Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoP-15-2020.pdf
PDF · 125.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. W. XXXX/XX, XXX XX K. O., zast. zákonnou zástupkyňou - matkou Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. W. XXXX/XX, XXX XX K. O., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené Q. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX K. O., zast. zákonnou zástupkyňou a súčasne účastníčkou konania - matkou F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX K. O., v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému: Q. X. O., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, o odvolaní muža, ktorého otcovstvo má byť určené (otca) proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Pc/2/2019 - 111 z 03. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku mení tak, že otec maloletého dieťaťa Q. F. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa Q. X. O. sumou 28,08 Eur mesačne za obdobie od 18.11.2018 do 30.06.2019, sumou 28,79 Eur mesačne za obdobie od 01.07.2019 a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu sumou vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima vždy do 15. dňa každého mesiaca, na ktorý sa výživné platí, k rukám poručníka maloletého dieťaťa.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvej časti IV. výroku mení tak, že stará matka maloletého dieťaťa F. B. j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa Q. X. O., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 25,- Eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa každého mesiaca, na ktorý sa výživné platí, k rukám poručníka maloletého dieťaťa, s účinnosťou od 18.11.2018.
Rozsudok súdu prvej inštancie v druhej časti IV. výroku mení tak, že:
- zročné výživné za obdobie od 18.11.2018 do 30.11.2019 vo výške 352,68 Eur j e otec maloletého dieťaťa Q. F. p o v i n n ý zaplatiť k rukám poručníka maloletého spolu s bežným výživným v 34. splátkach vo výške 10,- Eur a 35. splátke vo výške 12,68 Eur splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca, na ktorý sa výživné platí až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
- zročné výživné za obdobie od 18.11.2018 do 30.11.2019 vo výške 310,83 Eur j e stará matka maloletého F. B. p o v i n n á zaplatiť k rukám poručníka maloletého spolu s bežným výživným v 30. splátkach vo výške 10,- Eur a 31. splátke vo výške 10,83 Eur splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca, na ktorý sa výživné platí až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v VII. výroku mení tak, že otec maloletého dieťaťa Q. F. j e p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu prvej inštancie z titulu náhrady trov štátu sumu vo výške 490,- Eur v 24. mesačných splátkach vo výške 20,- Eur a 25. mesačnej splátke vo výške 10,- Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
IV. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Q. F., nar. XX. XX. XXXX, je otcom maloletého dieťaťa Q. X. O., nar. XX. XX. XXXX, narodenie ktorého je zapísané v knihe narodení matričného úradu G. nad Z. zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX, narodeného z matky Q. O., nar. XX. XX. XXXX (prvý výrok). Vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu neurčil (druhý výrok). Styk otca s maloletým dieťaťom neurčil a ponechal ho na dohodu rodičov (tretí výrok). Starej matke mal. dieťaťa F. B., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa Q. X. O., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 70,- Eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám poručníka mal. dieťaťa, s účinnosťou od 18. 11. 2018. Povinnosť zaplatiť zmeškané výživné za obdobie od 18. 11. 2018 do 03. 12. 2019 vo výške 886,66 Eur uložil F. B., nar. XX. XX. XXXX k rukám poručníka mal. dieťaťa v 17. splátkach vo výške 50,- Eur a 18. splátky vo výške 33,66 Eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu, pod stratou výhody splátok nezaplatením, čo i len jednej splátky alebo jej časti (štvrtý výrok). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (piaty výrok). Znalcovi z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, prof. Y.. I. S., P.. priznal znalečné za podaný znalecký posudok č. 9/19 zo dňa 10. 09. 2019 vo výške 490,- Eur (šiesty výrok). Otcovi maloletého dieťaťa Q. F., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie z titulu náhrady trov štátu sumu vo výške 490,- Eur v 11. mesačných splátkach vo výške 40,- Eur a 12. mesačnej splátke vo výške 50,- Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti (siedmy výrok). Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (ôsmy výrok). 1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 08. 02. 