Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6C-297-2014.pdf
PDF · 143.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/297/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne M.. J. B., Z.. Z., P.. XX.XX.XXXX, Y. E. XXXX/XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Róbert Hnatko, advokát so sídlom Tehelná 1611/58, 085 01 Bardejov, proti žalovanému M.. Z. B., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: parcela registra CKN č. XXXX/XX o výmere 257 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra CKN č. XXXX/XX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov; v celkovej hodnote XX.XXX,X0 Eur.
II. Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e parcelu registra CKN č. XXXX/XX o výmere 257 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra CKN č. XXXX/XX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov; v celkovej hodnote XX.XXX,XX Eur.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume XX.XXX,XX Eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia sumu XX.XXX,XX Eur a sumu rovnajúcu sa polovici bežných nákladov na prevádzku a údržbu označených nehnuteľností vo výške X.XXX,XX Eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .
VI. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a obchodnému podielu v spoločnosti FG PROTECH, spol. s r. o., so sídlom Priemyselná 1619, Bardejov, IČO: 36 456 853, z a s t a v u j e .
VII. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala tunajšiemu súdu dňa 18.12.2014 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že ich manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2C/30/2010 zo dňa 28.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2011. Keďže do troch rokov od zániku manželstva nedošlo k dohode bývalých manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani do 28.07.2014 nebol podaný v tejto veci návrh na súd, žalobkyňa a žalovaný nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v 1 nehnuteľnosti, hnuteľné veci a obchodný podiel spoločnosti FG PROTECH, spol. s r.o. Na
základe toho žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k uvedeným hnuteľným a nehnuteľným veciam, ako aj k obchodnému podielu. Žalobkyňa ďalej navrhla, aby výlučným vlastníkom nehnuteľností: parcela registra CKN č. XXXX/XX o výmere 257 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra CKN č. XXXX/XX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov, sa stal žalovaný. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, tak žalobkyňa navrhla, aby sa stala výlučnou vlastníčkou označených šperkov, 2 párov lyží a lyžiarskych topánok a sady príborov a aby sa žalovaný stal výlučným vlastníkom hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu. Taktiež navrhla, aby výlučným vlastníkom obchodného podielu sa stal žalovaný. Ako peňažnú náhradu v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a hnuteľných vecí žalobkyňa žiadala od žalovaného vyplatiť sumu 40.000,00 Eur. V súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva k obchodnému podielu žalobkyňa žiadala vyplatiť peňažnú náhradu vo výške 1 hodnoty určenej znaleckým posudkom.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.12.2015. Žalovaný namietal, že hoci žalobkyňa bola informovaná o jeho aktuálnej adrese, návrhy na mimosúdne urovnania mu boli zasielané na adresu rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania a ktorý je podľa tvrdení žalovaného už 3 roky neobývaný, nezariadený, nemá poštovú schránku. Žalovaný žiadal zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa dňa 28.08.2011 povolením vkladu pod J.-XXXX/XXXX nadobudla do vlastníctva byt č. XX- Y., 3. poschodie, bytový dom - Y..Y.. - Y. U. P. E. XXXX v Bardejove, postavený na pozemku parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXXX, k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, v podiele 1/1. Zároveň žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, vchod XX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parcela č. XXXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na ktorom je postavený bytový dom so súpisným číslom XXXX. Kúpnu cenu za tento byt vo výške XX.XXX,XX Eur žalovaný uhradil zo svojho účtu dňa 09.05.2011 za účelom majetkového vyrovnania a s ústnym prísľubom žalobkyne, že si voči nemu nebude nič viac nárokovať. So žalobou nesúhlasil a z vyporiadania žiadal vyňať obchodný podiel s tým, že podľa neho žalobkyňa nie je a nikdy nebola jeho podielovou spoluvlastníčkou.
3. Podaním doručeným súdu dňa 24.03.2016 podala vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom okrem iného žiadala, aby súd neprihliadal na jej výlučné vlastníctvo k bytu, ktorý nadobudla do vlastníctva nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tento byt podľa žalobkyne nikdy nepatril do BSM, a preto k nemu nikdy nevzniklo podielové spoluvlastníctvo. Zároveň žalobkyňa žiadala neprihliadnuť na tento byt s poukazom na predmet tohto sporu - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa súčasne netrvala na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k obchodnému podielu a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. 4. V podaní doručenom súdu dňa 06.11.2017 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu opätovne trvala na tom, že predmetom tohto konania je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a keďže byt nikdy nespadal do BSM, nikdy k nemu nevzniklo ani podielové spoluvlastníctvo, preto nemôže byť predmetom tohto sporu. Nesúhlasila ani s tým, aby sa na námietku premlčania v tejto súvislosti hľadelo ako na takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto súvislosti poukázala na svoju snahu mimosúdne sa dohodnúť. Okrem toho žalobkyňa nesúhlasila s nákladmi žalovaného na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktoré považovala za účelové a žiadala, aby súd zohľadnil hodnotu nehnuteľnosti v čase podania žaloby, keďže žalovaný neustále do nehnuteľnosti investuje. V tejto súvislosti doklady predložené žalovaným označila ako nereálne a časovo nesúvisiace. V podaní doručenom súdu dňa 07.11.2018 žalobkyňa zotrvala na predošlej argumentácii a namietala odborné vyjadrenie č. 38/2018, ktoré označila ako zmätočné a nekonkrétne. Podaním doručeným súdu dňa 02.04.2019 navrhla do konania ustanoviť znalca na ohodnotenie nehnuteľnosti. V podaní doručenom súdu dňa 20.05.2020 žalobkyňa súhlasila so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti určenou znaleckým posudkom č. 11/2020 vo výške 86.100,00 Eur.
