Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-69-2018.pdf
PDF · 160.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Z.. M. E. M. O. P. v trestnej veci obžalovaného V. I. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 106/18/7702 zo dňa 01.06.2018 podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. júna 2020 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný V. I. D. Ľ. M. N. , nar. XX.XX.XXXX I. E., trvale bytom E., K. G. E., X. XX, Y..Č.. I. I. I. Ú. M. Ú. H.,
j e v i n n ý , ž e
že v presne nezistenom čase v mesiaci november 2017 v garsónke na X. W. Č.. XX v Humennom aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že maloletá S.. J.., nar. XX.XX.XXXX, ešte nedovŕšila 15. rok svojho veku, tak túto proti jej vôli ohmatával na rôznych intímnych miestach za jej prsia a medzi jej nohami, následne si ju položil na posteľ a ľahol si na ňu, pričom svojím stoporeným pohlavným údom sa snažil cez jej elastické punčochy vniknúť do jej vagíny, pričom dievča s tým nesúhlasilo, následne si kľakol nad jej hlavu a svoj vytiahnutý pohlavný úd jej asi dvadsaťkrát dával do jej úst, pričom ona sa tomu bránila, vždy ho vytiahla z úst a plakala, kde ho následne kopla do jeho rozkroku, on s tým prestal a odišiel preč, pričom jej povedal, že keď to povie svojej mame, tak ju znásilní, kde pri tomto jeho konaní k zraneniu maloletej S..J.. nedošlo,
t e d a
násilím donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a spáchal čin na chránenej osobe
- dieťati,
č í m s p á c h a l
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 11 /jedenásť/ rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa mu u k l a d á aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., K.J. X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného V. I. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe, aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na viacerých nariadených hlavných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede maloletej poškodenej z prípravného konania, výsluchom svedkov, výsluchom znalcov a prečítaním záverov znaleckých posudkov, prečítaním obsahu ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z výpovedi obžalovaného I. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa cíti nevinný. Pri otázkach prokurátora zopakoval, že sa cíti nevinný, skutok sa nestal a nesedia mu v tom ani dátumy. Sám nevie, ktorý deň to malo byť spáchané a podľa výpovede poškodenej S. J. to boli dni, ktoré mohol byť a nemusel byť doma, pretože tieto dni boli dosť hektické, mal nastúpiť do nového zamestnania, takže málokedy bol doma a vybavoval si určité veci do zamestnania v Košiciach. V novembri 2017 bol nezamestnaný a bol doma. V spoločnej domácnosti s maloletou a jej matkou býval asi od roku 2016 na adrese X. X M. X a ukončili to koncom novembra 2017. Matka s dcérou sa odsťahovali niekedy začiatkom decembra do bytu na neurčitej adrese. Po určitých nezhodách sa dohodli, že najlepšie by bolo, aby každý býval oddelene, pretože garsónka je malý byt pre dvoch dospelých a dieťa. Počas vzájomného spolužitia bola maloletá svedkom ich intímneho spolužitia, bolo to v noci, miloval sa s priateľkou, boli prikrytí a vedomí si toho, že S. spí. Je možné, že ho maloletá počas vzájomného spolužitia mohla vidieť v spodnej bielizni. Na otázku k spôsobom intímneho styku s matkou poškodenej odpovedal, že preferovali štandardnú klasiku a orálny sex. Pornočasopisy si nekupoval, občas si pozrel pekné pornovideo tak, aby ho nemohla samozrejme vidieť malá S.. Sledoval to cez vlastný notebook formou internetu. Na otázku, či mal maloletú obchytkávať na rôznych intímnych miestach, za prsia, medzi nohami a následne ju mal nútiť k orálnemu styku, uviedol, že nič z toho nie je pravdou. Obžalovaný nič nevie o tom, aby maloletá niečo tlmočila svojej starej mame. Jediným dôvodom bolo, že ho silno nenávidela, nemala ho rada, čo videl od prvého stretnutia. Jeho vzťah s mal. S. J. bol zo začiatku všelijaký, ale určitou dobou si vytvorili celkom priaznivý vzťah, kde ju mal rád a ľúbil ju ako vlastnú dcéru. Je pravdou, že fyzicky napadol jej mamu, čo malo určite vplyv a dopad na jej správanie. Na otázku prokurátora, ako mohla maloletá detailne opísať sexuálne násilie, ktoré prežila, pokiaľ by to v reáli nezažila na vlastnej koži, odkiaľ by ona vedela reálne povedať, že jej strkal pohlavný úd do úst a snažil sa pohlavným údom vniknúť do jej vagíny, nevedel odpovedať, no dodal, že S. sedela na internete celý deň a na internete v dnešnej dobe aj také malé dievčatá dokážu zohnať hocičo. Obžalovaný uviedol, že sa nedotýkal jej intímnych partií, ako sú pohlavné orgány, zadoček, ale pri istej hre sa jej nechtiac dotkol prsníka, na čo obidvaja zareagovali pohľadom na seba a on hru ukončil. Bolo to vystrájanie na posteli, prevaľovali sa jeden cez druhého, vystrájali a nechtiac sa dotkol jej prsníka, žiadne násilie alebo úmysel v tom nebol. Bol to bežný spôsob hry. Odkedy S. poznal, vedel, že je to slušné a čestné dievča, neklame a je vzorná, no v priebehu určitého času a hlavne ku koncu ich vzťahu, sám po sebe, aj z rozprávania priateľky O. J., videl, ako S. dokáže klamať a motať hlavy. Bolo to napríklad v tom, keď jej kupoval stravné lístky a riešením doma s O. zistili, že S. peniažky minula na iný cieľ. Dodal, že S. začala navštevovať svojho biologického otca
niekedy od prvého júla, asi roku 2016 a po návrate od neho badal zmeny v jej správaní, v jej výslovnosti a v jej chovaní.
