Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-48-2020.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného V. D. na verejnom zasadnutí dňa 03. júna 2020, za prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.01.2020, sp.zn. 10T/5/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného V. D. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr.zák, na tom skutkovom základe, že dňa 02.10.2018 asi o 14.30 hod. v obci R. U. na nádvorí v priestoroch rodinného domu č. XXX, okres F. B., po predchádzajúce ústnej dohode prevzal od F. N. motocykel zn. B., typu A., VIN: A L. farby za účelom jeho predaja, pričom mal vedomosť o tom, že predmetný motocykel bol získaný trestným činom s tým, že voči F. N. bolo vedené trestné konanie pod sp.zn. ORP-324/VK-VK-2018. Za to mu bol podľa § 231 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.02.2020, a to proti výrokom o vine a o treste. Poukázal na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď za dôveryhodné považoval výpovede svedkov W. a D., pričom jeho výpoveď, ako aj výpovede svedkov N. a N. za dôveryhodné nepokladal, napriek tomu, že boli počas celého trestného konania konzistentné. Tieto dôkazy mali byť vyhodnotené presne naopak, keďže práve svedkovia W. a D. menili svoje výpovede, viacero vecí si presne nepamätali, pretože boli v tom čase pod vplyvom alkoholu. Naviac svedok D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní ho policajti donútili, aby vypovedal v jeho neprospech. Taktiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, či sa on, ako obžalovaný, bavil so svedkom W. o predmetnej motorke, a túto ani nevidel. Svedkovia D. a W. napokon nevedeli s určitosťou povedať, či sa on so svedkom N. bavili v inkriminovanom čase o krádeži predmetnej motorky, i keď svedok N. už mal v minulosti problémy s podobnými záležitosťami. Za takejto dôkaznej situácie existovali rozumné pochybnosti, ktoré sa nepodarilo odstrániť, a preto nemal byť uznaný za vinného, práve naopak, rozhodnuté malo byť v jeho prospech po aplikácii zásady in dubio pro reo. Svojím konaním nenaplnil objektívnu stránku uvedeného prečinu, nakoľko sa skutok nestal tak, ako mu bol kladený za vinu obžalobou, nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil, že skutok mal spáchať práve on. Okrem toho sa okresný súd nedostatočne zaoberal aj subjektívnou stránkou uvedeného prečinu, a to najmä, či vedel, že osoba, ktorá sa zmocnila cudzej veci, spôsobila takú škodu, ktorú bolo možné posúdiť ako škodu malú. Táto okolnosť vôbec nebola riešená. Nebolo mu preukázané úmyselné zavinenie, keďže poprel vedomostnú stránku, ktoré je potrebné na to, aby mohol byť uznaný vinným.
V ďalšom navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedka T. A., pred ktorým sa mal svedok W. pochváliť, že naschvál vypovedal na súde prvého stupňa v jeho neprospech, keďže v minulosti mali nezhody. Výpoveď tohto svedka môže mať vplyv na celkové hodnotenie dôveryhodnosti výpovede svedka W.. Naviac aj trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený, považoval za nesprávny, pretože bol nedôvodný a neprimerane prísny. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.por. zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám tak, že ho v celom rozsahu spod obžaloby oslobodí. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, krajský prokurátor považoval v celom rozsahu napadnutý rozsudok za zákonný a správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v písomne podanom odvolaní. Zdôraznil, že vo výpovediach svedkov sa nachádzali viaceré rozpory, pričom obžalovaný nenaplnil ani objektívnu stránku, ani subjektívnu stránku daného trestného činu, naviac skutok sa nestal tak, ako bol uvedený v obžalobe. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.por. zrušil v celom rozsahu a rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie bolo podané obžalovaným ako oprávnenou osobou, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne. Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr.zák., nakoľko previedol na seba vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou (za účelom jej ďalšieho predaja). Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, predovšetkým na stranách č. 3 a 4, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine. Obhajoba obžalovaného, že v čase, keď prevzal od F.M. predmetný motocykel, nemal vedomosť o tom, že bol získaný trestným činom, bola účelová, urobená v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a vyvracajú ju vykonané dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Zo spáchania skutku je usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkov L. D. a A. W. z prípravného konania, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že počuli, ako svedok F.M. povedal obžalovanému, že motocykel bol kradnutý. Skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní sa snažili zmeniť najprv svoje výpovede čiastočne v prospech obžalovaného s tým, že si už na presné okolnosti nepamätajú, možno vyhodnotiť ako ich snahu poľahčiť obžalovanému, túto zmenu výpovedí však nevedeli dôveryhodne odôvodniť, resp. vysvetliť. Svedkovia vypovedajúci v prospech obžalovaného, a to F. N. a jeho matka L.M. mali dôvod vypovedať tak, ako vypovedali, keďže chceli obžalovanému pomôcť, a to v čase, keď samotný F.M. už bol právoplatne odsúdený za krádež tohto motocykla. Nedôveryhodnosť jeho svedeckej výpovede zvýrazňuje práve to, že aj napriek právoplatnému odsúdeniu za krádež motocykla, stále tvrdil, že predmetný motocykel neodcudzil, ale ho kúpil za sumu 20,- Eur. Okresný súd správne zdôraznil, že aj cena, za ktorú obžalovaný motocykel od svedka F.M. kúpil, bola neprimerane nízka, keďže išlo o sumu 50,- Eur, pričom odborným vyjadrením bola stanovená hodnota motocykla na sumu 300,- Eur. Krajský súd naviac dáva do pozornosti, že predávajúci F.M. nemal od motocykla príslušné kľúče, okrem toho
bola prestrihnutá kabeláž na volante a motocykel nebol pojazdný, čo sú ďalšie okolnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo ísť o motocykel získaný trestnou činnosťou. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný bol už napriek relatívne mladému veku trikrát súdom trestaný, z toho v dvoch prípadoch aj za trestné činy krádeže. Taktiež svedok F.M. bol v minulosti súdom trestaný za úmyselnú trestnú činnosť majetkového charakteru, o čom obžalovaný pri kúpe motocykla od neho vedel. Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu podielnictva, konkrétne zavinenia, Trestný zákon vyžaduje, aby bol spáchaný úmyselne. Nemusí však ísť o úmysel priamy, ale stačí aj úmysel nepriamy, t.j., ak obžalovaný vedel, že môže svojím konaním porušiť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, čo obžalovaný jednoznačne, prihliadajúc na všetky vyššie uvedené okolnosti, nepochybne naplnil, a to vrátane vedomosti o reálnej cene motocykla, ktorá nielenže mohla prevyšovať, ale aj prevyšovala malú hodnotu (266,- Eur). Za danej dôkaznej situácie teda nebolo namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného po komplexnom zhodnotení, totiž nielenže vyvracia jeho obhajobu a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech, ale zároveň spoľahlivo a jednoznačne preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho súčasne náležite právne kvalifikoval. Obžalovaný v podanom odvolaní neuviedol bližšie dôvody, pre ktoré napádal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, považoval ho však za neprimerane prísny.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák., odvolací súd preto poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. č. 4, s ktorým sa stotožnil. Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m/ Tr.zák.), zároveň nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti, t.j. ich pomer bol 1 : 0. V dôsledku toho došlo k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu podľa ust. § 38 ods. 4, ods. 8 Tr.zák., pričom prihliadol podľa ust. § 38 ods. 2 Tr.zák. aj na mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti, ktorá bola pomerne významná, keďže obžalovaný spáchal trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Po uvedenom postupe mohol byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody na 1 rok až 3 roky, pričom uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok, bolo v súlade so zákonom. Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody, totiž ani neprichádzal do úvahy, vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr.zák. Prihliadajúc aj na kriminálnu minulosť obžalovaného nepostačovalo taktiež uloženie niektorého z alternatívnych, miernejších druhov trestov. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a o treste, o podanom odvolaní obžalovaného, ktoré nepovažoval za dôvodné, rozhodol v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.