Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Amico Drevo, spol. s r.o., so sídlom Oravský Podzámok 135, 024 41 Oravský Podzámok, IČO: 36 401 749, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/2298 O-659/2018 zo dňa 14.01.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce v Žiline, ako prvostupňový správny orgán (ďalej ako prvostupňový správny orgán alebo správny orgán prvého stupňa) vydal dňa 07.11.2018 rozhodnutie č. 321/2018-IZA-2.2/pok/R/ St, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000,- Eur. Uvedená sankcia bola žalobcovi uložená za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ( o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 04.04.2017, 31.05.2017, 09.06.2017, u účastníka konania: Amico Drevo, spol. s r.o. 134 Oravský Podzámok 027 41, IČO: 36 401 749 na mieste - prírezovňa a v dňoch 11.04.2017, 10.05.2017, 30.07.2017, 11.07.2017 a 25.07.2017 na Inšpektoráte práce v Žiline, pri výkone inšpekcie práce zameranom na šetrenie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví p. S. F.. Konkrétne išlo o porušenie v nadväznosti na , čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 tým, že zamestnávateľ poškodeného S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. d. XX, XXX XX . V. N. XXX, XXX XX Oravský R.. dňa 13.03.2017 o 21:45 hod. vo svojej prevádzke (prírezovni) nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - viacúčelový drevoobrábací stroj WEINING typ U23, výrobné č. 023-2240, rok výroby 1996 neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného tým, že stroj má pohybujúce sa časti pracovného priestoru (pílové kotúče), s ktorými je možný kontakt, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. Pracovný priestor stroja s pílovými kotúčmi je nutné počas pracovnej zmeny niekoľkokrát čistiť od pilín a úlomkov z pílenia. Po otvorení ochranného krytu pracovného stroja s blokovaním jeho chodu prebieha dobeh pílových kotúčov ešte 55 sekúnd, pričom k rotujúcim pílovým kotúčom je možné voľne siahnuť rukou. V dôsledku takéhoto nedostatočného ochranného zariadenia a zabezpečenia

došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Tento zistený nedostatok je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu pána S. F., klasifikovaného ako pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že s odkazom Protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví č. IZA-23-12-2.2/P-J2-17 zo dňa 25.07.2017 a Dodatok č. 1 zo dňa 09.08.2017, po vypnutí stroja a zdvihnutí ochranného krytu začal vyfukovať piliny z pracovného stroja vzduchovou pištoľou. Počas tejto práce mu zachytili rotujúce pílové kotúče palec pravej ruky, v ktorej držal vzduchovú pištoľ a spôsobili mu devastačné zranenie palca, ktoré malo za následok neskoršiu amputáciu pacla v zdravotníckom zariadení. Poškodený si v momente vykonávania čistiacich prác neuvedomil, že pílové kotúče majú ešte dobeh cca 55 sekúnd a môžu mu spôsobiť zranenie. Poškodený bol ako zamestnanec podľa pracovnej zmluvy prijatý na stredisko „Prírezovňa" ako robotník drevospracujúcej výroby, absolvoval vstupné školenie, ktoré bolo vykonané 29.02.2016 a v rámci tohto školenia bol upozornený na zákaz zasahovať do nebezpečných častí strojov a zariadení za ich chodu, pričom bol upozornený na bezpečný a správny postup pri obsluhe strojov. Absolvoval písomný test s vyhovujúcim výsledkom. Poškodený uviedol, že bol školený o tom, že nesmie siahať do priestoru obrábania stroja hneď po otvorení krytu, keďže pílové kotúče ešte určitú dobu (55 sekúnd) dobiehajú, a teda môžu spôsobiť obsluhe stroja zranenie. Uvedené je to i v osnove školenia z BOZP, ktoré pri nástupe do práce absolvoval. Pri čistení stroj v časti stroja, kde sa nachádzajú aj pílové kotúče, tieto mali ešte dobeh, otáčali sa. Pri čistení stroja si poškodený zrazu všimol, že mu palec na pravej ruke visí na koži pod rukavicou a vtedy si uvedomil, že palec zasiahli rotujúce kotúče, ktoré mu spôsobili devastačné zranenie palca. Z hľadiska dobehu pílových kotúčov po vypnutí stroja otvorením krytu pracovného priestoru stroja bol vykonaný vyšetrovací pokus, ktorého cieľom bolo zistiť, za aký časový úsek dôjde k úplnému zastaveniu pílových kotúčov. Boli vykonané tri merania, pričom zakaždým bol nameraný rovnaký čas zastavenia pílových kotúčov t. j. 55 sekúnd. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia ďalej skonštatoval, že zamestnávateľ tým, že pridelil poškodenému zamestnancovi pracovný prostriedok, ktorý nezodpovedá ustanoveniam príslušných predpisov, a to konkrétne v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, porušil ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Prvostupňový správny orgán poukázal na úpravu v čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. , podľa ktorého ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Túto minimálnu bezpečnostnú požiadavku na pracovný prostriedok predmetný stroj jednoznačne nespĺňal, pretože nebol vybavený takým ochranným zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Naopak po vypnutí stroja a zdvihnutí ochranného krytu bol ešte 55 sekúnd voľný prístup k nebezpečným rotujúcim pílovým kotúčom. Ochranné zariadenie pracovného priestoru stroja bolo teda objektívne nedostatočné. Na základe týchto skutočností inšpektor práce určil príčinu vzniku tohto pracovného úrazu ako: „chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie", štatistická značka 2. Ďalej prvostupňový správny orgán skonštatoval, že kryt a iné ochranné zariadenia musia mať pevnú konštrukciu a nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti. Ochranný kryt na predmetnom stroji uvedené nespĺňal, keďže sa dal ľahko otvoriť, čím sa vyradil z činnosti a nedošlo ani k zastaveniu pohybujúcich sa častí (zastavili sa až po dobehu 55 sekúnd) v zóne nebezpečenstva, ku ktorým má takto zamestnanec ľahko prístup. Súčasne platné obsahuje v prílohe č. 1 upresnené podrobnosti o minimálnych požiadavkách na pracovný prostriedok, ktoré sú v podstate zhodné s prílohou č. 2 pôvodného nariadenia vlády SR č. . Dôležité je aj ustanovenie nariadenia vlády SR č. , podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedený v prílohe č. 1, ďalej zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v ostatných predpisoch a zabezpečiť, aby sa pracovný prostriedok používal v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2. Z toho vyplýva, že najneskôr od 31. decembra 2003 musel každý zamestnávateľ zamestnancom na používanie prideľovať pracovný prostriedok (stroj) bez ohľadu na jeho rok výroby, čas uvedenia do prevádzky alebo jeho pôvodné konštrukčné a bezpečnostné riešenie, teda bez ohľadu na stav, v ktorom bol pôvodne výrobcom uvedený na trh, alebo v ktorom sa pôvodne používal a tento stroj musí vyhovovať všetkým súčasným minimálnym bezpečnostným požiadavkám. Teda aj ľubovoľné staré stroje musia byť od tohto dátumu doplnené o ochranné zariadenia vyhovujúce súčasným požiadavkám, ďalej napríklad

