Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou, v spore žalobcov: v 1. rade: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. č. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, v 2. rade: I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. XX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpený žalobcom v rade 1., v 3. rade: N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XXXX, L. E., XXXXX E. 9, štátny občan ČR, zastúpená žalobcom v rade 1., v 4. rade: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y., XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpená žalobcom v rade 1., v 5. rade: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, zastúpená žalobcom v rade 1., v 6. rade: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XX, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpený žalobcom v rade 1., proti žalovanému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, so sídlom: T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, o určenie, že vec patrí do dedičstva.

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v rade 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaným.

III. Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2019 domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti v celosti, t.j. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu: 1/1, nachádzajúce sa na adrese XXX 58 Z. č. XX, zapísané v katastri nehnuteľností a vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, na Liste vlastníctva č. XX, okres: O.. obec: Z., katastrálne územie: Z., a to: a) Parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: Pozemok - parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. výmera: 320 m2, b) Stavba: Rodinný dom - súpisné číslo: XX, zapísaný ako stavba stojaca na pozemku parcely registra CKN parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. výmera: 320 m2, patria do dedičstva po nebohej N. V., rodenej Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Z. XX,XXX XX Z., dátum úmrtia XX.XX.XXXX

2.Svoju žalobu vo veci samej odôvodnili žalobcovia tým, že je to jediný možný vhodne zvolený procesný prostriedok právnej ochrany ich práv, ktoré sú ohrozené. Bez jeho včasného podania by žalobcovia prišli o svoje vlastnícke právo, resp. o možnosť domáhať sa v poslednom kroku určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ku ktorým je už zapísaný iný vlastník - žalovaný. Podľa ich názoru v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem už na podaní tohto návrhu a žaloby a na meritórnom

určení/posúdení vlastníctva ich právneho predchodcu v konaní in re, ktoré bude predpokladom na osvedčenie nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností žalobcov (resp. niektorého z nich), v konaní v ktorom sa uskutoční aj prejudiciálny prieskum platnosti úkonov, ku ktorým došlo po smrti ich právneho predchodcu (Kúpnej zmluvy povolenej do KN vkladovým konaním - Rozhodnutím č. V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX ako aj Osvedčenia N XXX/XXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z 05.08.2019, zapísané na LV č. XX pre k.ú. V.), a ktorý prieskum bez podania tejto žaloby by možný nebol (neboli by aktívne legitimovaní). Porušenie ich práv spočíva v tom, že im bolo odňaté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré im patria po ich právnej predchodkyni ( u žalobcu v rade 1./, 2./ a 3./ po nebohej matke a u žalobcu v rade 4./, 5./ a 6./ po starej matke, nakoľko jej syn D. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: Z. XX, XXX XX Z. dňa XX.XX.XXXX zomrel) nebohej N. V., rodenej Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: Z. XX, XXX XX Z., dátum úmrtia XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „právna predchodkyňa“), ktorá ich nadobudla ex lege vydržaním. Manžel právnej predchodkyne J. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: Z. XX, XXX XX Z. už taktiež zomrel dňa XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti, v celosti t.j. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu: 1/1, nachádzajúce sa na adrese XXX XX Z. č. XX, zapísané v katastri nehnuteľností a vedené Okresným úradom O., katastrálnym odborom, na Liste vlastníctva č. XX, okres: O.. obec: Z.. katastrálne územie: Z., a to: a) Parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: Pozemok - parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 320 m2, (ďalej len „pozemok") b) Stavba: Rodinný dom - súpisné číslo: XX, zapísaný ako stavba stojaca na pozemku parcely registra CKN parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 320 m2 (ďalej len „rodinný dom“ ale aj ako „Rodinný dom Z. s č. XX“, resp. aj ako „stavba“) (pozemok a rodinný dom spolu ďalej aj ako „nehnuteľnosti“), v súčasnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele: 1/1, pod por. č. B1. Z citovaného listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný nadobudol vlastníctvo titulom: a) Kúpna zmluva č. V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX b) Osvedčenie N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z 05.08.2019, Informácia o určení súpisného čísla č. XXX/XXXX z 02.08.2019, Z-XXXX/XXXX - XXX/XX. Žalobcovia majú za to, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam im prináleží po ich právnej predchodkyni, pretože jedine ona nadobudla svoje vlastnícke právo k predmetnými nehnuteľnostiam už pred rokmi ako prvá, a to vydržaním. Pôvodne patrili urbarialistom a želiarom (ako súčasť spoločného pasienku). Uvedené vyplýva z časti A. Majetkovej podstaty pozemkovoknižnej vložky č. 2. pričom pozemok, na ktorom rodinný dom Z. súp. č. XX stojí je tam uvedený ako parcela číslo XX, a rodinný dom súp. č. XX spolu s dvorom je tu zapísaný ako Dom pod p. č. XX a dvor ležiaci na parcele číslo XX, a to všetko spolu o rozlohe 3 áre 56 m2. Ich právna predchodkyňa predmetné nehnuteľnosti mala užívať cca od 20. roku svojho života, t.j. cca od r. 1947, celý svoj ďalší život až do svojej smrti, t.j. do XX.XX.XXXX. Uvedené vedia dosvedčiť hlavne starší obyvatelia obce Z.. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia v prílohe doložili súdu čestné prehlásenia občanov, ktorí poznali ich právnu predchodkyňu, v počte 12 ks. Ich právna predchodkyňa N. V. vykonávala držbu nehnuteľností nerušene viac ako 50 rokov, hoc est nepretržite a absolútne dobromyseľne od samého začiatku, hlavne aj preto, že iný vlastník tohto domu po zániku urbarialistov a želiarov nebol. Do smrti ich vyššie menovanej právnej predchodkyne a ani po jej smrti nikdy nedošlo k faktickému odovzdaniu predmetných nehnuteľností cudzej osobe, a to ani k dnešnému dňu. Taktiež nikdy nikto iný ako ich rodina, jej členovia fakticky nedržala predmetnú nehnuteľnosť. Majú za to, že aj z tejto skutočnosti pri rozhodovaní by mal súd vychádzať. Opakovane žalobcovia konštatujú, že v predmetnej nehnuteľnosti žila, obhospodarovala ju a obývala ich právna predchodkyňa. Spolu s ňou tu ako jej deti bývali aj žalobca v rade 1./, 2./ a 3./ a otec - právny predchodca žalobcov v rade 4./, 5./ a 6./. Taktiež tam žil a býval so žalobcom v rade 1./ po sobáši dva roky aj manžel T. J. (čo ako svedok môže dosvedčiť), pričom do tohto rodinného domu sa narodila vnučka právnej predchodkyne, ktorá je dcérou žalobcu v rade 1./ a T.a J.ho - I. J., rod. J.ová. nar. XX.XX.XXXX, ktorá tu má hlásený trvalý pobyt od svojho narodenia dodnes. Právna predchodkyňa sa o nehnuteľnosti starala podľa svojich síl a schopností, pozemok obhospodarovala. O rodinný dom sa starala ich právna predchodkyňa podľa svojich síl a schopností, pretože boli chudobnou rodinou. Udržiavala ho, vyvakovala, vybielila, nové schody sa robili, opravovala sa strecha. Uvedené si pamätá a dosvedčí aj manžel žalobcu v rade 1./ T. J.. Z posledných dokladov, ktoré preukazujú nepretržité užívanie právnej predchodkyne v rodinnom dome na adrese Z. XX poukazujú žalobcovia na doklad o dôchodku, in concreto Rozhodnutie o priznaní dôchodku N. V. zo dňa XX. 02. XXXX, ale sú tu aj ďalšie rozhodnutia, ktorými sa jej dôchodok ročne

