Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-40Cb-52-2019.pdf
PDF · 106.38 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-40Cb/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Martinou Kmeťkovou v spore žalobcu: L., spol. s.r.o., so sídlom G. 5, XXX XX X. 2, N.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 904, proti žalovanému: H. - U. poisťovňa, a.s., so sídlom J. rad 4, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, o zaplatenie 5.384,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.03.2019, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.384,28 eur s príslušenstvom a trovami konania titulom poistného plnenia. Po zmene súdnej mapy je na prejednanie sporu príslušný Mestský súd Bratislava III. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.02.2017 sa stala škodová udalosť, keď došlo k poškodeniu hydroizolácie na ľavom krídle strechy budovy vo vlastníctve žalobcu, a následnému zatekaniu vody, čím došlo k spadnutiu premočených stropných kaziet. Táto udalosť sa stala po silných mrazoch a následnom oteplení a opakovaných sa zmrazovacích a rozmrazovacích cyklov, čím došlo k poškodeniu uvedenej hydroizolácie. Poškodená strecha sa nachádzala na komerčnej budove, ktorá v tom čase bola vo vlastníctve žalobcu. Žalobca mal so žalovaným v čase vzniku škodovej udalosti dňa 06.02.2017 riadne uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX. Žalobca dňa 10.02.2017 kontaktoval žalovaného za účelom nahlásenia škodovej udalosti. Obhliadka predmetnej škodovej udalosti bola naplánovaná na 15.02.2017, z ktorej bol vyhotovený protokol. Opravárenské práce za účelom odstránenia vzniknutej škody začali dňa 13.02.2017. V čase obhliadky žalovaného teda bola táto oprava už vykonávaná. Dňa 17.02.2017, teda 2 dni po obhliadke došlo stanovisko od žalovaného s negatívnym výsledkom, teda s tým, že poistná udalosť bude vybavená bez náhrady, keďže k poškodeniu stavby nedošlo dôsledkom niektorého z poistených rizík. Na zamietavé stanovisko zareagoval žalobca svojim vyjadrením a vyzval žalovaného na plnenie z poistnej udalosti vo výške 5.334,28 eur a zároveň žalovanému zaslal aj doklady, ktoré žalovaný požadoval, a to prehľad rozpočtových nákladov, faktúru č. XXXXXXXX od spoločnosti Ferostav s.r.o. a výpis z účtu dokazujúci úhradu faktúry za opravné práce a použitý materiál. Žalovaný nepostupoval v zmysle uzatvorenej zmluvy ani v zmysle Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, keď poistné plnenie žalobcovi neposkytol, pričom žalobca postupoval podľa článku 20 VPP a svoje povinnosti z neho vyplývajúce si splnil a vznikol mu tak nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného v zmysle čl. 16 VPP. 3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to listinu „súhrnný návrh poistnej zmluvy“ zo dňa 15.03.2017, listinu „informácia o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy“, listinu
„Záznam o rokovaní finančného agenta s klientom pred uzatvorením poistnej zmluvy - posúdenie klienta“, listinu „Informácie pre klienta“ zo dňa 15.03.2017, listinu „Zápis z obhliadky a prejednania škody“ zo dňa 15.02.2017, list žalovaného zo dňa 17.02.2017 „ukončenie likvidácie“, list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 25.04.2017 vo veci „škodová udalosť 1770101222“, faktúru č. XXXXXXX vystavenú žalobcovi od spol. K. s.r.o. za rekonštrukciu plochej strechy na objekte G. č. X v sume 5.384,28 eur, listinu „Prehľad rozpočtových nákladov“ zo dňa 17.02.2017, výpis z účtu za účtovné obdobie 01.02.2017
- 28.02.2017 a za účtovné obdobie 01.03.2017 - 31.03.2017, Všeobecné poistné podmienky - Poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb. 4. Dňa 04.03.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorým žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal na to, že samotný žalobca pri hlásení vzniku tejto škodovej udalosti uviedol, že ku škodovej udalosti došlo tak, že „extrémnymi mrazmi, oteplením došlo k vytvoreniu ľadovej prikrývky strechy a topením a opätovným zamŕzaním došlo k natrhnutiu lepenky a padol strop“, a nie ťarchou námrazy ako už ďalej mení žalobca svoju argumentáciu v žalobe. Skutočnosť, že k vzniku škodovej udalosti došlo v dôsledku potrhania lepenky/asfalt pásov opätovne potvrdil p. P., konateľ žalobcu, aj dňa 15.02.2017, kedy sa uskutočnila obhliadka miesta vzniku škodovej udalosti. Ťarcha snehu či námrazy nepresiahla normou stanovené hodnoty zaťaženia a neboli zaznamenané iné poškodenia na poistenej budove vplyvom ťarchy snehu alebo námrazy, takže podľa názoru žalovaného nebola ťarcha snehu či námrazy prvotnou príčinou vzniku škody - poškodenia plochej strešnej krytiny (lepenky) a následne poškodenia hydroizolácie. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v priebehu likvidácie predmetnej škodovej udalosti neboli preukázané žiadne deštrukčné vplyvy na konštrukcii poistenej budovy v dôsledku ťarchy snehu alebo námrazy. Výskyt snehu alebo ľadu na streche automaticky neznamená, že akákoľvek škoda na streche je spôsobená ťarchou snehu či námrazy. Charakteristickým znakom škôd spôsobených ťarchou snehu je pritom narušenie statiky strešnej konštrukcie a jej následné poškodenie resp. úplné zlyhanie. V tomto prípade strešná konštrukcia poistenej budovy nebola staticky poškodená, poškodená bola len hydroizolácia - krytina, ktorá má zabrániť vzniknutiu zrážok do priestorov budovy. Žalovaný v priebehu likvidácie poistnej udalosti postupoval správne a plne v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou a prislúchajúcimi VPP, v zmysle ktorých mráz nie je riziko kryté poistením a vznik poškodenia v dôsledku ťarchy snehu alebo námrazy neboli preukázané, a preto túto škodovú udalosť uzatvoril bez poskytnutia náhrady. 5. Žalovaný k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to prepis telefonického hlásenia vzniku škodovej udalosti žalobcom. 6. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/52/2019 zo dňa 04.05.2020, ktoré si žalobca prevzal dňa 28.05.2020, bol žalobca vyzvaný na podanie repliky. Žalobca doručil súdu repliku až dňa 02.02.2021 pričom v nej uviedol, že navrhuje vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, akým spôsobom došlo k vzniku škody na predmete poistenia, resp. čo bolo príčinou vzniku predmetnej škodovej udalosti zo dňa 06.02.2017. 7. Podaním doručeným súdu dňa 11.06.2021 žalovaný s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania súhlasil. 8. V danom spore medzi stranami nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola dňa 15.03.2017 uzatvorená poistná zmluva, ktorej predmetom bolo poistenie budovy vo vlastníctve žalobcu na G. ulici č. X v X., ďalej poistenie hnuteľných vecí, poistenie skla a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu (druh poistenej činnosti - výkon vlastníckych práv, prenájom nehnuteľnosti), pričom neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli okrem iných príloh aj Všeobecné poistné podmienky. Ďalej nebolo sporné, že dňa 06.02.2017 došlo v dôsledku škodovej udalosti k poškodeniu hydroizolácie na streche budovy na ul. Rezedová 5 v Bratislave vo vlastníctve žalobcu, následnému zatekaniu vody, čím došlo k spadnutiu premočených stropných kaziet. Nebolo sporné, že žalobca si dal strechu opraviť u spoločnosti K. s.r.o., ktorá si za opravné práce a použitý materiál vyfakturovala sumu 5.384,28 eur, ktorú žalobca v plnom rozsahu uhradil. Nebolo sporné, že žalobca si cenu opravy zníženú o sumu spoluúčasti vo výške 50,- eur, t.j. 5.334,28 eur, uplatnil ako poistné plnenie, ktoré žalovaný neuhradil. Sporné medzi stranami bolo, či vyššie uvedená škodová udalosť bola poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vzniklo žalobcovi právo na poistné plnenie, teda či škodová udalosť je krytá uzatvorenou poistnou zmluvou. 9. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 10. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
11. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 12. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 13. Podľa článku 1 bodu 1 Všeobecných poistných podmienok (ďalej ako „VPP“) pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb platia všeobecne záväzné právne predpisy, tieto všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP-M“) a zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. 14. Podľa článku 2 bodu 1 VPP poistenie je možné dojednať pre jednotlivé riziká, resp. ich skupiny uvedené v článkoch 3-9 VPP - M. Poistenie kryje len tie jednotlivé riziká, prípadne skupiny rizík, ktorých poistenie je v poistnej zmluve dojednané. 15. Podľa článku 2 bodu 2 VPP poistenie sa vzťahuje na predmet poistenia tiež vtedy, ak bol poškodený, zničený alebo stratený v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá bola spôsobená rizikom dojednaným v poistnej zmluve. 16. Podľa článku 5 bodu 1. písm. e) VPP poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená lavínou alebo ťarchou snehu. 17. Podľa článku 5 bodu 1. písm. b) podľa VPP-M sa považuje za ťarchu snehu poškodenie alebo zničenie poistenej veci nadmernou ťarchou snehu, námrazy alebo ľadovej vrstvy. Za nadmernú ťarchu snehu, námrazy alebo ľadovej vrstvy sa považuje zaťaženie stavebnej konštrukcie presahujúce normou stanovené hodnoty. 18. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného N.. T. N., L.. vo veci pozemné stavby a poruchy stavieb a statika stavieb vyplýva, že úlohou znalca bolo posúdiť poškodenia strešnej krytiny dňa 06.02.2017 na stavbe B., súpisné číslo XXXX. na parcele CKN číslo XXX., RQ., Bratislava, katastrálne územie G., obec X. - G., okres X. II (ďalej len ako „znalecký posudok“). 19. Nakoľko predmetom znaleckého dokazovania bolo klimatické zaťaženie na stavbu, znalec si vyžiadal od Slovenského hydrometeorologického ústavu meteorologický posudok, v ktorom sú prezentované okrajové účinky klimatických zaťažení v posudzovanom termíne. 20. Z meteorologického posudku č. 502/2022 zo dňa 17.10.2022, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku, vyplýva, že dňa 05.02.2017 cez Slovensko ďalej na severovýchod postúpil nevýrazný oklúzny front, spojený s podružnou brázdou nízkeho tlaku vzduchu. Od 06.02.2017 sa územie Slovenska nachádzalo medzi rozsiahlou a mohutnou tlakovou výšou so stredom nad Fínskom a tlakovou nížou nad centrálnym Stredomorím. Minimálna teplota vzduchu v lokalite G.j ulice v Bratislave dňa 05.02.2017 bola 0,5? a dňa 06.02.2017 1,6?. Snehová pokrývka bola pozorovaná dňa 05.02.2017 iba ako nesúvislá snehová pokrývka a dňa 06.02.2017 sa snehová pokrývka nevyskytla. 21. Z bodu 5.2.8. znaleckého posudku vyplýva, že užitočné normové zaťaženie snehom plochej strechy v posudzovanej lokalite platné pre obdobie výstavby (podľa STN) predstavuje hodnotu 0,70 kN/m2, charakteristické normové zaťaženie snehom plochej strechy v posudzovanej lokalite platné pre obdobie výstavby (poľa STN EN) predstavuje hodnotu 0,552 kN/22. Tieto hodnoty neboli absolútne dosiahnuté. Z uvedeného konštatovania vyplýva záver, že prvotnou príčinou poruchy objektu iste nie je klimatické zaťaženie snehom. Maximálna hodnota plošného zaťaženia námrazou na posudzovaný objekt zaznamenaná v posudzovanej lokalite v inkriminovanom období nebola žiadna - teploty ovzdušia v posudzovanom termíne boli kladné - nemrzlo. K posúdeniu boli dodané fotografie strechy, kde by bolo možné identifikovať veľmi tenkú ľadovú vrstvu na streche, no tieto fotografie boli vytvorené dňa 08.02.2017 o 12.45 hod. - 12,47 hod. (zistené z „vlastností“ dodaného *.jpg súboru), pričom deklarované je, že poruchy vznikli dňa 06.02.2017. Je možné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že k deklarovanému termínu vzniku poruchy (06.02.2017) neexistovalo na plochej streche žiadne zaťaženie námrazou. Súčasne je potrebné konštatovať aj tú skutočnosť, že zaťaženie námrazou na posudzovaný typ/druh stavebného prvku má úplne marginálny podiel a v bežných statických výpočtoch a posúdeniach sa zaťaženie námrazou vôbec neuvažuje, lebo ostatné typy zaťažení sú dominantné a ich súčasné pôsobenie s námrazou sa neuvažuje. Z uvedeného konštatovania vyplýva záver, že prvotnou príčinou poruchy objektu iste nie je klimatické zaťaženie námrazou/ľadom. 22. Znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX konštatoval, že posudzovaná plochá strecha je z hľadiska funkčného nepochôdzna (nemá funkčné využitie, je prístupná a funkčne využiteľná len pre prístup z dôvodu bežnej údržby). Je vytvorená s veľmi malým sklonom, resp. ako bezspádová, čo nevylučuje existenciu lokálnych mlák pri dažďoch (nie je to závada strechy). Strecha bola k termínu posúdenia bez ochrannej vrstvy. Ploché strechy starnú (tak ako všetky stavebné materiály zabudované do stavby). Keď sa po zabudovaní do stavby nekontrolujú a neudržiavajú, v procese starnutia sa raz stanú netesnými.