5. Žalovaný sa k znaleckému posudku č. 11/2020 vypracovaného znalcom Ing. Mochnackým vyjadril v podaní zo dňa 29.05.2020, v ktorom uviedol, že zistenia znalca považuje za nedostatočné. Okrem toho žalovaný opäť uviedol, že si nárokuje na 1 prostriedkov vynaložených na kúpu bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
6. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 07.04.2017, 11.07.2017, 11.10.2017, 23.11.2017, 19.12.2018, 21.03.2019, 03.06.2020. Súd vo veci nariadil aj iné termíny pojednávaní, ktoré boli odročené z dôvodov na strane žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, ich prednesmi na pojednávaniach, výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu: rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2C/30/2010-45 zo dňa 28.04.2011, právoplatným dňa 28.07.2011, výpisom z LV č. XXX, výpisom z OR SR FG PROTECH, spol. s r.o., listinnými dôkazmi preukazujúcimi snahu žalobkyne mimosúdne sa dohodnúť (č. l. 9 - 18 spisu), zmluvou o prevode vlastníctva bytu a s tým súvisiacimi listinami (č. l. 65
- 70 spisu), listinnými dôkazmi o poukazovaní súm žalovaným v prospech žalobkyne a ich detí (č. l. 71-76 spisu), listinné dôkazy týkajúce sa rekonštrukcie domu (č. l. 141 - 150 spisu), znalecký posudok č. 20/2017 (č. l. 159-176 spisu), fotodokumentácia týkajúca sa rodinného domu so sprievodným listom žalovaného (č. l. 185- 202 spisu), listinné dôkazy o nákupe materiálu (č. l. 203 - 226 spisu), listinné dôkazy týkajúce sa údržby rodinného domu (č. l. 227 - 235 spisu), odborné vyjadrenie č. 38/2018 (č. l. 266- 330 spiu), listinné dôkazy týkajúce sa nevyhnutnej údržby rodinného domu s prísl. (č- 365 - 370 spisu), znalecký posudok č. 11/2020 (č. l. 409-473 spisu).
8. Na pojednávaní strana žalobkyne popierala návrh protistrany, aby v tomto spore bol zohľadnený byt, ktorý nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Právny zástupca uviedol, že podielové spoluvlastníctvo je potrebné vyporiadať ku dňu podania žaloby, pretože tak sa dáva priestor žalovanému na neustále predkladanie dokladov o ďalšom zhodnocovaní nehnuteľnosti. Právny zástupca argumentoval tým, že byt nemôže patriť do BSM manželov, v prípade premlčania mal za to, že existujú subjektívne a objektívne lehoty premlčania, kde subjektívna lehota nemôže prekročiť objektívnu. Trojročná lehota je objektívna a akékoľvek predlženie tejto zákonnej lehoty by robilo právo neistým. Návrh žalovaného pokiaľ ide o byt žiadal ako nedôvodný, neopodstatnený a premlčaný zamietnuť, čo odôvodnil tým, že predmetný byt, o ktorý sa mala žaloba rozšíriť, resp. ktorý je súčasťou návrhu žalovaného, nepatrí a nikdy nepatril do BSM manželov a teda nemohla na neho prejsť zákonná domnienka podľa § 149 Občianskeho zákonníka, že po troch rokoch po zániku manželstva tento byt prechádza do podielového spoluvlastníctva a táto zákonná domnienka neplatí ani pre kúpnu cenu za byt. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 právny zástupca uviedol, že pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k obchodnému podielu a hnuteľným veciam, žaloba bola vzatá späť. Okrem toho namietali odborné vyjadrenie Ing. Lissého zo dňa 08.02.2018, č. 38/2018, nakoľko zahŕňalo aj ocenenie takých vecí ako napr. masážna vaňa vo výške 2.233,00 Eur, sprchovací kút vo výške 1.699,00 Eur, umývadlo vo výške 270,00 Eur, čo nepovažovali za rekonštrukciu v nevyhnutnom rozsahu, pričom rekonštrukcia v naznačenom rozsahu nebola vykonaná so súhlasom druhého spoluvlastníka. Na pojednávaní dňa 21.03.2019 právny zástupca uviedol, že pokiaľ ide o rodinný dom s prísl., v priebehu konania navrhoval, aby sa vychádzalo z hodnoty nehnuteľnosti, teda domu ku dňu podania žaloby a v takomto prípade by nebolo potrebné stanovovať hodnotu investícii do tohto domu. Žalovaný totiž nehnuteľnosť stále zhodnocuje, pričom od roku 2014 žalobkyňa nemá doňho žiaden prístup, nevyužíva ho a jediný prospech z nehnuteľnosti má žalovaný. Právny zástupca trval na tom, že pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré boli za trvania BSM použité na kúpu bytu, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa, tak