zvyšoval. Taktiež platenie miestnej dane na predmetné nehnuteľnosti v Obci Z. podľa ich názoru preukazujú, že platiteľmi miestnej dane na predmetnej nehnuteľnosti, vrátane pozemku na ktorom stojí, t.j. p.č. XXX v k.ú. Z. bola právna predchodkyňa žalobcov aj s manželom. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení doložili súdu Genézu zmluvných vzťahov so Stredoslovenskou energetikou na odbernom mieste T. XXZSSXXXXXXXXXXX, adresa: Z. XX, XXX XX Z. a k tomu patriace platby za odber elektriny je možné dožiadať z evidencie dodávateľa Stredoslovenskej energetiky a.s. Aktuálne je odber elektriny na meno T.a J.ho - manžela žalobcu v rade 1./. Po smrti právnej predchodkyne N. V. (XX.XX.XXXX) a následne po smrti jej manžela J.a V. (XX.XX.XXXX) dom obýval syn právnej predchodkyne nebohý D. U. až do svojej smrti dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav počas svojho života rodinný dom veľmi nezveľadil. V súčasnej dobe majú nahlásený trvalý pobyt na adrese Z. č. XX vnučky právnej predchodkyne, ktoré sú dcérami žalobkyne v rade 1./. V žalobe žalobcovia ďalej konštatujú, napriek tomu, že súdy pri obdobných žalobách typu skúmajú stav ku dňu smrti poručiteľa a na okolnosti ktoré nastali po smrti poručiteľa by v tomto prípade nemal tunajší súd prihliadať. Návrh spolu so žalobou bol z ich strany podaný za tým účelom, aby sa odstránil stav neistoty v právnych vzťahoch, ktorý je v súčasnosti daný aj tým, že na Liste vlastníctva č. XX je už k nehnuteľnostiam zapísaný iný vlastník, ktorým je práve žalovaný. Uvedené je dôležité preto, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam sa preukazujú listom vlastníctva. Teraz, keď je už žalovaný zapísaný ako vlastník aj k stavbe sú žalobcovia ohrození vo výkone svojich vlastníckych práv, ktoré im patria po ich právnej predchodkyni. Žalovaný si svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, t.j. aj k stavbe bude uplatňovať, čo vyplýva z obsahu Výzvy na vypratanie nehnuteľnosti doručene žalobcovi v rade 1./ a žalobcovi v rade 2./, ktorý má úmysel stavbu Rodinný dom Z. súp.č. XX zbúrať, nakoľko susedí so stavbou v ktorej podniká. Aby tak mohol učiniť dal si osvedčiť vlastníctvo k predmetnej stavbe vydržaním, aj napriek tomu, že v správnom - stavebnom konaní Obec Z. a žalovaný tvrdia, že ju nadobudol na základe kúpnej zmluvy z XX.08.2007, pričom v zmluve rodinný dom uvedený nebol, avšak jeho cena bola zahrnutá v kúpnopredajnej cene. Následne si dal vlastnícke právo ešte pre zvýšenie svoje istoty k predmetnej stavbe osvedčiť u notára, a to aj napriek vedomosti, že celé roky predmetnú stavbu drží, obhospodaruje a užíva celé roky rodina žalobcov, počnúc ich právnou predchodkyňou. Žalovaný mal/musel „čestne“ pred notárom v zmysle platného práva prehlásiť, že stavbu Rodinný dom so súp. č. XX užíva dobromyseľne a nepretržite minimálne 10 rokov. Uvedené však nemôže byť pravda, pretože stavbu užívala celé roky ich právna predchodkyňa so svojimi deťmi, následne aj spolu s manželom J.om V.m. pričom naposledy v nej býval minimálne od 12.07.2006 až ku dňu svojej smrti XX.XX.XXXX D. U.. K faktickému odovzdaniu stavby, in concreto rodinného domu v Z. so súp. č. XX a ani pozemku parc. č. XXX v k.ú. Z. žalovanému nikdy nedošlo. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti nikdy od nikoho neprevzal. Žalobcovia sa vo výkone svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam po ich nebohom právnom predchodcovi necítili byť vôbec ohrození minimálne až do smrti D.a U. (dát. úmrtia: XX.XX.XXXX), z tohto dôvodu návrh a žalobu tohto typu na súd nepodávali. Nemali totiž vôbec vedomosť o kúpe pozemku žalovaným. A to už vôbec nie že ho mal kúpiť od Obce Z.. Nie je im známe ani to, ako tento pozemok mohla nadobudnúť Obec Z. a následne ho odpredať. Keďže stavba až do augusta tohto roku nebola zapísaná na žiadnom LV a teda ani k nej nebol zapísaný žiaden vlastník, nemali žalobcovia koho žalovať. Žalovaný vo výzve na ich adresu z titulu vypratanie z júna tohto roku dôvodnil svoj počin tým, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom dôkazy na uvedené im nepredložil žiadne. Následne až teraz sa žalobca v rade 1./ dozvedel písomne o stavebnom konaní a o skutočnosti, že predmetnú stavbu žalovaný odkúpil v roku 2007 od Obce Z., pričom v kúpnej zmluve sa táto stavba ako predmet kúpy neuvádza vôbec, t.j. ako predmet kúpy táto stavba vyšpecifikovaná v kúpnej zmluve vôbec nie je. Žalobcovia sú presvedčení, že táto zmluva je neplatná v časti kúpy rodinného domu. Taktiež majú za to, že nedošlo ani k jej vydržaniu. Sledovaním zápisov v KN, in concreto LV č. XX pre k.ú. Z. zistili, že 05.08.2019 dochádza k osvedčeniu nadobudnutia vlastníckeho práva predmetnej stavby žalovaným vydržaním formou NZ, o ktorom svedčí zápis na LV, ktorý sa do KN zapisuje koncom mesiaca august 2019, k osvedčeniu vlastníckeho práva Notárskou zápisnicou spísanou o vydržaní dochádza na Notárskom úrade JUDr. D. G.. Žalobcovia spochybňujú uplynutie času a spôsob vydržania rodinného domu v Z. súp. č. XX žalovaným. Aj bývalý starosta Obce Z. tohto času už nebohý ich ubezpečoval, aby kľudne vo svojom dome bývali a užívali ho spolu s priľahlým pozemkom. Uvedené by si mala pamätať aj vtedajšia zamestnankyňa Obecného úradu Z.. Preto boli všetci pokojní. K predžalobnej výzve na vypratanie nehnuteľnosti v spojení s podaním Návrhu na neodkladné opatrenie a negatívnym rozhodnutím súdu v danej veci (č.k. XXC/XX/XXXX Okresný súd O.) ich žalovaný vyzval, in concreto žalobcu v rade 1./ a v rade 2./

prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval na vypratanie nehnuteľnosti rodinného domu Z. s.č. XX. Výzva obsahovala, podľa názoru žalobcov viacero vád. Neuniklo totiž ich pozornosti, že vo výzve je označený žalovaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností a žalobcovia ako nájomcovia. Avšak poukazujú vo svojej žalobe na to, že medzi nimi a žalovaným nikdy žiaden nájomný vzťah nevznikol. Na uvedenú výzvu žalobcovia vo svojej písomnej odpovedi požiadali právneho zástupcu žalovaného o preukázanie právneho titulu, na základe ktorého mal sporné nehnuteľnosti nadobudnúť. Avšak žiadnu odpoveď nikdy nedostali. Vo výzve o vypratanie nehnuteľnosti bolo zároveň uvedené, že žalovaný mieni rodinný dom zbúrať. Na základe tohto žalobca v rade 1./ a v rade 2./ podali na Okresný súd O. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol Uznesením Okresného súdu O. spis. zn. XXC/XX/XXXX-29 zo dňa 6. augusta 2019 zamietnutý, a to pre neosvedčenie existencie naliehavosti vydania neodkladného opatrenia. Žalobcovia dôvodnia, že je absolútne logické. že na vydaní neodkladného opatrenia mali naliehavý právny záujem, keďže hrozilo, že žalovaný Rodinný dom so súp.č. XX zbúra/odstráni, čo môže mať za následok ďalší „zbytočný“ spor. Žalobcovia sa voči zamietavému uzneseniu Okresného súdu O. neodvolali, i napriek tomu, že sa cítili byť ohrození na svojich právach. Žalobcovia v stavebnom konaní a to konkrétne podaním podnetu/návrhu na obnovu konania dňa 19.07.2019 na stavebný úrad, ktorý ako to logicky vyplynulo z Výzvy na vypratanie nehnuteľnosti od právneho zástupcu žalovaného už podľa ich názoru musel vydať povolenie o odstránenie stavby rodinného domu, nadôvažok v konaní do ktorého ich stavebný úrad opomenul prizvať. Pričom ani samotné Rozhodnutie o povolení odstránenia predmetnej stavby vydané Obcou Z. pod číslom RD- SP-XXX/XXXX zo dňa 17.05.2019 im doručované nebolo a z tohto dôvodu nevedeli ani k ich Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť a tak preukázať naliehavosť a bezprostredné ohrozenie nášho práva a naliehavý právny záujem. Inter alia povolenie vydal žalovanému stavebný úrad, ktorý mal byť pre pomer k veci vylúčený z konania a rozhodovania a taktiež pre pomer k žiadateľovi (žalovanému), ktorý svoje vlastnícke právo nevedel v čase podania žiadosti a rozhodovania stavebnému úradu preukázať platným právnym titulom (pretože žiadosť o zbúranie stavby podáva vlastník stavby). Ich podnet na obnovu konania bol opätovne prvoinštančným stavebným úradom Obcou Z., in concreto Rozhodnutím č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 zamietnuté. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie dňa 20.09.2019. V rozhodnutí Obce Z. č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 je opísaná žalovaným a Obcou Z. tvrdená kúpa stavby od Obce Z.. V spojitosti so stavbou sporného rodinného domu žalobcovia konštatujú, že táto je z pred roka 1910, avšak žalobca v rade 1./ ktorý mám prístup k predmetnej stavbe s manželom tvrdia, že nie je v takom stave, že by hrozilo jej zrútenie. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na str. 6 posl. odsek bodu 1 v rozhodnutí Obce Z. č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 ( ktorým bola, avšak zatiaľ nie právoplatne zamietnutá obnova konania). Rodinný dom nie je v zlom stavebno-technickom stave ako sa v rozhodnutí píše. Základy stavby sú kamenné, obvodové murivo je kombinované z nepálenej tehly a kameňa, krov je hambálkový, strešnú krytinu tvoria škridle, V rodinnom dome pozdĺžneho tvaru je päť vzájomne prepojených miestností. Zvonka sú dva vchody. Na dome sú dva komíny, kúrenie je zabezpečené kachľami. Na dvore je studňa. Objekt nie je napojený na verejný vodovod a kanalizáciu. V obci Z. ešte stále nie je vybudovaná kanalizácia, preto je WC vonkajšie. Stavba je napojená na rozvod SSE -Distribúcia a.s. Žilina v obci. Zariadenie, ktoré sa v dome ešte stále nachádza a ktoré je vyobrazené na priložených fotografiách je po právnej predchodkyni žalobcov, ktoré im patrí. Žalobcovia majú za to, že všetky vyššie uvedené okolnosti a skutočnosti odôvodňujú ich tvrdenia, že ich právna predchodkyňa ako prvá nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zo zákona vydržaním, nakoľko splnila zákonné podmienky, a to k rodinnému domu Z. súp. č. XX spolu s pozemkom parc. č. XXX v k.ú. Z., ako spôsobilému predmetu vydržania (dom a pozemok po urbarialistoch a želiaroch), preukázala oprávnenosť držby vecí/nehnuteľností, pretože nakladala s vecami ako s vlastnými, žila s vedomím že jej tieto nehnuteľnosti patria, obhospodarovala ich, teda z jej konania podľa ich názoru vyplýva, že jej presvedčenie bolo dôvodné, iný vlastník nebol a preto vzhľadom na všetky okolnosti bola jej držba dobromyseľná. Preukázala sa taktiež nepretržitosť a dlhodobosť trvania držby od cca roku 1947 až do jej smrti v roku 2002. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobcovia predložili súdu: Uznesenie o dedičstve č. XXD XXX/XXXX zo dňa 23.09.2002 č.l. 12, Uznesenie o dedičstve č. XD XXX/XXXX zo dňa 17.08.2007 č.l. 13, Uznesenie č. XXD XXX/XXXX zo dňa 17.06.2019 č.l. 14, výpis z LV č. XX č.l. XX, Výpis z pozemkovej knihy č.l. XX, Čestné prehlásenia v počte 12 ks č.l. 18-29, Potvrdenie o pobyte v počte 3 ks č.l. 30-32, Rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia z XX.XX.XXXX č.l. 33, Sociálna poisťovňa -rozhodnutie zo dňa 04.XX.2001 č.l. 34, Platobný výmer č. XX na daň z nehnuteľnosti zo dňa 25.02.1998 č.l. 35, kópia príjmového pokladničného bloku preukazujúceho úhradu dane z nehnuteľnosti

zo dňa 15.01.1997 č.l. 36, Rozhodnutie č. XXX/XXXX Obce Z. o vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2019 č.l. 37, príjmový doklad č. E zo dňa 26.03.2019 o úhrade dane z nehnuteľnosti- pozemky č.l. 38, Potvrdenie Obce Z. o nedoplatkoch č.l. 39, Potvrdenie o zaplatení poplatkov SIPO za mesiac august 2000 č.l. 40, Potvrdenie o pobyte č.l. 41, Obec Z. Rozhodnutie č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 č.l. 42 -áee 45, Odvolanie č.l. 46-50 s kópiou podacieho lístka č.l. 50 z opaku, SSE odpoveď zo dňa 23.09.2019 č.l. 51, fotografie rodinného domu v počte 3 ks č.l. 52 - 53.

3.So žalobou in hoc casu žalobcovia zároveň podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1 nehnuteľností, a to pozemku parc. č. XXX parcela reg. „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2 a stavby - rodinného domu súp. č. XX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX parcela reg. „C“, zapísané a vedené Okresným úradom O., katastrálnym odborom, na LV č. XX pre katastrálne územie Z., najmä nesmie tento spoluvlastnícky podiel predať, darovať, ani iným spôsobom scudziť, založiť v prospech tretích osôb, zriadiť k nemu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ani ho iným spôsobom zaťažiť, ani stavbu - rodinný dom súp. č. XX odstrániť, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva. Zároveň sa svojim návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby Okresný súd O. nariadil zápis obmedzujúcej poznámky k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na LV č. XX vo vyššie uvedenom znení. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX zo dňa 07.11.2019, právoplatného dňa 30.11.2019 zamietol, z dôvodu že žalobcovia neosvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom k tomu, že žalobcovia neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, hoc est neosvedčili existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčili to, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo ich právo ohrozené. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z pripojených dôkazov nezistil súd také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zásahu v podobe vydania neodkladného opatrenia. Žalobcovia v rade 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./ nedoložili súdu také listiny, z ktorých by vyplývalo ich vlastnícke právo, ako aj vlastnícke právo ich právnej predchodkyne k nehnuteľnosti a ani skutočnosť na akom základe predmetnú nehnuteľnosť užívajú. Súd kladie akcent na o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov, kde je eklatantne uvedené, že prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Pre doplnenie, podľa , trvalý pobyt má občan v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Trvalý pobyt, opakovane spomínaný a skloňovaný žalobcami v návrhu nezakladá tak ich vlastnícke, ako ani užívacie právo k budove a má len evidenčný charakter. Inter alia žalobcovia nepreukázali ani skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť obývajú, nakoľko ani jeden zo žalobcov ako trvalý pobyt neuvádza adresu Z. XX. Z predloženého listu vlastníctva č. XX je totiž evidentné, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je práve žalovaný. Aj keď z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, je napriek tomu nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