i o bezpečnostné vypínače, hlavné vypínače, bezpečnostné označenia a ďalšie súčasné bezpečnostné požiadavky podľa prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. . Pokiaľ ide o ťažkú ujmu na zdraví označeného zamestnanca správny orgán uviedol, že okrem stanoviska ošetrujúceho lekára MUDr. J. má Inšpektorát práce Žilina k dispozícií i stanovisko MUDr. X. K., primára chirurgického oddelenia Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Nádaši Jégeho Dolný Kubín zo dňa 03.05.2017, kde sa uvádza, že sa jedná o úraz s ťažkou ujmou na zdraví s ochromením údu s druhom poranenia a poranenou časťou tela: amputácia palca pravej ruky. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že stanoviská oboch lekárov sú postačujúce, dostatočne jasné a v stanovisku MUDr. X. K., primára chirurgického oddelenia je i jednoznačne uvedené, že sa jednalo o úraz s ťažkou ujmou na zdraví s ochromením údu, ako to definuje . To, že poškodený zamestnanec i naďalej vykonáva u zamestnávateľa tú istú prácu, ako pred úrazom ešte neznamená, že neutrpel úraz s ťažkou ujmou na zdraví, ako to definuje . Vplyvom uvedeného úrazu došlo k vynútenej amputácii palca pravej ruky, teda dominantnej ruky a k zníženiu jej úchopovej funkcie. Trvalé obmedzenie úchopovej schopnosti pravej ruky poškodeného je nielen v pracovnom, ale aj v súkromnom živote. Na základe týchto skutočností mal prvostupňový správny orgán za preukázanie porušenie tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán dostatočne prihliadal na práva samotného účastníka konania, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle o správnom konaní. Prihliadal na vyjadrenie sa účastníka konania, ako i ďalšie skutočnosti opísané v odôvodnení v súvislosti s . Správny orgán prvého stupňa mal za to, že výška pokuty je náležite odôvodnená a je výsledkom zhodnotenia všetkých kritérií podľa zákona o inšpekcii práce, je primeraná, nakoľko plní výchovnú aj represívnu funkciu a má postihovať protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z vyššie označeného protokolu, vyjadrenia účastníka konania, záznamov zo školení BOZP pre zamestnancov, pracovného postupu - návodu na obsluhu viacúčelového drevoobrábacieho stroja WEINING U23, stanovísk lekárov MUDr. J. a MUDr. X. K. a ďalších listinných dôkazov, materiálov a skutkových zistení dospel jednoznačne k záveru a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Na základe odvolania žalobcu rozhodoval vo veci príslušný odvolací správny orgán - Národný inšpektorát práce, ktorý vydal o odvolaní žalobcu rozhodnutie zo dňa 14.01.2019 č.: PO/BEZ/2019/2298 O-659/2018, ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k.: /pok/R/St zo dňa 07.11.2018 potvrdil. Národný inšpektorát práce (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný). Po preskúmaní rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina skonštatoval záver, podľa ktorého prvostupňovým správnym orgánom bolo vykonaným dokazovaním preukázané dostatočne a jednoznačne, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil právne povinnosti príčinne súvisiace so vzniknutou udalosťou plynúce mu z ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon BOZP) v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. , kedy účastník konania nezabezpečil, aby pracovný prostriedok, a to konkrétne viacúčelový drevoobrábací stroj WEINING (typ U23, v. č. 023-2240, rok výroby 1996), neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného tým, že stroj má pohybujúce sa časti pracovného priestoru (pílové kotúče), s ktorými je možný kontakt, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. Pracovný priestor stroja s pílovými kotúčmi je nutné počas pracovnej smeny niekoľkokrát čistiť od pilín a úlomkov z pílenia. Po otvorení ochranného krytu pracovného stroja s blokovaním jeho chodu prebieha dobeh pílových kotúčov ešte 55 sekúnd, pričom k rotujúcim pílovým kotúčom je možné voľne siahnuť rukou. V dôsledku takéhoto nedostatočného ochranného zariadenia a zabezpečenia došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví. S poukazom na zákona BOZP, nariadenia vlády č. a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. odvolací správny orgán skonštatoval, že táto zákonná úprava ukladá zamestnancovi obligatórnu povinnosť prioritne vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a už vôbec nie k akémukoľvek poškodeniu zdravia jeho zamestnancov, a to s ohľadom na všetky priame a nepriame súvislosti ich konkrétnej pracovnej aktivity. Podľa konštatovania odvolacieho správneho orgánu predložený administratívny

