Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: OBCHOD S PALIVAMI, s.r.o., so sídlom Cesta k vodojemu 1178/52, 010 03 Žilina, IČO: 36 400 467, právne zastúpeného JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou so sídlom Q. Y. X/X, XXX XX N., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 3397001119/5761-20915/Ihr zo dňa 10.06.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Č. 3397401119/3450-9898/Dur zo dňa 15.03.2019 ako príslušný orgán štátnej správy podľa , o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie uložil žalobcovi ako účastníkovi konania za iný správny delikt podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej ) pokutu vo výške 3.000,- Eur za to, že od presne nezisteného času v roku 2016 do času výkonu štátneho dozoru zo dňa 24.05.2018 odpadom zasypal mokraď o rozlohe 10698 m2 na pozemku parciel KN-C č. 1904/2 v k. ú. X., vedenom v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast vo vyťaženej časti ložiska štrkopieskov s prírodnou stojatou vodou v dobývacom ložisku nevyhradeného nerastu štrkopieskov, na lokalite Sihoť, kde sa nachádza prvý stupeň územnej ochrany, čím vykonal zmenu stavu mokrade bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa , teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonal činnosť uvedenú v bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím naplnil skutkovú podstatu uvedeného správneho deliktu podľa . V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe doručenej žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo strany Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 23.05.2018 vykonal Inšpektorát životného prostredia v Žiline ( ďalej ako inšpekcia) podľa štátny dozor a v rámci neho miestnu obhliadku v priestore ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v lokalite Sihoť medzi Hričovským kanálom a korytom vodného toku Váh, na pozemkoch KN-C 1904/1, 1904/2 a 1903/7 v k. ú. X., v areáli prevádzky - Zber stavebných odpadov, Kotešová - Oblazov, ktorá je prevádzkovaná žalobcom (ďalej predmetná lokalita). O zistených skutočnostiach vyhotovila inšpekcia Zápis z miestneho šetrenia zo dňa 24.05.2018. Inšpekcia v predmetnej lokalite, a to konkrétne na pozemku KN-C 1904/2 v k. ú. X. zistila výskyt ťažobnej jamy - štrkoviska s odkrytými podzemnými vodami, vzniknutú po ťažbe štrkopieskov. V čase

miestneho šetrenia inšpekcia zistila zasypávanie štrkoviska stavebným odpadom ako tehly, izolačné stavebné materiály, betóny, asfaltové lepenky, minerálne vlny, dlaždice a obkladačky a objemným odpadom (matrace), biologicky rozložiteľným odpadom, drevom, konármi, pneumatikami a odpadom zo znečistených obalov. Počas miestnej obhliadky inšpekcia zistila na rozhraní parciel KN-C č. 1904/1 a 1904/2 v k. ú. X. výskyt chráneného živočícha druhu brehuľa hnedá (Riparia riparia) a jej rozsiahlej hniezdnej kolónie, ktorá sa nachádzala po obvode ťažobnej jamy. Zasypávanie štrkoviska postupovalo smerom k hniezdnej kolónii. Inšpekcia listom zo dňa 24.05.2018 požiadala Okresný úrad Bytča, ako príslušný orgán ochrany prírody, aby účastníka - žalobcu upozornil, že činnosť zasypávania štrkovísk vykonávaná v prevádzke Zber stavebných odpadov, Kotešová - Oblazov, je činnosťou, ktorá môže poškodiť alebo zničiť miesta rozmnožovania a odpočinku chráneného druhu živočícha. Okresný úrad Bytča listom z 01.06.2018 upozornil žalobcu v zmysle na vykonávanie činnosti - zasypávanie ťažobnej jamy na pozemkoch KN-C 1904/1, 1904/2 v k. ú. X., ktorým môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť biotop chráneného živočícha druhu brehuľa hnedá (Riparia riparia) a jeho rozsiahlu hniezdnu kolóniu, čo je zakázané. Z uvedeného ako aj z ďalších odôvodnení zachytených výsledkov vykonaného dozoru vyplýva, že účastníkovi konania bolo rozhodnutím Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 13.09.2005 vydané povolenie na činnosti vykonávané banským spôsobom, a to konkrétne na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemku parc. č. KN-C 1904/2 a 1904/3 v k. ú. X., lokalita Sihoť s termínom platnosti do 28.12.2011. Rozhodnutím Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 12.09.2007 bola povolená zmena na činnosti vykonávané banským spôsobom v termíne platnosti do 31.12.2019. Zo zistení počas výkonu štátneho dozoru vyplýva, že účastník pri povolenej činnosti vykonávanej banským spôsobom, a to konkrétne pri dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov na predmetných pozemkoch vytvoril jamu - štrkovisko s odkrytými podzemnými vodami. Táto jama s odkrytými podzemnými vodami je zameraná a zachytená na satelitnej snímke z októbra 2016. Počas zistení v rámci miestneho šetrenia zo dňa 24.05.2018 predstavuje vyrátaná plocha zasypanej časti štrkoviska plochu 10698 m2. Správny orgán prvého stupňa poukázal následne na definíciu mokrade podľa . Na zmenu stavu mokrade sa podľa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a zároveň demonštratívne táto úprava menuje činnosti, ktoré môžu stav mokrade ovplyvniť. Súhlas orgánu ochrany prírody na zásah do mokrade sa vyžaduje vždy, keď má činnosť akýkoľvek vplyv na stav mokrade, pričom predchádzajúce upozornenie potrebné nie je. Žalobca na výzvu inšpekcie nepredložil súhlas orgánu ochrany prírody podľa . O kontrolných zisteniach zo štátneho dozoru vyhotovila inšpekcia protokol z kontroly zo dňa 26.09.2018, v ktorom skonštatovala, že žalobca vykonal zmenu stavu mokrade bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa Vo vyjadrení k protokolu z kontroly žalobca uviedol námietku, podľa ktorej štrkovisko vzniknuté po vyťažení nevyhradeného ložiska štrkopieskov sa podľa ustanovenia považuje za mokraď. Žalobca zdôraznil vo svojom vyjadrení k protokolu z kontroly, že predmetné štrkovisko sa nedá považovať za mokraď, pretože sa jedná o umelo vytvorený antropogénny prvok. Vodná plocha je jeho súčasťou a vznikla prebiehajúcou ťažobnou činnosťou podľa príslušných banských povolení a projektovej dokumentácie. K námietkam žalobcu sa inšpekcia vyjadrila v tom smere, že Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam (tzv. Ramsarský dohovor), ktorým sa okrem iného zaviazala zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie mokradí na svojom území, ktoré sa považujú za hodnotný druh biotopu, ktorému je poskytovaná zvýšená ochrana. Ustanovenie predstavuje osobitnú - prísnejšiu formu ochrany všetkých mokradí ako špecificky chránených biotopov. Súhlas orgánu ochrany prírody na zásah do mokrade sa vyžaduje vždy, keď má činnosť akýkoľvek vplyv na stav mokrade, pričom predchádzajúce upozornenie nie je potrebné. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že podkladom pre vydanie rozhodnutia je protokol z kontroly, s ktorým bol žalobca ako účastník konania písomne oboznámený a pramene kontrolných zistení, ktoré sú obsahom administratívneho spisu zo štátneho dozoru a spisu z konania o inom správnom delikte č. /Dur. Pokiaľ ide o rozsah zistenej plochy zasypanej mokrade, účastník so závermi vyplývajúcimi zo zistení prvostupňového správneho orgánu tento nenamietal a ani nespochybňoval skutočnosť rozsahu zasypanej mokrade o rozlohe 10698 m2. Súhlas na zmenu stavu mokrade zasypávaním v zmysle úpravy žalobca ako účastník konania počas štátneho dozoru ani počas konania o inom správnom delikte nepredložil. V pláne využívania ložiska pre lokalitu Sihoť, ktorý bol predložený žalobcom ako účastníkom konania počas ústneho pojednávania sa jednoznačne uvádza, že v prípade dobývania v druhom ťažobnom reze pôjde o dobývanie štrkopieskov v prostredí pod hladinou podzemnej vody, a ak