2019 domáhala určenia, že Q. F. je otcom maloletého Q. X. O. (ďalej aj „maloletý“ alebo „maloleté dieťa“) a úpravy práv a povinností k maloletému. Na základe záverov znaleckého posudku znalca prof. Y.. I. S., P.. č. 9/2019 zo dňa 10. 09. 2019 súd prvej inštancie určil, že otcom maloletého Q. X. O., nar. XX. XX. XXXX je Q. F., nar. XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie vyslovil, že s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. S poukazom na to, že otec maloletého taktiež maloletý Q. F. je žiakom 1. ročníka Stredného odborného učilišťa v K. O., je nemajetný a nemá žiadny príjem, mu súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť neurčil. Vychádzal pritom z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 1 Cz 42/1968 zo dňa 14. 10. 1968 (R 35/1969), v zmysle ktorého je rozpore s ustanovením § 96 ods. 1 (t. č. § 75 ods. 1) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o rodine“) určenie výživného pre maloleté dieťa povinnému rodičovi, ktorý sa pripravuje sústavne na budúce povolanie riadnym štúdiom a je sám odkázaný, vzhľadom na to, že štipendium a iné vlastné príjmy nestačia na krytie jeho odôvodnených potrieb, na svojich rodičov. S poukazom na to, že maloletý Q. F. nemá možnosti plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi, zaviazal súd prvej inštancie na vyživovaciu povinnosť matku otca maloletého F. B. (starú matku maloletého) ako priameho predka maloletého Q. podľa § 68 a 69 zákona o rodine. Po posúdení jej schopností a možností jej súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť vo výške 70,- Eur mesačne, čo pokrýva pomernú časť oprávnených nevyhnutných nárokov maloletého. Súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti F. B. uhradiť zmeškané zročné výživné, ktoré za obdobie od 18. 11. 2018 do rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom predstavovalo 886,66 Eur. S poukazom na majetkové a sociálne pomery povinnej jej súd prvej inštancie umožnil zaplatiť zmeškané zročné výživné v 17. splátkach vo výške 50,- Eur a 18. splátke vo výške 33,66 Eur k rukám poručníka maloletého dieťaťa. Nakoľko bolo s poukazom na odmietavý postoj Q. F. k určeniu svojho otcovstva nutné nariadiť znalecké dokazovanie a znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 490,- Eur, súd prvej inštancie zaviazal na jeho výplatu otca maloletého. S poukazom na jeho sociálne a majetkové pomery mu umožnil trovy konania štátu uhradiť v 11. mesačných splátkach vo výške 40,- Eur a 12. mesačnej splátke vo výške 50,- Eur. 1.2 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti IV. a VII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne otec maloletého. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie podal z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 62 ods. 1 C. m. p., že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Otec maloletého považoval určenú sumu mesačného výživného, splátok zmeškaného zročného výživného a splátok za znalecké dokazovanie za neprimerane vysokú. Poukázal na to, že základný mesačný plat povinnej z platenia výživného (F. B.) je v zmysle pracovnej zmluvy 650,- Eur brutto. Suma 848,56 netto podľa potvrdenia zamestnávateľa predstavuje sumu, ktorú povinná z výživného zarobí po odpracovaní niekoľkých nadčasov počas dní pracovného pokoja - soboty a nedele. Do uvedenej priemernej sumy čistého mesačného príjmu sú okrem početných nadčasov zahrnuté tiež mimoriadne odmeny či daňový bonus na maloleté deti. Povinná už niekoľko mesiacov pracuje na hrane svojich fyzických a mentálnych možností do najvyššej prípustnej miery dovolenej zákonom. Pracovná vyťaženosť F. B. vzhľadom na jej vyživovacie povinnosti k svojim maloletým deťom a k vnúčaťu nie je dlhodobo udržateľná. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v IV. výroku tak, že starej matke maloletého F. B. uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 40,- Eur mesačne a zmeškané zročné výživné zníži na 42. splátok po 20,- Eur so 43. splátkou vo výške 46,66 Eur. Ďalej navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v VII. výroku a uložil mu povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 490,- Eur v 24. splátkach po 20,- Eur a 25. mesačnej splátke vo výške 25,- Eur. Na záver otec maloletého uviedol, že on aj jeho zákonná zástupkyňa majú záujem zabezpečiť starostlivosť aj výživu maloletého Q. v dostatočnej miere, avšak je potrebné prihliadnuť na ich súčasnú výšku životnej úrovne a majetkové pomery. Na preukázanie svojich tvrdení v odvolaní doložil otec maloletého k odvolaniu potvrdenie spoločnosti D. W., a. s., pracovnú zmluvu F. B. zo dňa 03. 05. 2018, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 16. 11. 2018, vyjadrenie B. B., vyjadrenie F. B., výplatné pásky 16 ks, ktoré listiny boli odoslané na oboznámenie aj navrhovateľke (zákonnej zástupkyni).
3. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nemá žiadne námietky. Matka maloletého zabezpečuje starostlivosť o maloletého na veľmi dobrej úrovni za pomoci svojej rodiny. Otec maloletého sa o maloletého nezaujíma a nepodieľal sa žiadnou formou starostlivosti o maloletého. Výšku výživného 70,- Eur mesačne považuje vzhľadom na súčasné možnosti a schopnosti otca maloletého a jeho matky (starej matky maloletého) za primerané, avšak nie postačujúce. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
5. Otec maloletého (odvolateľ) doručil súdu prvej inštancie prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne spolu s odvolaním listinné dôkazy, ktoré vzápätí doručil súd prvej inštancie na oboznámenie aj navrhovateľke (zákonnej zástupkyni). V tomto prípade nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné za účelom doplnenia dokazovania pred odvolacím súdom napriek doslovnej dikcii ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. nariadiť pojednávanie, pretože podľa § 204 C. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Za účelom overenia tvrdení o výške zárobku výživou povinnej osoby F. B. si odvolací súd podľa § 68 C. m. p. vyžiadal od Sociálnej poisťovne Bratislava prehľad o jej zamestnaní a príjmoch, z ktorého zistil, že v spoločnosti D. W., a.s., K. O. bola matka určeného otca zamestnaná len do 30. 04. 2020, kde jej skončil pracovný pomer uplynutím dohodnutej doby. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie doplneného o dôkazy obstarané odvolacím súdom, ktoré iba potvrdili zistenia súdu prvej inštancie a uvádzané v odvolaní, po zohľadnení, že podľa § 65 C. m. p. nie je v časti úpravy výživy k maloletému viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C. m. p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi rozsudok súdu prvej inštancie v II., IV. a VII. výroku podľa § 388 C. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 C. m. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
6. Podľa § 110 C. m. p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Účelom spojenia týchto konaní je zaistenie okamžitého plnenia povinností otca, pokiaľ musel byť určený až takto súdnym rozhodnutím. Obligatórne spojenie konania zabezpečuje, že nie je omeškanie medzi právoplatnosťou rozsudku o určení otcovstva a plnením
vyživovacej povinnosti otcom. Vyživovacia povinnosť sa otcovi určuje spravidla spätne ku dňu vzniku jeho vyživovacej povinnosti.
7. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 7.1 Vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k ich maloletému dieťaťu vyplýva priamo zo zákona, vzniká narodením dieťaťa a jej plnenie trvá až dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Jednou z foriem plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa potrebných pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Tieto základné tézy platia primerane aj pre vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými.