spis obsahuje zápisnicu o podaní informácie - opis, spísanú s poškodeným zamestnancom S. F. zo dňa 13.04.2017. Pri určovaní príčiny vzniku pracovného úrazu vychádzal inšpektor práce práve zo spomínanej výpovede poškodeného, ako i z ohliadky miesta udalosti, z výsledkov vyšetrovacieho pokusu, z dokumentácie BOZP predloženej zamestnávateľom a právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a používania pracovných prostriedkov pri práci. Odvolací správny orgán konštatoval, že vychádza na základe uvedeného z názoru, podľa ktorého predmetný pracovný stroj má pohybujúce sa časti pracovného priestoru - pílové kotúče, s ktorými je možný kontakt v prípade otvorenia krytu pracovného priestoru, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené takým ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. Uvedenými dvoma spôsobmi zabezpečenia nemusí byť stroj vybavený súčasne, ale v prípade, že sa použije zabezpečenie prostredníctvom krytu, musí tento spĺňať určité parametre. V prípade konkrétne pracovného stroja (prostriedku) je tento vybavený ochranným krytom pracovného priestoru stroja. Inštalovaný kryt plní správne svoju funkciu len v režime, keď sa stroj používa na delenie, obrábanie materiálu v pracovnom procese, keď sa kryt počas tohto procesu nedá otvoriť, pokiaľ sa stroj nevypne hlavným vypínačom. Problém nastáva až vtedy, keď sa stroj vypne a zdvihne sa ochranný kryt pracovného stroja, aby sa mohla vykonať údržba pracovného priestoru napr. čistenie od pilín a triesok, ktoré sa počas zmeny vykonáva niekoľkokrát a vykonáva sa aj na konci zmeny obsluhujúcim zamestnancom, ako to bolo i v čase úrazu. Po otvorení krytu majú pílové kotúče dobeh cca 55 sekúnd (čo bolo zistené z vyšetrovacieho pokusu uskutočneného dňa 09.06.2017), ale pracovný priestor už po túto dobu nie je chránený žiadnym ochranným zariadením, a teda je voľný prístup zamestnanca k rezným nástrojom a nastáva možnosť jeho poranenia. Tým, že sa kryt zdvihne, odstráni sa zakrytie nebezpečných častí, čím sa vyradí jeho ochranná funkcia. Odvolací správny orgán na základe týchto zistení uviedol, že aj keď je stroj vybavený ochranným krytom, kryt inštalovaný na predmetnom stroji nespĺňa svoju ochrannú funkciu vo všetkých fázach práce, ktorú vykonáva na stroji zamestnanec. Takto inštalovaný kryt bez toho, aby bolo blokované jeho otvorenie počas dobehu pílových kotúčov je nedostatočné. Nie je prípustné, aby bol po odstránení, teda pri zdvihnutí krytu ešte dobeh rezných kotúčov - kotúčových píl, ktoré môžu ohroziť obsluhujúceho zamestnanca, i keď zamestnanec na nebezpečenstvo je upozornený zamestnávateľom. Odvolací správny orgán vychádza z názoru, podľa ktorého nebezpečný pracovný priestor stroja musí byť zabezpečený krytom s inštalovaným blokovacím zariadením, ktoré zabráni otvoriť kryt, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcií strojového zariadenia, v tomto prípade pohybujúcich sa pílových kotúčov. Na kryte predmetného stroja nebolo inštalované blokovacie zariadenie, ktorým by bola plne zaistená bezpečnosť obsluhy stroja, ak by bol kryt stroja vybavený napríklad časovým spínačom, alebo blokovaním, ktoré by zabraňovalo otvoriť kryt predtým, ako pílové kotúče zastavia, k úrazu by vôbec nemuselo dôjsť a zamestnanci by nemuseli byť ani upozorňovaní na to, aby si dávali pozor na dobeh pílových kotúčov, ktoré ich môžu zasiahnuť. Keďže účastník konania o tomto stave vedel, stroj pravidelne kontroloval, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť buď prostredníctvom výrobcu a organizácie, ktorá takéto činnosti (opravy alebo úpravy) strojov vykonáva, aby bol stroj bezpečný a neohrozoval zamestnancov. Takisto mohol požiadať oprávnenú právnickú osobu o nové posúdenie bezpečnosti stroja. Pri vypracovaní protokolu inšpektor práce postupoval plne v súlade s úpravou § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a prihliadal na všetky vyjadrenia a doklady, tak ako to ukladá dikcia zákona. Dôkazom o tom sú i dokumenty predložené účastníkom konania a uvedené v protokole zo šetrenia pracovného úrazu, pričom každý dôkaz bol vyhodnocovaný inšpektorom jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Príčinou vzniku úrazu bolo nezabezpečenie (nezabrzdenie) dobehu pílových kotúčov stroja po otvorení ochranného krytu, pričom poškodený musel vyčistiť stroj a zároveň dodržať časový harmonogram opustenia pracoviska pred začatím nočnej zmeny. Samotný poškodený uviedol, že sa ponáhľal, aby rýchlo vykonal čistenie a mohol včas opustiť pracovisko. Nie je možné jednoznačne tvrdiť, že zamestnanec konal ľahkomyseľne, keďže sa snažil čo najskôr ukončiť čistenie stroja a splniť si aj povinnosť, aby prácu vrátane čistenia stroja stihol v stanovenom časovom intervale aj s tým vedomím, že pílové kotúče sú ešte v pohybe a môžu ho ohroziť. Účastník konania mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v protokole zo šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu, v ktorom sa jasne uvádza, že sa jedná o závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. S obsahom protokolu zo šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu bola oboznámená aj konateľka účastníka konania Mgr. Miroslava Podstavková, a to v rámci prerokovania protokolu. Písomne sa konateľka účastníka konania vyjadrila, pričom nenamietala žiadnym spôsobom klasifikáciu pracovného úrazu aj napriek vedomosti, že sa jedná o prerokovanie závažného pracovného úrazu zamestnanca s ťažkou ujmou na zdraví. Sám účastník konania v priebehu šetrenia pracovného úrazu predložil písomné určenie

rozsahu poškodenia zdravia, v ktorom sa uvádza, že sa jedná o ťažké poranenie z hľadiska normálnej úchopovej funkcie dominantnej pravej ruky. Vyjadrenie je vypracované ošetrujúcim lekárom MUDr. J., a keďže toto vyjadrenie nespĺňalo náležitostí § 17 ods. 10 zákona o inšpekcii, inšpektorát práce si vyžiadal od zamestnávateľa MUDr. J. dodatočné stanovisko spolu s náležitosťami v zmysle uvedenej právnej úpravy. Podľa tohto stanoviska vyhotoveného MUDr. X. K., primárom chirurgického oddelenia Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Nádaši Jégeho Dolný Kubín zo dňa 03.05.2017 je úraz označený ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví s ochromením údu pri vymedzení druhu poranenia