podmienka získania vhodných materiálov pre zásyp vyťaženého priestoru nebude splnená po ukončení dobývania v prvom reze, ťažba z druhého rezu nebude realizovaná. Podľa plánu využívania ložiska je nutné zabezpečiť vyplnenie vyťaženého priestoru pod hladinou podzemnej vody buď uložením výperkov ílovitých a hlinitých zložiek suroviny pri jej mokrej úprave alebo zabezpečením prísunu zemín z výkopov pri výstavbe komunikácií objektov v blízkom okolí ložiska. Ďalej žalobca ako účastník konania v rámci ústneho pojednávania poukazoval na povinnosti určené leteckým úradom podľa rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky č. 8015/309-2895-V/2007 zo dňa 20.09.2007, v zmysle ktorého podľa podmienky č. 3 v prípade, že bude realizovaný druhý (mokrý) rez pod hladinou podzemnej vody je nutné, aby bola ťažba realizovaná v zimných mesiacoch s tým, že do konca februára bude vykonané zavezenie a rekultivácia územia minimálne nad úroveň hladiny podzemnej vody. Podľa podmienky č. 4 rekultivácia územia musí byť vykonaná tak, aby územie nebolo vhodné pre hniezdenie vtáctva a aby lokalita nebola zdrojom potravy vtáctva. V podmienke č. 3 tak, ako je citovaná vyššie je ďalej uvedené, že v prípade nutnosti vykonávať ťažbu v ostatných mesiacoch je nutné každý úsek vydobytého priestoru zaviesť najskôr do 50 dní. V prípade, že bude v predmetnej lokalite resp. v okolí Letiska Žilina zaregistrovaný zvýšený výskyt vtáctva, tento termín bude skrátený tak, aby sa tomuto výskytu zabránilo resp. ťažba pod hladinou podzemnej vody bude zastavená a územie zrekultivované minimálne nad jej hladinou. Z podmienok č. 3 a 4 označeného rozhodnutia leteckého úradu teda vyplýva, že v tomto území nemala činnosťou vykonávanou banským spôsobom vzniknúť dlhodobo odkrytá podzemná voda a mala sa bezprostredne po vyťažení zaviesť vhodným materiálom. Vo vzťahu k dokumentu Spätná rekultivácia dočasne odnímanej pôdy na ťažbu štrkov v dobývacom priestore č. 1 lokalita Sihoť, Kotešová Oblazov, ktorý dokument vypracovala spoločnosti ENVY-EKO v máji 2018 správny orgán prvého stupňa uviedol, že je v ňom zahrnutá charakteristika územia a dokument má kompilačný charakter, teda poznatky v ňom uvedené vychádzajú z prác iných autorov a tento dokument nebol vypracovaný na základe terénneho prieskumu, čo sa pre daný typ dokumentov ani nezvykne robiť. Dokument neposudzuje ťažbu štrkopieskov pod hladinou podzemnej vody a neuvádza ťažbu v tzv. mokrom reze a ani neuvádza vplyv ťažby pod hladinou podzemnej vody, pričom sa takáto činnosť reálne v danej lokalite vykonáva. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že inšpekcia nespochybňuje skutočnosti, ktoré vyplývajú účastníkovi konania - zrekultivovať predmetnú lokalitu, avšak ťažbou štrkopieskov vznikla podľa mokraď a na vykonávanie jej zmeny, konkrétne zasypávaním podľa ustanovenia sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. Povolenou činnosťou vykonávanou banským spôsobom žalobca ako súkromná spoločnosť nevykonávajúca činnosť správcu vodného toku odťažil štrkopiesky v tzv. mokrom reze a touto činnosťou došlo k odkrytiu podzemných vôd, ktoré sa dostali na povrch terénu a majú výlučne charakter prírodnej stojatej vody. V tejto časti poukázal správny orgán prvého stupňa na úpravu podľa a definíciu mokrade podľa tejto právnej úpravy. Zmyslom a účelom úpravy požiadavky súhlasu orgánu ochrany prírody podľa je to, aby príslušný orgán prírody v stanovenom konaní o vydanie súhlasu ešte pred zamýšľanou činnosťou mohol v zmysle určiť bližšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a v odôvodnených prípadoch, aby mohol takýto súhlas i nevydať. Účastník konania mal vedieť alebo mohol vedieť, že na zmenu stavu mokrade sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Zasypávaním mokrade bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody žalobca vykonal zmenu stavu mokrade a podľa mu bola uložená pokuta vo výške 3.000,- Eur. Následne správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odôvodňuje v nadväznosti na úpravu podľa postup pri určení výšky pokuty za iný správny delikt, kedy prihliada na závažnosť, najmä na spôsob spáchania správneho deliktu a jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenie spoločenskej hodnoty a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že sa žalobca dopustil konania, v rámci ktorého zasypal mokraď, ktorá je z biologického hľadiska hodnotné miesto odpočinku a rozmnožovania vzácnych a chránených živočíchov. Zasypal mokraď v rozsiahlej výmere - väčšej ako 10000 m2.. Ako priťažujúcu okolnosť vymedzil predpokladanú znalosť právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva ochrany prírody a krajiny a pod. Žalobca mal alebo mohol mať vedomosť o tom, že na zasypávanie mokrade sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. V tejto súvislosti bolo zdôraznené, že obdobné podklady pre vykonávanie danej činnosti pre žalobcu vypracovala spoločnosť pôsobiaca v oblasti ekologického poradenstva. Ďalšou priťažujúcou okolnosťou pri spáchaní deliktu bola skutočnosť, že zasypanie mokrade bolo dôsledkom