V prípravnom konaní bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Svetlana Kozmonová, ktorá na hlavnom pojednávaní na vypracovanom znaleckom posudku zotrvala a jeho záver nadiktovala priamo do zápisnice. Pri prvej otázke mala posúdiť intelekt poškodenej mal. S. J. a jej celkovú osobnosť. Zistila, že intelektová produktivita maloletej sa v tom čase pohybovala v pásme priemeru. Osobnosť maloletej je toho času vo vývine, temperamentová báza osobnosti spadá do kvadrantu cholerik, s predispozíciou k neurotickým reakciám. Maloletá je schopná vo všeobecnosti správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti, resp. udalosti. Negatívne na ňu pôsobili konflikty, hádky, fyzické útoky medzi jej matkou a V. I.. Tieto skutočnosti výrazne negatívne ovplyvnili jej myslenie, správanie, konanie, čo má za následok to, že v myslení maloletej sú aktuálne prítomné katatímne kontaminácie forénzne relevatných údajov. To znamená, že je to myslenie, ktoré je ovplyvnené, alebo je usmerňované najmä emociálnymi zážitkami a dostatočne neprihliada na skutočnosť. V ďalšej otázke znalkyňa zistila, že správanie obv. I.M. voči mal. S.. J. nevykazovalo žiadne patologické známky. Mal k nej priateľský vzťah, prvotne substitoval rolu otca, učil ju rôzne hry, športy, avšak neskôr si uvedomil, že nie je jej otcom, dokonca maloletá ho začala odmietať a obvinený prijal rolu, ktorú mu určila samotná maloletá, t.j. rolu votrelca, resp. nežiadúcej osoby v ich rodine. On na ňu netlačil, nevnucoval sa, vzal na vedomie jej negativizmus voči svojej osobe. Čo sa týka správania voči jej matke, toto umocnilo prejavy nenávisti voči jeho osobe a značne poškodilo ich vzťah, avšak nemalo za následok posttraumatickú stresovú poruchu. V rámci vyšetrenia znalkyňa tiež skonštatovala, že sebahodnotenie maloletej je nadhodnotené, skreslené, vyšetrením boli diagnostikované tendencie maloletej nezapamätané skutočnosti nahrádzať konfabuláciami. Maloletá má predispozície dávať sociálne žiadúce odpovede, ukázať sa v lepšom svetle, aj za cenu prežitých skutočností vo svoj prospech, čo negatívne ovplyvňuje špecifickú vierohodnosť jej prejavu pri opisovaní prežitých skutočností, resp. udalostí. Intelekt obvineného je toho času intaktný, jeho intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme priemeru. Poznávacie procesy a funkcie menovaného sú neporušené, menovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si, vybavovať si a reprodukovať prežité skutočnosti, resp. udalosti. Nie je uňho priekazná snaha javiť sa v lepšom svetle a skresľovať prežité skutočnosti vo svoj prospech. Osobnostne sa javí ako extrovertovaný typ, psychosomaticky nenarušený, družný, živý, ľahko nadväzuje kontakty, emocionálne stabilný. Osobnosť samostatná, optimisticky ladená. Vie si získať ľudí a je rád, keď je okolím akceptovaný. Dokáže si udržať poprednú pozíciu a väčšinou presadzuje svoj zámer. Do popredia sa dostávajú jeho diktátorské povahové črty, ktoré však navonok prezentuje uhladeným spôsobom, je vodcovský typ, rád ovplyvňuje iných. Chce si získať náklonnosť svojho okolia, od každého očakáva obdiv a rešpekt. Prítomné sú známky podozrievavosti, nesebakritičnosti, verbálnej agresivity. Aktuálne nie sú priekazné známky výraznejšej osobnostnej patognómie. Vzťah obvineného k maloletej poškodenej bol v minulosti veľmi dobrý, učil ju plávať, chodili na turistiku, rozvíjal jej myslenie a konanie. Odkedy začala navštevovať biologického otca, tak sa výrazne zmenil jej vzťah k obvinenému, všetko, čo bolo v minulosti negovala, účelovo zabudla. Všetko obrátila proti nemu, svoju nenávisť až hostilitu odôvodnila tým, že ubližoval jej mamke, bil ju, kričal na ňu doma, aj na ulici, mal milenky a dokonca aj ona samotná bola pre neho vzduch, hoci mala svoje osobné problémy. Na otázku prokurátora, či negatívne zážitky medzi matkou a obžalovaným sú schopné ovplyvniť vierohodnosť maloletej, znalkyňa odpovedala, konflikty medzi partnermi boli tak silné, intenzívne, časté a maloletá bola ich svedkom. Keďže sa nachádza v takom vekovom období, teda v období predpuberty, môžu u nej evokovať absolútnu nenávisť, zášť voči človeku, ktorý v jej očiach trápi jej matku. Dieťa v tomto veku, zvlášť keď má sklony ku konfabulácii, je schopné v záujme ochrany svojej matky urobiť aj nepravdivé výpovede o tom, čo jej mal obžalovaný urobiť. Znalkyňa doplnila, že pri vyšetrení maloletej v rámci svojej kompetencie a profesionality nezistila u nej známky sexuálneho zneužitia. Známky sexuálneho zneužitia sa zisťujú rôznymi metódami, rozhovor, dotazníkové metódy, projektívne a hrové testy. V tomto konkrétnom prípade dieťa nevykazovalo žiadnu známku sexuálneho násilia, bola spontánna, priateľská. S. rozprávala školskej psychologičke, akoby sa vôbec nič nestalo, akoby to mala naučené od niekoho, chválila sa pred spolužiačkami v triede, o skutku, že ju obchytkával, akokeby sa tým chválila a chcela vyniknúť. Najčastejším prejavom správania sa osoby sexuálne zneužitej je pritom únik od osoby, ktorá sa takého konania mala dopustiť, vyhýba sa, nekontaktuje takú osobu. Na doplňujúcu otázku ohľadom vedenia výsluchu maloletej v prípravnom konaní znalkyňa odpovedala, že tento prebiehal štandardne so štandardnými otázkami, maloletá počas výsluchu nezaváhala, suverénne na všetko odpovedala a znalkyňa bola prekvapená jej vedomostnou úrovňou, čo sa týka intímnych záležitostí alebo sexuálnej oblasti. Pôsobilo to tak, ako keby to mala
pripravené, naučené, odpozerané z niečoho, vôbec neboli žiadne emócie, keď rozprávala o veciach intímnych a iné deti by mali s tým problémy.