4.Uznesením zo dňa 13.12.2019, súd vyzval žalovaného k písomnému vyjadreniu k žalobe, k pripojeniu listín a k označeniu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný doručil súdu dňa 13.01.2020 žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, ktorú odôvodnil tým, že keďže ide o komplikovanú vec, ktorá si vyžaduje právne zastúpenie, z dôvodu čerpania dovoleniek advokátom sa mu ho nepodarilo zabezpečiť. Na základe uvedeného žalovaný požiadal súd o predĺženie lehoty o 15 dní, zároveň písomne uviedol, že nárok uplatnený v žalobe neuznáva in extenso. Súd jeho žiadosti vyhovel. (č.l. 85 a 88 spisu) Dňa 27.01.2020 doručil právny zástupca žalovaného vyjadrenie k žalobe, ktoré odôvodnil tým, že žalobcovia sa v podanej žalobe domáhajú určenia, že nehnuteľnosti t.č. vedené na LV č. XX, pre okres: O., obec: Z. k.ú.: Z., ako pozemok parc. CKN parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2 a rodinný dom súp. č. XX na parc.č. XXX patria v celosti do dedičstva po poručiteľke N. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX Z. XX, zomrela dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka“). Podľa vyjadrenia žalobcov sa poručiteľka mala stať výlučnou vlastníčkou uvedených

nehnuteľnosti vydržaním. Otázku nadobudnutia vlastníckeho práva poručiteľky k nehnuteľnostiam vydržaním bude súd posudzovať ako predbežnú otázku. Podľa ust. , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ust. , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ust. , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. K zákonným predpokladom vydržania nehnuteľnej veci patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívanie predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je desať rokov. Predpokladom oprávnenej držby je dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav spočívajúci v presvedčení držiteľa že mu vec patrí je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho presvedčenia držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, z ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci (nadobúdací titul i keď neplatný). Predpokladom dobromyseľnosti vydržiteľa je, že nastala taká skutočnosť resp. udalosť, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci a túto vec mal príslušnú, zákonom stanovenú dobu v držbe. Z podanej žaloby však nevyplýva, aká skutočnosť resp. udalosť mala taký charakter, ktorá mohla dôvodne mohla v poručiteľke vyvolať presvedčenie, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a kedy táto skutočnosť resp. udalosť mala nastať. Žalobcovia v podanej žalobe neuviedli, a teda ani nepreukázali, z ktorých okolnosti možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti poručiteľky ako držiteľa, že je veci patria. (nepreukázali nadobúdací titul i keď neplatný). Z pozemkovoknižnej vložky predloženej žalobcami a z listín, ktoré v prílohe predkladám vyplýva, že nehnuteľnosti - rod. dom súpisne č. XX (t.č. súp.č. XX) a pozemok parc. č. XX (t.č. parc. č. XXX) boli do 27.02.1976 vo vlastníctve bývalých urbarialistov a želiarov v podiele 1/1. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Lučenci XX4/76 zo dňa 26.2.1976 boli uvedené nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva štátu. Ku dňu 01.05.1991 boli uvedené nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva Obce Z., čo vyplýva z Protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorý v prílohe predkladám. Z uvedeného protokolu vyplýva, že pred týmto prechodom vlastníctva, mala Obec Z. právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia v podanej žalobe neustálili ani plynutie vydržacej doby, avšak vzhľadom na nepreukázania existencie nadobúdacieho titulu poručiteľky, považujeme posudzovanie otázky uplynutia vydržacej doby za právne irelevantné. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom právna zástupca žalovaného navrhol aby súd po prejednaní veci žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania žalovaného vo výške 100 %. Na preukázanie svojich tvrdení právny zástupca žalovaného predložil súdu Pozemkovoknižná vložka č. 2 pre k.ú. Z. (č.l. 93 spisu), Rozhodnutie Okresného národného výboru v Lučenci XX4/76 zo dňa 26.2.1976 (č.l. 95-XX spisu), Protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľnosti (č.l. 94 spisu)

5.Uznesením zo dňa 31.01.2020, súd vyzval žalobcov k písomnému vyjadreniu žalovaného, k pripojeniu listín a k označeniu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k replike žalovaného konštatovali, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to výkonom nepretržitej držby (držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou alebo vykonávanie práva pre seba) po dobu 10 rokov a oprávnenosť držby po celú vydržaciu dobu. Predpokladmi oprávnenej držby je dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, pričom predpokladom dobromyseľnosti vydržiteľa je, že nastala taká skutočnosť resp. udalosť, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci a túto vec mal zákonom stanovenú dobu v držbe.