ukladania odpadov rôzneho druhu. Žalobca spáchal správny delikt nečinnosťou, pretože opomenul podať na príslušný orgán ochrany prírody žiadosť o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade. Ako priťažujúcu okolnosť správny orgán prvého stupňa hodnotil i časť trvania protiprávneho stavu, ktorý bol dlhší ako jeden rok. Protiprávny stav naďalej trvá aj v čase rozhodovania v danej veci. Rovnako ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil správny orgán prvého stupňa aj mieru hroziacej ujmy, ktorá mohla nastať pri protiprávnom konaní, ktoré mohlo ohroziť a poškodiť aj zložky životného prostredia, ktorými v tejto súvislosti bol alebo mohol byť výskyt chránených živočíchov. Ako poľahčujúcu okolnosť správny orgán prvého stupňa vyhodnotil skutočnosť, že účastník sa zmeny stavu mokrade dopustil na území mimo národnej a európskej sústavy chránených území, teda na území s prvým stupňom územnej ochrany a prejavil ochotu spolupracovať. Uloženú pokutu vo výške 3.000,- Eur, teda v prvej polovici sadzby hodnotí správny orgán prvého stupňa ako primeranú pre dosiahnutie výchovného účinku a tiež dostatočne citeľnú aj v majetkovej sféru žalobcu ako páchateľa správneho deliktu.

2. Slovenská obchodná inšpekcia životného prostredia, ústredie (správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím č. 3397001119/5762-20915/Ihr zo dňa 10.06.2019 na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredie, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. -9898/Dur zo dňa 15.03.2019 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podaným odvolaním žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom smere, že prvostupňový správny orgán na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nezistil skutkový stav spoľahlivo a nesprávne potom rozhodol. Žalobca pri výkone povolenej činnosti banským spôsobom nevykonal zmenu stavu mokrade, a teda neporušil ustanovenie . Nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, a teda správny orgán nemal dôvod uložiť mu pokutu. Správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s diametrálne rozdielnym výkladom pojmu mokraď, ktorý je obsiahnutý v a ktorý výklad je podstatný pre rozhodnutie vo veci samej. Vyťažené štrkovisko nie je možné považovať za mokraď, pretože sa jedná o umelo vytvorený antropogénny prvok, súčasťou ktorého je vodná plocha, ktorá vznikla prebiehajúcou ťažbou vykonávanou v súlade s banskými povoleniami a schválenou projektovou dokumentáciou. Ide o umelo vytvorený prvok v ťažobnom priestore, kde ešte neprebehli sukcesné zmeny, ktoré by mohli začleniť túto vodnú plochu do kategórie mokrade. Takúto plochu je možné za mokraď považovať až vtedy, keď sa jedná o štrkovisko po ukončení ťažby, ktoré prešlo určitým sukcesným štádiom a začne plniť funkciu mokrade podľa zákona. Nie je preto ani dôvod podávať žiadosť o súhlas na zmenu stavu mokrade podľa Žalobca navrhol doplniť dokazovanie v odvolacom konaní o stanovisko, ktoré zaujme Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie k podanej žiadosti účastníka. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu skonštatoval, že po zvážení všetkých okolností, predloženej dokumentácie a odborných stanovísk má za to, že súhlas v zmysle bude udelený, pričom však zdôraznil, že žiadateľ nemá na udelenie súhlasu zákonné právo, teda nie v každom prípade je súhlas udelený. Orgány ochrany prírody vydávajú súhlas za daného stavu mokrade aj v prípadoch zasypávania štrkovísk, ktoré vznikli ťažbou štrku vykonávanou banským spôsobom o čom svedčia aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody. Odvolací orgán je toho názoru, že účastník konania sa protiprávneho konania dopustil vlastným pričinením, pretože pri ťažbe štrkopieskov v druhom ťažobnom reze (v tzv. mokrom reze) nedodržal podmienky uložené v rozhodnutí banského úradu, nakoľko priebežne nezasypával ťažobný priestor s odkrytými podzemnými vodami vzniknutými ťažbou štrkopieskov, dôsledkom čoho došlo k vytvoreniu súvislej vodnej plochy v označenej rozlohe, a teda k vytvoreniu vodného útvaru, ktorý v zmysle právnych predpisov na úseku ochrany prírody je potrebné považovať za mokraď. K návrhu na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že Slovenská inšpekcia životného prostredia ako správny orgán, prostredníctvom ktorého Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vykonáva štátny dozor nie je v otázke posúdenia protiprávnosti konania účastníka konania viazaný stanoviskom okresného úradu. Z tohto dôvodu uvedený návrh na doplnenie dokazovania zrealizovaný nebol. Ako správne vyhodnotil žalovaný i závery vo vzťahu k uloženej pokute a jej konkrétnej výške 3.000,- Eur. V nadväznosti na uvedené i žalovaný považuje uloženú pokutu 3.000,- Eur za primeranú.

3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 14.08.2019 žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie č. 3397001119/5761-20915/Ihr zo dňa 10.06.2019 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Č.