polovicu z týchto prostriedkov nemôže požadovať protistrana a v tomto smere vznáša námietku premlčania, pretože žalovaný tak mohol učiniť v lehote troch rokov od zániku BSM, avšak tak neučinil. Finančné prostriedky, za ktoré bol kúpený byt majú povahu hnuteľných vecí a tie sa po zániku BSM vyporiadajú v stave ako ich ten - ktorý manžel/manželka užíval pre osobnú potrebu. Podotkol, že sám právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný v uvedenom dome od konca roka 2012 nebýva, a preto zhodnocovanie nehnuteľnosti tvrdené žalovaným považuje za nerozumné. Doplnil, že podľa jeho vedomostí bol byt kupovaný pre dcéry s tým, že bol kupovaný do vlastníctva žalobkyne. Vyslovil názor, že žalobkyňa má morálne právo na polovicu domu. Za morálny ústupok zo strany žalobkyne považuje to, že stiahla návrh o vyporiadanie hodnoty obchodného podielu a hnuteľných vecí. Nesúhlasil so všeobecnou hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým posudkom vo výške 81.000,00 Eur v kontexte odborného vyjadrenia, ktoré určuje hodnotu investícii do domu, pretože tá podľa jeho názoru nie je reálna. Právny zástupca navrhol vykonať znalecké dokazovanie, aby sa ustálila hodnota nehnuteľností po realizácii investícii - stavebných prác, ktoré boli uskutočnené zo strany žalovaného. Na pojednávaní dňa 03.06.2020 právny zástupca navrhol, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že tento by vyplatil žalobkyni sumu 32.350,- Eur, ktorá podľa jeho názoru znamená výšku spoluvlastníckeho podielu mínus to, o čo sa zhodnotil podiel žalobkyne investíciami žalovaného.
Znalecký posudok č. 11/2020 vypracovaný znalcom Ing. Mochnackým považoval za objektívny, reálny. Zdôraznil, že byt žalobkyne nespadá do podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o prezentovanú dobrú vieru žalovaného, ktorý mal mať údajne zato, že kúpou bytu došlo k vyporiadaniu BSM, s týmto strana žalobkyne nesúhlasí, nakoľko súčasťou spisu sú dôkazy o tom, že žalobkyňa sa niekoľkokrát pokúšala dohodnúť so žalovaným na vyporiadaní BSM. Keďže žalovaný dohodu odmietol, žalobkyňa po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM nemala inú možnosť ako podať návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Akékoľvek argumenty protistrany o zohľadnení prostriedkov patriacich do BSM, alebo akékoľvek úvahy o BSM sú v tomto konaní irelevantné. Právny zástupca navrhol návrh protistrany na výsluch žalovaného zamietnuť, nakoľko ho považoval za prieťah v konaní, keďže žalovaný sa mohol k tejto skutočnosti vyjadriť už niekoľkokrát. Vyslovil názor, že hodnota nehnuteľností, o vyporiadanie ktorej ide, bola dostatočne preukázaná a určená znaleckým posudkom. Namietali akékoľvek nároky protistrany na započítanie akýchkoľvek iných majetkových nárokov, ktoré nesúvisia s predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prevádzkové náklady žalovaného uznávajú a pokiaľ ide o investície do nehnuteľnosti, k týmto nedala žalobkyňa súhlas, pričom o týchto nárokoch sa dozvedeli až po prevzatí právneho zastúpenia aktuálnym právnym zástupcom žalovaného. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesol. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
9. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 11.10.2017 okrem iného uviedla, že s bývalým manželom vyvíjala snahy sa mimosúdne dohodnúť, ale tento nereagoval na e-maily, telefonáty, a preto sa to rozhodla riešiť podaním žaloby. Tiež uviedla, že byt bol kupovaný z prostriedkov patriacich do BSM, a preto by považovala za nespravodlivé, aby sa delil byt na polovicu, keď ostatné hodnoty nadobudnuté z BSM nie sú predmetom vyporiadania. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sa dohodli, že rodinný dom ostane jemu a byt bude jej výlučným vlastníctvom. Potvrdila, že byt sa kupoval z peňazí patriacich do BSM. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od roku 2009 v rodinnom dome nebola, keď z domu odchádzala v auguste 2009, dom bol zatečený. Všetko to riešil bývalý manžel cez poistku. Po jej odchode žalovaný v dome ešte býval a chodila mu tam pomáhať ich dcéra.