Z podaného vyjadrenia žalovaného majú žalobcovia za to, že podľa neho z ich žaloby nevyplýva aká skutočnosť, resp. udalosť mala taký charakter, ktorá mohla dôvodne v poručiteľke vyvolať presvedčenie, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a kedy táto skutočnosť mala nastať. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že žalobcovia vo svojej žalobe neuviedli, a teda ani nepreukázali, z ktorých okolnosti je možné usúdiť existenciu dobromyseľnosti poručiteľky ako držiteľa, že jej veci patria pretože žalobcovia nepreukázali žiaden nadobúdací titul i keď neplatný. S poukazom na uvedené žalovaný považuje posudzovanie otázky uplynutia vydržacej doby za právne irelevantné. K uvedenému žalobcovia majú za to, že ich právna predchodkyňa naplnila všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a to formou, ktorá bola v danom čase možná a dostupná. Opakovane poukázali na tú skutočnosť, že poručiteľka nehnuteľnosti užívala cca od roku 1947 (až do svojej smrti do XX.XX.XXXX), a to od začiatku absolútne dobromyseľne, v tom že tieto patria výlučne jej, nakladala s nimi ako s vlastnými, starala sa o ne, hospodárila s nimi pretože iný vlastník k predmetným nehnuteľnostiam jej známy nebol. Bola si vedomá, že ide o dom s pozemkom, ktorý pôvodne patril urbarialistom a želiarom, ktorí už v dobe keď poručiteľka začala dom užívať neexistovali a neexistoval ani žiaden iný vlastník, to znamená, že toto právo vykonávala absolútne dobromyseľne. Táto skutočnosť je tou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja jej dobromyseľnosť a následne aj oprávnenosť držby. Pretože nebol známy iný vlastník a napokon ani žiaden nebol, aj z tohto dôvodu tak právna predchodkyňa, ako ani žalobcovia nedisponujú nadobúdacím titulom. Avšak svoju dobrú vieru preukazujú užívaním veci ako vlastnej a neexistenciou iného vlastníka, ako aj ďalšími konkrétnymi okolnosťami už uvedenými v žalobe. Žalobkyňa v rade 1./ si pamätá, že aj bývalý starosta Obce Z.. toho času už nebohý, ich ubezpečoval, aby kľudne bývali v spornej nehnuteľnosti s rodinou a užívali ju spolu s priľahlým pozemkom. A práva aj z tohto dôvodu boli všetci spokojní, že im dom patrí. Nemali totiž vedomosť o tom, že si musia dať svoje vlastnícke právo nadobudnuté zo zákona, ako uvádzajú žalobcovia osvedčiť notárom, resp. uviesť do dedičského konania. O tom, že v čase začatia plynutia držby poručiteľkou, t.j. v r. 1947 nebol žiaden vlastník preukázal aj žalovaný, ktorý doložil k svojmu vyjadreniu dôkazy, ktorými disponoval, no napriek tomu im ich spolu so starostom Obce Z. vôbec nepredložil. Ide o Rozhodnutie Okresného národného výboru v Lučenci XXX/XX . zo dňa 26.02.1976, na základe ktorého mali byť nehnuteľnosti uvedené v pozemkovoknižnej vložke - rod. dom súpisné č. XX (t.č. súp.č. XX) a pozemok parc. č. XX (t.č. parc. č. XXX ) dňom 27.02.1976 prevedené do vlastníctva štátu, a ktoré mali následne ku dňu 01.05.1991 prejsť do vlastníctva Obce Z., tak ako to vyplýva z Protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorý až teraz v prílohe žalovaný priložil. Žalovaný tvrdí, že z uvedeného protokolu vyplýva, že pred týmto prechodom vlastníctva mala Obec Z. právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam (poznámka žalobcov: keby aj podľa súdu mala, svoje právo nevykonávala, dane z nehnuteľnosti platila poručiteľka, pričom oni sa starali o nehnuteľnosti, obhospodarovali ich). Kúpnu zmluvu žalovaného považujú za neplatný právny titul, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a na predloženie ktorej ho vyzvali listom, ktorým reagovali na výzvu žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zdôraznili, že pokiaľ nadobúdací titul k nehnuteľnostiam neexistuje je možné ho preukázať iným spôsobom, a to výsluchom svedkov, prípade iným dôkazom a pod., pričom zákon pripúšťa oprávnenú držbu aj v prípade neexistentného titulu, aj keď je to skôr výnimočný prípad. Keby to tak nebolo, nebola by tak naplnená ani funkcia vydržania. Na preukázanie svojho tvrdenia uviedli rozhodnutie NS SR, in concreto Uznesenie sp.zn. XCdo XX/XXXX z 28.03.2011, z ktorého vyplýva, že: „Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Žalobcovia nadobudli presvedčenie, že podanou žalobou, ako aj žalovaným predložené písomné dôkazy (Rozhodnutie ONV zo dňa 26.02.1976 a preberací protokol 01.05.1991) dostatočne preukazujú, že poručiteľka vydržala predmetné nehnuteľnosti ešte predtým ako ich mal nadobudnúť československý štát a následne Obec Z.. To znamená, že vydržacia doba podľa žalobcov uplynula ešte pred 26.02.1976. Poručiteľka a ani žalobcovia nemali vedomosť o týchto dokumentoch, z ktorých ale vyplýva, že šetrenie finančného odboru ONV v O. bolo toho času vykonané nedostatočne a to z dôvodu toho, že sa neskúmalo, že nehnuteľnosti obýva ako oprávnená držiteľka poručiteľka, vtedy už ex lege de facto vlastníčka so svojou rodinou.

6.Uznesením zo dňa 20.02.2020, súd vyzval žalovaného k písomnému vyjadreniu na dupliku žalobcov, k pripojeniu listín a k označeniu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Po oboznámení sa s vyjadrením žalobcov žalovaný uviedol prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že v celom rozsahu trvá na argumentoch uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe.

Poukázali taktiež na Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo XX/XXXX zo dňa 28.3.2011, ktoré hovorí o možnosti nadobudnúť vydržaním výnimočne aj vec, kde nadobúdací titul vôbec nebol. Aj v tomto prípade sa však vyžaduje dobromyseľnosť. Podľa uvedeného rozhodnutia „Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.“ Pokiaľ teda, ako žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú, u ich predchodkyne žiadny nadobúdací titul neexistoval, nemohla byť dobromyseľnou držiteľkou nehnuteľnosti.

7.Žalobcovia súdu dňa 02.03.2020 doručili v rámci doplnenia dokazovania čestné prehlásenia v počte 9 ks identického obsahu: „N. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, žila a bývala viac ako 50 rokov v rodinnom dome súp.č. XX na adrese XXX XX Z. XX, bola jeho oprávneným držiteľom, pričom ho mala v držbe od roku 1947 „. (č.l. 118-126 spisu)

8.Z predloženého Uznesenia o dedičstve č. XXD XXX/XXXX, Dnot. XXX/XXXX zo dňa 23.09.2002, právoplatného dňa 23.09.2002 eklatantne vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené po právnej predchodkyni žalobcov N. V., rod. Y., z dôvodu, že zomretá nezanechala majetok. (č.l. 12 spisu)

9.Z predloženého Uznesenia o dedičstve č. 5D XXX/XXXX, D/not. XXX/XXXX zo dňa 17.08.2007, právoplatného dňa 17.08.2007 eklatantne vyplýva, že dedičské konanie bolo po právnom predchodcovi žalobcov J.ovi V., manželovi N. V., rod. Y., zastavené z dôvodu nemajetnosti. (č.l. 13 spisu)

XX.Z predloženého Uznesenia o dedičstve č. XXD XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX zo dňa 17.06.2019, právoplatného dňa 11.07.2019 eklatantne vyplýva, že dedičské konanie bolo po D.ovi U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX zastavené z dôvodu nemajetnosti. (č.l. 14 spisu)

11.Z výpisu listu vlastníctva č. XX, pre okres O., obec Z., katastrálne územie Z. vyplýva, že výlučným vlastníkom: par. reg. „C“, par. č. XX8 vo výmere 419 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a par. reg. „C“, par. č. XXX vo výmere 320 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX je žalovaný. Titulmi nadobudnutia predmetných nehnuteľností sú: -D XXX/XX z XX.X.XXXX-XX/XX, -Kúpna zmluva č. V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX, -Kúpna zmluva č. V-XXXX/XXXX z 28.08.2018 - XXX/XX, -Osvedčenie N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z 05.08.2019, Informácia o určení súpisného čísla č. XXX/XXXX z 02.08.2019, Z-XXXX/XXXX - XXX/XX. ( č.l. 15 spisu)

12.Z výňatku z pozemkovoknižnej vložky č. 2 časť A. Majetková podstata - Spoločný pasienok bývalých urbarialistov a želiarov obce Z. (neidentifikovateľného časového obdobia) vyplýva, že predmetný rodinný dom je zapísaný na parcele č. XX, katastrálna plocha 3 áre a 56 m2. (č.l. 17 spisu)

13.Žalobcami boli doložené čestné prehlásenia identického obsahu v počte 12 ks, v znení, že právna predchodkyňa žalobcov bývala v predmetnom rodinnom dome 50 rokov a tento mala v nepretržitej oprávnenej držbe. (č.l. 18-29)

14.Z potvrdenia o pobyte žalobcovia ( v počte 4 ks) preukazujú, že osoby, ktoré nie sú tak aktívne a ani pasívne legitimované v tomto spore, majú evidovaný trvalý pobyt na adrese Z. XX. (č.l. 30-32 spisu)

15.Z rozhodnutia K. zo dňa XX.XX.XXXX je evidentné, že bolo adresované právnej predchodkyni žalobcov na adresu Z. č. 98. (č.l. 33 spisu)

