Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_85P-1-2023.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
85P/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci manželky A. B. C., D. B., nar.XX.X.XXXX, bytom E. X, F., právne zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom AK na Werferovej 1 v Košiciach a manžela A. C., nar.X.X.XXXX, bytom E. X, F., právne zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, so sídlom AK na Žižkovej 19 v Košiciach, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: A. C., nar.XX.X.XXXX a A. C., nar.XX.X.XXXX, obe maloleté deti zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov B. C., rodenej B. a A. C., uzavreté v Košiciach dňa 14.6.2008, zapísané v knihe manželstiev A. G. A. H. F. - I., vo zväzku 21, ročník 2008, na strane 101, pod poradovým číslom 74 sa r o z v á d z a .
II. Maloleté deti A. C., nar.XX.X.XXXX a A. C., nar.XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 160 EUR mesačne a na výživu maloletého A. sumou 140 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
IV. Po d o h o d e rodičov styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
2. Navrhovateľka, manželka, návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 2.6.2023 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom, z dôvodu, že v manželstve vzájomné citové, intímne, spoločenské a hospodárske odcudzenie manželov spôsobilo hlboký, trvalý a nezvratný rozvrat manželstva. Manželka už nemá záujem za žiadnych okolností obnoviť spolužitie s manželom a preto na rozvode manželstva trvá. V prípade rozvodu manželstva, navrhla manželka, matka maloletých detí A. a A. C., zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, navrhla určiť výživné zo strany otca ako povinného rodiča k maloletým deťom vo výške 150 EUR mesačne na každé z detí a styk otca s maloletými deťmi navrhla neupravovať.
3. Manžel sa k podanému návrhu manželky písomne vyjadril, s návrhom manželky na rozvod manželstva vyslovil nesúhlas. Následne na pojednávaní ústne uviedol, že s rozvodom súhlasí. V prípade rozvodu súhlasil, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, súhlasil, aby sa styk otca s maloletými deťmi neupravoval. Nesúhlasil s návrhom matky na určenie výživného na maloleté deti vo výške 150 EUR mesačne na každé z detí, navrhol určiť výživné vo výške 100 EUR mesačne na každé detí, s poukazom na svoj príjem.
4. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, zveriť maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné zo strany otca ako povinného rodiča na maloletého A. vo výške 170 EUR mesačne a na maloletého A. vo výške 130 EUR mesačne a styk otca s maloletými deťmi navrhol neupravovať, podľa zhodného vyjadrenia oboch rodičov.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením sobášneho listu manželov, rodných listov maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento stav vo veci:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.6.2008. Obaja majú slovenskú národnosť a sú štátnymi občanmi SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti A. C., nar.XX.X.XXXX a A. C., nar.XX.X.XXXX.
7. Navrhovateľka, manželka vo svojom vyjadrení uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po 3 ročnej predmanželskej známosti, z lásky. Manželia žijú v jednom rodinnom dome, ale nevedú spoločnú domácnosť od septembra 2022, od tej doby ani spoločne nehospodária. Intímne spolu nežijú dlhodobo. Podľa manželky problémy v manželstve vznikli postupne, manželia sa citovo odcudzili. Manželka uviedla, že svojho manžela už neľúbi a nemá záujem spolužitie s ním obnoviť. Na podanom návrhu na rozvod manželstva zotrvala.
8. Manžel vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí, potvrdil, že manželské a partnerské vzťahy s manželkou nefungujú. Na pojednávaní manžel neprejavil záujem obnoviť spolužitie s manželkou.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zák. o rodine.