10. Strana žalovaného na pojednávaní tvrdila, že hodnota rodinného domu, o ktorý ide, sa zvýšila investíciami žalovaného do tejto nehnuteľnosti. Právny zástupca žalovaného uviedol, že si dali vyhotoviť znalecký posudok, ktorým znalec ohodnotil rodinný dom ako celok, z ktorého však nebude zrejmé, o koľko a v akom rozsahu bola nehnuteľnosť zhodnotená. Trvali na tom, že je potrebné prihliadať na ústnu dohodu, ktorú medzi sebou uzavreli bývalí manželia ohľadom vyporiadania BSM, keď žalovaný v dobrej viere, že majetok z BSM bol ich vzájomnou dohodou vyporiadaný, pristúpil k rekonštrukcii rodinného domu. Poukázal na to, že byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol zakúpený z prostriedkov patriacich do BSM. Vlastnícke právo k nemu bolo zavkladované až po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Navrhol vyporiadanie v širšom zmysle titulom nákladov vložených do spoločnej veci. Žalovaný vyslovil, že má nárok, aby mu z investícií do kúpy bytu bola vyplatená polovica. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.10.2017 a dňa 19.12.2018 uviedol, že žalovaný si nárokuje voči žalobkyni polovicu kúpnej ceny bytu a navrhli, aby žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému sumu 32.784,64 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom a rodinnému domu, tak podľa neho má žalovaný nárok na zaplatenie toho, čo investoval do zhodnotenia nehnuteľnosti, a teda žalovaný by mal byť zaviazaný vyplatiť žalobkyni polovicu hodnoty nehnuteľnosti, to znamená 40.000,00 Eur a žalobkyňa by mala byť zaviazaná vyplatiť polovicu znalcom zistenú hodnotu investícií, ktorá činí 21.986,30 Eur. Na pojednávaní dňa 21.03.2019 právny zástupca súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby čo do obchodného podielu a hnuteľných vecí. Ďalej poukázal na to, že v danej veci bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, to znamená domu aj pozemku v sume 81.000,00 Eur, pričom tento posudok už zohľadňoval aj investície do domu. Súčasne poukázal na odborné vyjadrenie ohľadom hodnoty stavebných prác, ktoré znalec ohodnotil vo výške 43.972,59 Eur. Pokiaľ uplatnili nárok vo vzťahu k finančným prostriedkom investovaným na kúpu bytu, kde žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, odvolal sa na skôr vyslovený predbežný právny názor súdu, že na námietku premlčania nemožno prihliadať pre rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho právny zástupca predložil súdu dôkazy o nevyhnutných nákladoch na rodinný dom s prísl., ktoré uhrádzal žalovaný od roku 2012 sám, pričom tieto náklady za obdobie od 11/2012 až do 03/2019 predstavujú celkovú výšku 3.477,04 Eur, z ktorých požadujú zaplatiť od žalobkyne polovicu, teda 1.738,52 Eur. Na pojednávaní dňa 03.06.2020 právny zástupca namietal zistenia znalca. Podľa jeho názoru nie je možné vychádzať z ceny stanovenej v posudku a túto jednoducho deliť dvoma bez ohľadu na ďalšie skutkové zistenia a uplatnené nároky.
Žalovaný opätovne žiadal zohľadniť finančné prostriedky použité na kúpu bytu žalobkyne, pričom cena bytu z pôvodných 65.000,00 Eur vzrástla na dnešných 85.000,00 Eur, pričom podľa ich vedomostí obdobný byt bol predaný za 82.500,00 Eur. Podľa ich názoru je potrebné zohľadniť skutočnosť, že prostriedky patriace do BSM boli použité na kúpu bytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. V súčasnej dobe je hodnota bytu a domu takmer identická. Tiež je potrebné zohľadniť investície žalovaného do domu. Právny zástupca nesúhlasil s vysloveným predbežným právnym názorom súdu ohľadom nemožnosti zohľadnenia peňažných prostriedkov vynaložených na kúpu bytu. Pokiaľ ide o investície, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že na ne nedala súhlas, oni sú toho názoru, že súhlas dala v takej podobe, že vedela, že sa niečo prerába, opravuje. Vzhľadom na vyslovený predbežný právny názor súdu navrhli výsluch žalovaného k okolnostiam, či takáto dohoda o investíciách do domu medzi stranami bola, resp. či žalobkyňa na to udelila súhlas. Vyslovil názor, že nie je možné, aby všetko išlo na úkor žalovaného a aby jednotlivé nároky bolo možné v tomto konaní zohľadniť a iné ako peňažné prostriedky na kúpu bytu, nie. Takýto názor a prijatý záver súdu by považovali za nespravodlivý. Navrhol, aby súd stranám nepriznal náhradu trov konania.
11. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2C/30/2010-45 zo dňa 28.04.2011, právoplatného dňa 28.07.2011, súd zistil, že manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli dňa 20.10.1994, bolo rozvedené.
12. Z výpisu LV č. XXX, k. ú. Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov, súd zistil, že strany sporu sú zapísané ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely registra CKN č. XXXX/XX o výmere 257 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele registra CKN č. XXXX/XX, v podiele 1/1.
13. Z výpisu LV č. XXXXX, k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX-Y., nachádzajúceho sa vo vchode č. XX, 3. poschodie, v bytovom dome
- bl. B - Bocian komplex, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu J.-XXXX/XXXX, v podiele 1/1, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Súd ďalej zistil, že označený byt žalobkyňa nadobudla na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.05.2011, uzavretej medzi prevodcom BIOVEX, s.r.o., IČO: 36 498 904 a nadobúdateľom - žalobkyňou za kúpnu cenu 65.569,28 Eur vrátane DPH. Návrh na vklad vlastníckeho práva k tomuto bytu bol Správe katastra Bardejov podaný dňa 13.07.2011 pod J.-XXXX/XXXX. Kúpna cena za byt bola uhradená dňa 09.05.2011. Medzi stranami nebolo sporné, že kúpnu cenu uhradil žalovaný z prostriedkov patriacich do BSM.
14. Z výpisu z Obchodného registra SR spoločnosti FG PROTECH, spol. s r.o., IČO: 36 456 853, súd zistil, že žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá bola založená spoločenskou zmluvou dňa 29.06.1998.
15. Z listinných dôkazov (č.l. 9-18 spisu) súd zistil, že žalobkyňa zaslala žalovanému na adresu O. XXXX/ XX, Y. P. J., tri návrhy na mimosúdne vyporiadanie BSM spolu s pozvánkou na osobné stretnutie. Dve z nich boli realizované v máji 2014 a júni 2014, teda v lehote 3 rokov od zániku BSM. Žalovaný si zásielky v odbernej lehote neprevzal.
16. Zo znaleckého posudku č. 20/2017 zo dňa 27.05.2017 (č. l. 159-176 spisu) vyhotoveného znalcom Ing. Vladimírom Biľom, na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - rodinného domu s prísl. postaveného na parcele CKN č. XXXX/XX a pozemku parcela č. XXXX/XX, k. ú. Bardejovská Nová Ves, vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu s prísl. predstavuje sumu 81.000,00 Eur.
17. Z odborného vyjadrenia č. 38/2018 zo dňa 29.05.2018 (č. l. 266-330 spisu) vyhotoveného znalcom Ing. Miroslavom Lissým, na stanovenie hodnoty stavebných prác realizovaných na rodinnom dome súpisné číslo 2810, postaveného na parcele č. XXXX/XX, O. XX, Bardejovská Nová Ves, súd zistil, že hodnota stavebných prác realizovaných na predmetnom rodinnom dome v roku 2015 činí 43.972,59 Eur s DPH.
18. Zo znaleckého posudku č. 11/2020 zo dňa 29.02.2020 (č.l. 409-473 spisu) vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Mochnackým na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - rodinného domu s prísl. postaveného na parcele CKN č. XXXX/XX a pozemku parcela č. XXXX/XX, k. ú. Bardejovská Nová Ves,
vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu s prísl. predstavuje sumu 86.100,00 Eur. Všeobecná hodnota rodinného domu ku dňu spracovania odborného vyjadrenia (t. j. bez investícií uvedených v odbornom vyjadrení č. 38/2018 Ing. Lissého) predstavuje 64.7000,00 Eur. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou rodinného domu s prísl. a pozemkom ku dňu spracovania odborného vyjadrenia predstavuje sumu 21.400,00 Eur.