16.Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.XX.2001, adresované právnej predchodkyni žalobcov je taktiež evidentné, že bolo doručované na adresu Z. č. XX. (č.l. 34 spisu)

17.Z platobného výmeru č. XX č. konania XXX/XXXX, zo dňa 25.02.1998, vystaveného Obcou Z. adresovanej manželovi právnej predchodkyne je evidentné, že trvalým pobytom menovaného je uvedená adresa Z. XX. (č.l. 35 spisu)

18.Z doloženej kópie príjmového pokladničného bloku č. 71 zo dňa 15.01.1995 vystaveného Obecným úradom Z., bola adresa príjemcu - právnej predchodkyne žalobcov uvedená Z. XX. (č.l. 36 spisu)

19.Z doloženého Rozhodnutia č. XXX/XXXX zo dňa 04.03.2019 obce Z. na rok 2019 adresovanej nebohému synovi právnej predchodkyne žalobcov je evidentné neuvedenie adresy jeho trvalého pobytu, uvedené je ale vyrubenie dane zo stavieb v sume 2,86 Eur, základ dane v m2 84. (č.l. 37 spisu)

20.Potvrdenie č. XXX/XXXX vystavené Obcou Z. preukazuje zaplatenie dane z nehnuteľnosti pod súp. č. XX na parc. č. XXX tak v minulosti, ako aj za rok 2019. Obec neeviduje žiadne nedoplatky. (č.l. 39 spisu)

21.Z doloženého potvrdenia o zaplatení poplatkov SIPO ev.č. XXX XXXXXXX za obdobie august 2000 je evidentné, že je adresované právne predchodkyni žalobcov na adresu Z. XX. (č.l. 40 spisu)

22.Z doloženého potvrdenia o pobyte syna právnej predchodkyne žalobcov zo dňa 12.07.2006 jednoznačne nevyplýva, či ide o jeho trvalý, resp. prechodný pobyt (nevyznačené) na adrese Z. XX. (č.l. 41 spisu)

23.Z doloženého Rozhodnutia Obce Z., č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 jednoznačne vyplýva, že ním bol podnet na obnovu konania podaný žalobcom v rade 1 zamietnutý z dôvodu, že neboli splnené podmienky na obnovu konania vo veci povolenia odstránenia stavby Z. so súp. č. XX podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku. (č.l. 42-45 spisu)

24.Odpoveď SSE, zo dňa 23.09.2019 obsahuje oznámenie, že Zmluva o združenej dodávke elektrickej energie T.a J.ho, adresa Z. 118, pre odberné miesto Z. XX je naďalej platná a účinná. (č.l. 51 spisu)

25.Okresný úrad Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 16.12.2019 číslo: OU-BB-A zrušil rozhodnutie Obce Z. č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania v zmysle § 62, §63 správneho poriadku a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Pričom okresný úrad zdôraznil, predmetom tohto konania nie je rozhodnutie o odstránení stavby rodinného domu so súpisným číslom XX a či bol v tomto smere dodržaný zákon, pretože to by bolo predmetom už obnoveného konania, ale odvolací orgán sa zaoberal výlučne tým, či boli dodržané zákonné ustanovenia správneho poriadku pri konaní o návrhu na povolenie obnovy konania. (č.l. 146 spisu)

26.Z Rozhodnutia A. zo dňa 26.02.1976 má súd za preukázaný prevod vlastníctva nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na kat. území obce Z., vo vl. čís. X parc. č. XX (t.č. parc. č. XXX) - dom pop. č. XX (t.č. súp. č. XX) a dvor vo výmere 356 m2 / ktorá zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 356 m2/ a parc. č. XX - dom pod pop. č. XX a dvor vo výmere 398 m2 /ktorej zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 401 m2/, vedená podľa pozemkovej knihy ako vlastníci bývalí spoločný pasienok bývalých urbarialistov a želiarov v celosti na čsl. štát v správe Miestneho národného výboru v Z. dňom právoplatnosti rozhodnutia. Prevod vlastníckeho práva sa uskutočnil v zmysle zák. č. XX/XX Zb. a ako majetok opustený. V odôvodnení sa konštatovalo, že pri zisťovaní vlastníctva v poz. knihe ako aj na tvare miesta v obci Z. na prísl. MNV zistil, že tento nehnuteľný majetok je vedený stále na spoločnosti bývalých urbarialistov a želiarov obce v celosti, hoci táto spoločnosť už neexistuje a bolo zistené, že na uvedenej nehnuteľnosti / pozemkoch/ MNV v Z. má postavené svoje budovy /kino/, na kt. prevádzal rôzne opravy a tieto slúžia toho času ako predajňa s priemyselným tovarom a pohostinstvo v užívaní Jednoty SD v O.. Na základe toho, že budovy sú vo vlastníctve čsl. štátu, jedná sa o usporiadanie pozemkov pod tieto, ktoré sú neusporiadané a javia sa ako majetok opustený býv. spoločnosťou. Uvedené pozemky sú v intraviláne obce a celá nehnuteľnosť slúži pre spoločenský účel, ktorá bude odovzdaná zámennou zmluvou do

vlastníctva Jednoty SD v O. ako užívateľovi, i z tohoto dôvodu je preto potrebné tieto majetkovoprávne usporiadať na čsl. štát. (č.l.95-XX spisu)

27.Z listiny označenej ako Výpis z pozemkovej knihy Štátneho notárstva v O. dňa 08.07.1975, obec Z.

- A. Majetková podstata, má súd za preukázané, že na parcele č. XX - Dom pod pop. č. XX a dvor o rozlohe 3 áre a 56 m2 - je inkorporovaný do spoločného majetku urbarialistov a želiarov. (č.l. 97 spisu)

28.Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2020 obe sporové strany zotrvali na svojich písomných podaniach v plnom rozsahu.

29.Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30.Súd sa najprv zaoberal otázkou, vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu podľa , či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem musí ale žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Na preukázanie týchto je povinný navrhnúť dôkazy. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Súd má za to, že žalobcovia osvedčili svoj naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (Rozsudok NS SR ).

31.Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. K tomu aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, spôsobilým držiteľom a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. K tomu aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu práva, či veci nedochádza. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o dobrej viere usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ. Len samotné užívanie, hoc je nerušené, nepreukazuje dobromyseľnosť oprávnenej držby. Žalobcovia tvrdia, že ich právna predchodkyňa užívala sporné nehnuteľnosti od bližšie neuvedeného časového termínu roku 1947.

32.V čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské obyčajové právo a Pozemková kniha (obdobne ako teraz kataster nehnuteľností) bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do pozemkovej knihy. Vklad bol možný len na základe súkromných alebo verejných listín s predpísanými náležitosťami a v písomnej forme s úradne overeným podpisom a povolením ku vkladu. Zmluva či už darovaciu alebo iná musela spĺňať tieto náležitosti, vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu na vklad do pozemkovej knihy, čo boli všeobecne známe skutočnosti. Okrem toho na vydržanie bol potrebný taktiež oprávnený a dobromyseľný vstup do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov ( proti štátu 100 a cirkvi 40 rokov ) a nadobúdateľ musel byť pri začiatku držby dobromyseľný. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol od počiatku dobromyseľným, teda kto už od začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, alebo vedel že patrí inému, no nevrátil ju. Platné právo vyžadovalo do 31.12.1950 dobromyseľnú a nepretržitú držbu, pričom za dobromyseľného sa považoval držiteľ len vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí.

