Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-97-2019.pdf
PDF · 104.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Jana Gargulová, v spore žalobcu: B., O., O. O. C. D.. V.. B. XXXX/XX, XXX XX S., Č. U., Y.: XXXXXXXX, právne zastúpeného W.. I. N., X. O. O. B.I. XXXX/ XA, XXX XX S. - I. A., proti žalovanému: W. O., C.. XX.XX.XXXX, D. S. XXX XX O. N. XX, v konaní o zaplatenie 100 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.5.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v pomere 78,58 %.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval zaplatenia istiny 100 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločností B., X..O.., O. O. M. A. XXXX/XX, C. B.O., XXX XX M. X, Y.: XXXXXXXX, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciová spoločnosť B., O. (C. O.) X. H. O. C. D..V.. B. XXXX/XX, XXX XX S. X. L. O. B., X..O.., (Zanikajúca spoločnosť) so sídlom M. XX, XXX XX S., Y.: XXXXXXXX v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. 2. Žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 EUR. Pri registrácii uviedol svoje údaje: W. O., C.. XX.XX.XXXX, S. Č.. XX, XXXXX O. N. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 485363 zo dňa 13.04.2016 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 EUR, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 485363 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 11.05.2016. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky žalobcu nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 EUR za zaslané upomienky. Žalovanému boli zaslané 4 upomienky a to dňa 13.05.2016, 16.05.2016, 11.08.2016, 17.08.2016 prostredníctvom e-mailu v súlade so Smlouvou o zápujčce ako aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru Upomienky zaslané e- mailom boli zaslané v súlade s v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmysle ktorého „Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy. 3. Žalovaný bol dňa 26.03.2019 vyzvaný na zaplatenie nároku a dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. 4. K žalobe žalobca pripojil:
- smlouva o zápůjčce č. 485363,
- spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
- dohoda o zrážkách zo mzdy a z iných príjmov,
- všeobecné podmínky poskytnutí úvěru,
- štyri upomienky zo dňa 13.5.2016, 16.5.2016, 11.8.2016, 17.8.2016,
- výzva na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 26.3.2019.
5. Podľa článku 6 bod 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
6. V prvom rade sa súd zaoberal rozhodným právom pre predmetný právny vzťah. Vychádzajúc z článku 6 bod 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) súd určil ako rozhodné právo slovenský právny poriadok. Súd vychádzal zo skutočnosti, že obvyklý pobyt žalovaného je na území Slovenskej republiky, keďže tu má aj evidovaný trvalý pobyt, hoci sa tu aj pravidelne nezdržiava, a žalobca vykonáva svoju činnosť aj na území Slovenskej republiky, nakoľko poskytuje krátkodobé pôžičky prostredníctvom svojho internetového portálu.
7. Na pojednávaní sa strany sporu ani ich zástupcovia nezúčastnili. Doručenie predvolania mal súd riadne vykázané. Žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, preto v zmysle § 180 C.s.p. súd pojednával v ich neprítomnosti.
8. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť B., X..O.., O. O. M. A. XXXX/XX, C. B., XXX XX M. X, Č. U., Y.: XXXXXXXX, uzatvorila so žalovaným dňa 13.4.2016 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanému krátkodobý bezúčelový úver, a to najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128,- Eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. RPMN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2290,09 %, priemerná RPMN nebola v zmluve uvedená a taktiež ani úroky neboli dohodnuté. Zmluva o úvere bola podľa tvrdenia žalobcu uzavretá elektronickou formou a v poslednom odseku zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdzuje, že obdŕžal jeden rovnopis zmluvy vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa, spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca ďalej k žalobe pripojil všeobecné podmienky poskytovania úveru, verzia 2 platnou od 15.3.2016. 9. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatvárania plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.
12. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 1 ods. 3písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú - úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
18. Podľa § 24 ods. 1zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2až 8, § 23 a 25.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 11 ods.1 zákona č. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
21. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
22. Podľa§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
23. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
24. Ako prvú otázku súd riešil, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú § 9 ods. 1 a 2 Zákona a § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle § 9 ods.1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 11 tohto zákona. V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. 25. Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval.
26. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Žalobca žalovanému reálne poskytol sumu vo výške 100 €, čo preukázal výpisom zo svojho bankového účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 13.4.2016 bola žalovanému skutočne zaslaná daná suma. Na základe toho súd žalovaného zaviazal na zaplatenie skutočne požičanej sumy vo výške 100 €.
27. Pre kompletnosť súd dodáva, že vyzýval v priebehu konania žalobcu, aby preukázal, že žalovaný reálne podpísal predmetnú zmluvu o úvere. Žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, iba odkázal na klauzulu, že akceptovaním zmluvy o pôžičke ako aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa považuje zmluva za podpísanú a bez takejto elektronickej akceptácie zmluvy by neboli finančné prostriedky zaslané žalovanému na jeho bankový účet. Súd sa však s takouto argumentáciou jednoznačne nemohol stotožniť, keďže nepreukazuje vôľu žalovaného uzatvoriť zmluvu o pôžičke resp. úvere a neidentifikuje ho ako účastníka zmluvného vzťahu. K poskytnutiu finančných prostriedkov však reálne došlo, preto súd konštatoval iba absenciu písomnej formy zmluvy.
28. V časti nároku žalobcu na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 12,00 Eur súd konštatuje, že žalobcovi tento nárok nevznikol. Súd je toho názoru, že dojednanie o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky v čl. IV predloženej zmluvy je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V ustanovení čl. IV predloženej zmluvy je dojednanie, že žalobcovi patrí paušálna náhrada nákladov spojená s upomienkou vo výške 3,00 Eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje žalobcovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky tým, že žalovanému bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e- mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 3,00 Eur. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. Ak sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky dojednané tak, že ich výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne odoslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Navyše duplicitné sankcionovanie žalovaného a opätovné zasielanie mu upomienok v časovom rozpätí pár dni sa súdu javí ako neúčelné. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi tento nárok nepriznal.
29. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 3 Nariadenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Súd taktiež nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne tak, ako to bolo uplatnené v žalobe a to z dôvodu, že je to v rozpore s § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „Nariadenie“) a úrokovými sadzbami ECB. 33. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu zosplatnenia, ktorý žalobca uviedol v žalobe (t.j. 19. 05. 2016) s plnením peňažného dlhu, bola 0,00 % p.a. (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne- trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb). Žalobca má preto právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. s ohľadom na dátum vzniku zmluvy. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na pomer úspechu žalobcu (89,29 % - 100 €) a neúspechu žalobcu (10,71 % - 12 €), ich náhradu súd žalobcovi priznal v pomere 78,50 %.
35. Dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd nezistil.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.