19. Z listinných dôkazov predložených žalovaným (č. l. 365-370 spisu) vyplýva, že žalovaný na nevyhnutnú údržbu nehnuteľnosti (upratovanie, kosenie, orezávanie stromov, temperovanie počas zimy) za obdobie od 11/2012 do 03/2019 vynaložil celkovo 3.477,04 Eur. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
20. Súd konštatuje, že medzi stranami bolo sporné ustálenie predmetu podielového spoluvlastníctva, ktorý sa má zrušiť a vyporiadať. V žalobe žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu s prísl., k hnuteľným veciam bližšie špecifikovaným v žalobe a obchodnému podielu v spoločnosti FG PROTECH, spol. s r.o. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 strana žalobkyne uviedla, že pokiaľ ide o obchodný podiel a hnuteľné veci, žaloba bola vzatá späť. Žalovaná strana s tým vyjadrila súhlas na pojednávaní dňa 21.03.2019. Medzi stranami nebolo sporné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu s prísl. Sporná bola otázka hodnoty tejto nehnuteľnosti, jej zhodnotenia žalovaným po zániku BSM, sporné boli investície, ktoré žalovaný do nehnuteľnosti vynaložil a o ktorých žalobkyňa tvrdila, že boli vynaložené bez jej súhlasu, pričom nešlo o bežnú vec. Spornými neboli náklady vynaložené žalovaným na bežnú údržbu nehnuteľnosti (rodinného domu) za obdobie od 11/2012 do 03/2019 v celkovej sume 3.477,04 Eur. Sporným bol aj návrh žalovaného, aby predmetom konania bol aj byt, na kúpu ktorého sa použili peňažné prostriedky patriace do BSM, ale ktorý žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva až po zániku BSM. Skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva byt až po zániku BSM nebola sporná. Nebolo sporné ani tvrdenie, že na jeho kúpu sa použili prostriedky patriace do BSM. Žalovaný si voči žalobkyni nárokoval polovicu hodnoty tohto bytu, čo popierala žalobkyňa s odôvodnením, že byt nikdy nepatril do BSM, nikdy k nemu nevzniklo podielové spoluvlastníctvo, a preto táto otázka nemôže byť predmetom tohto konania.
21. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Žalobca môže vziať žalobu späť. 22. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu . 24. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pokiaľ ide o obchodný podiel v spoločnosti FG PROTECH, spol. s r.o., ako aj pokiaľ ide o všetky hnuteľné veci späť a žalovaný s tým súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil (bod VI. výroku rozsudku).
25. Podľa § 147 CSP, Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
26. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
27. Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
28. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
29. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva môžu byť len veci, ktoré tvoria spoluvlastníctvo účastníkov konania a nie tie, ktoré patria do vlastníctva len jedného z nich (k tomu pozri mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2004).
30. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré vzniklo podľa § 149 ods. 4 druhej vety Občianskeho zákonníka už nie je možné zohľadniť, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie spoločnej veci (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08.02.2007, sp. zn. 12Co/168/2006).
31. Súd mal preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa 28.07.2011. Nebolo medzi stranami sporné, že bývalí manželia neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM a ani jeden z nich nepodal v zákonnej lehote návrh na súd. Na základe toho a v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nastúpila zákonná fikcia, podľa ktorej pokiaľ ide o hnuteľné veci platí, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Žalobkyňa podala tunajšiemu súdu žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 18.12.2014.
32. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal rodinný dom s prísl. nachádzajúci sa v Bardejovskej Novej Vsi, čo nebolo medzi stranami sporné a na základe návrhu žalovaného byt nachádzajúci sa na Partizánskej ulici v Bardejove vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, čo bolo medzi stranami sporné.
33. Pokiaľ ide o rodinný dom s príslušenstvom, nebolo sporné, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva bola táto nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného. V priebehu sporu strany nenavrhli iný spôsob vyporiadania (rozdelenie veci, predaj veci). Súd vychádzal z toho, že veľkosti podielov spoluvlastníkov sú rovnaké. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V tejto súvislosti súd zohľadnil jednak vôľu strán, ale aj zistenie, že žalobkyňa sa z rodinného domu odsťahovala ešte v roku 2009 a ďalej ho neužívala. Naopak, podľa vyjadrenia žalobkyne, čo nebolo sporné, žalovaný v tomto dome býval aj potom, čo sa žalobkyňa z neho odsťahovala. Súd mal preukázané, čo tiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný aj po zániku BSM investoval do tejto nehnuteľnosti. Aj z tohto pohľadu súd vyhodnotil, že vec účelne využije žalovaný, ktorý ju zhodnocoval a rekonštruoval.
34. Pri zrušení podielového spoluvlastníctva k veci, keď dochádza k prikázaniu veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, je potrebné prihliadať na účelné využitie veci. Za daných okolností je potrebné prihliadnuť aj na to, kto nehnuteľnosť obýval, kto ju udržiaval, kto do nej investoval a kto je naďalej schopný starať sa o jej údržbu (k tomu pozri rozbor Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973).
35. Na základe uvedených kritérií prikázal súd rodinný dom spolu s prísl. zapísaný na LV č. XXX, k. ú. Bardejovská Nová Ves do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu v sume 43.050,00 Eur.
36. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú náhradu je potrebné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997, sp. zn. Cpj 30/1997, R 43/1997). 37. Pri stanovení výšky primeranej náhrady, ktorú má zaplatiť podielový spoluvlastník, ktorému bola prikázaná doposiaľ spoločná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, ostatným spoluvlastníkom, sa vychádza zo stavu tejto nehnuteľnosti k dobe zrušenia spoluvlastníctva a z jej ceny v čase vyporiadania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/3811/2008).
38. Pri určení výšky primeranej náhrady súd vychádzal z aktuálneho znaleckého posudku č. 11/2020 vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Mochnackým, podľa ktorého všeobecná hodnota rodinného domu s prísl. predstavuje sumu 86.100,00 Eur. Táto suma zohľadňovala aj investície žalovaného do nehnuteľnosti.
