Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-172-2019.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/172/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, M., zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 6.075,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 18. februára 2019, č. k. 20Csp/293/2018-119
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.462,98 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 3.11.2015 do zaplatenia (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 46,92% (III).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.075,46 Eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 3.11.2015 do zaplatenia), z právneho vzťahu strán, založeného Zmluvou o pôžičke č. 5022293 zo dňa 21.7.2014, uzavretou medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej tiež len „CFH“) ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „zmluva“), na základe ktorej CFH poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.650,88 Eur, oproti povinnosti vrátiť ich spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v 120 mesačných splátkach po 122,60 Eur. Žalovaný, podľa tvrdenia žalobcu, postupne zaplatil na svoj úverový záväzok spolu sumu 1.188,- Eur a následne prestal dohodnuté úverové splátky platiť. Z tohto dôvodu CFH po predchádzajúcej márnej výzve na splnenie už zročného záväzku, listom zo dňa 28.10.2015 uplatnil právo na okamžité zosplatnenie i ostávajúcej časti pôžičky. Žalovaný takto zosplatnený dlh nesplnil. Po zániku CFH rozdelením sa jeho právnym nástupcom, vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá ju následne previedla na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2018.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich rozhodujúcim tvrdeniam žalobcu, považujúc ich za preukázané na základe ním predložených listinných dôkazov. Zo zmluvy naviac zistil, že ročná percentuálna miera nákladov pôžičky predstavovala 25,10%.
4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 657 a § 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 1 ods. 1 a § 10d nar. vlády č. 87/ 1995 Z. z. a § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a d) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na podklade záveru o neplatnosti dojednania o rozsahu úrokov a poplatkov pre jeho rozpor so zákonom ustanoveným nákladovým stropom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi z uplatneného nároku len sumu 4.462,98 Eur, zodpovedajúcu rozdielu medzi poskytnutou a žalovaným vrátenou peňažnou sumou; v prevyšujúcom rozsahu, prakticky v časti o zaplatenie úrokov a poplatkov, žalobu zamietol. Za omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 4.462,98 Eur súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. čiastočným procesným úspechom oboch strán (žalobca 73,46% a žalovaný 26,54%), prevaha ktorého na strane žalobcu zakladá jeho právo na náhradu pomernej časti trov v rozsahu 46,92%.
5. Len proti vyhovujúcemu výroku toho rozsudku (I) podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne aj v tejto jej časti. V odvolaní žalovaný výlučne argumentoval v prospech záveru o premlčaní uplatneného nároku. Inú vadu napadnutého rozhodnutia alebo procesného postupu, ktorý mu predchádzal, žalovaný v odvolaní nevytkol. Podľa zistenia odvolacieho súdu ale žalovaný námietku premlčania v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol a prvoinštančný súd uplatnený nárok z tohto hľadiska neposudzoval. Odvolacia argumentácia žalovaného, opierajúca sa o námietku premlčania, tak predstavuje z pohľadu konania pred súdom prvej inštancie nový prostriedok procesnej obrany, čo znamená, že z hľadiska zamerania odvolacieho prieskumu ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Zamietavý výrok rozsudku (II) nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému vyhovujúcemu výroku i závislému výroku o trovách konania) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. a dospel k záveru, že je (napadnutý rozsudok) vecne správny. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.6.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
9. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
10. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
12. V citovanom ust. § 366 C.s.p. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie premlčania nedovolal, pričom túto hmotnoprávnu námietku, ako jeden z prostriedkov procesnej obrany v zmysle citovaného ust. § 146 C.s.p., vôbec prvý krát uplatnil až v odvolaní. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok procesnej obrany nemohol odvolateľ uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Práve naopak. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému bola žaloba, v ktorej žalobca vymedzil rozhodujúce skutočnosti, na podklade ktorých sa v konaní domáhal peňažného plnenia, riadne doručená a žalovaný sa zúčastnil tiež nariadeného pojednávania. Mal teda nepochybne reálny procesný priestor na dovolanie sa premlčania no aj napriek tomu tento prostriedok procesnej obrany v celom priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuplatnil.
14. Na tomto základe, keďže posudzovaná námietka sa netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia sudcu a nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil v odvolaní vznesenú námietku premlčania žalovaného ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 C.s.p. Z tohto dôvodu je žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. neopodstatnený. Za danej procesnej situácie odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, a to ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v čiastočnom úspechu oboch strán v spore.
15. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)