Na hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá O. J., matka maloletej poškodenej, ktorá uviedla, že v čase pojednávania s exmanželom o úprave styku s maloletou dcérou chodila na sedenia na úrad práce ku psychologičke. Neskôr bola na také sedenie prizvaná aj S., no a o tom sa dozvedel priateľ - V. I., ktorý jej začal rozprávať, že raz pri hre sa nedopatrením dotkol S. prsníka. Po nejakom čase sa o tej veci, keď bol priateľ raz v práci, bavili s dcérou a tá jej povedala, že sa to stalo, ale nie tak, ako to povedal priateľ, ale jednoducho ležala na posteli a on jej rukou prešiel po tele (od prsníkov smerom dole). Povedala jej, že ak by sa to opakovalo, alebo sa dialo ešte niečo viac, aby jej to hneď povedala a tým to bolo uzavreté. S odstupom času sa od priateľa odsťahovali na X. X. Nejaký čas sa neozývali jeden druhému, ale po čase sa naspäť dali dokopy. S. išla na jarné prázdniny k babke do G.. Mama sa jej zrejme pýtala aj na V. vzťah k nej a ona začala hovoriť o nejakých veciach, keď ju V. obchytkával, keď ich počula v noci, ako sa milujú a keď ho videla nahého chodiť po byte. Mama jej hneď volala, bola rozčúlená, strašne kričala, jednoducho s ňou nebola žiadna reč. Hovor zrušila a volala dcére, ktorá jej vravela, že o tom už vie, že ju V. obchytkáva. V práci zapla messenger na telefóne a začala písať s dcérou. Tá jej písala o tom, že v jeden deň on sedel na posteli, keď išla okolo, tak ju zastavil a obchytkával ju na prsiach a dole v rozkroku. Potom zase písala o ďalšom ráne, kedy ostala v izbe s V. sama, za pár minút vraj vstal z postele, šiel k nej, stiahol si trenky a dával jej svoj úd do ruky. Inokedy dcéra vošla do bytu, hneď na to prišiel V., ona sa snažila ísť na WC, ale on ju chytil za ruku, vrátil ju späť a vraj ju obchytkával na prsiach a medzi nohami. Potom ju vraj zobral do izby, on si ľahol a ona akokeby kľačala medzi jeho nohami, vraj ju nútil, aby ho orálne uspokojovala a aby mu to robila rukou. Ona to samozrejme odmietla, tak vstal z postele, dal ľahnúť ju na posteľ, obkročmo si nad ňu kľakol a 18-20-krát jej strčil svoj úd do úst. Ona samozrejme plakala, napínalo ju na zvracanie, až po tom ho kopla medzi nohy a on prestal. Vstal z postele, utrel sa s vreckovkami na stole a odišiel preč. Dcéra stále trvala na tom, čo jej písala v správach na messengeri. Dokonca jej vyčítala, či viac verí jemu a nie jej. Svedkyňa nevedela, kedy sa to stalo, ale zmena v dcérinom správaní bola. Uzavrela sa do seba, už sa toľko nerozprávali než druhý raz, trošku sa jedna druhej odcudzili. S. sa zdôverila pani učiteľke o tom, čo sa stalo. Stalo sa to v novembri a vyšlo to až v marci, sama v sebe to dusila, s tým sa vysporiadávala a nemohla to nikomu povedať, lebo V. sa jej vyhrážal, že keď to niekomu povie, tak si ju nájde a znásilní ju, že ju zbije alebo také niečo. S odstupom času je S. v psychickej pohode, nebadať na nej žiadne zmeny alebo nejaké následky. Začala chodiť na vybíjanú. Je v takom dosť ťažkom období, lebo chodí k exmanželovi, strašne veľa vecí jej vysvetľuje, kladie strašne veľa otázok. Na otázku prokurátora k správaniu sa obžalovaného k dcére uviedla, že on je veľmi ctižiadostivý. Keďže pomáhal finančne, tak si vyžadoval ukazovať vďaku, že pomáhal, ale S., keďže bola svedkom nie jednej hádky, to neriešila. Žiadna vďaka, čo ho vytáčalo a veľakrát jej vytkol, že je nevďačná a dával to za vinu jej, že ju to nenaučila. Stále hovoril, že ju zle vychováva, že je nesamostatná a rozmaznaná. A keďže za jeho peniaze jej dieťa rástlo, chodilo do školy, tak bolo obdobie, keď dosť často opakoval vetu, že si nevie predstaviť, že by dal S. nejakému morgošovi. Na ďalšiu otázku odpovedala, že obžalovaný chodil po byte nahý, stalo sa to asi trikrát, bol v podnapitom stave. S. to musela vidieť lebo všetci spali v jednej izbe - v garsónke. Exmanžel na jej spolužitie s obžalovaným reagoval tak, že s ním samozrejme nesúhlasil. Od začiatku upozorňoval, aby si naňho dávala pozor, lebo vraj na facebooku zistil, že vyhľadával ženy v Česku a na Morave, kde predtým žil a pracoval, ktoré ho jednoducho živili. Mama svedkyne nemala voči V. výhrady, až neskôr, keď sa pýtala dcéry na V. vzťah k nej, sa vyjadrila, aby to ukončila. Obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov vyvolával hádky, bol agresívny, ignoroval ju, stále ju za niečo trestal. Tých hádok bolo milión. Trestal ju tak, že ju udrel päsťou do tváre. Udrel ju viackrát, stalo sa aj to, že ju chytil za vlasy, ťahal za ne. Väčšinou svedkom hádok bola aj S., ich hádky počula, všetko vnímala. Dokonca ju zachraňovala a volal na políciu nie raz.
Z výpovede svedkyne Z. E. vyplynulo, že vnučka k nej prišla na jarné prázdniny. Jej mama spomínala, že ju bolí intímne miesto. Vnučka jej povedala, že išla z tréningu domov a stretla sa s V.. Prišli domov a ona išla do kúpelne, potrebovala na malú potrebu a on ju chytil hore za prsia a potom jej vopchal ruku do nohavičiek. Dievča mu povedalo, že to môže robiť jeho mame, a nie jej a ho odsotila od seba. Vnučka jej povedala, že to nebolo všetko. Jeden čas bola chorá a mala chrípku. Ležala doma na posteli a on k nej prišiel, ľahol si na ňu a sa pokúšal dostať jej do pyžama, do nohavičiek. Nepodarilo sa, tak to vybral vyššie a pokúšal sa do úst. Jej mama vedela akurát to, že jej vopchal ruku do nohavičiek ako prišli domov z tréningu. Keď sa ráno zobudila a chystala sa do školy, V. bol nahý a robil jej raňajky. Nikdy na sebe ráno nemal oblečenie, a to trenírky alebo slipy, stále je nahý. Robil to ďalej, že vyťahoval sersan a proste
stále k nej išiel a stále ju obťažoval. To už svedkyňa nevydržala a zavolala dcére. Pri rozprávaní týchto vecí sa vnučka rozplakala a povedala jej, že je to pravda, aj keď jej nebude veriť. Vnučka bola potom nervóznejšia, nebola už taká sústredená. Vnučka nikdy nepristala na to, aby mama s obžalovaným žila, ani ona nesúhlasila. Keď išli na prvé sväté prijímanie, počula ako povedal, že všetkých cigánov treba strčiť do jedného vagóna a vyviesť na samotu. K poraneniam vnučky uviedla, že mala roztrhané vlasy, modriny na tvári aj na ruke.
Svedok S.J. J. vypovedal, že mu volala exmanželka, že je treba ísť pre malú do G.. Volala jej mama, že V. I. malú sexuálne obťažoval. Prišiel po ňu a v aute sa jej pýtal, čo sa stalo. Ona sa rozplakala, že sa to hanbí povedať. Cestou na políciu mu dcéra povedala, že ju obchytkával, nepovedala, že kde, len že ju obchytkával a že sa k nej vždy túlil. Na doplňujúce otázky odpovedal ako mu dcéra vravela, že obžalovaný mamu bije, musí mať každý deň doma pivo, vždy chodí opitý a potom im nadáva do cigánov. Vzhľadom na to, že svedok nevypovedal presne ohľadom niektorých skutočnosti, ktoré uviedol v prípravnom konaní, bola prečítaná časť zápisnice z jeho výsluchu v prípravnom konaní, podľa ktorej mu dcéra S. povedala, že V. si k nej ľahal a všade ju hladkal. Hladkal ju po intímnych miestach a potom sa vyzliekol s tým, že aj ona ho môže hladkať všade, kde chce. V tom momente sa prestal pýtať na ďalšie veci. Svedok po prečítaní časti tejto zápisnice na hlavnom pojednávaní dodal, že skutočne to bolo tak, ako mu to bolo prečítané.