-9898/Dur zo dňa 15.03.2019 bez nároku na ďalšie konanie, nakoľko na ďalšie konanie nie je vecný dôvod. Rovnako navrhol žalobcovi priznať voči žalovanému plnú náhradu trov konania. V odôvodnení správnej žaloby žalobca na úvod zosumarizoval priebeh správneho konania, v rámci ktorého bolo vydané prvostupňové i napadnuté rozhodnutie správnych orgánov, tak ako sú skonštatované v odôvodnení tohto rozsudku. Žalobca uviedol, že bol prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný, aby predložil povolenie na zasypávanie štrkoviska s odkrytými podzemnými vodami stavebným odpadom, a to konkrétne súhlas Okresného úradu Žilina na zmenu stavu mokrade podľa o ochrane prírody a krajiny (ďalej už len zákon o OPaK) a na predloženie vyjadrení a stanovísk orgánov ochrany prírody podľa zákona o OPaK. Vyjadrenia a stanoviská podľa zákona o OPaK žalobca doručil, ale nepredložil súhlas podľa zákona o OPaK čo odôvodnil tak, že na predmetných parcelách KN-C 1904/2 a 1904/3 v k. ú. X. sa nenachádzajú mokrade. Žalobca zdôraznil, že disponuje rozhodnutím Obvodného banského úradu Prievidza zo dňa 13.09.2005, ktoré ho oprávňuje dobývať ložiská nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemku KN-C parc. č. 1904/2 a 1904/3 v k. ú. X.. Pri povolenej činnosti vykonávanej banským spôsobom na predmetných pozemkoch vytvoril jamu (štrkovisko) s odkrytými podzemnými vodami. Následne zasypával odpadom priestor vzniknutý ťažbou, avšak pred započatím tohto zasypávania nepožiadal o súhlas na zmenu stavu mokrade, pretože vyťažené štrkovisko za mokraď nepovažoval a nepovažuje, a preto ani súhlas podľa úpravy zákona o OPaK nepredložil. Záver prvostupňového správneho orgánu uvedený v protokole o kontrolných zisteniach zo dňa 26.09.2018 žalobca namietal argumentáciou, podľa ktorej štrkovisko je mokraďou až po ukončení ťažby a na predmetných parcelách ťažba stále prebieha, a teda ide o aktívne štrkovisko a nie o mokraď podľa zákona ochrane prírody. Voči tejto argumentácii žalobcu prvostupňový správny orgán uvádzal, že mokraďou je aj prírodná stojatá voda podľa zákona o OPaK a tým, že došlo ku odkrytiu stojatých prírodných podzemných vôd, tieto sú až do času rekultivácie mokraďou. Žalobca zdôraznil, že už ku svojmu odvolaniu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu pripojil žiadosť zo dňa 16.04.2019, ktorou sa obrátil na Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie so žiadosťou o udelenie súhlasu podľa zákona o OPaK, a to pre prípad, že okresný úrad považuje plochu vzniknutú banskou činnosťou za mokraď. Tiež poukázal na svoj návrh obsiahnutý v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu doplniť dokazovanie dopytom na okresný úrad, čo však odvolacím orgánom nebolo akceptované s vyhodnotením, že žalovaný ako odvolací orgán nie je stanoviskom okresného úradu v uvedenom smere viazaný. V obsahu správnej žaloby žalobca ďalej sformuloval nasledovné konkrétne žalobné body:

- Postupom, keď žalovaný odmietol doplniť dokazovanie v súlade s návrhom žalobcu (žalobca navrhol vyžiadať od Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie stanovisko k podanej žiadosti účastníka konania), došlo v rámci správneho konania ku porušeniu úpravy § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pretože správny orgán nedoplnil žalobcom navrhované dokazovanie, ktoré je podľa žalobcu podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu zdôraznil žalovaným vyslovený predpoklad v jeho rozhodnutí, podľa ktorého bude súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK udelený.

- Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax iných orgánov, ktoré udeľujú súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK a priamo ku správnej žalobe predložil rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 17.05.2009 sp. zn. OU-ZA-OSZP1-2019/021784-003/Drn, ktoré bolo vydané na základe jeho žiadosti zo dňa 16.04.2019. Vydanie tohto rozhodnutia podľa tvrdenia žalobcu svedčí o nezákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, pretože Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie zamietol žiadosť žalobcu o súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK podľa § 82 ods. 11 zákona o OPaK, pretože parcely KN-C 1904/2 a 1904/3 v k. ú. X. sú podľa katastra nehnuteľností vedené ako trvalý trávny porast dočasne vyňatý z pozemkového pôdneho fondu za účelom ťažby štrkov v dobývacom priestore od 21.12.2012 do 31.12.2021. Dotknuté územie nemožno preto považovať za územie s močiarmi - nejedná sa o prírodný výtvor, ale ide o výsledok výkonu povolenej stavby vykonávanej banským spôsobom, kde sa má postupovať pri jej úprave podľa platnej legislatívy po skončení tejto činnosti. Ak vznikne v priebehu takejto činnosti územie spĺňajúce parametre mokrade, je v záujme spoločnosti ho chrániť, čo však musí byť riešené hmotnoprávne a takéto riešenie chýba. Odkrytím hladiny podzemnej vody napríklad ťažbou automaticky mokraď nevzniká. V nadväznosti na takúto argumentáciu, keďže žalobca žiadal povolenie k zásahu do mokrade, ktorá neexistuje, bola jeho žiadosť Okresným úradom Žilina zamietnutá. Z týchto konštatovaní Okresného úradu Žilina vyplývajúcich z odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 17.05.2019 (č. l. 31 a nasl.) vyvodzuje žalobca v správnej žalobe záver, podľa ktorého správny delikt, za ktorý mu bola uložená pokuta nespáchal.

- Žalovaný postupoval v rozpore s úpravou § 3 ods. 1, ods. 5 Správneho poriadku, pretože pri svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, porušil zásadu legality (článok 2 ods.

2, 3 SR), ktorá zásada legality vytvára požiadavku dodržiavania procesných aj hmotnoprávnych predpisov. Žalovaný nezistil objektívnu pravdu, z ktorej by vychádzal pri svojom rozhodnutí, nezaobstaral podklady a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

4. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 05.11.2019 (č. l. 53 a nasl.). Uviedol, že ťažbou vykonávanou žalobcom došlo ku odkrytiu podzemných vôd, čím sa vytvorila súvislá vodná plocha s rozlohou viac ako 10000 m2 s charakterom prírodnej stojacej vody. Žalobca ťažobnou činnosťou odkryl prírodné teleso - hladinu podzemných vôd, a to je mokraďou až do momentu rekultivácie. Potreba ochrany mokradných biotopov vyplýva z Dohovoru o mokradiach - Ramsarský dohovor z 02.02.1971, ktorého zmluvnou stranou Slovenská republika je a z obsahu ktorého pre Slovenskú republiku vyplýva záväzok zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie mokradí na svojom území. Žalovaný zdôraznil s odkazom na článok 1 ods. 1 Ramsarského dohovoru, že sa za mokraď považujú i územia s trvalými alebo dočasnými stojatými prírodnými vodami, pričom klasifikačný systém typov mokradí obsahuje v rámci ním vymedzených troch typov mokradí aj „človekom vytvorenú mokraď" v podobe ťažobnej jamy/výkopu; štrkoviská/hliniská/prieskovne; banské mláky/nádrže. Z uvedeného podľa tvrdení žalovaného vyplýva, že jama vytvorená banskou činnosťou vykonávanou žalobcom je mokraďou podľa Ramsarského protokolu a treba na jej zmenu súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK. Žalovaný reagoval na argumentáciu žalobcu o vyhodnotení dôkazného návrhu žalobcu v odvolacom konaní tak, že tento návrh nebol žalovaným odignorovaný a žalovaný sa s ním riadne vysporiadal v odôvodnení. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK žiadať skôr, než začal so zasypávaním. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 17.05.2019 bolo vydané až po rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, pričom spätné udelenie súhlasu možné nie je a pri uložení pokuty prvostupňový správny orgán teda na toto rozhodnutie prihliadať nemohol. Žalovaný napriek tomu uvádza, že sa s názorom Okresného úradu Žilina v jeho rozhodnutí zo 17.05.2019 nestotožňuje a poukazuje na iné rozhodnutia, napríklad Okresného úradu Trenčín alebo Okresného úradu Košice, ktoré sú súladné s názorom žalovaného. Z dôvodu rôznosti rozhodovacej praxe príslušných správnych orgánov požiadal žalovaný listom zo 06.05.2019 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky o jednotné usmernenie okresných úradov pri výklade pojmu mokraď podľa Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo listom z 21.10.2019. V jeho obsahu uviedlo, že Ramsarský dohovor definuje mokrade ako územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi, sladkými, brakickými alebo slanými, vrátane územia s morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje 6 metrov. Ministerstvo životného prostredia zdôrazniac skutočnosť, že Slovenská republika je podľa článku 1 ods. 2 SR povinná dodržiavať medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná uzavrelo, že je nevyhnutné pojem mokraď vykladať v súlade s Ramsarským dohovorom a v nadväznosti na to za mokraď považovať aj vyťažené priestory, ako sú štrkoviská s odkrytými podzemnými vodami. Za mokrade sa tiež považujú človekom vyťažené priestory, ako sú štrkoviská, pieskovne, hliniská, ťažobné jamy a banské jazerá, pričom takéto človekom vytvorené mokrade sú zvyčajne veľmi rýchlo kolonizovateľné živočíchmi viazanými na vodu a neskôr aj vyššími rastlinami, a tak im poskytujú náhradný biotop za neustále ubúdajúce a degenerované prírodné mokrade. V závere označeného listu Ministerstvo životného prostredia SR zdôraznilo, že je potrebné, aby orgány ochrany prírody a krajiny pri vydávaní vyjadrení a pri rozhodovaní o povolení výnimiek zo zakázaných činností v chránených územiach alebo pri vydávaní súhlasov v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s vykonávaním banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, vopred upozorňovali na skutočnosť, že ťažbou nevyhradeného nerastu pri odkrytí hladiny podzemnej vody môže vzniknúť mokraď, na zmenu ktorej sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody podľa zákona o OPaK.

5. Žalobca podaním zo dňa 06.12.2019 učinil repliku, z obsahu ktorej vo väzbe na žalovaným zdôraznený Ramsarský dohovor o mokradiach uviedol, že tento má význam pre biotopy vodného vtáctva, pričom hladina vodnej plochy vytvorená žalobcom nemá medzinárodný význam, a preto pod Ramsarský protokol nespadá. Zdôraznil potrebu individuálneho prístupu pri posudzovaní tejto veci a opätovne uviedol chronológiu komunikácie s prvostupňovým i druhostupňovým - odvolacím správnym orgánom a rovnako opätovne zdôraznil obsah rozhodnutia Okresného úradu Žilina zo dňa 17.05.2019. So stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR, na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadril žalobca nesúhlas. Uviedol, že nemôže byť sankcionovaný za rozdielnosť názorov konajúcich správnych orgánov.

6. Podaním zo dňa 19.12.2019 učinil žalovaný dupliku, v rámci ktorej zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia sa ku žalobe a zdôraznil, že Ramsarský dohovor pojednáva o mokradiach medzinárodného významu, ale v súlade s cieľom poskytovať ochranu mokradiam na Slovensku v širšom zmysle slova. Poukázal na ciele úpravy vyplývajúcej z Ramsarského dohovoru a na už žalovaným prezentovaný názor, podľa ktorého definíciu mokrade podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona o OPaK, pri ktorej je potrebné vychádzať z článku 1 ods. 1 Ramsarského dohovoru, z ktorého vyplýva požiadavka ochrany, ktorá musí byť poskytovaná nielen mokradiam medzinárodného významu. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca žiadal o udelenie súhlasu, až keď začal štrkovisko zasypávať a spätné udelenie súhlasu možné nie je.

7. Podľa (ďalej len ): Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , : Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa : Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa až e) : Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa : Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

Podľa : Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa veta práva o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej len Správny poriadok: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku: Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku: Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o OPaK): Na účely tohto zákona sa považuje za po g) mokraď územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami.

Podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK: Na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.

Podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona o OPaK : Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že po a) vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7 ods. 3, § 13 až 16, § 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.

Podľa § 91 ods. 1, 8 veta prvá zákona o OPaK : Pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty ( § 95) a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 7 splniť.

Podľa § 82 ods. 12 zákona o OPaK: V rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť podania žiadosti o jednotné usmernenie okresných úradov pri výklade pojmu mokraď podľa podanú Slovenskou inšpekciou životného prostredie, Inšpektorát životného prostredia Žilina Ministerstvu životného prostredia SR dňa 06.05.2019 a reakciu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21.10.2019 s obsahom tak, ako vyplýva z argumentácie žalovaného v tomto konaní. Ďalej mal správny súd z pripojeného administratívneho spisu preukázaný zápis z miestneho šetrenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.05.2018 v rámci realizácie štátneho dozoru podľa so zachytením zistenia inšpekcie na mieste o výskyte štrkoviska, ktoré sa v súčasnosti zaváža stavebným odpadom. Zároveň z miestneho šetrenia inšpekcie vyplýva zistenie výskytu hniezdnej kolónie brehule riečnej, aktívne hniezdiacej (hniezdne obdobie). Súčasťou zápisnice z miestneho šetrenia je i vyjadrenie konateľa žalobcu pána Dušana Belanca, podľa ktorého žalobca ťažobnou činnosťou vykonávanou banským spôsobom začal v roku 2007, na základe povolenia banského úradu na ťažbu štrku, pričom žalobca vykonáva i rekultiváciu ťažobného priestoru. Konateľ žalobcu bol inšpekciou upozornený na výskyt chráneného živočícha - brehule riečnej a zároveň bol upozornený na hniezdnu kolóniu tohto živočícha, pričom po dohovore s inšpekciou potvrdil ochotu akceptovať hniezdenie týchto živočíchov a zaviazal sa nerušiť týchto živočíchov zasypávaním štrkoviska tak, aby mohli tieto živočíchy úspešne vyhniezdiť. Podľa zápisnice z miestneho šetrenia do konca mesiaca august 2018 sa žalobca cestou u označeného konateľa zaviazal, že nebude v príslušnej časti štrkoviska navážať materiál. Súčasťou zápisu z miestneho šetrenia sú prílohy č. 2, 3 a 4, ktoré zachytávajú zobrazenie štrkoviska, hladinu štrkoviska a vyznačujú miesto hniezdenia živočícha

