Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/121/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu B. I., bytom v O., R. O. Č.. XXX/ X, zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska č. 3 proti žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.3.2019 č.k. -474 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o trovách strán sporu a štátu.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 12.104,40 eura, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a trovy štátu v sume 827,38 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 12.104,40 eur titulom bolestného vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 30.3.2011. Súd bol toho názoru, že nárok žalobcu je dôvodný vo výške 40% uplatneného nároku (30.261,00 eur) a teda v prevyšujúcej časti nad sumu 12.104,40 eura súd žalobu zamietol.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd vychádzajúc z ust. majúc za to, že výška plnenia závisela od úvahy súdu o rozsahu zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu, preto žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy. V súvislosti s konaním štátu vznikli trovy konania, preto súd o ich náhrade vo vzťahu strán sporu rozhodol podľa úspechu strán sporu vo veci a zaviazal žalovanú nahradiť trovy štátu v sume 827,38 eur spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a nárok na náhradu trov konania žalobcu posúdil podľa percentuálneho pomeru úspechu, resp. neúspechu strán sporu v konaní. V tejto súvislosti poukázal na ust. zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, keďže sa v takom prípade nejedná o procesne neúspešného účastníka konania a pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 37.259,00 eur a v konaní bol úspešný čo do sumy 12.104,40 eura, tak potom je zrejmé, že úspech v konaní predstavuje 32,48%, úspech žalovaného je v rozsahu 67,52% a preto žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania vôbec nemôže priznať náhradu trov konania, ale v pomere rozdielu úspechu a neúspechu oboch strán konania mali byť priznané trovy konania žalovanému. Rovnako bolo potrebné posúdenie nároku štátu na náhradu trov konania a zaviazať účastníkov na ich úhradu podľa

percentuálneho pomeru ich úspechu a neúspechu vo veci, t.j. žalobcom v rozsahu 67,52% zo sumy 827,38 eura a žalovaného v rozsahu 32,48% zo sumy 827,38 eura.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania ako správny potvrdiť.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vo vzťahu k trovám konania, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

8. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný.

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa , ak má strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Možno súhlasiť s námietkou žalovanej v tom, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. Je potrebné však si uvedomiť, že v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť ním uplatneného nároku. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku).

12. V prejednávanej veci žalobca bol nepochybne plne procesne úspešný čo do základu, ak mu bolo priznané bolestné v rozsahu 12.104,40 eura. Samotná výška ním uplatneného nároku závisí od úvahy súdu, ktorú nemohol nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Zamietnutie žalobcom uplatneného nároku nad sumu 12.104,40 eura teda nie je prejavom procesného úspechu žalovanej, ale iba dôsledkom úvahy súdu.

13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie nie je dôvodná, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách strán sporu a štátu podľa ako správny potvrdil.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).