Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1T/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému W. K., pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.06.2020 v Ružomberku, takto

rozhodol:

Súd podľa obžalovaného W. K., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom B. XXX/XXA, O. K.,

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y , ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 19.09.2019 o 13:43 h na stavebnom objekte SO 218 - Most ponad diaľnicu D1, prekládka cesty 1/18 pri odbočke Ivachnová- Lazy, ako vodič nákladného motorového vozidla zn. Mercedes - Benz, evidenčného čísla ZA-995EU, VIN:WDB9323251L096142, ktorý vozil suchý betón pod asfalt, nevenoval dostatočnú pozornosť okoliu a po vysypaní násypového materiálu sa pohol dopredu s vozidlom s vysunutou korbou, ktorá sa začala sklápať, pričom zachytil 2 ks holých vodičov vzdušného vedenia vysokého napätia linky č. 167, vedúcej medzi rozvodňami v Liskovej a vypínačom UV 3 pri Partizánskej Ľupči, ktoré sa prekrížili, v dôsledku čoho došlo ku skratu a následnému výpadku verejnej rozvodnej siete elektrickej energie, s následkom prerušenia dodávky elektrickej energie v časovom úseku 32 minút, t.j. do 14:15 hod. toho istého dňa, v presne nezistenom počte odberných miest, čím svojím konaním spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36442151, spôsobil škodu vo výške 639,87 eur, t e d a , ž e z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia,

č í m m a l s p á c h a ť prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa , p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

Podľa súd poškodeného Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na Mariána Homzu podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 08.02.2020 obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa .

Okresný súd Ružomberok vydal dňa 19.02.2020 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal vinným z vyššie uvedeného trestného činu a uložil mu peňažný trest vo výmere 200,- euro a pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril, uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 týždne nepodmienečne. Poškodený bol s nárokom n anáhradu škody odkázaný na civilný proces.

Podaním doručeným súdu dňa 03.03.2020 obžalovaný podal odpor proti trestnému rozkazu. Uviedol, že sa necíti byť vinný a nič nepoškodil. Namietol, že je braný na zodpovednosť ako fyzická osoba, pričom on je zamestnaný a na danom mieste (stavbe) bol len pri plnení pracovných povinností. Žiadal predložiť fotodokumentáciu a faktúru s vyčíslením nákladov Stredoslovenskej energetiky, a.s. a zdôraznil, že na meditácii sa Stredoslovenská energetika, resp. jej zástupca nezúčastnil.

Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Obžalovaný po tom, ako mu bol súdom stanovený obhajca v zmysle , pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že spolu s ďalšími pracovníkmi dostal pokyn na vykonanie navážky suchého betónu, ktorý obsah návesu vyprázdňoval do stroja - finišéra a on ako vodič rešpektoval pokyny strojníka na tomto zariadení. Okrem neho tam bolo ďalších 7 chlapov, pričom nikto z nich si nevšimol, že by tam išlo nejaké vysoké napätie. Poukázal na skutočnosť, že pracovisko nebolo žiadnym spôsobom označené, pričom on už v minulosti vykonával práce na staveniskách, kde sa nachádzali aj vysoké napätie a toto stavenisko bolo riadne označené. Spochybnil výpovede svedkov v tom smere, že pokiaľ aj bolo zistené na korbe motorového vozidla, ktoré v ten deň viedol, poškodené, toto nesúviselo so vzniknutým skratom, ale išlo o predchádzajúcu úpravu v podobe zvárania. Zdôraznil, že má najazdených viac ako 3.milióny km bez nehody a prakticky celý život jazdí bez nehody. U zamestnávateľa absolvoval všetky bezpečnostné školenia a poučenia, ako sa má chovať na stavenisku, ako má dbať na prítomnosť káblov a podobne, avšak na tomto úseku nebolo žiadne označenie a ani policajti nemerali výšku káblov. Následne po tejto udalosti elektrikári dvakrát dvíhali káble a napokon došlo aj k osadeniu nových stožiarov, čím sa zmenila aj konfigurácia káblov vysokého napätia.