33.Podľa z.č. 141/1950 Sb. , držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

34.Podľa z.č. 141/1950 Sb. , držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

35.Podľa z.č. 141/1950 Sb. , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

36.Podľa z.č. 141/1950 Sb. , v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

37.Podľa v znení zákona č. 131/19XX Zb., vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

38.Podľa v znení zákona č. 131/19XX Zb., ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe () desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

39.Podľa v znení zákona č. 131/19XX Zb., takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

40.Podľa v znení zákona č. 131/19XX Zb. do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

41.Podľa , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

42.Podľa z.č. 40/1XX4 Zb. , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

43.Podľa z.č. 40/1XX4 Zb. , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

44.Podľa z.č. 40/1XX4 Zb. , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

45.Podľa z.č. 40/1XX4 Zb. , do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

46.Súd poukazuje na zákonnú domnienku vyplývajúcu z ust. , v zmysle ktorej v pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená. Podľa názoru súdu neobstálo by z hľadiska hmotnoprávneho a z hľadiska objektívneho práva priznať vlastnícke právo komukoľvek, kto sa ho domáha len z titulu, že síce nepreukázal dostatočne hodnoverne ani eventuálnu dobu počiatku oprávnenej a dobromyseľnej držby, ani ostatné zákonné atribúty pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam vydržaním, no len s poukazom na to, že síce existujú pochybnosti, ale zákonná domnienka ukladá pri pochybnostiach predpokladať oprávnenosť držby. Takýto formalistický a striktný prístup súdu k určeniu vlastníckeho práva len s poukazom na uvedenú zákonnú domnienku by zjavne nebol súladný s elementárnymi princípmi objektívneho práva, garantovaných práv, ani so zásadami kontradiktórnosti sporového konania s povinnosťou tvrdenia a preukázania tvrdeného práva a unesenia dôkaznej povinnosti, ktorá zaťažuje toho, kto tvrdí, že je nositeľom určitého práva, ktorého sa domáha určovacou žalobou. V konaní má súd za preukázané a za nesporné, že žalobcovia preukázali len faktické ovládanie veci ich právnou predchodkyňou. Bolo by možné vyvodiť aj jej vôľu nakladať s vecou ako so svojou, pričom nebolo preukázané, že by bola rušená v užívaní sporných nehnuteľností. Súd však nemal za preukázanú dobromyseľnosť právnej predchodkyne žalobcov, že jej sporné nehnuteľnosti skutočne patria a to od počiatku. Oprávnenosť držby nevyhnutne predpokladá dobromyseľnosť toho, kto s vecou či právom zaobchádza ako so svojou, pričom so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu táto vec či právo aj vlastnícky patrí. Tieto okolnosti však v spore preukázané neboli. Oprávnenú držbu nie je možné založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby. Ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený právny titul (iný ako vlastnícky), prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul (napr. o neplatnú zmluvu, na základe ktorej nadobudol vec). Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa vždy musí opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, teda že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“, t. j. skúma sa, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, či mu vec alebo právo patrí (rozsudok NS ČR z 28.4.1997, sp. zn. 2 Cdon 1178/XX, rozsudok NS ČR z 9.11.2000, sp.zn. ). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby potom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

47.Žalobcovia súdu dňa 02.03.2020 doručili v rámci doplnenia dokazovania čestné prehlásenia v počte 9 ks identického obsahu s úradne neoverenými podpismi osôb, ktoré prehlásenie poskytli: „ N. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, žila a bývala viac ako 50 rokov v rodinnom dome súp. č. XX na adrese XXX XX Z. XX, bola jeho oprávneným držiteľom, pričom ho mala v držbe od roku 1947“. Z týchto čestných nemožno podľa názoru súdu vyvodiť na základe akých skutočností vstúpila právna predchodkyňa do dobromyseľnej držby, že jej uvedené nehnuteľnosti

patria a nakladať s nimi ako s vlastnými. Hoci ľudia, ktorí poskytli písomné čestné prehlásenie, (aj keď súd vzhľadom na uvedené vide infra má pochybnosti ohľadne identity týchto osôb v čestných prehláseniach), mali vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti obhospodarovala právna predchodkyňa žalobcov, avšak len výlučne z tejto skutočnosti, že ľudia boli v povedomí o tom, že pokiaľ niekto v obci obhospodaroval určité nehnuteľnosti, vo všeobecnosti sa aj predpokladalo, že mu patria a užíva ich oprávnene, ešte nemožno bez ďalšieho dôkazu dostatočne hodnoverne a právne relevantne vyvodiť ako nespornú skutočnosť, že vstúpil do oprávnenej držby v zmysle zákonných požiadaviek pre nadobudnutie práva vydržaním.

48.Neušlo pozornosti súdu, že žalobcovia evidentne a ako aj sami v návrhu a v žalobe uviedli neriešili dlhé roky svoje vlastnícke právo, inter alia k predmetnej nehnuteľnosti. Už z dedičského konania po ich právnej predchodkyni č. 15 D XXX/XXXX zo dňa 23.09.2002 predsa nadobudli vedomosť o dôvode zastavenia tohto a to práve pre jej nemajetnosť. Týmto istým dôvodom bolo aj zastavenie dedičského konania po manželovi ich právnej predchodkyne, dedičské konanie č. 5D XXX/XXXX zo dňa 17.08.2007. Súd kladie akcent na skutočnosť uvedenú samotnými žalobcami, ktorí sa uspokojili ohľadne ich vlastníckeho práva ako píšu ubezpečením bývalého starostu (už nebohý) Obce Z., aby predmetný dom a pozemky k nemu patriace pokojne užívali. (žaloba č.l. 4 z opaku spisu prvý odstavec). Ad absurdum považuje súd tvrdenia žalobcov, že nemali doteraz koho žalovať, keďže nebola stavba do augusta roku 2019 zapísaná na žiadnom liste vlastníctva, a to z dôvodu, že už minimálne od roku 2002, in concreto od 23.09.2002 po dedičskom konaní po ich právnej predchodkyni č. 15 D XXX/ XXXX nadobudli vedomosť, že tak sporné pozemky, ako ani rodinný dom nie sú predmetom dedičského konania po právnej predchodkyni, hoc est nie sú v ich vlastníctve a napriek tomu ostali nečinní. Všetky uvedené skutočnosti vôbec nenasvedčujú tomu, že by právna predchodkyňa žalobcov samu seba, ako ani žalobcovia považovali ich právnu predchodkyňu, za vlastníka sporných nehnuteľností a seba samých za dedičov a následne vlastníkov /dedičstvo sa nadobúda smrťou/, vzhľadom aj k tomu že žalobu in hoc casu podali po uplynutí viac ako 17 rokov od úmrtia poručiteľky, resp. rozhodnutia o dedičstve po nej.

