostlivosť o matku, do momentu, kým bude možné, aby si našla prácu a umiestnila deti do škôlky, ako aj o deti samotné. Oficiálne sa možno jeho príjmy pohybujú na úrovni minimálnej mzdy, no štandardne zarábal podstatne viac - často za deň disponoval tringeltami vo výške aj viac ako 100 eur. Mala za to, že otec sa nemôže svojich rodičovských povinností zbaviť zdôvodnením, že je zamestnaný, pracuje a nemá na deti čas a nadôvažok na ich výživu ani primeraným spôsobom finančne neprispievať. Otec detí musí zohľadniť skutočnosť, že matka maloletých detí v dôsledku starostlivosti o deti nemôže vykonávať prácu a byť zárobkovo činná tak, aby mala vlastný príjem a mohla znášať náklady na seba i na deti. Ňou navrhované výživné a úprava styku otca s deťmi jej vytvorí priestor nielen na starostlivosť o domácnosť, ale aj na starostlivosť o svoje zdravie a zabezpečí sa tým rovnomernejšie rozloženie rodičovských povinností medzi matku a otca. V priebehu konania poukázala na to, že napriek prebiehajúcemu konaniu a intervencii kolízneho opatrovníka, situácia na jej strane sa nezmenila, k nákupu odevov a hračiek pre deti nemá finančné prostriedky, z ktorého dôvodu používajú deti hračky a odevy po matkinej maloletej sestre, a to tak, že najskôr tieto veci nosí staršia dcéra F. a po nej ešte mladšia F.. Finančne aj vecne matke v tomto smere vypomáha jej matka a brat. Na nájomnom a ďalších nákladoch je matka dlžná svojej matke (u ktorej býva, nakoľko nemá prostriedky na zabezpečenie samostatného bývania pre seba a deti), čiastku cca 2 000 €. Matka žije spolu s oboma deťmi zo sumy cca 260 € mesačne, ktorá pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na maloleté deti. Príležitostne jej so starostlivosťou o deti vypomáha jej matka a brat, ktorí sú však obaja zamestnaní v riadnom pracovnom pomere a ak matka potrebuje z nejakého dôvodu postrážiť deti, je to na úkor ich pracovných a rodinných povinností. Otec maloletých detí sa pritom o tieto vôbec nezaujíma a celú starostlivosť preniesol na matku a jej rodinu. Otec tiež neprejavuje o deti takmer žiadny záujem, od pojednávania v septembri 2019 bol s nimi len cca dvakrát a aj to len za prítomnosti matky
a na krátky čas. Jeho zásadným argumentom v tejto súvislosti je, že celý týždeň pracuje a vo voľnom čase chodí ešte na brigády, avšak matka túto pracovnú vyťaženosť otca po finančnej stránke žiadnym spôsobom nepociťuje, nakoľko jej zasiela finančné prostriedky v menších a nepravidelných výškach, čo podrobnejšie rozviedla vo svojom písomnom podaní. Niekoľkokrát sa stalo, že matka spolu s deťmi nemala dostatok prostriedkov na stravu a boli niekoľko dní bez jedla. Keď matka požiadala otca, aby im poskytol peniaze na stravu, otec to odmietol. Napriek tomu, že matka informuje otca o všetkých situáciách, potrebe pomoci, potrebe zabezpečiť pre deti ošatenie, stravu, lieky a pod., otec starostlivosť o deti aj matku úplne zanedbáva. Matka sa opakovane snažila s otcom dohodnúť, on to však odignoroval, hoci spočiatku prisľúbil súčinnosť.
4. Právna zástupkyňa matky na ostatnom pojednávaní uviedla, že matka sa v priebehu konania dostala do veľmi zlej životnej situácie z dôvodu, že z bytu, v ktorom žila spolu s deťmi, svojou matkou a svojou maloletou sestrou boli vysťahovaní, nakoľko tam boli dlžoby na energiách a nájomnom. Matka odišla spolu s oboma deťmi ku svojej starej matke na adresu U. X, Q., ktoré riešenie bytovej otázky je však sporné, nakoľko ostatní členovia rodiny starej matky s týmto nesúhlasia. Matka maloletých detí si nevie vyriešiť svoju životnú situáciu, má exekúcie a dlhy, nemôže sa zamestnať, nakoľko maloleté deti nenavštevujú predškolské zariadenie, keďže matka na to nemá finančné prostriedky. Otec matke žiadnym spôsobom nepomáha, neplní si ani výživné určené neodkladným opatrením, na výživu detí zasiela čiastky vo výške 20-80 €. Matka detí tak nemá vyriešenú bytovú otázku, nemá zamestnanie, pravidelný príjem a ani pomoc pri starostlivosti o deti, pričom otec detí nie je ochotný matke akýmkoľvek spôsobom pomôcť.