Vzhľadom na spochybnenie záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Kozmonovej, ktoré vyslovili tak splnomocnenkyňa poškodenej, ako aj prokurátor, bola do konania pribratá nová znalkyňa PhDr. Danica Korpová, ktorá vypracovala znlecký posudok, závery ktorého prečítala na hlavnom pojednávaní, z ktorého je zrejmé, že intelektové schopnosti poškodenej sa pohybujú v hornom pásme priemeru až ľahkého nadpriemeru. Osobnosť je detská, vo vývine, s vysokou aspiračnou úrovňou, potrebou po uznaní. V sociálnom kontakte je konformná, formálne prispôsobivá, s tendenciou predvádzať sa, zapôsobiť dospelejšie, zrelšie, dôraz na vonkajší výzor, na úpravu. Vzhľadom na intelektové schopnosti je maloletá poškodená vo všeobecnosti schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Poškodená vnímala správanie sa obžalovaného k nej ako autoritatívne. Na začiatku ho prijala rezervovane, podrobila sa prianiu matky, ktorej na ich vzťahu záležalo. On si ju postupne získaval prejavovaním pozornosti, záujmu voči jej osobe, trávením spoločných aktivít. Konflikty v spoločnej domácnosti sprevádzané agresívnym správaním sa V. I. voči jej matke však vytvárali negatívny obraz o jeho osobe s potláčaným negatívnym a odmietavým postojom k nemu. Neprejavovala voči nemu otvorenú nenávisť, lebo sa ho bála. Udalosti, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, vnímala S. J.Á. ako prekročenie hranice, ktorú má mať dospelý voči dieťaťu. Pri opise údajných pondelkových udalostí je nápadná pasivita z jej strany voči správaniu obvineného. Správanie sa V. I., kedy pozeral nevhodné videá v prítomnosti maloletej, ohrozovalo jej mravnú výchovu a vplývalo na jej predčasný psychosexuálny vývoj. U menovanej vyšetrením neboli zistené prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. Znalkyňa tiež skonštatovala, že u menovanej je snaha javiť sa v lepšom svetle, resp. má sklon k maskovaniu sa, predvádzaniu s potrebou vyniknúť, byť v centre záujmu a pozornosti. Prežité udalosti skresľovala vo svoj prospech a jej špecifická vierohodnosť je podľa skúmaných výpovedí zo spisu a pri vyšetrení samotnom výrazne znížená pre prítomné konfabulácie až fabulácie. Intelektové schopnosti V. I. znalkyňa zistila v pásme priemeru. Obvinený je schopný správne vnímať, zapamätať si, vybavovať a reprodukovať prežité udalosti vo všeobecnosti. Prejavuje sa asertívne, v súkromnom živote direktívne so snahou urobiť dobrý dojem, javiť sa ako zásadový a úprimný. K svojim nedostatkom je nekritický, preceňuje svoje klady. Pred okolím sa snaží javiť v lepšom svetle a skresľovať prežité udalosti vo svoj prospech. Je u neho zvýraznená nutkavosť k pudovému uspokojovaniu sexuálnych potrieb, teda je oslabený mentálny brzdový systém, k čomu je nekritický. Mal umelý vzťah k poškodenej, bol založený na pretvárke, pokiaľ mu maloletá verila. Ak ho prehliadla a dávala mu najavo, že ho nemá rada, aj on sa stiahol a nevnucoval sa jej. Vzájomne sa trpeli kvôli družke, ktorá ich dávala dokopy. K terajšiemu vzťahu sa vyjadriť odmietol, potláča negatívne pocity, aby si neuškodil. Maloletú vnímal už ako dospelú a nie dieťa. Podľa znalkyne sa medzi nimi vyvíjal vzťah založený na erotickom podklade, čomu prispelo aj sledovanie videí, ktoré mali dopad na skorší psychosexuálny vývoj maloletej, ku ktorým sa mohla sama aj dostať.
Súd vo veci vypočul aj znalca MUDr. Alfonza Porvažníka, ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok a na hlavnom pojednávaní zotrval na jeho záveroch. Ten vypracoval v spolupráci so znalkyňou MUDr. Caisovou - Škultétyovou, ktorá vypracovala u posudzovaného sexodiagnostické vyšetrenie a PPG vyšetrenie. Znalec zhrnul, že u posudzovaného diagnostickým vyšetrením konštatoval syndróm závislosti od alkoholu v treťom vývojom štádiu a MUDr. Caisová sexodiagnostickým
vyšetrením konštatovala poruchu koordinácie sexuálnych motivačných systémov, tzv. sexuálnu agresivitu. Obžalovaný z psychiatrického hľadiska je schopný chápať zmysel trestného konania. Počas samotného vyšetrenia popieral, že sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Pokiaľ sa skutku dopustil, ak by sa pripustilo, že pri konštatovanom syndróme závislosti od alkoholu, by mohol mať v čase skutku požitý alkohol, jeho rozpoznávacie schopnosti by boli v takom prípade zachovalé v plnom rozsahu. Ovládacie schopnosti, vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu a požitie alkoholu, by znalec hodnotil ako podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté. Jednalo by sa o bežné odbrzdenie zábran po požití alkoholu, pričom o vplyve alkoholu na jeho psychiku mal dostatočné predchádzajúce skúsenosti. Tento požíval sám, vedome a dobrovoľne. Pokiaľ sa posudzovaný skutku dopustil, je vhodné u neho zvážiť nariadenie kombinovanej ochrannej sexuologickej a protialkoholickej liečby, najvhodnejšie by to bolo v špecializovanej psychiatricko-sexuologickej ambulancii a postačuje aj ambulantná forma.