Netesnosti predstavujú základné riziko porúch plochých striech. Všetky netesnosti v plochej streche spôsobujú poruchy zapríčinené pôsobením vody. Príčinou je, že cesta vody, ktorá prenikla až pod vrstvu parozábrany, sa dostane na povrch nosnej strešnej konštrukcie, ktorý zvyčajne nie je vodotesný (betón alebo železobetón). Vlasovými trhlinami v betóne alebo pracovnými škárami (medzi prefabrikovanými dielcami) sa potom voda dostáva do vnútorných priestorov stavby. Vnikanie atmosférickej vody do konštrukcie plochej strechy spôsobuje súčasne významné nasiaknutie zabudovanej tepelnej izolácie plochej strechy vodou. Voda je výborný vodič tepla a preto majú takéto lokality významne znížený tepelný odpor konštrukcie v mieste premočenia tepelnej izolácie plochej strechy. Tento fakt je možné využiť pri diagnostike poškodenosti takejto plochej strechy - pri pozorovaní v zime sú miesta s roztopeným snehom obyčajne tie, kde je v danej oblasti premočená tepelná izolácia (unikajúce teplo z interiéru stavby) spôsobuje rýchle/rýchlejšie roztopenie snehu v lokalite). Povlakovú vrstvu plochej strechy tvorili vrstvy asfaltových pásov zlepených horúcim asfaltom. Tak horúci asfalt ako aj asfaltové pásy podliehajú procesu starnutia. Prchavé zložky asfaltu sa rokmi uvoľňujú, čo spôsobuje krehnutie materiálu. Krehký materiál je náchylný na tvorbu trhlín. Riziko tvorby trhlín sa ešte zvyšuje, lebo prchanie látok spôsobuje zmrašťovanie materiálu. Zmrašťovanie materiálu v ploche zostarnutých asfaltových pásov sa prejavuje typickými nepravidelnými trhlinami. Zostarnuté asfaltové pásy sú schopné prijímať vodu predovšetkým v mieste trhlín, ktorá sa potom môže kapilárne šíriť v nosnom materiáli, čo spôsobuje pri nosičoch z plsti a juty rozpadávanie a stratu pevnosti. Proces starnutia povrchov a náterov z asfaltu významne podporuje ultrafialová zložka slnečného žiarenia. Štandardnou ochrannou vrstvou na takýchto plochých strechách je vrstva z prieku a štrku, resp. len zo štrku. 23. Znalec vo svojich záveroch konštatoval, že stavba je užívaná od roku 1975, vek stavby k termínu posúdenia je 42 rokov, plochá strecha tejto stavby vykazuje obdobný vek ako stavba samotná, t.j. k termínu posúdenia je veľmi blízko k ukončeniu svojej predpokladanej technickej životnosti, resp. už „presluhuje“ z hľadiska predpokladanej technickej životnosti, na streche neexistovala ochranná vrstva - strecha bola počas celej svojej exploatácie vystavená ultrafialovému slnečnému žiareniu, v ploche krytiny plochej strechy existovali trhliny spôsobené starnutím, resp. zmrašťovaním. Takéto trhliny vznikajú počas dlhého obdobia a iste nie sú výsledkom akéhokoľvek krátkodobého zaťažovacieho impulzu. Je teda možné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že poruchy nepochôdznej strechy stavby boli spôsobené v dôsledku prirodzeného dlhodobého starnutia a zmrašťovania materiálu krytiny strechy, čo malo za dôsledok vznik zmrašťovacích trhlín, cez ktoré vnikla atmosférická voda do konštrukcie strechy a do interiéru stavby. 24. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel súd k záveru, že žalobcovi právo na poistné plnenie nevzniklo, nakoľko vyššie popísaná škodová udalosť nebola krytá uzatvorenou poistnou zmluvou. V zmysle článku 5 bodu 1 písm. e) VPP poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená lavínou alebo ťarchou snehu, pričom v zmysle ust. čl. 5 bod 6 písm. b) VPP sa za ťarchu snehu považuje poškodenie alebo zničenie poistenej veci nadmernou ťarchou snehu, námrazy alebo ľadovej vrstvy. Za nadmernú ťarchu snehu, námrazy alebo ľadovej vrstvy sa považuje zaťaženie stavebnej konštrukcie presahujúce normou stanovenej hodnoty. Ako uviedol znalec v znaleckom posudku č. 286/2022 (v spojení s meteorologickým posudkom), zaťaženie snehom či námrazou absolútne nepresiahlo normou stanovené hodnoty, nakoľko v posudzovanej lokalite v inkriminovanom období maximálna hodnota plošného zaťaženia snehom na posudzovaný objekt nebola žiadna, resp. bola úplne zanedbateľná a rovnako tiež maximálna hodnota plošného zaťaženia námrazou na posudzovaný objekt v danej lokalite a v období bola žiadna - teploty ovzdušia v posudzovanom období boli klané - nemrzlo. Zo znaleckého posudku mal tak súd preukázané, že v dňoch 05.02.2017 a 06.02.2017 zaťaženie stavebnej konštrukcie nepresiahlo normou stanovené hodnoty, preto nedošlo k naplneniu podmienky pre to, aby súd mohol považovať túto ťarchu snehu či námrazy na nadmernú, t.j. bezprostredne spôsobilú poškodiť hydroizoláciu na poistenej budove. Súd v súlade so závermi v znaleckom posudku konštatuje, že prvotnou príčinou poruchy objektu isto nebolo klimatické zaťaženie snehom či námrazou/ľadom. Žalobcovi tak v zmysle čl. 5 VPP právo na poistné plnenie nevzniklo. 