5. Kolízny opatrovník v priebehu konania šetril pomery na strane rodičov maloletých detí a s obom rodičmi spolupracoval, o čom založil do súdneho spisu písomné správy. Konštatoval, že situácia na strane matky je vážna a bolo by v záujme detí, keby ju rodičia riešili komplexne, o čo sa matka opakovane snažila. Odkázal na vyjadrenia oboch rodičov, ktoré sú zaznamenané v ním založených písomných správach a na odlišné nazeranie rodičov na aktuálnu situáciu a prístup k výkonu ich rodičovských práv a predovšetkým k plneniu rodičovských povinností. Uviedol, že v priebehu konania bol kontaktovaný matkou matky maloletých detí, s ktorou bol vykonaný pohovor, ktorého obsah je zaznamenaný v písomnej správe doručenej súdu dňa 14.04.2020. Okrem iného stará matka maloletých detí poukázala na absolútny nezáujem otca o maloleté deti, kedy sa otec nielen že nepodieľa na osobnej starostlivosti o deti, ale na ich výživu ani riadne neprispieva, čo spôsobuje matke detí existenčné problémy, ktoré bližšie rozviedla v rámci pohovoru. Vzťah otca detí ku svojim dcéram označila za absolútne nedostatočný, minimálny, predstieraný, podľa jej názoru otec detí nemá žiadny záujem odbremeniť matku a svoje sľuby o pomoci so starostlivosťou o deti nikdy nesplnil. Kolízny opatrovník doporučil súdu zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť prispievať na ich výživu v sume 150 - 180 € mesačne na každé dieťa s tým, že styk otca s deťmi zostane neurčený.
6. Súd sa oboznámil s návrhom otca doručený súdu dňa 23.11.2018, rodnými listami maloletých detí, vyjadrením matky k návrhu otca doručené súdu dňa 23.09.2019, správami ÚPSVaR Bratislava zo dňa 23.09.2019 a zo dňa 27.01.20120, návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručené súdu dňa 01.02.2020, podaním otca zo dňa 03.02.2020, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07.02.2020, č. k. 38P/101/2019 - 65, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07.02.2020, č. k. 38P/101/2019 - 68 a správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 09.04.2020. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:
7. Maloleté deti F. G. F. pochádzajú z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktorí od októbra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Obe deti sú v osobnej starostlivosti matky, nenavštevujú predškolské zariadenie. Zdravotný stav oboch detí je dobrý, matka má s nimi výdavky primerané ich veku. 8. Matka maloletých detí je slobodná, okrem F. G. F. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, iné príjmy nemá. Je poberateľkou rodinných prídavkov na maloleté deti. Spolu s deťmi bývala v priebehu konania u svojej matky a maloletej sestry, v prenajatom byte na T. I. T. U., kde náklady spojené s bývaním predstavovali čiastku 540 € mesačne. Z tohto bytu však boli vysťahovaní, z dôvodu dlžôb na nájomnom a platbách za energie. Matka sa spolu s deťmi presťahovala ku svojej starej matke do Q., jedná sa o dočasné riešenie. Voči matke je vedených niekoľko exekučných konaní a taktiež má zdravotné problémy, ktoré vyžadujú návštevu lekárov.
9. Otec maloletých detí je slobodný, okrem F. G. F. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v N. ako čašník s tým, že pracuje v Y. N.Á., jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku dovedna cca 900 €, iné príjmy nemá. Býva v podnájme na R. I. T. U., kde za podnájom hradí čiastku 290 € mesačne, v byte bývajú ďalší nájomcovia. Zo mzdy mu zrážajú čiastku 50 € mesačne z dôvodu dlžoby na byte na X. I. T. U., kde predtým bývali s matkou a deťmi a ktorá bola vo výške 2 000 €. Spláca tiež spotrebný úver poskytnutý v celkovej výške 5 700 €, ktorý si vzali s matkou detí a kde mesačná splátka predstavuje čiastku 140 €. Úver bol určený na presťahovanie sa do väčšieho bytu, kde od nich žiadali tri mesačné nájmy vopred.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
18. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Honey a Hailey súdnou cestou, a to s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu ako aj tú skutočnosť, že rodičia maloletých detí spolu nežijú.
