Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. P., nar. XX. XX. XXXX, W. J. P., zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka T. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., t. č. bytom S., N. XX, zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava, a otec F. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., F.Á. XXXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletá D. P., nar. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. sumou 100 Eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 02. 03. 2020.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 02. 03. 2020 do 31. 05. 2020 na maloletú D. v sume 146,90 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku stým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .

V. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 02. 03. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 02. 03. 2020, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je oprávnená matka, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu vo výške 125 Eur mesačne, resp. sumou zodpovedajúcou 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu za posledných 12 mesiacov, so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 20. 03. 2018. Zročné výživné žiadala matka uhradiť v splátkach po 118 Eur. Súčasne matky navrhovala upraviť styk otca s maloletou bez obmedzenia, vždy na základe dohody.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej sa poznali od 01. 07. 2012. Z ich partnerského vzťahu sa dňa 24. 03. 2014 narodila maloletá D.. V spoločnej domácnosti žili do novembra 2017. Od novembra 2017 do marca 2018 žila matka s maloletou u sesternici v X.. Definitívne sa partnerský vzťah

rodičov maloletej rozpadol v marci 2018, keď sa matka spolu s maloletou odsťahovala do S. k svojej matke (starej matke maloletej). Maloletá D. sa stretáva s otcom sporadicky, vždy za prítomnosti matky, a to formou 1-dňových výletov. Je nezamestnaná, dávka v nezamestnanosti predstavuje približne 470 Eur mesačne. Podľa možností prispieva svojej matke na domácnosť. S financovaním nákupov potravín jej pomáha brat. Maloletá od 01. 10. 2019 navštevuje Materskú školu na U. XX Q. S.. Mesačné náklady na materskú školu sú 18 Eur. Maloletá nemá vážnejšie zdravotné problémy, jej náklady na výživu sú v bežnej výške zodpovedajúcej veku maloletej. Jej chrup je však v zlom stave, pričom oprava chrupu je položkou, ktorú si matka nemôže dovoliť. Pravidelné mesačné náklady na maloletú (strava, hygienické potreby, drogéria, oblečenie, obuv, hračky...) predstavujú minimálne sumu vo výške 250 Eur. Matka má tiež náklady na cestovanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci a náklady na telefón vo výške 16 Eur mesačne. Podľa informácií matky je otec maloletej na invalidnom dôchodku s približným príjmom vo výške 440 Eur.

3. Otec ani procesný opatrovník sa k návrhu matky nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä fotokópiou cestovných lístkov, rodným listom maloletého dieťaťa, zápisnicou o určení otcovstva, potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, potvrdením o dochádzke dieťaťa do materskej školy, rozhodnutím základnej školy s materskou školou, oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lustráciou rodičov v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni, vyjadrením právnej zástupkyne matky na pojednávaní, výsluchom matky a vyjadrením procesného opatrovníka, keď súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Maloletá D. sa narodila z partnerského vzťahu matky a otca, ktorí žili v spoločnej domácnosti do novembra 2017, ich partnerský vzťah sa definitívne rozpadol v marci 2018, pričom maloletá zostala v starostlivosti matky. Otec sa s maloletou stretáva podľa dohody. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní nepravidelne. Maloletá má 6 rokov, má odklad v školskej dochádzke. Jej zdravotný stav je dobrý, avšak vzhľadom na alergiu používa špeciálnu kozmetiku. Matka je nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca 470 Eur. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 461,40 Eur. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