39. Vzhľadom na rovnosť podielov podielových spoluvlastníkov uložil súd žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni za odstupujúci spoluvlastnícky podiel polovicu z hodnoty tejto nehnuteľnosti, t. j. sumu 43.050,00 Eur. Súd nevychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej skorším znaleckým posudkom č. 20/2017 vyhotoveným Ing. Vladimírom Biľom, pretože tento posudok zohľadňoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti viac ako tri roky spätne, teda k 27.02.2017.
40. V konaní bolo preukázané, že žalovaný do nehnuteľnosti - rodinného domu investoval. K tomu predložil odborné vyjadrenie č. 38/2018 zo dňa 29.05.2018 vypracované znalcom Ing. Miroslavom Lissým, podľa ktorého hodnota stavebných prác realizovaných v roku 2015 na rodinnom dome na O. Č.. XX v Bardejovskej Novej Vsi predstavovala sumu 43.972,59 Eur. Tieto investície popierala žalobkyňa s odôvodnením, že na takýto rozsah rekonštrukcie nedala súhlas. Žalovaný vyslovil názor, že postačuje súhlas konkludentný, keďže žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa tam niečo deje. Žalobkyňa toto popierala a tvrdila, že na to súhlas nedala.
41. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle sa prihliada aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec tým, že do nej investoval.
42. Na účely vyporiadania investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so súhlasom (hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov alebo bez tohto súhlasu. Ak spoluvlastník súhlasí s investíciami druhého spoluvlastníka do spoločnej veci, v takom prípade má investujúci spoluvlastník proti ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu vynaložených prostriedkov. V prípade, ak náklady boli vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, vzniká mu však právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície. Ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/1644/2005).
43. Súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, aby žalobkyňa udelila s rekonštrukciou naznačeného rozsahu aspoň súhlas konkludentný, keďže žalobkyňa udelenie súhlasu popierala a nehnuteľnosť preukázateľne v rozhodnom období po roku 2009 neužívala. Navyše od roku 2014 nemala do nehnuteľnosti prístup, čo nebolo medzi stranami sporné. Toto zistenie jednoznačne preukazuje, že žalobkyňa nemohla vedieť o charaktere a rozsahu rekonštrukcie, ktorú žalovaný v zmysle odborného vyjadrenia č. 38/2018 realizoval v roku 2015. V okolnostiach takýchto prípadov je potrebné, aby neinvestujúci spoluvlastník mal vedomosť o druhu, rozsahu, spôsobe rekonštrukcie a investíciách do spoločnej veci. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa na takú rekonštrukciu a zhodnotenie nehnuteľnosti súhlas dala. Práve naopak, počas konania žalobkyňa namietala investície žalovaného do nehnuteľnosti a jej zhodnotenie. Vzhľadom na to žalovaný nemá voči žalobkyni právo na náhradu nákladov súvisiacich s takouto rekonštrukciou nehnuteľnosti.
44. Keďže žalovaný do nehnuteľnosti preukázateľne investoval a zo znaleckého posudku č. 11/2020 jednoznačne vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti sa po vynaložených investíciách zhodnotila o 21.400,00 Eur, žalovaný má titulom bezdôvodného obohatenia voči žalobkyni právo žiadať to, o čo sa jej podiel zhodnotil v dôsledku vynaloženej investície. Na základe toho súd žalobkyni (pri rovnosti podielov) uložil povinnosť vyplatiť žalovanému rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení. S poukazom na uvedené súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému polovicu zo sumy 21.400,00 Eur, t. j. 10.700,00 Eur.
45. Okrem toho súd v rámci vyporiadania v širšom zmysle zohľadnil aj náklady žalovaného na bežnú údržbu nehnuteľnosti, ktoré za obdobie od 11/2012 do 03/2019 predstavovali celkovo 3.477,04 Eur. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Na základe toho súd uložil žalobkyni povinnosť podieľať sa vzhľadom k veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu na polovici týchto nákladov. Preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.738,52 Eur.
46. Žalovaný v priebehu konania navrhol, aby súd do predmetu konania poňal aj byt č. XX-Y., nachádzajúci sa vo vchode č. XX, 3. poschodie, v bytovom dome - bl. Y. - Y. U., P. E. S. v Bardejove. S týmto návrhom nesúhlasila žalobkyňa, pretože tvrdila, že byt nikdy nepatril do BSM a nemohlo k nemu vzniknúť ani podielové spoluvlastníctvo.
47. Medzi stranami nebolo sporné, že výlučnou vlastníčkou bytu sa stala žalobkyňa, keďže byt nadobudla po právoplatnosti zániku BSM. Nebolo sporné ani to, že na byt boli použité prostriedky z BSM. Kúpna cena bytu podľa zmluvy predstavovala sumu 65.569,28 Eur vrátane DPH.