8. Z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine vyplýva, že každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o životnom minime“) v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. 8.1 Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. prijatý Národnou radou Slovenskej republiky dňa 19. januára 2005 priniesol zmenu, ktorá spočíva v povinnosti súdu stanoviť minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu a to bez ohľadu na jeho schopnosti možnosti a majetkové pomery. Zo znenia „bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti, majetkové pomery“ vyplýva, že súd bude vychádzať z príslušných skutkových zistení a minimálne výživné určí v prípadoch, keď na základe uvedených kritérií vrátane potencionality príjmov a zhodnotenia iných výdavkov celková príjmová a majetková situácia povinného neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií. Táto výška minimálneho výživného sa odvodzuje nepriamo od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa percentuálnou sadzbou 30 %. Ide o odklon od predošlej koncepcie (právnej úpravy) zabezpečenia výživy dieťaťa, ktorá bola budovaná na posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča ako povinnej osoby. Ak rodič sám bol sociálne odkázaný, jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu prešla na iné zákonom určené osoby - predkov, čiže starých rodičov maloletého dieťaťa a uplatnila sa ako vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými. Tento postup je však pri aktuálnom znení ustanovenia § 62 odseku 3 zákona o rodine čiastočne korigovaný, keďže nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Z uvedeného vyplýva, že súd musí určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi (napríklad maloletý študent strednej školy) a nemôže v plnej výške zaviazať na plnenie vyživovacej povinnosti starých rodičov dieťaťa v zmysle § 68 -70 zákona o rodine tak, ako rozhodol v predmetnej veci súd prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 1 Cz 42/68 zo dňa 14. 10. 1968 (R 35/1969), v zmysle ktorého: „V rozpore s ustanovením § 96 ods. 1 zák. o rod. je určenie výživného pre maloleté dieťa povinnému rodičovi, ktorý sa pripravuje sústavne na budúce povolanie riadnym štúdiom a je sám odkázaný - vzhľadom na to, že štipendium či iné vlastné príjmy nestačia na krytie jeho odôvodnených potrieb - na svojich rodičov,“ odvolací súd má za to, že uvedené rozhodnutie už nie je možné v konaniach o určení vyživovacej povinnosti vzhľadom na novú právnu úpravu zákona o rodine z 19. januára 2005 aplikovať. 8.2 Otec maloletého I. F. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie študentom prvého ročníka Stredného odborného učilišťa v K. O.. Podľa obsahu spisu nemá žiadny príjem a sám je odkázaný výživou na svoju matku F. B., nakoľko sa pripravuje na výkon budúceho povolania. S poukazom na to, že v zmysle právnej úpravy zákona o rodine nie je možne ani vzhľadom na majetkové pomery rodiča opomenúť jeho vyživovaciu povinnosť, zmenil odvolací súd v zmysle § 388 C. s. p. a § 65 C. m. p. aj nenapadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že otcovi maloletého dieťaťa uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa Q. X. O.. Otec maloletého nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Majetkové pomery otca maloletého podľa odvolacieho súdu nedovoľujú určiť vyššie výživné ako je minimálna výška výživného zo zákona. Z § 2 písm. c/ zákona o životnom minime vyplýva, že životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa predstavuje a v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie predstavovalo 93,61 Eur a 95,96 Eur a minimálne zákonné výživné 28,08 Eur a 28,79 Eur podľa uvedenej tabuľky: Od Do Číslo opatrenia (zákona) Výška relevantného životného minima Výška minimálneho výživného v SKK/€ 1. júla 2018 30. júna 2019 196/2018 Z. z. 93,61 € 28,08 € 1. júla 2019 súčasnosť 183/2019 Z. z. 95,96 € 28,79 € Odvolací súd určil výživné sumou 28,08 Eur mesačne za obdobie od 18.11.2018 do 30.06.2019, sumou 28,79 Eur mesačne za obdobie od 01.07.2019 a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu sumou vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima vždy do 15. dňa každého mesiaca, na ktorý sa výživné platí, k rukám poručníka maloletého dieťaťa. Odvolací súd dáva do pozornosti, že sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. 