- brehule. Listom zo dňa 01.06.2018 Okresný úrad Bytča, Odbor starostlivosti o životné prostredie žalobcu upozornil podľa na výskyt chráneného živočícha brehule hnedej a možné ohrozenie, poškodenie, či ničenie jeho biotopu a hniezdisk, vykonávaním činnosti

- zasypávaním ťažobnej jamy na pozemkoch parc. č. KN-C 1904/1, 1904/2 v k. ú. X.. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je i protokol žalovaného z 26.09.2018 č. 5343-32608/75/2018/Dur, kde kontrolovanou osobou bol žalobca s miestom vykonania kontroly pozemok KN-C 1904/1, 1904/2 a 1903/7 v k. ú. X. s dátumom vykonania kontroly 24.05.2018 a výsledkom obsiahnutým v závere

protokolu, podľa ktorého inšpekcia na základe vykonaného štátneho dozoru zistila, že kontrolovaná osoba do času výkonu štátneho dozoru zo dňa 24.05.2018 zasypala mokraď minimálne v rozlohe 10698 m2 na pozemku parciel č. KN-C 1904/2 v k. ú. X. vo vyťaženej časti ložiska štrkopieskov v dobývacom ložisku nevyhradeného nerastu štrkopieskov na lokalite Sihoť, kde sa nachádza prvý stupeň územnej ochrany, pričom vykonala zmenu stavu mokrade bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa ustanovení čím spáchala skutok, ktorý by mohol byť iným správnym deliktom podľa tohto právneho predpisu. Uvedený protokol bol zaslaný listom z 26.09.2018 žalobcovi a doručený mu 01.10.2018, pričom žalobca podal k nemu vyjadrenie 08.10.2018. Obsah tohto vyjadrenia korešponduje s argumentáciou žalobcu v odvolaní v rámci správneho konania a s argumentáciou obsiahnutou v správnej žalobe. Z rozhodnutia Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 2024/M/Šá/2005 zo dňa 13.09.2005 vyplýva, že žalobcovi tento správny orgán povolil vykonávať činnosť dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemkoch parc. č. 1904/2, 1904/3 v k. ú. X., lokalita Sihoť, okres Bytča, kraj Žilinský. V obsahu výroku tohto rozhodnutia sú stanovené podmienky, ktoré žalobca pri uvedenej činnosti vykonávanej banským spôsobom musí dodržať, pričom podľa bodu 3. žalobca pri výkone činnosti banským spôsobom nemá poškodiť okolité prírodné prostredie

- nadregionálny koridor Váh a porasty v ochranných pásmach starého koryta rieky Váh a derivačného kanála. Rovnako v administratívnom spise, ktorý je pripojený k veci je súčasťou rozhodnutie Letecký úrad Slovenskej republiky č. 8015/309-2895-V/2007 zo dňa 20.09.2007, ktorým tento orgán štátnej správy vydal rozhodnutie o udelení výnimky z ochranných pásiem Letiska Žilina pre akciu: „Dobývanie nevyhradeného nerastu, parc. č. 1904/2 a 3, lokalita Sihoť - Oblazov - k. ú. X., pričom podľa časti I. bod 3 výroku v prípade, že bude realizovaný II. (mokrý) rez pod hladinou podzemnej vody je nutné, aby bola ťažba realizovaná v zimných mesiacoch s tým, že do konca februára bude vykonané zavezenie a rekultivácia územia minimálne nad úroveň hladiny pozemnej vody. V prípade nutnosti vykonávať ťažbu v ostatných mesiacoch, je nutné každý úsek vydobytého priestoru zaviesť najneskôr do 50 dní. V prípade, že bude v predmetnej lokalite resp. v okolí Letiska Žilina zaregistrovaný zvýšený výskyt vtáctva, tento termín bude skrátený tak, aby sa tomuto výskytu zabránilo, resp. ťažba pod hladinou podzemnej vody bude zastavená a územie zrekultivované minimálne nad jeho hladinu.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa v spojení s , v medziach žalobných bodov, v nadväznosti na úpravu a , pričom prihliadol na úpravu podľa až e) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a procesný postup správnych orgánov predchádzajúcich vydaniu týchto rozhodnutí je v súlade so zákonom. V nadväznosti na to rozhodol skonštatujúc nedôvodnosť správnej žaloby o jej zamietnutí podľa . Vo veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa , kedy na termíne 03.06.2020 verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

10. Podstatnou argumentáciou žalobcu uvádzanou už v správnom konaní a premietnutou i do žalobných bodov podľa správnej žaloby v tejto veci boli tvrdenia podľa, ktorých odkrytá hladina podzemných vôd vzniknutá v dôsledku ním vykonávanej ťažby štrku povolenou banskou činnosťou, o výmere plochy tejto hladiny 10698 m2, na parcele č. KN-C 1904/2 v k. ú. X., nie je mokraďou. Na realizáciu zasypania tejto plochy odpadom nebolo preto potrebné, aby žalobca disponoval povolením podľa vyššie citovanej úpravy § 6 ods. 4 zákona o OPaK. Správny súd posudzoval žalobcom vymedzenú argumentáciu obsiahnutú v žalobných bodoch, hodnotiac zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu (rovnako ako zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správneho orgánu prvého stupňa). Ako z nespornej, a tým preukázanej skutočnosti správny súd vychádzal zo zistenia existencie odkrytej hladiny podzemných vôd s rozlohou jej plochy 10698 m2 na pozemku KN-C č. 1904/2 v k. ú. X., pričom táto bola vytvorená povolenou činnosťou žalobcu - banským spôsobom vykonávanou ťažbou nevyhradeného nerastu štrkopieskov. Hladina odkrytej podzemnej vody bola v nezistenom čase od roku 2016 do momentu výkonu štátneho dozoru zo dňa 24.05.2018 tak, ako o ňom svedčí zápis z miestneho šetrenia č. 5343-17053/75/2015/ Dur, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, zasypaná žalobcom odpadom. Z uvedeného zápisu z miestneho šetrenia rovnako spoľahlivo vyplýva skutočnosť výskytu hniezdenia živočícha - brehule riečnej v čase výkonu miestneho šetrenia tak, ako je tento výskyt hniezdenia zadokumentovaný v prílohách č. 2 a 3 tohto zápisu. V nadväznosti na to správny súd za kľúčové pre rozhodnutie v tejto veci považuje zodpovedanie otázky, či odkrytá hladina podzemných vôd tak, ako je identifikovaná

