Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cr-1-2019.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: B. Š., C.. XX.XX.XXXX, D. B. XB, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Matúš Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. O. XXXXX/XX H. Q. XX.XX.XXXX vydaného rozhodcom Mgr. Petrom Senovským,
II. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 09.05.2019 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. O. XXXXX/XX H. Q. XX.XX.XXXX a zároveň navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania. V rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že spolu s manželom dňa 03.03.2010 uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere so spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. Táto spoločnosť uzavrela dňa 31.03.2015 so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávok. Rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc rozhodovať o žalobe na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.05.2015, ktorú žalobkyňa dodatočne uzatvorila so žalovaným, pričom táto zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, napriek tomu, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a jej manželom na jednej strane a právnym predchodcom žalovaného na druhej strane, je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa citovala ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj ustanovenie § 45 ods. 1 písmeno e) citovaného zákona a poukázala na to, že absencia zákonných náležitosti spôsobuje neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa namietla platnosť rozhodcovskej zmluvy aj podľa generálnej klauzuly vymedzenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy predstavuje skutočnosť, že žalovaný si túto zmluvu so žalobkyňou individuálne nedojednal. Taktiež poukázala na to, že žalovaný ju viackrát kontaktoval z dôvodu, že prevzal pohľadávku od Prvej stavebnej sporiteľne, ktorú musí zaplatiť, pričom keď uviedla, že v súčasnosti je v zlej finančnej situácii, povedali jej, že pokiaľ nechce súdy a exekúciu, tak má uzavrieť splátkovú dohodu a podpísať zaslané listiny. Bol na ňu teda vyvíjaný nátlak a jej zmluvná voľnosť bola obmedzená. Žalovaný ju nijakým spôsobom neupozornil na význam rozhodcovskej zmluvy, na prípadné riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu, a taktiež jej nebol známy inštitút rozhodcovskej zmluvy, ako
takej. Miesto rozhodcovského konania jednostranne stanovil žalovaný, čím vznikajú vážne pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti rozhodcovského konania, a takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľky. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovaný používa nekalé obchodné praktiky, o čom svedčí aj fakt, že podpísaním listín žalobkyňa dokonca uznala aj dlh, ktorý bol premlčaný.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 28.05.2019 k žalobe uviedol, že žalobkyňa bola v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pasívna, pričom listom zo dňa 22.08.2018 ju vyzval na označenie Stáleho rozhodcovského súdu, resp. na odmietnutie rozhodcovského konania a až po márnom uplynutí lehoty ju listom zo dňa 18.10.2018 informoval o výbere Stáleho rozhodcovského súdu. Žalovaný poukázal na to, že so žalobkyňou viedol mimosúdne rokovania ohľadom uspokojenia nadobudnutej pohľadávky, avšak žalobkyňa nemala dostatočné prostriedky na úhradu dlhu, preto žalovaný v úmysle zbytočne nenavyšovať pohľadávku a trovy súdneho, prípadne exekučného konania, poskytol žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a za týmto účelom jej doručil na podpis dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Na základe týchto skutočností zaslal žalovaný žalobkyni dohodu o uznaní dlhu o splátkach, ako aj rozhodcovskú zmluvu, ktoré žalobkyňa vyplnila a podpísala dňa 11.05.2015 a od tohto momentu žalovaný považoval tieto dohody za platne uzavreté. V súvislosti s rozhodcovskou zmluvou poukázal na to, že táto je obsahovo a formálne oddelená od dohody, na ktorú sa vzťahuje, obsahuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenom rozsahu, nebola podmienkou uzavretia dohody (možnosti dlh uhrádzať v splátkach) a rozhodcovská zmluva zo svojej povahy pripúšťa možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. odmietnuť riešenie sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva taktiež neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetľuje podstatu rozhodcovského konania, žalobkyňa mala možnosť podpísať, resp. nepodpísať túto zmluvu, rovnako mala na výber možnosť označiť rozhodcovský súd alebo odmietnuť rozhodcovské konanie, čo však neurobila. Z týchto dôvodov nemožno preto rozhodcovskú zmluvu považovať za neplatnú a námietku žalobkyne v tejto časti považuje žalovaný za účelovú a nepreukázanú. Žalovaný taktiež poukázal na to, že podľa jeho názoru, potom, čo sa žalobkyňa oboznámila s obsahom rozhodcovskej zmluvy svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala, vyjadrila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na uvedené teda žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobným návrhom, nakoľko nie sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. a navrhol, aby súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
3. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.05.2015 vyplýva: 2. Základné ustanovenia 2.1 Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna a.s., so sídlom Krížna 2, 811 07 Bratislava, IČO: 47 245 484, alebo b) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo c) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928 (ďalej ako „Stály rozhodcovský súd“ v príslušnom gramatickom tvare). 2.2 Rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom podľa bodu 2.1. tejto zmluvy, vedené podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania, za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 2. Rozhodujúcim právom sa na účely tejto zmluvy rozumie právny poriadok Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, za použitia zásad podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 3. Predmet zmluvy: 3.1 Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov).
4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 2 cit. zákona, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 3 cit. zákona, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa § 47 ods. 2 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
6. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20150101.html> a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa 23.02.2010 uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Keďže súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, aplikoval na ňu, ako aj na rozhodcovskú zmluvu príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dňa 11.05.2015 strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej všetky spory, ktoré vznikli z dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach, budú riešené rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde, resp. pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného právneho predpisu. Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi stranami sporu predstavuje samostatnú listinu podpísanú obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom.
8. V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že sa jedná o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade, ak by podľa uvedenej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predložil žalovaný žalobkyni a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť a dopĺňali sa do nej iba podpis, dátum a
miesto podpisu. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, pričom v tomto prípade dokonca nerozhodoval ani jeden zo súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve, pričom žalovaný túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom neozrejmil. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neplatnú.
9. Na základe uvedených skutočností sa preto, podľa názoru súdu, napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nejednalo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť. Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona o rozhodcovskom konaní, čo má za následok, že rozhodcovský súd ani nemal právomoc rozhodovať o nároku žalovaného, ktorý si uplatnil voči žalobkyni v rozhodcovskom konaní, preto sa v danom prípade ani nemôže jednať o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata).
10. Súd taktiež poukazuje na to, že predmetná rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust § 3 ods. 3 cit. zákona, a to webové sídlo Stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu, a taktiež neobsahuje poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 tohto zákona. Absencia týchto náležitosti má taktiež za následok zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukázal na to, že neuvedenie webového sídla rozhodcovského súdu nemôže spôsobovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, keďže to nemá zásadný vplyv na pochopenie obsahu a účelu rozhodcovskej zmluvy, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že absencia týchto náležitosti má za následok možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu absencie náležitosti uvedených v § 3 ods. 3 citovaného zákona, a keďže boli splnené zákonné predpoklady, má to za následok aj zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, preto súd žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal voči neúspešnému žalovanému, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).