12. V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené v dôsledku odcudzenia sa manželov a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom rôznych príčin, ktoré sa ovplyvňujú a dlhodobo v manželstve manželov pretrvávajú. Manželia dlhodobo spolu nežijú ani nehospodária, manželstvo je iba formálne. Manžel a návrhom manželky na rozvod manželstva vyslovil súhlas. Ani jeden z manželov neprejavil žiadny záujem o obnovu spolužitia. Preto súd dospel k záveru, že manželstvo manželov je trvalo a hlboko rozvrátené a takto ho rozviedol.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
18. Obaja rodičia maloletých detí súhlasili so zverením maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Obaja zhodne uviedli, že styk otca s maloletými deťmi nie je potrebné upravovať. Obaja rodičia však mali odlišné predstavy o výške výživného zo strany otca ako povinného rodiča, povinnosťou súdu bolo určiť výšku vyživovacej povinnosti otca.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
25. Manželka, matka maloletých detí žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý patrí do spoluvlastníctva oboch manželov. V domácnosti býva iba s maloletými deťmi. V rodinnom dome, ktorý je viacgeneračný, bývajú aj otec matky, brat matky a manžel, ktorý však samostatne hospodária. Matka pracuje vedecko - pedagogický pracovník na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu určitú, na 5 rokov. Príjem z pracovnej činnosti uviedla vo výške približne 1.400 EUR mesačne, uplatňuje si od zamestnávateľa daňový bonus na deti, poberá rodinné prídavky na deti. Iný príjem nemá. Platí náklady na bývanie – plyn, elektrina, voda vo výške 160 EUR mesačne, platí splátky hypotekárneho úveru vo výške 412 EUR mesačne, na stravu do domácnosti uviedla náklady približne 350 EUR mesačne. Cestovné náklady má vo výške 70 EUR mesačne, platí si mobilný telefón vo výške 33 EUR mesačne, životné poistenie vo výške 88 EUR mesačne pre seba a deti, na manžela vo výške 37 EUR mesačne.
26. Maloleté deti A. a A. sú žiakmi 8. a 2.ročníka na ZŠ Trebišovská 10 v Košiciach. Matka výdaje na oblečenie pre deti uviedla vo výške približne 80 EUR mesačne, Maloletý Maxim navštevuje ŠKD, kde je poplatok 20 EUR mesačne, obe deti sa stravujú aj v školskej jedálni, kde je poplatok 8 EUR mesačne na jedno dieťa. Maloleté deti sú zdravé. Matka maloletým deťom zabezpečuje všetky ich ďalšie odôvodnené potreby – školské potreby, poplatky do školy, školské akcie, voľnočasové aktivity.
27. Otec maloletých detí býva tiež v rodinnom dome na adrese trvalého bydliska, žije samostatne. Pracuje od mája 2023 v spoločnosti KB- STUDIO, s.r.o. Košice, ako barman, prevádzkar, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu určitú, na 1 rok, na polovičný pracovný úväzok, svoj príjem z pracovnej činnosti uviedol vo výške 360 EUR mesačne netto. V prevádzke pracuje vo štvrtok, piatok a sobotu. Iné dni nepracuje. Tiež pracuje na dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou Bolt, ako donaškár jedla, z tejto pracovnej aktivity uviedol príjem 200 EUR mesačne. Na pojednávaní tiež uviedol, že v minulosti bol konateľom a spoločníkom spoločnosti MV PRINT, s.r.o., Košice, asi po dobu dvoch rokov, firma sa zaoberala prieskumom trhov. Z podnikateľskej aktivity uviedol príjem približne 600 až 800 EUR mesačne. V roku 2015 ho pohrýzol pes, má roztrhnuté šľachy na ľavej ruke, kvôli svojmu handicapu nemôže ťažko fyzicky pracovať. Nárok na priznanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku si doposiaľ neuplatnil. Je vyučený ako kuchár, čašník. Svoje výdaje uviedol: internet 60 EUR mesačne, telefón 36 EUR mesačne, cestovné taxíkom do práce 100 EUR mesačne, strava 150 EUR mesačne, výživové doplnky 30 EUR mesačne. Uviedol, že maloletému A. dáva vreckové vo výške 100 EUR mesačne, maloletému A. zabezpečuje napríklad stravu, keď je maloletý s ním. Tiež uviedol, že do práce nejazdí svojim autom, pretože mu bol zadržaný vodičský preukaz, jazdil pod vplyvom alkoholu.