vyššie, môže byť považovaná za „mokraď" v zmysle úpravy § 2 ods. 2 písm. g) zákona o OPaK (ako je uvedené vo vyššie citovanom znení). V danom prípade je teda určujúci výklad pojmu mokraď v pomeroch skutkových okolností tejto prejednávanej veci. Relevantná úprava podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona o OPaK vymedzuje „mokraď" ako územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, ako mokrú lúku, prírodnú tečúcu alebo prírodnú stojatú vodu, vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami. Táto úprava predstavuje definíciu „mokrade" s poukazom na úpravu § 2 ods. 2 písm. g) zákona o OPaK v relevantnom znení pre účely tohto právneho predpisu, teda predstavuje autonómnu definíciu „mokrade" podľa zákona o OPaK. Výpočet foriem mokradí podľa tejto definície nezahŕňa ich vymedzenie prostredníctvom kritérií kvality z hľadiska pôvodu (teda, či ide o výlučne prírodné výtvory alebo aj o výsledky resp. dôsledky ľudskej činnosti) a ani z hľadiska času trvania (teda, či ide o mokraď trvalú alebo dočasnú). Na základe toho správny súd vychádzajúc zároveň zo zohľadnenia hierarchie prameňov práva v právnom prostredí Slovenskej republiky a podľa článku 7 ods. 4 SR, vykladal pojem „mokraď" obsiahnutý v zákone o OPaK vo svetle úpravy medzinárodného dohovoru, zmluvnou stranou ktorého je i Slovenská republika, a to Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, dojednaného dňa 02.02.1971 v Ramsare (Irán) - ďalej ako Dohovor. Tento Dohovor sa stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, vrátane Protokolu o zmene tohto Dohovoru s platnosťou od 02.07.1990, kedy nastali účinky pristúpenia právneho predchodcu Slovenskej republiky - Československej federatívnej republiky k tomuto Dohovoru a k Protokolu o jeho zmene. Dohovor bol v zbierke Tento určujúci prameň práva - Dohovor, v článku 1 bod 1 definuje mokrade ako územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými a aj tečúcimi, sladkými, brakickými alebo slanými, vrátane územia s morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje 6 metrov. Definícia mokradí podľa Dohovoru teda vymedzuje mokrade aj ďalšími kvalifikačnými znakmi, majúcimi podstatný význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci, keď stanovuje, že mokraďami sa podľa Dohovoru rozumejú aj prírodné aj umelé mokrade (a teda aj ľudskou činnosťou vytvorené mokrade), ktoré môžu mať povahu trvalú alebo i dočasnú. Jednotiacimi znakmi mokradí v zmysle Dohovoru sú znaky vyplývajúce z úvodného vyhlásenia Dohovoru, podľa ktorého zmluvné strany vzali do úvahy základné ekologické funkcie mokradí ako regulátorov vodných režimov a ako biotopov podporujúcich charakteristickú flóru a faunu, najmä potom vodné vtáctvo a uznali, že vodné vtáctvo môže pri svojich ťahoch prekračovať hranice, a preto by sa malo považovať za medzinárodný zdroj, čo viedlo k dojednaniu uvedeného Dohovoru. Citovaná časť úvodného vyhlásenia Dohovoru vymedzuje účel ochrany mokradí majúcich medzinárodný význam a viažuci na seba potrebu ochrany mokradí i v pomeroch prejednávanej veci, kde zo záznamu z miestneho šetrenia, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu zo dňa 24.05.2018 vyplýva zistenie hniezdenia živočícha

- vtáka - brehule riečnej, tak ako je toto hniezdenie zachytené v obsahu zápisu a aj v prílohách č. 2 a 3. Táto okolnosť je relevantnou pri závere správneho súdu o nedôvodnosti argumentácie žalobcu, ktorý zdôrazňoval, že Dohovor sa viaže výlučne k biotopom vtáctva a má teda význam vo vzťahu k biotopom vtáctva u mokradí medzinárodného významu, čím akoby jeho uplatnenie podľa názoru žalobcu v prejednávanej veci do úvahy neprichádzalo. S takouto podstatou argumentácie žalobcu správny súd nesúhlasí práve vzhľadom na účel Ramsarského protokolu zdôraznený správnym súdom v citovaných úvodných vyhláseniach Dohovoru a skutkovú okolnosť preukazného hniezdenia brehule riečnej v predmetnej lokalite v čase miestneho šetrenia, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Rovnako správny súd nesúhlasí so spochybnením relevancie aplikácie Dohovoru pri výklade pojmu mokraď podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona o OPaK vo vyššie citovanom znení vzhľadom na skutočnosť, že sa tak ako je už podotknuté správnym súdom vyššie týka len mokradí majúcich medzinárodný význam. Z článku 2 bod 1, 2 Dohovoru vyplýva úprava vymedzenia mokradí a ich zaradenia do Zoznamu medzinárodného významu mokradí. Uvedené dopĺňa bod 5 tohto článku vymedzením možnosti rozšírenia Zoznamu a úpravou podľa článku 4 bod 1 Dohovoru, ktorý vymedzuje generálnu klauzulu, podľa ktorej každá zmluvná strana bude podporovať zachovanie mokradí a vodného vtáctva zriaďovaním mokraďových chránených území, nech už sú zahrnuté do Zoznamu alebo nie a náležite sa postará o ich ochranu. Práve z článku 4.1 Dohovoru je podľa názoru správneho súdu vyplýva dôvodnosť záveru, podľa ktorého i na mokraď nezaradenú do Zoznamu podľa Dohovoru sa ochrana z Dohovoru vyplývajúca vzťahuje. Správny súd v nadväznosti na to, ako nedôvodnú v celom obsahu hodnotí argumentáciu žalobcu obsiahnutú v žalobných bodoch tejto správnej žaloby. Hladina odkrytých podzemných vôd v štrkovisku vzniknutá žalobcom vykonávanou povolenou banskou činnosťou o výmere 10698 m2 na parcele č. KN-C 1904/2 v k. ú. X. so zisteným hniezdením brehule riečnej nepochybne predstavuje mokraď v zmysle § 2 ods. 2 písm. g) zákona o OPaK a na zasypanie tejto odkrytej hladiny podzemných vôd vo vzniknutom štrkovisku odpadom bolo potrebné, aby pred