- amputácia palca pravej ruky. Toto stanovisko s poukazom na dátum prerokovania protokolu, ku ktorému došlo 25.07.2017 už bolo súčasťou spisu zo šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu, a teda účastník konania sa s ním mohol oboznámiť. Odvolací správny orgán podotkol, že ani počas správneho konania nevzniesol účastník požiadavku na nazeranie do spisu a prvostupňový správny orgán teda nevzhliadol ako dôvodnú ani jeho požiadavku na doplnenie dokazovania. Odvolací správny orgán má za to, že stanoviská lekárov sú dostatočné a jasné a v stanovisku MUDr. X. K., primára chirurgického oddelenia je jednoznačne uvedené, že sa jedná o úraz s ťažkou ujmou na zdraví s ochromením údu, ako to definuje zákon o inšpekcii. Protokol zo šetrenia predmetného pracovného úrazu obsahuje náležitostí v zmysle úpravy § 14 zákona o inšpekcii. U poškodeného zamestnanca vplyvom úrazu došlo k vynútenej amputácii palca pravej dominantnej ruky a k zníženiu jej úchopovej funkcie. Trvalé obmedzenie úchopovej schopnosti pravej ruky poškodeného je prítomné nielen v pracovnom ale i v súkromnom živote, a preto tvrdenia účastníka konania o tom, že zamestnanec neutrpel úraz s ťažkou ujmou na zdraví odvolací správny orgán považuje za tendenčné a značne zľahčujúce. Odvolací správny orgán na základe jednotlivých skutkových zistení plynúcich z dôkazov obstaraných počas šetrenia tejto vzniknutej udalosti, ktoré vyhodnotil s najväčšou starostlivosťou v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, resp. usúdil, že vyvodenie zodpovednosti správnym orgánom prvého stupňa, voči účastníkovi konania za daný zistený delikt príčinne súvisiaci s touto vzniknutou udalosťou bolo vyhodnotené správne, a že správny orgán prvého stupňa správne ustálil skutkový stav a na tom základe, že účastník konania konal protiprávne, kedy nezabezpečil, aby predmetný pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného a to tým, že stroj má pohybujúce sa časti pracovného priestoru pílové kotúče, s ktorými je možný kontakt, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa zasiahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. Uvedené porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je postihované ako správny delikt bez ohľadu na zavinenie v rámci inštitútu tzv. objektívnej zodpovednosti. Zamestnávateľ, teda žalobca je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo o opomenutie. Pokiaľ ide o výšku sankcie odvolací správny orgán skonštatoval, že táto bola v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu náležite zdôvodnená s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného posudzovaného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií podľa a , pričom výška uloženej sankcie sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby, kedy maximum zákonného rozpätia je určené sumou 100.000,- Eur. Sankcia v uvedenej výške plní preventívnu a výchovnú funkciu a zároveň i svoju represívnu funkciu spočívajúcu v následku odradenia účastníka konania od ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti a zmotivovaní účastníka konania k vyššej opatrnosti a pozornosti, ako aj vyššej zodpovednosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

2. Proti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu - Národného inšpektorátu prácu zo dňa 14.01.2019 č.: PO/BEZ/2019/2298 O-659/2018 podal žalobca včas správnu žalobu podľa úpravy a nasl. (ďalej len ). Navrhol rozsudkom zrušiť rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice č. PO/BEZ/2019/2298, O-659/2018 zo dňa 14.01.2019 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, č. 321/2018-IZA-2.2/pok/R/St zo dňa 07.11.2018 a vec vrátiť Inšpektorátu práce Žilina na ďalšie konanie. Na odôvodnenie správnej žaloby žalobca uviedol, že predmetná pokuta bola uložená v rozpore so zákonom, pri uložení pokuty bol porušený najmä zákon o inšpekcii práce a Správny poriadok. Uvedené následne konkretizoval v týchto žalobných bodoch: · Žalobca nesúhlasí s tým, že by predmetný pracovný prostriedok, teda viacúčelový drevoobrábací stroj WEINIG (typ U23, v. č. 023-2240, rok výroby 1996) - ďalej už len pracovný prostriedok alebo pracovný stroj, mal byť vybavený aj krytom zabraňujúcim prístup do zóny nebezpečenstva aj zariadením,

ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa do zóny nebezpečenstva siahne alebo vstúpi, a teda oboma týmito spôsobmi zabezpečenia súčasne. V tejto časti poukázal na bod 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných strojov, z ktorej úpravy vyplýva požiadavka zabezpečenia stroja buď krytom zabraňujúcim prístup do zóny nebezpečenstva alebo zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Parametre krytu upravuje bod 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. , pričom predmetný pracovný stroj mal kryt brániaci prístupu do zóny nebezpečenstva v čase činnosti stroja, a tento uvedené požiadavky spĺňal. Žalobca poukázal na skutočnosť existencie vyhlásenia o zhode vydaného nemeckým výrobcom v roku 1996 v zmysle smernice č. 89/392/EHS o aproximácií právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojového zariadenia. Predmetný stroj je revidovaný, servisovaný, certifikovaný a samotný nebezpečný dobeh kotúčov je riešený zakrytovaním stroja počas prevádzky. V čase vydávania vyhlásenia o zhode už platila Smernica Rady č. 89/655/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci a bod 2.8 smernice rady č. 89/655/EHS z 30.11.1989 je zhodný s bodom 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že predmetný pracovný stroj spĺňa požiadavky označeného nariadenia vlády SR č. , a tým ani nemohlo dôjsť ku porušeniu zákona o BOZP a nariadenia vlády SR č. . · Ďalej žalobca uvádza, že ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán neuviedli, aké konkrétne vlastnosti podľa prílohy č. 1 bodu 2.8 nariadenia č. predmetný kryt nespĺňal. · V dôvodoch napadnutého rozhodnutia je odvolávka pri tvrdení žalovaného o absencii blokovacieho zariadenia, ktorým by bol predmetný stroj vybavený na Smernicu Rady č. 2006/42/ES o strojných zariadeniach. Žalobca zdôrazňuje, že smernica je sekundárnym právom Európskej únie, a teda nemá priamy účinok voči fyzickým a právnickým osobám a nemôže byť priamo aplikovaná voči žalobcovi. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedená úprava podľa zákona o BOZP a , čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. , čo pri súčasnom uvedení označenej smernice v dôvodoch rozhodnutia spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. · Samotný žalovaný prezentuje vo svojom rozhodnutí pochybností v závislosti od opotrebenia predmetného stroja, čo do dĺžky dobehu kotúčov a z toho vyplýva pochybnosť o tom, či vôbec bol zaznamenaný dobeh kotúčov v čase hodnotenia stroja pri vydávaní vyhlásenia o zhode. Z týchto skutočností vyvodzuje žalobca záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave, a zároveň tvrdí, že žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa si mal vyžiadať od výrobcu všetky potrebné doklady a postupovať v súlade s Správneho poriadku. · Žalobca uviedol, že zamestnanec žalobcu napriek školeniam, ktoré absolvoval zdvihol kryt pracovného stroja skôr, a musel pritom vedieť čo sa môže stať, a teda poškodenie, ktoré mu bolo spôsobené zavinil. Žalobca zdôraznil, že zamestnanci žalobcu absolvovali školenie, a že žalobca vykonáva opatrenia na splnenie bezpečnostných podmienok, a teda nie je možné skonštatovať, že zamestnanec žalobcu, u ktorého došlo k poškodeniu zdravia nekonal ľahkomyseľne. · Žalobca tvrdí, že prvostupňový orgán nepostupoval v súlade s úpravou pri vypracovaní protokolu, nakoľko nezohľadnil všetky doklady a žalobcom realizované opatrenia vykonané s cieľom predídenia udalosti. Žalobca v tomto žalobnom bode poukázal na skutočnosť, že sám zamestnanec priznal, že nepostupoval správne pri prejednaní uvedenej záležitosti. · Žalobca zdôraznil, že protokol o zisťovaní príčin pracovného úrazu (ďalej len protokol) obsahuje len predbežné závery a predbežné zistenia, a teda skutočnosť, že žalobca po oboznámení sa s jeho obsahom tento obsah, vrátane záveru o ťažkej ujme na zdraví na strane zamestnanca žalobcu nenamietal, je irelevantný. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, čo do záveru o ťažkej ujme. Nebol oboznámený so správou MUDr. K. a táto nebola ani v protokole, a to v jeho časti „Ďalšie skutočnosti" uvedená a nebol na ňu ani odkaz. Týmto došlo k porušeniu práva žalobcu vyjadriť sa k dôkazom podľa Správneho poriadku, ktoré zakotvuje právo účastníka správneho konania k dôkazom sa vyjadriť. · Žalobca tvrdí, že poškodenie zdravia zamestnanca žalobcu nepredstavuje ťažkú ujmu na zdraví, pričom poukazuje na citovanú literatúru a trestnoprávnu úpravu, z ktorej vyplýva, že strata jedného prsta nepredstavuje ťažkú ujmu na zdraví. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že poškodený ďalej robí to, čo predtým a sám poškodený sa vyjadril, že nie je obmedzený v dôsledku poškodenia ani v zamestnaní ani v bežnom živote. Žalobca uviedol, že žalovaný si mal zistiť skutkový stav vo vzťahu k otázke povahy poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu znaleckým posudkom, a keďže tak neurobil, porušil svoju povinnosť podľa Správneho poriadku presne úplne zistiť skutočný stav veci.