Nakoľko v priebehu dokazovania v konaní pred súdom, po výsluchu znalkyne PhDr. Korpovej, tak zo strany prokurátora, ako splnomocnenkyne poškodenej, boli vznesené výhrady k záverom jej znaleckého posudku, ale aj ohľadom toho či tak ona ako aj znalkyňa PhDr. Kozmonová boli oprávnené o. i. sa vyjadrovať k tomu, či u poškodenej sú prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, súd do konania pribral ďalšiu znalkyňu z odboru detskej psychiatrie MUDr. Teréziu Rosenbergerovú. Táto znalkyňa po vypracovaní znaleckého posudku bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že sexuálne zneužívanie môže prebiehať formou kontaktnou alebo nekontaktnou, kontaktná znamená niečo dotykové. Môže mať aj neverbálnu formu, kedy sa v prítomnosti dieťaťa používajú nejaké vulgarizmy sexuálneho rázu alebo je dieťa vystavené sledovaniu prebiehajúceho sexuálneho aktu alebo pornografie, čiže tie formy môžu byť rôzne. Podľa toho, čo hovorila matka, dieťa a obidve znalkyne / PhDr. Kozmonová a PhDr. Korpová/, bolo dieťa vystavené aj jednej, aj druhej forme sexuálneho násilia. To nekontaktné prebiehalo tak, že mama a jej partner pozerali video v jednoizbovom byte, aj ich sexuálny život prebiehal v obmedzenom priestore a tá kontaktná bola popisovaná v obidvoch posudkoch rovnako. Podľa znalkyne dieťa reagovalo tak, že sa snažilo niektoré veci držať v sebe čo najdlhšie. Podľa objektívnych údajov sa jej p. I. vyhrážal tým, že ju znásilní alebo jej urobí zle. Povedalo to dieťa a je to tak napísané v obidvoch znaleckých posudkoch predchodkýň. Pri sexuálnom zneužívaní v závislosti od veku dieťaťa môže dôjsť k vytesneniu niektorých momentov, k disociácii a zneužívanie vlastne prebieha alebo všetky tie traumatické udalosti deti spracovávajú inak ako bežné ostatné udalosti. Pri bežných reakciách, pri bežných zážitkoch, funguje explicitná pamäť, čiže dieťa vie pomenovať, čo sa deje, čo zažilo. Pri veľkej traume funguje tzv. implicitná pamäť, kedy si dieťa bude pamätať vôňu, farby, zmyslové pocity, zážitok môže byť veľmi intenzívny, ale táto pamäť nie je spojená s verbálnymi centrami, čiže dieťa nemusí presne pomenovať, čo sa dialo. V niektorých momentoch v tomto veku dieťa nemusí rozumieť všetkému, čo sa okolo neho deje, a tak niektoré sexuálne praktiky, ktoré my ako dospelí vnímame ako nevhodné, môže považovať za bežné, niekedy aj príjemné. Toto dieťa malo ambivalentné pocity voči obvinenému I., pretože sa jej venoval, učil ju plávať, trávil s ňou voľný čas, nebol k nej agresívny, až do momentu, kým nedošlo k nejakej forme zneužívania. Takže dieťa mnohé aktivity nemuselo vnímať ako škodlivé alebo závažné. Na druhej strane, keď je trauma veľká alebo zážitok veľmi nepríjemný, môže dieťa toto oddeliť, vytesniť a na mnohé veci zabudnúť v rámci nejakej svojej ochrany, preto možno v predchádzajúcich posudkoch neboli udané nejaké závažné momenty traumy. Je pravda ale, že znalkyňa dieťa vyšetrila v časovom odstupe od ostatných posudkov, čiže aj vzhľadom k veku, aj vzhľadom k opakovaným vyšetrovaniam, mohlo niektoré situácie teraz hodnotiť inak. Deti, hlavne dievčatá, ktoré sú sexuálne zneužívané, mávajú predčasne prebudenú sexualitu, preto ak dievčatko príde s nalakovanými nechtami, vyparádená, správa sa inak, ako by sme od obete očakávali. Podľa znalkyne je sporný aj moment, že dieťa o tom rozpráva bežne v škole. Mame sa to dievča bálo povedať, prvá, ktorej to povedala, bola stará matka, teda škola, pani učiteľka a kamarátky, ktoré možno považovať za bezpečné prostredie, kde sa dieťa nebálo, že sa bude niekto hnevať alebo neveriť jej alebo na ňu kričať. Preto o tom rozprávala bez nejakých problémov. Veľká časť detí o zneužívaní nehovorí nikdy, niektoré až v dospelom veku, niektoré po nejakej dlhšej dobe, keď už vedia zvládnuť napr. strach, že by z toho mohlo niečo byť, alebo keď zneužívanie prekročí nejakú mieru únosnosti. Podľa znalkyne dieťa netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v pravom slova zmysle, teda nemá schizofréniu, endogénny proces, kde sú prítomné halucinácie alebo iné vážne problémy. Vzhľadom na opakované negatívne zážitky so sexuálnym motívom (sexuálne obťažovanie, kontaktné a nekontaktné, opakované vyšetrenia, neustále rozhovory o prežitom) má dieťa plne rozvinutú posttraumatickú stresovú poruchu. Prejavuje sa opakovanými nutkavými myšlienkami na prežité udalosti, potrebou rozprávať o tom s okolím, babka, otec, kamarátky, chrániac pritom matku. V druhom bode ku kontraintuitívnemu správaniu znalkyňa uviedla, že sú to reakcie, ktoré nezodpovedajú očakávaniam väčšiny ľudí ohľadne
správania sa obete, jej správnej alebo logickej reakcii počas útoku a po jeho skončení. Maloletá zažila sexuálne zneužívanie, jej správanie plne napĺňa popis kontraintuitívneho konania.
Súčasne na tomto hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2019, vzhľadom na závažnosť konania a dôležitosť posúdenia skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu boli podstatné pre rozhodnutie o vine a treste pre obžalovaného, alebo pre jeho oslobodenie spod žalovaného skutku, s prihliadnutím na závery dovtedy oboznámených záverov znaleckých posudkov, boli prítomné i znalkyne PhDr. Svetlana Kozmonová a PhDr. Danica Korpová, ktorým bol poskytnutý priestor vyjadriť sa k znaleckému posudku MUDr. Rosenbergerovej a taktiež aj stranám a ich zástupcom bol poskytnutý priestor na položenie doplňujúcich otázok. V nadväznosti na urobené prednesy a závery zadovážených posudkov, vyjadrenia všetkých troch znalkýň, ktoré v podstate zotrvali na záveroch uvedených v nimi vypracovaných posudkoch, strany navrhli pribrať do konania znalecký ústav z odboru psychiatrie za účelom odstránenia rozporov vo vypracovaných posudkoch znalcov psychológov a znalkyne MUDr. Rosenbergerovej ako psychiatričky, čomu súd vyhovel a do konania pribral Ústav pre znaleckú činnosť v Psychiatrii a Psychológii spol. s r. o. Nové Zámky, aby sa tento vyjadril k otázkam dôležitým pre rozhodnutie súdu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2020 bola vypočutá znalkyňa PhDr. Katarína Haidová, ktorú bolo možné vypočuť k obsahu podaného znaleckého posudku č. 81/2019 zo dňa 25.11.2019 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. Nové Zámky. Zo záveru znaleckého posudku, ktorého obsah bol znalkyni umožnený nadiktovať priamo do zápisnice, vyplynulo, že intelektové schopnosti maloletej sú v pásme lepšieho priemeru až nadpriemeru. Myslenie je dostatočne disciplinované, systematické, dokáže premýšľať o reálnych veciach vrátane životných okolností. Maloletá je vo všeobecnosti schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti. Zistená