8.3 Odvolací súd má za to, že s poukazom na výdavky maloletého Q., ktoré mal súd prvej inštancie preukázané (pravidelné mesačné výdavky - 8 balení dojčenského mlieka vo výške 48,- Eur, 5 balení plienok v sume 35,- Eur, oblečenie približne za 100,- Eur, príkrmy a výživy v sume 60,- Eur a drogéria 20,- Eur; nepravidelné výdavky - kočík, hračky a lieky v prípade, že je maloletý chorý) nie je výživné pre maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima, na ktorého plnenie zaviazal otca maloletého dostačujúce, a preto je potrebné, aby sa s poukazom na § 68 a § 69 zákona o rodine podieľala na časti vyživovacej povinnosti aj stará matka maloletého. Zároveň sa však odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou otca maloletého, ktorý poukázal na slabé majetkové a sociálne pomery starej matky maloletého a nemožnosť platiť výživné na maloletého vo výške 70,- Eur mesačne ako jej bolo uložené. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že F. B. má v súčasnosti ďalšie vyživovacie povinnosti k svojim dvom maloletým deťom K. B., nar. XX. XX. XXXX a Q. F., nar. XX. XX. XXXX, ktoré sú zverené do jej osobnej starostlivosti. Otec maloletého Q. F. zomrel, na jeho výživu teda neprispieva. Otec maloletej K. B. je vo väzbe, na maloletú teraz výživné neplatí. F. B. nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani vlastníčkou motorového vozidla. Spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome u svojej matky B. B.. Na domácnosť svojej matke prispieva sumou 150,- Eur až 200,- Eur mesačne. Ďalej platí pôžičku v sume 115,- Eur mesačne, výdavky na deti činia 200,- Eur mesačne (oblečenie, drogéria, strava, škola). Za mobilný telefón platí mesačne 30,- Eur. Jej mesačné výdavky sú približne v sume 495,- až 545,- Eur. F.U. bola od 07. 05. 2018 do 30. 04. 2020 zamestnaná v spoločnosti D. W., a.s. ako operátor výroby. Jej základná hrubá mzda bola v zmysle pracovnej zmluvy 650,- Eur. K podanému odvolaniu doložil otec maloletého výplatné pásky F. B., z ktorých vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem 848,56 Eur v čistom, ktorý mal súd prvej inštancie za preukázaný z potvrdenia zamestnávateľa D. W., a.s. za obdobie od 10/2018 - 09/2019 bolo možné dosiahnuť iba v prípade príplatkov za nadčasy, príplatku za prácu počas víkendov - v soboty a nedele a príplatku za prácu v noci. V uvedenej sume bol zahrnutý aj príplatok za sťažené prostredie a odmena zamestnanca. Lustráciou v sociálnej poisťovni odvolací súd zistil, že pracovný pomer v spoločnosti D. W., a.s. F. B. skončil dňa 30. 04. 2020. V súčasnosti pracuje na základe Dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej s A. Q. - B. O. (od 11. 05. 2020). Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj dlh na zmeškanom výživnom, ktorý bude mať vplyv na finančné pomery povinnej z výživného. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že výživné vo výške 70,- Eur mesačne (resp. ani rozdiel medzi 70,- Eur a minimálnym výživným uloženým otcovi maloletému) nezodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam starej matky maloletého. Po prihliadnutí na odvolaciu námietku otca maloletého, ktorý žiadal rozsah vyživovacej povinnosti znížiť a s poukazom na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi maloletého, zmenil odvolací súd podľa § 388 C. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvej časti IV. výroku v rozsahu výroku o určení výživného tak, že F. B. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa Q. X. O., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 25,- Eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa každého mesiaca, na ktorý sa výživné platí, k rukám poručníka maloletého dieťaťa, s účinnosťou od 18.11.2018. Odvolací súd pre väčšiu zrozumiteľnosť uvádza, že znížil tak výšku výživného, na ktorého plnenie bola pôvodne zaviazaná len stará matka maloletého zo sumy 70,- Eur na sumu 25,- Eur a z tohto vyplývajúcu celkovú výšku výživného zo sumy 70,- Eur na sumu 53,79 Eur. Dokopy tak bude celkové výživné pre maloletého po zohľadnení výživného otca maloletého (momentálne 28,79 Eur) a výživného starej matky maloletého (25,- Eur) predstavovať sumu 53,79 Eur (25 + 28,79).
