Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-225-2018.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/225/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej právnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Financie AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti povinným: 1/ E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y. a 2/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., o vymoženie 6.737,87 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 2362/2015, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č. k.: 12Er/4616/2015-26 zo dňa 29.05.2018, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Er/4616/2015, povinným náhradu trov konania nepriznal, s tým, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 09.07.2015 a doručeným dňa 20.07.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška vykonania exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 6.737,87 eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávneného, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/1040/2013-11 zo dňa 07.03.2014. Súd prvej inštancie v konaní poverením č. 5806 099160 zo dňa 26.08.2015 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška vykonaním exekúcie.
Súdu bolo dňa 26.02.2018 prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že pohľadávka v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom (spoločnosťou SLSP, a.s.) na základe úverovej zmluvy č. 0447362374.
Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného v tejto exekúcii. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní. O nároku zo zmenky bolo právoplatne rozhodnuté v zmenkovom konaní zmenkovým platobným rozkazom pod č. k. 3Zm/1040/2013-11, ktorý je exekučným titulom. Spolu s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa
05.04.2013, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2013, Zmluvu o splátkovom úvere č. 0447362374 zo dňa 10.11.2006.
Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 23.12.2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Súd prvej inštancie ďalej citoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konania sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 Exekučný poriadok), t.j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak oprávnený na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnil návrh v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§243f ods. 4 Exekučný poriadok), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§243f ods.6 Exekučný poriadok). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.
Na základe uvedeného tunajší súd požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 3Zm/1040/2013 - 11. Oprávnený podaním zo dňa 19.01.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnemu exekútorovi bolo podanie oprávneného doručené dňa 22.01.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.11.2006 vyplýva, že ju uzavrel pôvodne oprávnený ako veriteľ a povinní ako dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmluvy preto vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to majú na mysli vyššie citované ustanovenia. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/1040/2013-11.
Zo spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že povinným náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinným však v konaní trovy nevznikli, preto im náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinným náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1, 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jeho vykonávaní vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po ich vyčíslení zo strany súdneho exekútora (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci. Namietal, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže súd nevyhodnotil predložené dôkazy rozhodné pre správne zistenie stavu veci. Zdôraznil, že z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku jasne vyplýva, že zisťovaciu povinnosť má exekučný súd, ktorý svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie musí riadne odôvodniť. Z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vyplýva, že je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie iba v prípade, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov v ňom uvedených. Exekučný súd však nemal nijako preukázané, že v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej podmienky. Z tohto dôvodu je rozhodnutie exekučného súdu nepreskúmateľné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoE/10/2017-45. Uviedol, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodných skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným si splnil v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný zo zmenky mal možnosť obrany v zmenkovom konaní avšak túto nevyužil v spore ostal pasívny, nárok uplatnený v zmenkovom konaní nerozporoval, kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu nepodal. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky.
Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K podanému odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor a ani povinní v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávneného (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo podaním návrhu dňa 09.07.2015, ktoré bolo doručené dňa 20.07.2015 a exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/1040/2013-11 zo dňa 07.03.2014, ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 6.737,87 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.11.2014.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10.Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11.Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
12.Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením predmetnej zmluvy o splátkovom úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený poskytol povinným úver v rámci svojho podnikania; a povinní sú zmluvnou stranou, ktorým bol ako spotrebiteľom (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinní pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinných ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
13.Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
- neprijateľné zmluvné podmienky,
- obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
- rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14.Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15.Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
16.Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17.V zmysle citovanej právnej úpravy oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie a opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťah s
povinnými, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnými, jej prípadne prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
18.Povinnosťou exekučného súdu je z oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a b) či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
19.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že „... dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený návrh na vykonanie doplnil, ale ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípade v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je naplnený aj vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom... Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané právnou úpravou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.“
20.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval za postačujúce všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmenkový súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3Zm/1040/2013-11 neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky bez toho, aby súd špecifikoval na aké konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky nebolo zmenkovým súdom prihliadnuté.
21.Z týchto dôvodov krajský súd, ako odvolací súd, zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
22.Na základe vyššie uvedených skutočností, bude v ďalšom konaní povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť, či spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nebolo v základnom konaní zmenkovým súdom prihliadnuté a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že takéto neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa existujú, je povinný ich konkretizovať a až následne je oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
23.Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
24.Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
25.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).