intelektová kapacita i kapacita pamäťových schopností je dostačujúca k tomu, aby v kontexte kritickej veci dokázala vnímať, zapamätať si, podržať v pamäti a reprodukovať vnímané, prežité okolnosti. Obžalovaného V. I. aktuálne považuje za problémového človeka, ktorý často požíval alkohol a pod jeho vplyvom ubližoval jej matke. Jeho sexualizované správanie k nej prežívala ako hrubé prekročenie hraníc intimity, vyvolávalo v nej úzkostné prežívanie, pocit ohrozenia, strach, navyše v malom byte sa mu nemohla vyhnúť, nemala súkromie. Uvedomovala si a poukazovala na skutočnosť, že objektom jeho sexuálnych aktivít nemá byť ona, ale jej matka. Správanie obžalovaného predstavovalo pre tak malé dieťa traumu, preto sa mohla rozvinúť posttraumatická stresová porucha, ako je to uvedené v znaleckom posudku MUDr. Rosenbergerovej. Pri aktuálnom vyšetrení sa však opakované nutkavé myšlienky na prežité udalosti a potreba hovoriť o nich s okolím intenzívne neprejavovali. Dieťa žije bežný život, je však zaťažené problémami rodinných vzťahov. Znaleckým vyšetrením neboli preukázané žiadne závažné patologické zmeny v osobnosti dieťaťa. U maloletej nebola zistená snaha javiť sa v lepšom svetle, resp. skresľovať prežité skutočnosti vo svoj prospech. Maloletá popisuje udalosti, ktoré sa s ňou mali stať, pri opakovaných príležitostiach, svoju výpoveď v podstatných veciach s časovým odstupom nemení. Jej výpoveď je realisticky, logicky vystavaná, zapadá do jej celkového spôsobu života. O kritických okolnostiach nerozpráva automatizovane, naučene, ale spontánne, situačne sa rozslzí, neverbálne dáva najavo, že je pre ňu nepríjemné hovoriť o týchto zážitkoch. Niektoré okolnosti dopĺňa dodatočne, niektoré si presne nepamätá. Je veľmi pravdepodobné, že okolnosti, ktoré uvádza, zažila tak, ako ich popisuje. Neboli zistené okolnosti spochybňujúce špecifickú vierohodnosť. Správanie sa dieťaťa vo vzťahu k udávanému trestnému činu nebolo celkom neobvyklé a neštandardné. Maloletá matke povedala, že ju obžalovaný obchytkával. Keď obžalovaného matka s tým konfrontovala, povedal jej, že sa jej náhodou dotkol pri hre, čo ona prijala, uverila mu a v danom čase veci neriešila. Znalkyňa pred súdom doplnila, že znalecký posudok vypracovala s dvojročným odstupom od vyšetrovanej udalosti. Maloletá popisovala okolnosti, ktoré mala zažiť zhodne, ako to udávala pri výsluchu, ako to bolo uvedené v trestnom spise. Jej výpoveď mala logickú výstavbu, rozprávala spontánne, bez nejakého akcentu, automatizmu, na doplňujúce otázky odpovedala tiež spontánne a dostatočne informatívne. Popis udalostí bol sprevádzaný emočným doprovodom, miestami sa takmer rozplakala, slzila, dotýkali sa jej najmä tie okolnosti, ktoré popisovala v súvislosti s aktivitami obvineného, kedy od nej požadoval orálne uspokojenie. Dieťa aktuálne žije v relatívne pokojnej atmosfére, príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré popisovala pani Dr. Rosenbergová, zdá sa, že utíchajú, ale situačne epizodicky sa určité prejavy v nej vyskytujú. Čo sa týka intelektu dieťaťa a jeho osobnosti, tak možno uviesť, že je to inteligentné dieťa, s intelektovými schopnosťami v pásme lepšieho priemeru, až nadpriemeru, o čom svedčia aj školské výsledky. Vzhľadom k svojmu veku, to bol v čase vyšetrenia predpubertálny vek, má dostatočné systematické disciplinované myslenie. Osobnosť dieťaťa je extrovertne zameraná, teda na interakciu s inými ľuďmi, ale vzápätí má potrebu súkromia. V interakcii s inými ľuďmi je opatrná,
vyžaduje pocit bezpečia, istoty. Svoje emócie a správanie dokáže regulovať a vzhľadom k svojmu veku má aj dostatočnú mieru sebareflexie. Ohľadne pamäťových schopností dieťaťa znalkyňa doplnila, že tendencia k nejakej konfabulácii, k nahrádzaniu zabudnutých alebo vytesnených obsahov nejakými fantazijnými produkciami, nebola zistená. Myslenie dieťaťa je dostatočne realistické, dieťa rozozná, čo je fantázia a realita a tendencia k fabulácii teda nebola potvrdená, nebola preukázaná, nefabuluje. K obžalovanému má veľmi kritický vzťah, v doterajších znaleckých posudkoch sa uvádza, že v detstve, keď matka nadviazala vzťah s ním, tak vychádzala s ním dobre, tolerovala ho, čo je možné, ale neskôr, keď svojím vlastným zrením a na základe psychického vývinu bola schopná vnímať aj iné okolnosti jeho osobnosti, napr. požívanie alkoholu, kriticky vnímala jeho agresívne ataky voči matke, tak sa jej vzťah zmenil. Potom ako prežila tie okolnosti, ktoré popisuje, týkajúce sa sexuality, tak samozrejme vzťah k nemu sa stal negatívnym, výrazne negatívnym. Situácia bola taká, že žili v malom byte, kde nemala priestor pre svoje súkromie a nemala sa mu kde vyhnúť.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu maloletej S. J., ktorá v prípravnom konaní vypovedala za prítomnosti pracovníčky úradu práce a rodiny a psychologičky - znalkyne PhDr. Kozmonovej. Uviedla, že v mesiaci november 2017 bola doma vo štvrtok na ulici X. v Humennom, kde vtedy bývali s mamou a ujom V.. Mama bola v tom čase na poobedňajšej zmene. Vtedy prišiel k nej ujo V., začal ju obchytkávať rukami za prsia, potom za zadok a potom spredu. Ona ho odstrčila od seba, prestal a odišiel do krčmy. V pondelok bola chorá, mala horúčky a okrem nej bol doma iba V., mamka išla do práce. V ten deň ráno chcel V., aby chytila do ruky jeho pohlavný úd, ktorý bol veľký. 3-4 hodiny po odchode mamky do práce chytil ju za ruku, potiahol ju na posteľ a držal ju, aby ležala na chrbte. On sa začal pomaly vyzliekať, dal si všetko dole do pol pása a potom aj boxerky. On si ju stiahol nižšie a chcel, aby mu ho zobrala do úst, ale ona nechcela. Potom počítala, že ujo V. 18 až 20 krát jej dával pohlavný úd do úst, no ona ho stále odstrkovala, lebo to nechcela robiť a potom čo ho kopla do rozkroku prestal a odišiel do krčmy. Maloletá uviedla, že sa pri tom cítila zle, plakala. Najprv túto vec oznámila svojej babke Z. E. o tom, že ju ujo V. obchytkával a potom všetko povedala mame. Neoznámila to hneď svojej mame, lebo sa jej ujo V. vyhrážal, že keď bude v škole alebo na krúžku, on si ju vypýta zo školy a potom, že ju buď znásilní alebo zbije. Niektoré dni ho nenávidela preto, lebo zbil mamku a nebolo to raz, ale viackrát. Maloletá uviedla, že ho nenávidí a nemá ho rada. Keď bol triezvy, tak ležal na posteli a pozeral na tablete alebo mobile neslušné filmy a bol kľudný. Obchytkával ju, keď bol opitý. Bol často opitý. Chodil holý po byte, a to aj vtedy, keď tam bola aj ona. O tejto veci s nikým predtým nehovorila, lebo kamarátky by to rozkecali, dozvedela by sa to napríklad učiteľka a všetko to prestalo vtedy, keď odišli z garsónky.