15. V otázke zverenia detí F. G. F. súd zosúladil právny stav so stavom faktickým a zveril ich do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádzajú nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov, pričom aj otec maloletých detí navrhoval, aby boli obe deti zverené do starostlivosti matky. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal napokon bez úpravy, a to s ohľadom na skutkový stav tak, ako bol zistený v priebehu konania. Matka maloletých detí navrhla, aby bol styk otca s deťmi upravený, čo odôvodňovala rovnomernejším rozložením starostlivosti o deti medzi oboch rodičov, čím by matke vznikol priestor na riešenie ďalších, taktiež dôležitých záležitostí, vrátane starostlivosti o svoj zdravotný stav. Uvedenú argumentáciu maky súd nespochybňuje a táto bola podložená aj zisteným skutkovým stavom tak, ako je zachytený v spisovom materiály. Nemožno však opomenúť tú skutočnosť, že realizácia styku rodiča s deťmi je právom, a to toho rodiča, ktorý nevykonáva nepretržitú osobnú starostlivosť o deti. Nejedná sa o povinnosť, ktorú by bolo možné uložiť súdnym rozhodnutím a rovnako tak sa druhý rodič
(ten, ktorý má deti vo svojej osobnej starostlivosti), nemôže domáhať toho, aby rodič, ktorý má právo realizovať styk s deťmi, toto právo aj aktívne využíval a styk s deťmi realizoval, nadôvažok v súdom stanovených intervaloch. Otec súhlasil s realizáciou styku s deťmi v priebehu konania, ako reakciu na návrh matky, avšak vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka styku otca s deťmi nikdy nebránila, práve naopak. Opakovane otca žiadala, aby jej so starostlivosťou o deti pomohol a deti si k sebe brával. Otec však svoje právo styku s deťmi v zásade vôbec nevyužíva. Za takejto situácie by súdom nariadená úprava styku otca s deťmi v žiadnom ohľade neviedla k tomu, čo matka od takejto úpravy styku očakáva, a síce aspoň čiastočné odbremenenie v starostlivosti o deti, keďže nevyužívanie práva na styk s deťmi nemožno namietať.
19. Čiastočne spornou medzi rodičmi bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, kde matka navrhovala čiastku 250 € mesačne na každé dieťa a otec navrhol, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči deťom určená v sume 150 € mesačne na každé dieťa. Obaja rodičia pritom poukazovali na svoje celkové životné pomery, možnosti a schopnosti uspokojovať potreby maloletých detí, resp. prispievať na náklady s tým spojené. V tejto súvislosti súd konštatuje, že na strane matky sú tieto možnosti a schopnosti objektívne limitované tou skutočnosťou, že je na riadnej rodičovskej dovolenke a celodenne sa stará o deti, pričom staršia dcéra F. nenavštevuje doposiaľ žiadne predškolské zariadenie.
20. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u každého maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletých detí F. G. F. sa nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí v ich veku bežne nevyskytovali, skladba ich potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v ich veku tak, ako sú aj súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. U maloletých detí F. G. F. bolo tak potrebné prihliadnuť na ich vek a tomu zodpovedajúci fyzický vývin, u maloletej F. aj potrebu návštevy predškolského zariadenia, ktorou otázkou sa bude musieť matka nevyhnutne zaoberať, nakoľko jej v júli tohto roku končí rodičovská dovolenka a bude potrebné riešiť umiestnenie do predškolského zariadenia nielen u maloletej F., G. H. F. a s čím budú nevyhnutne spojené náklady s úhradou povinných poplatkov, stravného a ďalších súvisiacich nákladov. Matka ako rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, má samozrejme v súvislosti so starostlivosťou o deti náklady spojené s bývaním, nákupom ošatenia, obuvi, zabezpečením a poskytnutím všetkých ostatných vecí bežnej dennej spotreby a pod., ktoré všetky náklady sú podkladom pre stanovenie výšky výživného zo strany povinného rodiča, v dnom prípade otca maloletých detí.
21. Súd nevyhovel návrhu matky na určenie výživného v sume 250 € mesačne na každé dieťa, nakoľko túto sumu považoval za neprimeranú a nadhodnotenú, vo vzťahu k priemerným mesačným nákladom na starostlivosť o deti v ich veku. Súd si bol vedomý tej skutočnosti, že finančná situácia matky je nepriaznivá, nadôvažok prišla v priebehu konania o bývanie, čo musela riešiť dočasným presťahovaním sa ku svojej starej matke. Bolo zrejmé, že matka do navrhovanej sumy výživného premietla aj svoju životnú situáciu a tú skutočnosť, že otec nerealizuje svoj styk s deťmi. Na strane matky bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a z dôvodu neumiestnenia detí do predškolského zariadenia (predovšetkým maloletej F.) sa nemôže zamestnať, čím by svoju finančnú situáciu stabilizovala. Na strane druhej je však nutné vychádzať z toho, že výživné určené súdom môže slúžiť výlučne na úhradu pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí a nemožno ho spotrebovať na nič iné. V žiadnom prípade potom nemôže slúžiť k tomu, aby sa ním sanovala nepriaznivá finančná situácia rodiča, ku ktorého rukám je výživné hradené v zmysle, že toto výživné by bolo použité aj na potreby tohto rodiča. S ohľadom na uvedené súd napokon určil výživné zo strany otca voči
maloletým deťom v sume 150 € mesačne, počnúc mesiacom jún 2020, nakoľko vo veci bolo nariadené aj neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil otcovi prispievať na výživu detí v sume 150 € mesačne na každé dieťa. Túto čiastku považoval za adekvátnu veku detí a tomu zodpovedajúcim nákladom na ich odôvodnené potreby.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. 02. júna 2020
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.