9. Vzhľadom na to, že odvolací súd uložil povinnosť otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého a zároveň znížil výšku výživného, ktorú mala plniť stará matka maloletého, bolo potrebné zmeniť aj druhú časť štvrtého výroku o zaplatení zročného výživného a zaviazať na zaplatenie zročného výživného oboch povinných z výživného. Nakoľko odvolací súd nemá vedomosť aké platby boli poukázané na maloletého po rozhodnutí sudu prvej inštancie dňa 03. 12. 2019, vychádzal pri výpočte zročného výživného za obdobie do novembra 2019, kedy vo veci rozhodoval súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, pretože k tomuto dňu účastníci nerozporovali vypočítanú sumu zročného výživného, ktoré zaplatené nebolo. Matematickým výpočtom je možné dospieť k sume zročného výživného, ktoré hradí otec maloletého za obdobie od 18.11.2018 do 30.11.2019 v sume 352,68 Eur s poukazom na to, že minimálne zákonné výživné bolo v období od 01.07.2018 do 30.06.2019 určené sumou 28,08 Eur a od 01.07.2019 do súčasnosti výškou 28,79 Eur, takto: alikvotná čiastka za mesiac 11/2018 je 12,17 Eur (28,08 : 30= 0,936 na deň, za 13 dní = 0,936 x 13 = 12,17), za mesiac 12/18 a mesiace 1-6/2019 je to 196,56 Eur (28,08 x 7 mesiacov = 196,56 Eur), za mesiace 7-11/2019 je to 143,95 Eur (28,79 x 5 mesiacov =143,95), t.j. spolu = 352,68 Eur (12,17 + 143,95 + 196,56). Zročné výživné v sume 310,83 Eur, ktoré hradí stará matka maloletého za obdobie od 18.11.2018 do 30.11.2019 je vyrátané tak, že: alikvotná čiastka za mesiac 11/2018 je vo výške 10,83 Eur (25 : 30 = 0,833 na deň, za 13 dní = 0,833 x 13=10,83 Eur), za mesiac 12/18 a mesiace 1-11/2019 je to 300,- Eur (25,- krát 12 mesiacov = 300), t. j. spolu = 310,83 Eur (10,83 + 300). 9.1 Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou otca maloletého, ktorý žiadal z dôvodu ich nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie znížiť výšku splátok zročného výživného zo sumy 40,- Eur na sumu 20,- Eur mesačne. Odvolací súd tak s poukazom na vyššie uvedené zmenil v zmysle § 388 C. s. p. aj druhú časť IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom a otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 18.11.2018 do 30.11.2019 vo výške 352,68 Eur k rukám poručníka maloletého spolu s bežným výživným v 34. splátkach vo výške 10,- Eur a 35. splátke vo výške 12,68 Eur a starej matke maloletého F.U. uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 18.11.2018 do 30.11.2019 vo výške 310,83 Eur k rukám poručníka maloletého v 30. splátkach po 10,- Eur a 31. splátke vo výške 10,83 Eur. Výška splátky dlžného výživného, spolu za oboch povinných 20,- Eur mesačne (10 + 10) zodpovedá podľa odvolacieho súdu zisteným pomerom otca maloletého aj starej matky maloletého. Odvolací súd určil splatnosť splátok tak, aby zročné výživné bolo zaplatené približne do troch rokov od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na skutočnosť, že potreby maloletého budú primárne zabezpečované prostredníctvom bežného výživného.
10. Otec maloletého napadol aj VII. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania štátu v sume 490,- Eur, keď nesúhlasil s výškou splátky v sume 40,- Eur mesačne (11 splátok) a poslednou 12. splátkou vo výške 50,- Eur. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou otca maloletého aj v tejto časti a s poukazom na zistené majetkové a sociálne pomery otca maloletého zmenil podľa § 388 C. s. p. VII. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že otcovi maloletého uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie z titulu náhrady trov štátu sumu vo výške 490,- Eur v 24. mesačných splátkach vo výške 20,- Eur a 25. mesačnej splátke vo výške 10,- Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, v spojení s § 53 C. m. p., podľa ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
12. Podľa § 57 C. m. p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C. m .p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O trovách konania na súde prvej inštancie a trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľke, ktorá návrh na prisúdenie náhrady trov konania podala, náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 72/2018 „ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva“.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).