Z listinných dôkazov boli prečítané prepisy SMS správ z čl. 107-134 kde je zachytená konverzácia medzi maloletou poškodenou a jej matkou, v ktorej maloletá popisuje ako sa k nej správal a čo od nej vyžadoval obžalovaný. Z lekárskej správy o gynekologickom vyšetrení maloletej na čl. 182 je zrejmé, že nález je primeraný jej veku. Z charakteristiky na čl. 261 vyplýva, že obžalovaný je hodnotený iba všeobecnými údajmi - je rozvedený, má dve deti a v evidencií MsP nemajú záznam aby sa dopustil nejakej protiprávnej činnosti. Z hodnotenia obvineného z Ú. H. čl. 262-264 je zrejmé, že sa správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia plní a režim dňa dodržiava. Vo výpise z evidencie priestupkov má tri priestupky. V odpise z registra trestov má obžalovaný 4 záznamy, pričom dva záznamy sú také, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými bol uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá bola určená na 5 rokov. Táto skúšobná doba u obžalovaného I. mala uplynúť dňa 22.07.2020 a teda teraz žalovaného skutku sa mal dopustiť práve počas tejto skúšobnej doby.
Vzhľadom k tomu, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania už neboli súd vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na záverečné rečí.
Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom na vykonané dokazovanie v prípravnom konaní, ako aj na vykonané rozsiahle dokazovanie vykonané pred súdom, navrhol uznať obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby. Aj napriek tomu, že obžalovaný popiera spáchanie trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu a uvádzal účelovú obhajobu, tak prokurátor mal za to, že bolo dostatočne preukázané spáchanie trestného činu, a to predovšetkým výpoveďou maloletej poškodenej, výpoveďami svedkov, a to jej mamy
O. J., jej starej mamy Z. E., výpoveďou jej otca S. J., tiež potvrdila skutočnosti, ktoré jej uviedla, aj jej triedna učiteľka, ako aj listinnými dôkazmi, a to znaleckými posudkami, výsluchmi znalcov, SMS - komunikáciou a inými listinami. Prokurátor mal za to, že obžalovaný v presne nezistenom čase v mesiaci november 2017 v garsónke na ul. X. XX v Humennom, kde býval spolu s mal. S.. J. a jej mamou, aj napriek tomu, že mal vedomosť, že sa jedná o dieťa, maloleté dieťa, ktoré v tom čase malo len 9 rokov, tak proti jej vôli ju ohmatával na rôznych intímnych miestach, a to na prsiach, ako aj medzi nohami. Tiež sa snažil svojím pohlavným údom vniknúť do jej vagíny, ako aj svoj pohlavný úd cca až 20 - krát dával do úst maloletej, ktorá sa tomu bránila a ako bolo aj dnes prezentované znalkyňou z odboru psychológie, spôsobilo toto jeho konanie posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá ešte aj dnes je u maloletej prítomná. Má to dosť závažné následky na jej zdravý psychický vývin. Prokurátor tiež poukázal na výpoveď znalkyne Dr. Haidovej, ktorá konštatovala, že maloletá je nadpriemerne inteligentná, vie si zapamätať prežité udalosti, vie ich reprodukovať, nebolo zistené žiadne lži skóre, čo sa týka vierohodnosti jej výpovede, a to je súhrn dosť veľkého množstva dôkazov, ktoré jednoznačne usvedčujú obžalovaného. Čo sa týka uloženia trestu obžalovanému, podotkol, že obžalovaný spáchal trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za taký istý trestný čin. I keď sa dopustil predtým rovnakého trestného činu voči inej poškodenej osobe, napriek tejto skutočnosti, ktorá je zároveň priťažujúcou okolnosťou v zmysle ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., spáchal teraz svoje konanie voči chránenej osobe - dieťaťu. Nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák., obžalovaný neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním a vzhľadom na ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. a to, že opätovne spáchal zločin, kde sa dolná hranica zákonnej trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu, tak navrhol uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. s tým, aby bol zaradený na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko už v minulosti bol za úmyselný trestný čin vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na závery znaleckých posudkov, a to z odboru psychiatrie - MUDr. Porvažníka, navrhol obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a vzhľadom na znalecký posudok MUDr. Caisovej - Škultétyovej z odboru psychiatrie, zameraný na sexuológiu, navrhol uložiť obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Tiež navrhol, aby súd zaviazal tohto obžalovaného k náhrade škody v zmysle nárokov poškodenej J. - matky maloletej, prípadne ju odkázal na civilný proces.
Splnomocnenkyňa poškodenej sa v celom rozsahu pripojila k záverečnej reči prokurátora a na doplnenie uviedla, že z výpovede PhDr. Haidovej na ostatnom hlavnom pojednávaní vyplynulo, že u poškodenej maloletej nebola zistená tendencia ku konfabulácii a fabulácii, ani žiadny motív pomsty a v kontexte celého rozsiahleho vykonaného dokazovania, aj s poukazom na závery PhDr. Haidovej si preto dovolila konštatovať, že u maloletej neboli zistené okolnosti, ktoré by spochybňovali jej špecifickú vierohodnosť. Z uvedených dôvodov preto navrhla v prípade, ak súd uzná obžalovaného vinným zo skutku popísaného v obžalobe, aby v odsudzujúcom rozsudku bol zaviazaný k náhrade morálnej škody v zmysle písomného podania zo dňa 21.05.2018, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho, ako aj súdneho spisu.