25. Súd sa stotožnil so závermi znalca v znaleckom posudku a v celom rozsahu na tieto závery poukazuje (bod 21. až 23. rozsudku). Súd mal za preukázané, že poruchy nepochôdznej plochej strechy stavby boli spôsobené nie v dôsledku klimatického zaťaženia snehom či ľadom, ale v dôsledku dlhodobého starnutia a zmrašťovania materiálu krytiny, čo malo za dôsledok vznik zmrašťovacích trhlín, cez ktoré vnikla voda do konštrukcie strechy a následne aj do interiéru stavby. 26. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a nárok žalobcu na poistné plnenie nepriznal, keďže žalobca nepreukázal, že ku vzniku poškodenia strešnej krytiny a k následnému zatečeniu stropov došlo v dôsledku ťarchy snehu alebo námrazy/ľadu tak, ako to predpokladajú poistné podmienky.
Žalovaný v priebehu likvidácie predmetnej poistnej udalosti postupoval správne a v súlade so zmluvou a VPP, keď poistné plnenie žalobcovi neposkytol. 27. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 28. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 29. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 30. Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 31. Podľa článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 32. Na pojednávaní dňa 05.03.2024, teda cca 5 rokov od podania žaloby, právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vykonal dôkazy, a to: výsluch žalobcu, výsluch znalca k znaleckému posudku, či mal podklady z Hydrometerologického ústavu v Bratislave o teplotách v Bratislave - Ružinov v mesiaci január a február 2017, dopyt na Hydrometeorologický ústav na rozpis denných teplôt, ktoré boli v danom období a mohli spôsobiť škodovú udalosť. Súd na uvedené návrhy neprihliadol v zmysle § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko by si to vyžadovalo vykonanie mnohých ďalších úkonov súdu ako aj nariadenie ďalšieho pojednávania. Právnemu zástupcovi žalobcu nič nebránilo, aby tieto návrhy podal oveľa skôr, keď tieto návrhy mohol podať už v žalobe alebo pri podaní repliky, alebo aj kedykoľvek dodatočne, a to aj bez výzvy súdu. Súd poukazuje na značnú pasivitu právneho zástupcu žalobcu, ktorý súdu na výzvu nezaslal otázky znalcovi k znaleckému posudku (podaním doručeným súdu 29.09.2021 /čl. 87 spisu/ síce požiadal o predĺženie lehoty na predloženie otázok, avšak otázky dodatočne nezaslal) a ani sa k znaleckému posudku na výzvu súdu nevyjadril, o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k znaleckému posudku nepožiadal, a nevyjadril sa ani dodatočne, aj keď mal na to veľký časový priestor. Právny zástupca žalobcu si znalecký posudok spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, prevzal dňa 29.12.2022, avšak vyjadrenie k nemu spolu s uplatnením si prípadných ďalších prostriedkov procesného útoku nepodal. Ak právny zástupca žalobcu poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, ktoré mu v tom bránili, mohol sa dať zastúpiť iným advokátom alebo zmluvu o poskytovaní právnych služieb vypovedať. Súd v danej veci poukazuje na známu zásadu rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“, v zmysle ktorej práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Z uvedených dôvodov súd na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania podané právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 05.03.2024 neprihliadol, pričom zároveň má za to, že vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo neúčelné, nehospodárne a neprinieslo by žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to vzhľadom k zistenému skutkovému a právnemu stavu. 33. S poukazom na uvedené súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. 34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný a z toho dôvodu mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III, písomne, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.