začatím tejto činnosti žalobca disponoval súhlasom na jej realizáciu podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK, ktorým, a to je nesporné, žalobca nedisponoval. Ak realizoval zasypanie štrkoviska odpadom bez uvedeného súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK vo vyššie citovanom znení, dopustil sa tým spáchania správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona o OPaK. Závery Okresného úradu Žilina v jeho rozhodnutí zo dňa 17.05.2019 (č. l. 31) pre uvedené konštatovania správneho súdu nemajú právnu relevanciu a správny súd podotýka, že sa s týmito závermi ani vecne nestotožňuje a poukazuje v tejto časti na svoje konštatovania pri výklade pojmu mokraď tak, ako sú uvedené v odôvodnení tohto rozsudku. Zároveň správny súd podotýka, že je určite nežiaducim javom, aby rôzne orgány štátnej správy vydávali obsahovo (vecne) protichodné rozhodnutia o rovnakých otázkach a vo veciach založených na rovnakých skutkových základoch, nakoľko takýto jav narúša princíp právnej istoty účastníkov správnych konaní ( SR) prostredníctvom znižovania predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov. Napriek tomu však uvedený stav vydania protichodných rozhodnutí správnych orgánov v rovnakých otázkach (v danom prípade v otázke výkladu pojmu mokraď) vylúčiť možné nie je. Podľa názoru správneho súdu Okresný úrad Žilina mal pred rozhodnutím o žiadosti žalobcu zo dňa 15.04.2019 o vydanie súhlasu podľa zákona o OPaK vyčkať na stanovisko ústredného orgánu štátnej správy na úseku ochrany životného prostredia, a to Ministerstva životného prostredia SR k výkladu pojmu mokraď a v prípade odlišného záveru tohto ústredného orgánu štátnej správy sa mal s týmto stanoviskom náležite argumentačne vo svojom rozhodnutí vysporiadať v záujme presvedčivosti odôvodnenia tohto správneho rozhodnutia. Pri absencii uvedeného chýba z pohľadu správneho súdu odôvodneniu rozhodnutia Okresného úradu Žilina zo dňa 17.05.2019 v nadväznosti na obsah podaného stanoviska Ministerstva životného prostredia zo dňa 21.10.2019 (č. l. 127) práve atribút presvedčivosti. Rovnako v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že už z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 15.03.2019 Č. 3397401119/3450-9898/Dur vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí z definície mokrade z úpravy Dohovoru a napadnuté rozhodnutie na tieto závery nadviazalo a zároveň závery napadnutého rozhodnutia sú v súlade i s výkladom pojmu mokraď podľa stanoviska Ministerstva životného prostredia (vyjadrenie Ministerstva životného prostredia z 21.10.2019). Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave spojená s nerealizáciou dopytu na Okresný úrad Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie k podanej žiadosti žalobcu nie je dôvodná, pretože z pripojeného administratívneho spisu vyplýva zákonnosť postupu a rozhodnutia správnych orgánov v správnom konaní v súlade s požiadavkou veta prvá Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. S návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania v rámci odvolacieho konania dopytom na Okresný úrad Žilina sa žalovaný náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako vyplýva z druhého odseku na strane 8, a teda jeho rozhodnutie nie je možné v tejto časti považovať za arbitrárne a správny súd konštatuje, že je náležite odôvodnené v súlade s požiadavkou Správneho poriadku. Vecne sa s postupom žalovaného v tejto časti, kedy dopyt na Okresný úrad Žilina na návrh žalobcu v rámci odvolacieho konania žalovaný nevykonal, správny súd stotožňuje ako so správnym, a teda zákonným postupom, v rámci ktorého žalovaný realizoval svoju kompetenciu podľa Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Na podporu svojich záverov o nedôvodnosti správnej žaloby v tejto veci poukazuje správny súd na záver podľa stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 21.10.2019, v zmysle ktorého ministerstvo uviedlo, že je potrebné, aby orgány ochrany prírody a krajiny pri vydávaní vyjadrení, rozhodovaní o povolení výnimiek zo základných činností v chránených územiach alebo pri vydávaní súhlasov v zmysle príslušných ustanovení v súvislosti s vykonávaním banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom vopred upozorňovali na skutočnosť, že ťažbou nevyhradeného nerastu pri odkrytí hladiny podzemnej vody môže vzniknúť mokraď, na zmenu ktorej sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody podľa Na toto stanovisko poukazuje správny súd v súvislosti s vyššie citovaným konštatovaním žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že žalobca napriek povinnosti vyplývajúcej mu z rozhodnutia banského úradu priebežne nezasypával ťažobný priestor s odkrytými podzemnými vodami vzniknutými ťažbou štrkopieskov, dôsledkom čoho došlo k vytvoreniu súvislej vodnej plochy v označenej rozlohe, a teda k vytvoreniu vodného útvaru, ktorý je v zmysle právnych predpisov na úseku ochrany prírody mokraďou. Správny súd podotýka, že ako irelevantné hodnotí použitie názvu vtáka hniezdiaceho v predmetnej lokalite v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu - brehuľa hnedá, nakoľko ide o totožného živočícha označovaného i ako brehuľa riečna, v oboch prípadoch s totožným latinským názvom Riparia riparia. Rovnako ako irelevantné hodnotí súd stanovisko žalovaného v napadnutom rozhodnutí, a to vyslovený predpoklad udelenia súhlasu podľa zákona o OPaK, nakoľko

ani tento predpoklad nesupluje súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona o OPaK, ktorý súhlas by bol udelený žalobcovi pred začatím zasypávania predmetného štrkoviska.

11. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa v prejednávanej veci jednalo o žalobu vo veci správneho trestania, vyhodnocoval súd i prípadné naplnenie dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa úpravy až e) , pričom dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a ani rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa na základe aplikácie tejto právnej úpravy nezistil. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi taký druh sankcie - pokutu a takú výšku sankcie, ktoré nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy v zmysle . Osobitne k úprave poukazuje správny súd na úpravu podľa zákona o OPaK vo vyššie citovanom znení a v nadväznosti na preukázané skutkové okolnosti - zistenie porušenia ako to vyplýva zo zápisnice o miestnom šetrení podľa pripojeného administratívneho spisu zo dňa 24.05.2018 a skutočnosť zistenia porušenia v čase od roku 2016 do dňa výkonu štátneho dozoru 24.05.2018 správny súd konštatuje, že dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa naplnený nie je.

12. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa veta druhá : Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

13. Žaloba bola zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Nakoľko však nebola preukázaná podmienka priznania náhrady trov konania žalovanému ako orgánu verejnej správy podľa veta druhá , teda podmienka výnimočnosti, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na rozhodnutie o zamietnutí žaloby podľa , ktoré ustanovenie aplikoval contrario.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.