Obhajca obžalovaného prečítal vopred pripravenú záverečnú reč, ktorá bola založená do spisu. Z tejto záverečnej reči vyplýva, že obhajoba má za to, že na základe vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, nebolo obžalovanému bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa dopustil žalovaného skutku právne kvalifikovaného ako zločin sexuálneho násilia. Trestné stíhanie vo veci začalo na podklade podaného trestného oznámenia matky poškodenej, ktorá sa o žalovanom skutku dozvedela od svojej matky, t. j. babky poškodenej. Za účelom posúdenia duševného stavu poškodenej i vierohodnosti jej svedeckej výpovede, bola do konania pribratá znalkyňa PhDr. Svetlana Kozmonová, ktorá dospela k záveru a tento potvrdila aj v konaní pred súdom, že skutok sa nestal. Znalkyňa presne zadefinovala prečo a z akých dôvodov poškodená obvinila obžalovaného zo skutku. Do konania bola pribratá aj znalkyňa PhDr. Danica Korpová, ktorá dospela k rovnakému záveru ako PhDr. Kozmonová. Tiež uviedla prečo a z akých dôvodov sa skutok nestal. Znalkyňa PhDr. Korpová dospela k záveru, že poškodená má snahu sa javiť v lepšom svetle, resp. má sklon k predvádzaniu sa a jej vierohodnosť je podľa skúmaných výpovedí zo spisu a pri vyšetrení samotnom znížená pre prítomnosť konfabulácie až fabulácie. Znalkyne sa zhodli a nezistili u poškodenej prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. Do konania bola pribratá znalkyňa MUDr. Terézia Rosenbergerová, ktorá dospela k záveru, že poškodená trpí posttraumatickou stresovou poruchou a jej správanie svedčí o sexuálnom zneužívaní. Z dôvodu podstatného rozporu medzi závermi týchto znaleckých posudkov bol do konania pribratý znalecký ústav, za ktorý podala posudok PhDr. Katarína Haidová. Tá dospela k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že okolnosti, ktoré poškodená uvádza, zažila tak, ako ich popisuje a neboli zistené
okolnosti spochybňujúce špecifickú vierohodnosť. Obhajoba na základe vykonaného dokazovania v časti posudzovania vierohodnosti poškodenej opierajúc sa o znalecký posudok PhDr. Kozmonovej, ktorá bola ako jediná bezprostredne prítomná pri prvotnom výsluchu poškodenej, znalecký posudok PhDr. Korpovej, MUDr. Rosenbergerovej a znaleckého ústavu stále zastáva názor, že výpoveď poškodenej ako jediného priameho dôkazu je podstatným spôsobom spochybnená. Pre rozhodnutie o vine nepostačuje jediný priamy dôkaz. Na strane poškodenej existoval motív, pre ktorý mohla obžalovaného obviniť zo skutku, ktorý spočíva v nenávisti k obžalovanému z dôvodu jeho správania sa k matke. Veci, z ktorých obvinila poškodená obžalovaného, sa mohla dozvedieť z internetu, televízie, novín, či rozprávania iných osôb s dôrazom na skutočnosť, že poškodená disponuje dostatočnou mentálnou výbavou, žeby si to mohla do detailov vymyslieť, a to i s poukazom na vyjadrenie PhDr. Korpovej a MUDr. Rosenbergerovej. Obhajca preto navrhol, aby súd obžalovaného opierajúc sa o zásadu in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) spod obžaloby oslobodil a poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Za splnenia zákonných podmienok bolo hlavné pojednávanie dňa 03.06.2020 vykonané v neprítomnosti obžalovaného /obžalovaný prostredníctvom obhajcu predložil súdu písomné vyjadrenie a žiadosť, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti/, ktorý tak svojho práva predniesť záverečnú reč nevyužil a rovnako nevyužil ani právo prednesu posledného slova.
Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel senát k záveru a presvedčeniu, že obžalovaný V. I. naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú, že obžalovaný násilím donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe, t. j. na dieťati. V konaní pred súdom bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný I. v presne nezistenom čase v mesiaci november 2017 na presne špecifikovanom mieste v Humennom, maloletú poškodenú proti jej vôli ohmatával na rôznych intímnych miestach, položil si ju na posteľ, ľahol si na ňu a svojím stoporeným pohlavným údom sa snažil vniknúť do jej vagíny, dievča s tým nesúhlasilo, no on si kľakol nad jej hlavu a vytiahnutý pohlavný úd jej viac ráz dával do jej úst, pričom poškodená sa tomu bránila a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že mal vedomosť o skutočnosti, že poškodená nedovŕšila 15. rok svojho veku. Zo stíhaného skutku obžalovaného usvedčuje predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej, ktorá je síce maloletou osobou, no s prihliadnutím na ďalšie dôkazy, ako aj vykonané znalecké dokazovanie, súd nemal dôvod neuveriť jej tvrdeniam. Výpoveď maloletej poškodenej bola pre rozhodnutie o vine obžalovaného kľúčová, a tak boli do konania pribratí postupne, podľa priebehu a výsledkov vykonávaného dokazovania, viacerí znalci, ako z odboru psychológia, tak z odboru psychiatria. Napokon na odstránenie rozporov v záveroch znaleckých posudkov jednotlivých znalcov a z dôvodu, aby súd mohol zákonne a spravodlivo rozhodnúť tak, aby o vine resp. nevine obžalovaného nemal pochybnosti, bol do konania pribratý aj znalecký ústav. Tak zo záveru ústavom podaného znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne vypočutej na hlavnom pojednávaní, jednoznačne vyplynulo, že maloletá je schopná správne vnímať, zapamätať si a tiež reprodukovať prežité udalosti, jej myslenie je dostatočne disciplinované, systematické, dokáže premýšľať o reálnych veciach a životných okolnostiach. Svoju výpoveď v podstatných veciach ani s odstupom času nemení a o kritických skutočnostiach rozprávala spontánne, nenaučene so zodpovedajúcimi emočnými prejavmi. Vzhľadom k prežitým udalostiam sa u nej mohla vyvinúť posttraumatická stresová porucha, ktorú konštatovala už MUDr. Rosenbergerová. Znaleckým posúdením neboli zistené okolnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť maloletej. Už aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd zo všetkých podaných znaleckých posudkov, tento znalecký posudok považoval za najpresvedčivejší, najkomplexnejší a preto opierajúc sa aj o jeho závery rozhodol o vine obžalovaného I.. Nepriamo zo skutku obžalovaného usvedčujú výsluchy ďalších svedkov, matky maloletej, starej mamy maloletej aj jej otca, ktorým sa maloletá zdôverila a vyrozprávala. Obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku na dieťati, preto súd v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ustálil, že sa ho dopustil na chránenej osobe.
Na podklade výsledkov takto vykonaného dokazovania bolo možné teda urobiť spoľahlivý a jednoznačný záver, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je ustálený vo výroku rozsudku. Výpoveď obžalovaného súd vyhodnotil ako tendenčnú a účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a
hroziacemu trestu za spáchaný skutok, keďže si musel byť vedomý toho, že sa ho dopustil počas skúšobnej doby pri podmienečnom odsúdení za obdobný čin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Pri ukladaní trestu súd nezistil poľahčujúcu okolnosť, akceptoval priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., t. j. bol už za trestný čin právoplatne odsúdený. Vzhľadom k prevahe priťažujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., a to k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, nakoľko sa opätovne dopustil zločinu. Pri posudzovanom zločine sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. je pritom trestná sadzba u trestu odňatia slobody sedem rokov až pätnásť rokov.
Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému V. I. trest odňatia slobody v trvaní jedenásť rokov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej a upravenej trestnej sadzby. Takto uložený trest, ktorý je už zo zákona nepodmienečný, je podľa názoru súdu pre obžalovaného potrebný, dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný na dosiahnutie výchovného účelu aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.
Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd ho s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon uloženého nepodmienečného trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody po zohľadnení okolností spáchanej trestnej činnosti, ale aj vzhľadom na závery znaleckého posudku MUDr. Porvažníka a MUDr. Caisovej - Škultétyovej, uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou z dôvodu zistenej sexuálnej deviácie, vrodenej poruchy sexuálneho motivačného systému. Zároveň uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko stíhaného skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu alebo v súvislosti s jeho užívaním.
Poškodenú O. J. súd odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, lebo dokazovanie ohľadom jej nároku na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania a toto by ešte viac predlžilo.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.