48. V tejto súvislosti súd pripomína, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva môžu byť len veci, ktoré tvoria spoluvlastníctvo účastníkov konania a nie tie, ktoré patria do vlastníctva len jedného z nich. Medzi stranami nebolo sporné, že byt nikdy nepatril do BSM. Vychádzajúc z tohto zistenia sa na byt nemohla aplikovať fikcia podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že byt sa nemohol (s prihliadnutím na výlučné vlastníctvo žalobkyne po zániku BSM ) ocitnúť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu.
49. Medzi stranami nebolo sporné, že byt bol zakúpený z prostriedkov patriacich do BSM. Išlo o prostriedky - peniaze investované do nehnuteľnej veci. Na tomto mieste považuje súd za významné zdôrazniť, že ak sa bývalí manželia v lehote troch rokov od zániku BSM nedohodnú na vyporiadaní alebo nepodajú návrh na súd, čo sa v danej veci nestalo, platí pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. Žalobkyňa jednoznačne hnuteľné veci sui generis
- peniaze investované do nehnuteľnosti, ktorá nikdy nepatrila do BSM, užívala výlučne pre seba. Z tohto pohľadu jej peniaze transformované do nehnuteľnosti výlučne patrili. Ak žalovaný chcel profitovať a byť uspokojený z toho, že vložením spoločných peňažných prostriedkov patriacich do BSM nadobudla žalobkyňa výlučné vlastníctvo k bytu, mal využiť účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, a to je žaloba o vyporiadanie BSM, kde by túto skutočnosť súd musel na návrh zohľadniť. V tomto konaní však takýto postup možný nie je. Je potrebné si uvedomiť, že predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veci (rodinnému domu s príl.), pri ktorej sa uplatnila zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide o nehnuteľnú vec, ktorá je preukázateľne v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Totožný záver však rozhodne nemožno prijať vo vzťahu k bytu, ktorý nikdy nepatril do BSM a ku ktorému nikdy nevzniklo podielové spoluvlastníctvo. Podielové spoluvlastníctvo nemohlo vzniknúť ani k peniazom investovaným do bytu, keďže peniaze zhmotnené v nehnuteľnosti (byte) užívala výlučne žalobkyňa pre svoju potrebu.
50. Súd konštatuje, že spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadanie nehnuteľnosti, nemôže si ani proti nároku druhého spoluvlastníka na náhradu počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva započítať iný majetkový nárok rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1927/2004). Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá práva a povinnosti až do budúcnosti. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a až proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Ak si takýto nárok spoluvlastník uplatní, súd musí o danom nároku rozhodnúť samostatným výrokom.
51. Na základe uvedeného súd vzájomnú žalobu žalovaného zahrnúť do predmetu konania aj označený byt vrátane jeho požiadavky, aby žalobkyňa bola zaviazaná na vyplatenie 1 hodnoty bytu žalovanému, zamietol.
52. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu - jeho výsluchu, ktorý jeho právny zástupca predostrel na pojednávaní dňa 03.06.2020 súd uvádza, že návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Pre súd bolo určujúce to, že žalovaný tak mohol učiniť hocikedy v priebehu konania a vyjadriť sa k
investíciám vynaloženým na spoločnú nehnuteľnosť, či ku ktorejkoľvek inej skutočnosti, či tvrdeniu. Súd uplatnenie návrhu na vykonanie takéhoto dôkazu po uplynutí 5 a pol roka od začatia konania považoval za účelový a priečiaci sa zásade hospodárnosti konania.
53. Súd v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, rozhodol o 90 dňovej lehote na plnenie. V tejto súvislosti súd zohľadnil, že v prípade povinnosti uloženej žalovanému ide o vyššiu sumu a takúto dobu súd považoval za primeranú výške uloženej povinnosti v kontexte reálnych možností (získanie úveru) pripraviť sa na jej plnenie. Súd prihliadol aj na to, že takáto lehota korešponduje aj s legitímnymi očakávaniami žalobkyne, ktorá sa pri nastavených podmienkach môže domôcť svojej pohľadávky v časovom horizonte cca troch mesiacov. S poukazom na predmet sporu súd rozhodol o rovnako dlhej lehote na pnenie aj pre žalobkyňu.
54. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; ako aj v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu s prísl. sa vykonalo s menšími odchýlkami v zhode s návrhmi strán sporu. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti obchodného podielu a hnuteľných vecí, zastavenie v tomto smere procesne zavinila žalobkyňa, keďže uviedla, že tieto veci žiada vyňať z predmetu sporu. Pokiaľ ide o zamietnutie vzájomnej žaloby, v tejto časti bol neúspešný žalovaný. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že pomer úspechu strán je približne rovnaký, a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa názoru súdu sa také rozhodnutie v okolnostiach tohto sporu javí ako najspravodlivejšie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.