· Už priamo v správnej žalobe žalobca poukázal na dôkaz, ktorý učinil súčasťou príloh správnej žaloby, a to znalecký posudok č. 2/2019 vypracovaný MUDr. Ivanom Kubačkom, PhD., odborným lekárom - chirurgom, na základe vyžiadania právneho zástupcu žalobcu, za účelom posúdenia a zodpovedania otázky, či poškodenie zdravia, ktoré utrpel poškodený S. F. v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.03.2017 je ťažkou ujmou na zdraví podľa úpravy v spojení s , na základe ktorého ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to: 1. zmrzačenie, 2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu, 4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, 5. poškodenie dôležitého orgánu, 6. zohyzdenie, 7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu a 8. mučivé útrapy. Zo záveru tohto znaleckého posudku vypracovaného 18.02.2019 vyplýva, že poškodenie zdravia, ktoré utrpel poškodený S. F. v dôsledku pracovného úrazu 13.03.2017, a to dilecerácia palca pravej ruky s následnou amputáciou nie je ťažkou ujmou na zdraví a nespadá medzi poruchy zdravia podľa v spojení s písm. 1 , ktoré sa hodnotia ako ťažká ujma na zdraví.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 03.04.2019. Uviedol, že v administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňové ako i druhostupňové správne akty oboch správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia, ktoré boli vydané za riadnej aplikácie zásady materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov. Tak inšpektorát práce, ako i žalovaný po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov mali nepochybne preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom právne kvalifikovaného ako porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon BOZP v nadväznosti na , čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných strojov (ďalej ). Pokiaľ ide o žalobcom predostreté dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom, ktorými spochybňuje skutkový stav zistený počas inšpekcie a jeho právne posúdenie, dôvodnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správneho konania, ktoré mu predchádzalo, žalovaný uvádza, že tieto argumentačne korešpondujú dôvodom v odvolaní, ktorými sa žalovaný podrobne v odvolacom konaní zaoberal a vysporiadal. Kryt inštalovaný na predmetnom stroje nespĺňa svoju ochrannú funkciu vo všetkých fázach práce, ktorú vykonáva na stroji zamestnanec. Takto inštalovaný kryt bez toho, aby bolo blokované jeho otvorenie počas dobehu pílových kotúčov je nedostatočný. Nie je prípustné, aby po odstránení resp. zdvihnutí krytu ešte dobeh rezných kotúčov - kotúčových píl, ktoré môžu ohroziť obsluhujúceho zamestnanca, i keď je zamestnanec na nebezpečenstvo zamestnávateľom upozornený. Žalovaný je toho názoru, že nebezpečný pracovný priestor stroja musí byť zabezpečený krytom s inštalovaným blokovacím zariadením, ktoré zabráni kryt otvoriť a pokiaľ nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcií strojového zariadenia, v tomto prípade pohybujúcich sa pílových kotúčov. O uvedenom stave účastník konania vedel, nakoľko stroj pravidelne kontroloval, a teda bolo jeho povinnosťou zabezpečiť buď prostredníctvom výrobcu alebo organizácie, ktorá takéto činnosti (opravy, úpravy) stroju vykonáva, stroj upraviť (opraviť), čím by zabezpečil, aby bol stroj bezpečný a neohrozoval zamestnancov. Takisto mohol požiadať oprávnenú právnickú osobu o nové posúdenie bezpečnosti stroja. Žalovaný vychádza z názoru, že odstránením uvedeného nebezpečenstva a ohrozenia bolo v silách žalobcu. Poukázal v tejto súvislosti na úpravu podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré ukladá žalobcovi, ako zamestnávateľovi odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie, žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v protokole zo šetrenia príčin pracovného úrazu, v ktorom je jasne uvedené, že sa jedná o závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví a s uvedeným bola oboznámená konateľka žalobcu Mgr. Miroslava Podstavková, pričom zaujala písomné stanovisko a žiadnym spôsobom nenamietala klasifikáciu pracovného úrazu aj napriek vedomosti, že sa jedná o prerokovanie závažného pracovného úrazu zamestnanca s ťažkou ujmou na zdraví. Žalobca v priebehu šetrenia pracovného úrazu predložil písomné určenie rozsahu poškodenia zdravia

poškodeného s tým, že sa jedná o ťažké poranenie z hľadiska normálnej úchopovej funkcie dominantnej pravej ruky. Vyjadrenie bolo vypracované lekárom MUDr. J. a následne správny orgán prvého stupňa žiadal od MUDr. J. stanovisko s náležitosťami podľa , ktoré bolo vyhotovené vo forme stanoviska MUDr. X. K., primára chirurgického oddelenia Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou zo dňa 03.05.2017, a v ktorom stanovisku bol opätovne úraz označený ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví s ochromením údu, druh poranenia amputácia palca pravej ruky. Toto stanovisko s poukazom na dátum prerokovania protokolu už bolo súčasťou spisu zo šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu, a teda účastník konania sa s ním mohol oboznámiť. Nevzniesol požiadavku na nazeranie do spisu. Pokiaľ ide o výšku ukladanej sankcie odvolací správny orgán má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie odôvodnená náležite s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká posudzovaného prípadu, je primeraná a je uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby, plní preventívnu i výchovnú funkciu a zároveň i svoju funkciu represívnu.