Svedok W. O., zamestnanec poškodeného uviedol, že bol privolaný na miesto na základe oznámenia o poruche vedenia vysokého napätia. Svedok potvrdil, že stavenisko nebolo nijako označené „jednoducho išlo o bežnú vec“, káble viedli ponad komunikáciu, ktorá komunikácia v tom čase nebola ani cestou. Podľa svedka bolo zjavné, že poškodenie káblov muselo spôsobiť nejaké auto, ktorých sa však na mieste nachádzalo asi 10, ale jeho kolega si na jednom aute všimol značku po vypálení, kde podľa ich poznatkov tam mohlo dôjsť k preskoku napätia - ľudovo povedané ku skratu a na základe tejto skutočnosti potom identifikovali vozidlo, ktoré pravdepodobne skrat spôsobilo. Výpadok elektrickej energie mohol trvať 32 minút.

Svedok X. K. pred súdom vypovedal, že osemkolové nákladné auto zo spoločnosti Váhostav trafilo káble v okamihu, keď sa navážala stabilizácia do finišéra. Vodič tohto vozidla prudko zabrzdil z dôvodu, aby sa mu posunul náklad z korby a ako sa pohol, s už nie úplne sklopenou korbou zasiahol káble. Svedok uviedol, že on neoznačil žiadnu osobu (vodiča motorového vozidla), ktorá by tento skrat mohla spôsobiť, len svojmu nadriadenému oznámil, že došlo k prekríženiu káblov.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov Ing. R. T., W. Y. a O. N., prečítal listinné dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, a to najmä zápisnicu o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciu, kalkulačný list, oboznámil sa tiež s úradnými záznamami OOPZ Liptovská Teplá a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 18.02.2020, sa síce stal, ale existujú tu iné skutočnosti vylučujúce protiprávnosť činu.

Prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa je nedbanlivostným trestným činom a na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa

vyžaduje naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu. Z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje sa nedbanlivosť, a to v oboch jej podobách.

Ide o prečin, ktorý predpokladá ohrozovacie konanie, z ktorého hrozí bezprostredné nebezpečenstvo poruchy v prevádzke všeobecne prospešného zariadenia uvedeného v § 286. Pri tomto nedbanlivostnom trestnom čine je zavinenie dané, ak páchateľ: a) vedel, že môže spôsobom uvedený v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Nedbanlivosť je druhou, ľahšou formou zavinenia, než úmysel. Môže mať podobu tak vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Pre oba druhy nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, to znamená, že páchateľ nechce spôsobiť následok, ani nie je uzrozumený s tým, že ho spôsobí a uplatňuje sa len zložka vedomostná (intelektuálna, rozumová). Zavinenie z nedbanlivosti pri oboch jeho formách (vedomá, nevedomá) je vybudované na zložke vedomostnej, to znamená na psychickom vzťahu páchateľa k podstatným skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin a zároveň na zachovaní potrebnej miery opatrnosti. Táto miera opatrnosti je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenia následku.

Objektívne hľadisko opatrnosti vyžaduje spravidla od každého rovnakú mieru opatrnosti, ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Vyššia miera opatrnosti sa vyžaduje výnimočne u niektorých skupín osôb podľa povahy povolania alebo zamestnania. Rozsah potrebnej opatrnosti vyplýva spravidla z osobitných právnych predpisov.

Subjektívne hľadisko v sebe zahŕňa mieru opatrnosti, ktorou považuje za potrebnú a je schopný vynaložiť ju práve ten, o ktorého zodpovednosť ide. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami, skúsenosťami, jeho duševnými a telesnými schopnosťami. Trestná zodpovednosť pri vedomej a nevedomej nedbanlivosti je vymedzená spojením oboch hľadísk, pričom medzi porušením potrebnej miery opatrnosti a následkom musí byť príčinná súvislosť. Základným predpokladom pre postup orgánov činných v trestnom konaní, ako aj pre súd je zistenie, že konkrétna osoba sa dopustila protiprávneho činu, ktorého znaky sú uvedené v .

Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza, nutná obrana, atď..).

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie, jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné.

Z hľadiska obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná zodpovednosť. Znaky trestných činov uvedených v vyjadrujú možnosť vzniku takto kvalifikovaných skutkov (predvídanie možnosti ich vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v . Súhrn podstatných znakov jednotlivých skutkových podstát trestných činov odráža konkrétny skutok určitej kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Zavinením sa rozumie psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriaci trestný čin, pričom tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách: a) vedomostnej (intelektuálnej, tiež nazývanej zložka poznania), b) vôľovej.

Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa úmysel rozlišuje na priamy (dolus directus) a nepriamy (dolus eventualis). Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká. Vedomostná i vôľová zložka zavinenia sa musia vzťahovať na skutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu (skutočnosti zodpovedajúce znakom uvedeným v zákone). Musia tak zahrňovať nielen porušenie a ohrozenie záujmov chránených (objekt trestného činu), ale aj spôsob, akým bol trestný čin spáchaný, i ostatné náležitosti predpokladané príslušným ustanovením osobitnej časti (objektívna stránka trestného činu). Pokiaľ sa zavinenie na niektorú z týchto skutočností nevzťahuje, potom chýba subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota, či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení

- nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsobom vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázka viny a trestu).

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti: a) spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti), c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Kritéria, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa týkajú konania a následku (t.j. objektívnej stránky) a miery zavinenia, prípadne pohnútky (t.j. subjektívnej stránky), sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritéria pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrnne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť určitého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.

Trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa a je prečinom (sadzba trestu odňatia slobody až na 6 mesiacov). V zásade sa predpokladá, že čin, ktorý vykazuje znaky uvedené v osobitnej časti , je aj protiprávny. Pokiaľ však ide o prečiny, na vyvodenie trestnej zodpovednosti je tiež nevyhnutné, aby závažnosť tohto protiprávneho činu bola vyššia ako nepatrná. Ak nie je naplnený aj tento materiálny korektív, nepôjde o prečin, a preto vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi nie je možné.

Ak konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa , aplikujúc pri tom príslušné ustanovenia , ktorých skutková podstata bola protiprávnym konaním obžalovaného naplnená.

Z tohto pohľadu je preto potrebné vždy skúmať nielen následok konania (spôsobenú škodu), ale aj intenzitu, charakter a pohnútku konania dotknutej osoby. Práve pravidlo ultima ratio možno uplatniť pri prečinoch prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu vymedzenom v ustanovení tak, ako to súd uviedol vyššie.

Podľa názoru súdu základ skutkového deja popísaného v obžalobe sa stal, avšak u obžalovaného chýba vedomostná zložka zavinenia a ku konaniu obžalovaného pristúpili aj ďalšie skutočnosti (príkaz na vykonanie prác, neoznačenie miesta výkonu prác ako miesta, na ktorom treba dbať na zvýšenú opatrnosť tým skôr, že práce na tomto úseku diaľnice nezačali a ani neprebiehajú krátku dobu, keď

aj vlastník prenosovej sústavy si musel byť vedomý, že na tomto úseku budú prebiehať stavebné práce), no z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že aj Stredoslovenská distribučná by sa správala s primerane rozumnou mierou opatrnosti tak, aby predchádzala možným škodám na vlastnom majetku.

Skutok tak, ako bol vymedzený v obžalobe nie je trestným činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Na základe výsledkov dokazovania, v dôsledku materiálneho korektívu dospel súd k záveru, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol byť posúdený ako priestupok, a preto obžalovaného v zmysle spod obžaloby oslobodil.

Výrok o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody je v prípade oslobodzujúceho rozsudku výrokom obligatórnym.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.