6. Matka na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Žije v spoločnej domácnosti s mamou a nevlastným bratom. Jej matka je dôchodkyňa, nevlastný brat pracuje na pošte. Ich príjem uviesť nevie. Od 14. 11. 2019 je nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 470 Eur a prídavky na dieťa vo výške 24,95 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Predtým pracovala v Ž. X.A. X., a. s., kde dala výpoveď z dôvodu starostlivosti o dieťa. Jej príjem bol okolo 740 Eur. Má železničnú školu, je vyučená ako mechanik - opravár strojov a zariadení koľajových vozidiel. Pracovala ako sprievodkyňa osobných vlakov a neskôr v pokladni. Prispieva matka na bývanie sumou 50 - 70 Eur mesačne, ďalšie jej náklady na domácnosť sú strava vo výške 50 - 60 Eur mesačne, telefón vo výške 20 Eur mesačne, oblečenie vo výške 34 Eur mesačne, drogéria a hygiena vo výške 20 Eur mesačne. Maloletá D. má 6 rokov, má odklad školskej dochádzky. Krúžky nenavštevuje. Jej zdravotný stav je dobrý, má však alergické reakcie, s čím sú spojené zvýšené výdavky na špeciálnu kozmetiku. Výdavky na dieťa sú strava 60 - 70 Eur mesačne, hygienické potreby vo výške 20 Eur mesačne, oblečenie vo výške 30

- 40 Eur mesačne, obuv vo výške 20 Eur mesačne, príspevok na úhradu výdavkov na pobyt dieťaťa v materskej škole vo výške 20 Eur mesačne, strava v škôlke vo výške 30,80 Eur mesačne, príspevok na úhradu režijných nákladov na stravovanie vo výške 5 Eur mesačne, lieky 13 Eur mesačne. Otec platil výživné na maloletú v mesiaci marec vo výške 50 Eur a v apríli vo výške 100 Eur.

7. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporúča vyhovieť návrhu a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a styk neupravovať, nakoľko je to v záujme maloletej, otca zaviazať vyživovacou povinnosťou vzhľadom na jeho schopnosti a potreby maloletej.

8. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.

12. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa (ďalej len „“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa veta prvá (ďalej len „“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. v ustanovení presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.

24. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojím rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu, k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.

25. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne riadne matka. Pre starostlivosť o maloletú má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, pričom aj s ohľadom na zachovanie stability výchovného prostredia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a maloletú D. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom právo (aj povinnosť) ju zastupovať a spravovať jej majetok ponechal obom rodičom. Napokon aj samotný otec so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nevyjadril nesúhlas.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

27. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú

subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

28. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozume uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom k schopnostiam a možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej D. zodpovedá určenie výživného sume 100 Eur mesačne.

30. Maloletá D. má 6 rokov, navštevuje materskú školu, má odklad v školskej dochádzke. Vychádzajúc zo súdnej praxe, za odôvodnený výdavok maloletého dieťaťa, hoci v odlišnej výške ako uvádzala matka, súd považoval výdavok na stravu doma v sume 65 Eur mesačne, hygienu vo výške 21 Eur mesačne, oblečenie a obuv v sume 30 Eur mesačne, lieky 10 Eur mesačne. Ďalej za odôvodnený a preukázaný súd považoval aj výdavok na úhradu výdavkov na pobyt dieťaťa v materskej škole vo výške 20 Eur mesačne, na stravu v materskej škole vo výške 30,80 Eur mesačne a príspevok na úhradu režijných nákladov na stravovanie vo výške 5 Eur mesačne. Výšku odôvodnených mesačných výdavkov maloletej

tak súd ustálil na sumu 181,80 Eur, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného vo výške 100 Eur bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka starostlivosť o dieťa riadne nezabezpečovala.

31. Súd k výdavkom na maloleté dieťa poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné. Ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto preukazovať, nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe.

32. Súd mal tiež z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom, so svojou matkou a nevlastným bratom. Náklady na domácnosť predstavujú sumu vo výške 189 Eur, a to príspevok na domácnosť vo výške 60 Eur mesačne, strava vo výške 55 Eur mesačne, telefón vo výške 20 Eur mesačne, oblečenie vo výške 34 Eur mesačne, drogéria a hygiena vo výške 20 Eur mesačne. Matka je od 14. 11. 2019 nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 470 Eur mesačne, tiež poberá rodinné prídavky vo výške 24,95 Eur. Teda priemerný mesačný príjem matky súd ustálil na sumu 494,95 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej D..

33. Otec je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok v sume 461,40 Eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej D..

34. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 25 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletej je potrebné sa pohybovať skôr pri dolnej hranici uvedeného rozpätia. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý ustálil na sumu 461,40 Eur mesačne. Z uvedenej sumy súd určil výživné na maloletú D. v sume 100 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu (t. j. 02. 03. 2020), teda v rozsahu 21 % z príjmu otca, a to s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pritom vzal do úvahy, že maloletá má 6 rokov a jej priemerné mesačné odôvodnené výdavky sú vo výške 181,80 Eur. Na druhej strane súd pri takto určenom výživnom ponechal priestor pre prípadné zvýšenie výživného do budúcna, keď maloletá ešte len pôjde na základnú školu.

35. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že súdom určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, spravodlivé a zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí. Pokiaľ ide o náklady na dieťa, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na dieťa, je potrebné, aby sa na nich podieľala aj matka, avšak z dôvodu poskytovania starostlivosti o dieťa v nefinančnej forme zabezpečovaním bývania a ďalšími činnosťami spojenými s bývaním (pranie, žehlenie, varenie...) sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na určenie výživného na maloletú D. vo výroku II. tohto rozsudku vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného 100 Eur mesačne, keď súd považuje takto určené výživné za spravodlivé a primerané. Súd nemal pochybnosti o tom, že v možnostiach a schopnostiach otca je takto určenú vyživovaciu povinnosť si plniť.

37. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

38. Deň splatnosti výživného určil súd na 20. deň v mesiaci, nakoľko takto bol matkou navrhnutý a otec ho nenamietal.

39. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 02. 03. 2020 do 31. 05. 2020 na maloletú D. v sume 146,90 Eur vo výroku III. tohto rozsudku súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V mesiaci marec 2020 otec zaplatil výživné v sume 50 Eur, v mesaci apríl 2020 vo výške 100 Eur, pričom vzhľadom na rozhodnutie súdu bol otec povinný platiť výživné v sume 100 Eur mesačne. Teda rozdiel medzi zaplateným výživným za obdobie od 02. 03. 2020 do 31. 05. 2020 vo výške 150 Eur a výživným, ktoré mal otec uhradiť za obdobie od 02. 03. 2020 do 31. 05. 2020 vo výške 296,90 Eur, predstavuje sumu 146,90 Eur. Za obdobie od 02. 03. 2020 do 31. 03. 2020 vznikol otcovi nedoplatok vo výške 46,90 Eur, keď bol povinný zaplatiť výživné vo výške 96,90 Eur (100 Eur : 31 dní = 3,23 Eur/1 deň x 30 dní = 96,90 Eur), pričom zaplatil výživné vo výške 50 Eur mesačne. Za mesiac apríl 2020 otcovi nedoplatok na výživnom nevznikol, za mesiac máj 2020 vznikol otcovi nedoplatok vo výške 100 Eur.

41. Súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom splatiť v splátkach s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Výšku splátok súd určil tak, aby nedoplatok zo strany otca bol uhradený v primeranom čase, pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na maloletú D. po určitý čas, čo je viac na prospech ako jednorazovo vyplatená suma.

42. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom súd musí vychádzať predovšetkým so záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že otec sa s maloletou stretáva po dohode s matkou, pričom ani otec nežiadal styk s maloletou upraviť. Súd tak o styku otca s maloletou vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že tento sa neupravuje.

43. Súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletého dieťaťa nad svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na budovaní vzťahu k maloletej.

44. Vo zvyšku súd návrh matky vo výroku V. tohto rozsudku zamietol, a to v časti, v ktorej matka žiadala upraviť len jej oprávnenie na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, kedy súd nevidel na takéto oprávnenie len v prospech matky dôvod, nakoľko otec doposiaľ nebol obmedzený/pozbavený rodičovských práv a povinností.

45. Rovnako súd zamietol návrhu matky aj v časti uloženia vyživovacej povinnosti otcovi s účinnosťou od 20. 03. 2018, keď v zmysle možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania (v tomto prípade dňom 02. 03. 2020). Spätne je možné priznať výživné pre maloleté dieťa, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom matka neuviedla žiadne takéto dôvody neuviedla, teda nepreukázala, prečo návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nepodala už skôr.

46. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany matky a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko matka a procesný opatrovník sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice

na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.