49.Tvrdeniu žalobcov odporuje aj Rozhodnutie Okresného národného výboru v O. - finančný odbor zo dňa 26.02.1976, predložený právnym zástupcom žalovaného, na základe ktorého má súd za preukázaný prevod vlastníctva nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na kat. území obce Z., vo vl. čís. 2 parc. č. XX (t.č. parc. č. XXX) - dom pop. č. XX (t.č. súp. č. XX) a dvor vo výmere 356 m2 / ktorá zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 356 m2/ a parc. č. XX - dom pod pop. č. XX a dvor vo výmere 398 m2 /ktorej zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 401 m2/, vedená podľa pozemkovej knihy ako vlastníci bývalí spoločný pasienok bývalých urbarialistov a želiarov v celosti na čsl. štát v správe Miestneho národného výboru v Z. dňom právoplatnosti rozhodnutia. Prevod vlastníckeho práva sa uskutočnil v zmysle zák. č. XX/XX Zb. a ako majetok opustený. V odôvodnení sa konštatovalo, že tamojší finančný odbor pri zisťovaní vlastníctva v poz. knihe ako aj na tvare miesta v obci Z. na prísl. MNV zistil, že tento nehnuteľný majetok je vedený stále na spoločnosti bývalých urbarialistov a želiarov obce v celosti, hoci táto spoločnosť už neexistuje a bolo zistené, že na uvedenej nehnuteľnosti /pozemkoch/ MNV v Z. má postavené svoje budovy /kino/, na kt. prevádzal rôzne opravy a tieto slúžia toho času ako predajňa s priemyselným tovarom a pohostinstvo v užívaní Jednoty SD v O.. Na základe toho, že budovy sú vo vlastníctve čsl. štátu, jedná sa o usporiadanie pozemkov pod tieto, ktoré sú neusporiadané a javia sa ako majetok opustený býv. spoločnosťou. Uvedené pozemky sú v intraviláne obce a celá nehnuteľnosť slúži pre spoločenský účel, ktorá bude odovzdaná zámennou zmluvou do vlastníctva Jednoty SD v O. ako užívateľovi, i z tohoto dôvodu je preto potrebné tieto majetkovoprávne usporiadať na čsl. štát. Na základe uvedeného vide infra má súd za to, že do roku 1976 sporné nehnuteľnosti, in concreto parc. č. XX (t.č. parc. č. XXX) - dom pop. č. XX (t.č. súp. č. XX) a dvor vo výmere 356 m2 / ktorá zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 356 m2 boli vo vlastníctve bývalých urbarialistov a želiarov, následne v celosti prešlo vlastnícke právo na čsl. štát v správe Miestneho národného výboru v Z. dňom právoplatnosti rozhodnutia. Prevod vlastníckeho práva sa uskutočnil v zmysle zák. č. XX/XX Zb. a ako majetok opustený.

50.Napriek existencii princípu dôvery v správnosť zápisov v katastri nehnuteľností, je to práve konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav buď potvrdil, alebo zvrátil, príp. modifikoval. Podstatou konania v prejednávanej veci je, aby žalobcovia preukázali, že aktuálny zápis v katastri, podľa ktorého oni spoluvlastníkmi nie sú, je v rozpore s právnym stavom a preto je nesprávny.

Žalobcovia doložili súdu List vlastníctva č. XX, pre okres O., obec Z., katastrálne územie Z. vyplýva, že výlučným vlastníkom: par. reg. „C“, par. č. XX8 vo výmere 419 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a par. reg. „C“, par. č. XXX vo výmere 320 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX je žalovaný. Titulmi nadobudnutia predmetných nehnuteľností sú: D XXX/XX z XX.X.XXXX-XX/XX, Kúpna zmluva č. V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX, Kúpna zmluva č. V-XXXX/XXXX z 28.08.2018 - XXX/XX, Osvedčenie N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z 05.08.2019, Informácia o určení súpisného čísla č. XXX/XXXX z 02.08.2019, Z-XXXX/XXXX - XXX/XX. Žalobcovia ale nedoložili súdu doposiaľ žiadne listiny ako dôkaz, ktoré by vyvrátili hodnovernosť a záväznosť zápisu vlastníckeho práva žalovaného na liste vlastníctva č. XX vide infra.

51.Podľa , listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

52.Podľa z.č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

53.Podľa z.č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

54.Žalobcovia v rade 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./ nedoložili súdu také listiny, z ktorých by vyplývalo ich vlastnícke právo, ako aj vlastnícke právo ich právnej predchodkyne k nehnuteľnosti a ani skutočnosť na akom základe predmetnú nehnuteľnosť užívajú. Čo sa týka apelácie žalobcov ohľadne nahláseného trvalého pobytu na adrese spornej nehnuteľnosti, súd kladie akcent na o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov, kde je eklatantne uvedené, že prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Pre doplnenie, podľa , trvalý pobyt má občan v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Trvalý pobyt, opakovane spomínaný a skloňovaný žalobcami v návrhu nezakladá tak ich vlastnícke, ako ani užívacie právo k budove a má len evidenčný charakter. Inter alia žalobcovia nepreukázali ani skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť obývajú, nakoľko ani jeden zo žalobcov ako trvalý pobyt neuvádza adresu Z. XX.

55.Súd po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok na vznik vlastníckeho práva ku sporným nehnuteľnostiam ich právnou predchodkyňou ku dňu jej smrti na základe vydržania nepreukázali. Iba tvrdili, že právna predchodkyňa žalobcov pokojne a nerušene užívala spornú nehnuteľnosť od roku 1947, avšak nepreukázali právny titul užívania. Nebolo v konaní preukázané, že právna predchodkyňa užívala sporné nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ, ktorý by sa domnieval, že je vlastníkom. Žalobcovia nepreukázali nadobudnutie sporných nehnuteľností vydržaním, nakoľko nepredložili žiadne relevantné dôkazy a neuviedli v podstate žiadne skutkovo významné okolnosti o tom, žeby ich právna predchodkyňa vstúpila na základe určitej relevantnej právnej skutočnosti do oprávnenej držby sporných nehnuteľností. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani dobromyseľnosť držby od počiatku, ako ani objektívny vstup ich právnej predchodkyne N. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX do držby v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. In hoc casu žalobcovia nepreukázali objektívny vstup svojho predka do oprávnenej a hlavne dobromyseľnej držby. Dobromyseľnosť a počiatok držby ich predkom nebola nijakým z predložených dôkazov žalobcami preukázaná.

56.Nie je úlohou civilného súdu snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe a vykonávať dokazovanie bez iniciatívy strany sporu, ktorej svedčí bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Treba totiž zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca strane tvrdiacej istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v konaní. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „ non liquet „ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

57.Súd ešte poukazuje na to, že k naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby mu vlastníci nehnuteľnosti v jeho výkone bránili, prípadne, že bolo vykonávané od nepamäti. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo užívania veci patrí, že nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na toto presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivom nadobudnutí. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale len z preukázania právneho dôvodu dobromyseľnej držby jeho právnymi predchodcami. Len v tom prípade si oprávnený držiteľ do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu. Doby v rámci ktorých vykonávali oprávnenú držbu rôzni držitelia, potom musia na seba navzájom nadväzovať a nesmú byť prerušené dobou, počas ktorej bola vec v neoprávnenej držbe. Dobromyseľnosť totiž zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci, alebo oprávnenom výkone práva. Takáto dobromyseľnosť a hlavne dobromyseľnosť od počiatku, in hoc casu preukázaná nebola. Na záver súd ešte konštatuje, že žalobcovia preukázali len stav užívania sporných nehnuteľností ich právnou predchodkyňou, predovšetkým však nepreukázali to, že ich právna predchodkyňa nebola len užívateľom sporných nehnuteľností, ale na základe nejakej skutočnosti - právneho titulu bola aj držiteľom a to objektívne dobromyseľným v tom, že jej vlastnícke právo patrí; pre nepreukázanie (neoznačenie) konkrétneho právneho titulu súd nemal možnosť u žalobcov ich postavenie držiteľov vôbec posudzovať, teda títo nič viac ako protiprávne užívanie nepreukázali.

XX.Podľa , každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy tlmočenia podľa ods. 1 znáša štát. Keďže v konaní bolo zistené, že žalobca 1./ je síce občanom Slovenskej republiky, ktorý ale nerozumie slovenskému jazyku, súd pribral do konania na jeho návrh tlmočníka, ktorému priznal za tlmočenie na pojednávaní sumu 19,92 Eur a to uznesením zo dňa 09.06.2020, pričom sú to trovy, ktoré vznikli štátu a preto súd s poukazom ustanovenia rozhodol tak, že tieto trovy znáša štát.

59.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60.Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 20XX, sp.zn. ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. ).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.