28. Z opisov mzdových listov od zamestnávateľa matky - Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vyplýva, že matka maloletých detí mala v období od 2/2023 do 1/2024 priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.544 EUR.
29. Otec maloletých detí predložil súdu pracovnú zmluvu so spoločnosťou KB -STUDIO, s.r.o. Košice, z ktorej vyplýva, že v tejto spoločnosti pracuje od 12.5.2023, ako barman -čašník, pomocné prevádzkové práce, na týždenný pracovný čas 20 hodín, so mzdou 4,10 EUR na hodinu. Tiež predložil sprostredkovateľskú zmluvu so spoločnosťou Food Delivery Partners, s.r.o. Bratislava, na sprostredkovanie prístupu k platforme Bolt Food.
30. Pri určení výšky výživného pre maloleté deti súd vychádzal z schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.
31. Výživné pre maloleté deti A. a A. ( vo veku 14 a 8 rokov) určil primerane možnostiam a schopnostiam otca, ako povinného rodiča, ako aj odôvodneným potrebám detí s poukazom na ich vek a odôvodnené potreby. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý berie na seba povinný rodič. Pri určení výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by mohol rodič reálne dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality príjmu má prednosť pred princípom fakticity príjmu, ak sa príjem, ktorý prezentuje povinný rodič javí ako nepravdepodobný a je povinnosťou
súdu prihliadať na celkové majetkové pomery povinného rodiča a na tzv. potencionalitu príjmu povinného rodiča. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie potencionálnej životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj finančnými nárokmi na uspokojovanie potrieb povinného rodiča.
32. Súd zhodnotil príjem otca ako povinného rodiča za posledných 12 mesiacov podľa uvedenej potencionality príjmu povinného rodiča, pretože otec maloletých detí pracuje iba na čiastočný pracovný úväzok, ako barman, čašník, z čoho deklaroval svoj príjem vo výške 360 EUR mesačne, pričom je vyučený ako kuchár, čašník, ale nevyužíva dostatočne svoj vyučený potenciál, ani možnosti, ktoré trh práce v okolí ponúka, aj keď mu v tom objektívne nebránia žiadne skutočnosti. Pokiaľ ide o handicap otca, v súvislosti s úrazom, ktorý mal, otec súdu nezdokladoval žiadne svoje aktuálne lekárske správy, ktoré by objektivizovali jeho pracovnú nespôsobilosť, neuplatnil si ani možnosti poskytnutia finančných kompenzácií (napríklad nepodal si ani žiadosť o priznanie čiastočného invalidného dôchodku) a sám uviedol, že pracuje len 3 dni v týždni. Z verejne dostupných portálov na internete (napríklad profesia.sk) je zrejmé, že práca barman, čašník, kuchár je v regióne Košice a okolie je ponúkaná so vstupným platom od 1.000 EUR mesačne a vyššie, preto z takého potenciálneho príjmu otca súd vychádzal pri určení jeho vyživovacej povinnosti a určil výživné pre maloletého A. (14 rokov, 16% príjmu povinného) vo výške 160 EUR mesačne a pre maloletého A. (8 rokov, 14 % príjmu povinného) vo výške 140 EUR mesačne.
33. Súd tiež poukazuje na to, že žiadny zákon nestanovuje povinnosť pracovať. Ale podľa Zákona o rodine sa na výžive maloletých detí majú podieľať obaja žijúci rodičia. Nemožno preniesť celú zodpovednosť za výživu maloletých detí iba na matku, ktorá zabezpečuje všetky odôvodnené potreby detí a ktorá sa o deti denne stará. Otec nepreukázal také skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili nájsť si zamestnanie finančne výhodnejšie, s poukazom na svoj potenciál. Každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa.
34. Vzhľadom k všetkým vyššie odôvodneným skutočnostiam, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
35. Podľa ust. § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskú súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.