4. Dňa 29.04.2019, po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby v tejto veci, učinil žalobca vyjadrenie zo dňa 26.04.2019. Uviedol, že sa s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení z 03.04.2019 nestotožňuje. Zotrváva na dôvodoch žaloby. Uviedol, že sa žalovaný vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nevyjadril k podstatnému dôkazu predloženému žalobcu, a to ku znaleckému posudku MUDr. Ivana Kubačku, PhD. č. 2/2019 z 18.02.2019. Z tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že žalovaným zistený skutkový stav je nesprávny. Skutočnosť, že sa nejedná o ťažkú ujmu na zdraví na strane poškodeného žalobca namietal už počas správneho konania a žalovaný dokazovanie v správnom konaní vlastným znaleckým posudkom nedoplnil, a tým porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 32 ods. 1 Správneho poriadku. V ostatnej časti svojho vyjadrenia zotrváva žalobca na argumentácií uvedenej už v správnej žalobe.

5. Krajský súd v Žiline posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako správny súd podľa a nasl. (ďalej len ) v zmysle žalobných bodov, pričom nezistil dôvodnosť žalobných námietok a nezistil ani dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa úpravy . Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

6. Vo veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa , kedy na termíne 03.06.2020 verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

7. Podľa : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa : Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa : Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa : Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa až e : Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci: Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

Podľa § 4 ods. 1, čl. 2.8 príloha č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 o minimálnych bezpečnostných a odborných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

Podľa , o inšpekcii práce: Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa . o inšpekcii práce: Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok): Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok): Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa o inšpekcii práce: V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa o inšpekcii práce: Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

8. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že k odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal vyjadrenie inšpektor práce, a to dňa 03.12.2018. V obsahu tohto vyjadrenia podrobne zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu s vyústením do tvrdenia, že inštalovaný kryt nebezpečného pracovného priestoru predmetného stroja chráni obsluhu stroja iba vtedy, keď sa vykonáva výrobná pracovná činnosť na stroji, nechráni obsluhu stroja pri pravidelnom čistení stroja od triesok a pilín. Pohybujúce sa časti pracovného priestoru píl - pílové kotúče, s ktorými je možný kontakt v prípade otvorenia krytu pracovného priestoru, a ktoré môžu spôsobiť úraz neboli vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré by bránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva. Inštalovaný kryt predmetného zariadenia bez toho, aby bolo blokované jeho otvorenie počas dobehu pílových kotúčov je nedostatočný. Uvedené nebezpečenstvo a ohrozenie bolo v silách zamestnávateľa odstrániť. Pri vypracovaní protokolu postupoval inšpektorát práce plne v súlade s ustanovením a na všetky doklady a vyjadrenia prihliadal. Na zodpovednosť nemôže byť braný zamestnanec, ktorému zamestnávateľ pridelil pracovný prostriedok, ktorý nezodpovedá súčasným požiadavkám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nemôže byť vinený za vznik pracovného úrazu, a to i keď bol zamestnanec na možné riziká a nebezpečenstvá upozornený. Zamestnávateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v protokole zo šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu, v ktorom sa jasne uvádza, že sa jedná o závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. S oboma stanoviskami lekárov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, a teda so stanoviskom MUDr. X. K., primára chirurgického oddelenia, ako i s vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. J. sa žalobca mal možnosť oboznámiť, pretože boli založené v spise zo šetrenia pracovného úrazu. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva existencia stanoviska inšpektora práce k začatiu konania Amico Drevo, spol. s r.o. zo dňa 29.10.2018 a vyjadrenie sa žalobcu k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 19.10.2018. Súčasťou administratívneho spisu je protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu vypracovaný Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 25.07.2017, ktorý obsahuje podrobný opis charakteristiky deja úrazu. V časti Ďalšie dôležité skutočnosti obsahuje reprodukciu výpovede poškodeného, ako aj opis určovania príčin vznik pracovného úrazu tak, ako ich hodnotil inšpektor práce, na základe vyhodnotenia výpovede poškodeného, ohliadky miesta udalostí z výsledkov vyšetrovacieho pokusu, z dokumentácie BOZP predloženej zamestnávateľom a právnych a ostatných predpisov na zistenie BOZP a používania pracovných prostriedkov pri práci. V časti zistené nedostatky predmetný protokol uvádza, že zo strany poškodeného zistené nedostatky v súvislosti s udalosťou neboli, avšak zo strany zamestnávateľa poškodeného bolo zistené, že tento nezabezpečil, aby pracovný prostriedok tu označený neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného tým, že stroj má pohybujúce sa časti pracovného priestoru (pílové kotúče), s ktorými je možný kontakt, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. V dôsledku takéhoto nedostatočného ochranného zariadenia a zabezpečenia došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Uvedené je v rozpore s a v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. . Podľa záveru písomného vyhotovenia protokolu, obsah protokolu bol prerokovaný dňa 25.07.2017 so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa v zmysle výpisu z Obchodného registra Mgr. Miroslavou Podstavkovou, konateľom spoločnosti, ktorý požiadal o lehotu na vyjadrenie sa k obsahu protokolu, čomu inšpektor vyhovel. V časti údaje o pracovnom úraze sa ako príčina úrazu uvádza chýbajúce

alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie a pri údaji poškodenie zdravia vymedzenie kódu poranenej časti tela 54 - prst a kód druhu poranenia 040 - traumatické amputácie. V závere časti Ďalšie dôležité skutočnosti predmetný protokol uvádza konštatovanie inšpektora práce, ktorý určil príčinu vzniku pracovného úrazu, ako chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie. Súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie sa žalobcu k protokolu zo dňa 28.07.2017, podľa záveru ktorého žalobca žiada zmeniť príčinu úrazu z hodnotenia „chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie" na príčinu úrazu „nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napríklad chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy)". Podľa Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 25.07.2017, ktorý Dodatok č. 1 je zo dňa 09.08.2017 Inšpektorát práce Žilina v obsahu tohto dodatku uvedených skutočností nesúhlasí s tvrdením zamestnávateľa, že závery z vyšetrovania závažného pracovného úrazu S. F. sú nesprávne, neobjektívne, resp. nezohľadňujúce všetky okolnosti vzniku pracovného úrazu, vrátane organizačných opatrení vykonaných zamestnávateľom a trvá na určení príčiny pracovného úrazu ako chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie. Ukladá kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení, predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a odstránení nedostatkov v lehote troch dní po uplynutí lehôt na ich odstránenie. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.04.2017 pred Inšpektorátom práce Žilina vyplýva poškodeným učinený opis priebehu poškodenia zdravia poškodeného S. F.. Súčasťou administratívneho spisu je zápisnica Inšpektorátu práce Žilina z 09.06.2017 o výsledku vyšetrovacieho pokusu, podľa ktorého boli vykonané tri merania za sebou od otvorenia krytu obrábacieho priestoru predmetného stroja, kedy začalo meranie až do úplného zastavenia pílových kotúčov, kedy bolo meranie času zastavené, pričom prvé meranie prinieslo výsledok 55 sekúnd, druhé meranie výsledok 55 sekúnd a tretie meranie výsledok 55 sekúnd. V administratívnom spise sa nachádza doklad označený ako návratka zo dňa 03.05.2017, podľa ktorého pracovný úraz pán S. F. utrpel 13.03.2017 s ťažkou ujmou na zdraví, a to konkrétne ochromenie údu, pričom v časti druh poranenia a poranená časť tela je uvedená informácia o amputácii palca pravej ruky. Doklad je opatrený pečiatkou MUDr. X. K., primára chirurgického oddelenia a je zo dňa 03.05.2017. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza doklad označený ako hodnotenie zdravotného stavu po pracovnom úraze - žiadosť, podľa ktorého 13.03.2017 o 21:45 hod. utrpel zamestnanec žalobcu pracovný úraz, pričom táto žiadosť je podpísaná konateľkou žalobcu Mgr. Miroslavou Podstavkovou a žalobca prostredníctvom nej žiada o určenie rozsahu poškodenia S. F.. V stručnom určení rozsahu poškodenia je uvedené: Išlo o devastačné poranenia palca pravej ruky s rozdrtením kosteného základného článku a hlavičky I. metacarpu. Nález vynútil amputáciu palca. Ide o ťažké poranenie z hľadiska straty normálnej úchopovej funkcie dominantnej pravej ruky. Uvedené je vyhotovené ošetrujúcim lekárom MUDr. J. z chirurgického oddelenia Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégeho v Dolnom Kubíne.

9. Správny súd má za to, že v správnom konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu podľa v nadväznosti na , čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. tým, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného S. F. dňa 13.03.2017, keď vo svojej prevádzke nezabezpečil, aby pracovný prostriedok, a to konkrétne viacúčelový drevoobrábací stroj WEINIG (v správnych rozhodnutiach správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nesprávne je uvádzané nesprávne znenie WEINING - poznámka správneho súdu), typ U23, v. č. 023-2240, rok výroby 1996, neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného tým, že stroj má pohybujúce sa časti pracovného priestoru, a to pílové kotúče, s ktorými je možný kontakt, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. V dôsledku takéhoto nedostatočného ochranného zariadenia alebo zabezpečenia došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví a tento dôsledok je v príčinnej súvislosti so zisteným nedostatkom. Skutočnosť vzniku poškodenia zamestnanca žalobcu a okolnosti, za ktorých sa tak stalo boli jednoznačne preukázané v správnom konaní vykonanými dôkazmi, tak ako je zadokumentované v obsahu pripojeného administratívneho spisu.

10. Pokiaľ ide o konkrétne námietky žalobcu v zmysle žalobných bodov, ktoré boli uvedené v správnej žalobe, a ktorými je v tomto konaní správny súd podľa viazaný s výnimkami vyplývajúcimi z úpravy až e) , tieto správny súd vyhodnotil nasledovne:

Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva záver žalovaného, podľa ktorého by žalovaný pri svojom rozhodnutí aplikoval úpravu podľa čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. prostredníctvom jej výkladu tak, že predmetný pracovný prostriedok (viacúčelový drevoobrábací stroj WEINIG, typ U23, výrobné č. 023-2240, rok výroby 1996, ďalej ako pracovný prostriedok alebo stroj), musí súčasne, a teda zároveň, byť vybavený krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva na jednej strane a aj takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva na druhej strane. Naopak žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, ako túto zákonnú úpravu vykladal a následne aplikoval na svoje zistenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza dva možné spôsoby zabezpečenia naplnenia účelu tejto právnej úpravy, ktorý spočíva v ochrane zdravia zamestnanca, ktorý pracovný prostriedok používa, a ktoré sú predstavované alebo krytom alebo iným zariadením, ktoré zabráni prístup do zóny nebezpečenstva, čo je jedna alternatíva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, čo je druhá alternatíva naplnenia bezpečnostnej požiadavky na tento pracovný prostriedok za predpokladu, ak ide o taký pracovný prostriedok, u ktorého je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Takto vykladanú právnu úpravu aplikovali správne orgány na zistený skutkový stav s vyústením do záveru, podľa ktorého ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného tým, že stroj má pohybujúce sa časti, a to konkrétne pílové kotúče, s ktorými je možný kontakt, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa do zóny nebezpečenstva siahne. Pracovný priestor stroja s pílovými kotúčmi je nutné počas pracovnej zmeny niekoľkokrát čistiť od pilín a úlomkov z pílenia. Po otvorení ochranného krytu pracovného stroja s blokovaním jeho chodu prebieha dobeh kotúčov ešte 55 sekúnd, pričom k rotujúcim pílovým kotúčom je možné voľne siahnuť rukou. Práve v dôsledku takého nedostatočného ochranného zariadenia alebo zabezpečenia došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Osobitne pokiaľ ide o alternatívu zabezpečenia prostredníctvom krytu, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 7 žalovaný uviedol, že v prípade konkrétneho pracovného stroja (prostriedku) je tento vybavený ochranným krytom pracovného priestoru stroja, pričom inštalovaný kryt plní správnu funkciu len v režime, keď sa stroj používa na delenie, obrábanie materiálu v pracovnom procese, keď sa kryt počas tohto procesu nedá otvoriť, pokiaľ sa stroj nevypne hlavným vypínačom. Iná je však situácia vtedy, keď sa stroj vypne a zdvihne sa ochranný kryt pracovného stroja, aby sa mohla vykonať údržba pracovného priestoru napríklad práve čistenie od pilín a triesok, ktoré sa počas zmeny vykonáva niekoľkokrát a vykonáva sa aj na konci zmeny obsluhujúcim zamestnancom, ako to bolo i v čase úrazu. Po otvorení krytu majú pílové kotúče dobeh cca 55 sekúnd, čo bolo zistené z vyšetrovacieho pokusu realizovaného dňa 09.06.2017, ale pracovný priestor už túto dobu nie je chránený žiadnym zariadením, a teda je voľný prístup zamestnanca k rezným nástrojom a vytvára sa možnosť jeho poranenia. Tým, že sa kryt zdvihne odstráni sa zakrytie nebezpečných častí, čím sa eliminuje jeho ochranná funkcia. Na základe toho aj keď je stroj vybavený krytom, kryt inštalovaný na predmetnom stroji nespĺňa svoju ochrannú funkciu vo všetkých podobách práce, ktorú vykonáva zamestnanec na stroji. Takto inštalovaný kryt bez toho, aby bolo blokované jeho otvorenie počas dobehu pílových kotúčov je potom nedostatočný. Nebezpečný pracovný priestor stoja má byť zabezpečený krytom s inštalovaným blokovacím zariadením, ktoré zabráni otvoriť kryt, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce v tomto prípade z pohybujúcich sa pílových kotúčov. Na uvedené konštatovania žalovaného je bez vplyvu skutočnosť, na ktorú v rámci žalobných bodov poukazoval žalobca, a to vydanie vyhlásenia o zhode týkajúce sa predmetného pracovného prostriedku, pretože toto nesupluje a ani nemôže nahradiť splnenie zákonnej požiadavky vyplývajúcej z čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. ako je uvedené vyššie. V tejto časti odôvodnenia správny súd uvádza, že Smernica Rady ES EHS zo dňa 30.11.1989, na ktorú poukazoval žalobca ako na platnú právnu úpravu európskeho práva v čase vydania vyhlásenia o zhode týkajúceho sa predmetného pracovného prostriedku, je práve v úprave označeného nariadenia už implementovaná a bolo tomu tak i v čase vzniku poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu, ako to vyplýva z prílohy č. 3 uvedeného nariadenia označenej ako: Zoznam prebraných právnych aktov európskych spoločenstiev. Táto Smernica Rady č. 89/655/EHS teda bola v čase poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu súčasťou právneho poriadku SR a práve z neho, a teda konkrétne z úpravy čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. vyplývajú vyššie uvedené dve alternatívy zamedzenia kontaktu s pohyblivými časťami pracovného prostriedku a tiež náležitosti vo vzťahu k alternatíve tohto zamedzenia prostredníctvom krytu pokiaľ ide o jeho vlastnosti a náležitosti krytu. Rovnako ani v tejto námietke žalovaným zdôrazňované servisovanie, realizácia revízií a údržby

pracovného prostriedku nenahrádzajú absenciu splnenia bezpečnostných požiadaviek vyplývajúcich z označenej právnej úpravy nariadenia č. . Požiadavka bezpečnosti obsluhy pri manipulácii s týmto pracovným prostriedkom dopadá na jeho činnosť pri výkone jeho výrobných funkcií, ale tým i na režim jeho čistenia, ako to bolo v prejednávanej veci, nakoľko úprava čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. nerozlišuje medzi uvedenými režimami činnosti pracovného prostriedku.

11. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že ani rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a ani rozhodnutie žalovaného neuvádzalo, aké konkrétne vlastnosti podľa nariadenia č. kryt nainštalovaný na predmetnom pracovnom prostriedku nespĺňa, a tým nemohlo dôjsť ku porušeniu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len zákon o BOZP) a čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. , nie je ani táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je v uvedenom smere jasný a konkrétny, pretože vymedzuje napríklad na strane 5 presným opisom nedostatok pracovného prostriedku, ktorý spočíval v tom, že nebezpečné časti pracovného prostriedku neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. V tejto časti žalovaný teda konštatuje absolútnu absenciu, teda neexistenciu aspoň jednej z dvoch zákonom predpokladaných alternatív zabezpečenia v zmysle čl. 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu č. . Rovnako vo vzťahu k samotnému krytu, ako druhej z alternatív zabezpečenia v zmysle uvedenej právnej úpravy na strane 7 odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvádza podrobnú argumentáciu opretú o výsledky dokazovania v správnom konaní, ako je citovaná už v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku a s ktorou sa správny súd stotožňuje. Z tohto komplexu argumentácie žalovaného zrozumiteľne a jasne vyplýva vymedzenie nedostatkov inštalovaného krytu, ako jednej z alternatív zabezpečenia podľa čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006, a to konkrétne vo väzbe na režim čistenia stroja, čo bolo relevantné v prejednávanej veci pred správnym orgánom. Na tomto mieste správny súd opakuje svoje konštatovanie uvedené vyššie, podľa ktorého úprava čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. nerozlišuje medzi režimom činnosti rsp. chodu pracovného stroja, ktorým sa napĺňa konkrétny vlastný účel činnosti pracovného stroja a režimom jeho čistenia a kladie požiadavky v tejto úprave vymedzené na zabezpečenie bezpečnosti práce tohto zariadenia bez rozlišovania uvedených režimov, a teda úprava článku 2.8 prílohy č. 1 označeného nariadenia sa vzťahuje i na prípad používania stroja pri realizácii úkonov čistenia. Táto časť argumentácie žalobcu bola preto správnym súdom vyhodnotená ako nedôvodná.

12. Ako nedôvodnú hodnotí súd i námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu označenia právnej úpravy podľa zákona o BOZP a článku 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. vo výroku rozhodnutia a Smernice Rady č. 2006/42/ES o strojných zariadeniach v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na ktorú skutočnosť žalobca namietal, že uvedená smernica predstavuje sekundárne právo, na základe ktorého nemožno ukladať fyzickým a právnickým osobám žiadne povinnosti, pretože táto úprava nemá voči nim priamy účinok. I vo vzťahu ku Smernici Rady č. 2006/42/ES poukazuje súd na prílohu č. 3 - Zoznam prebratých právnych predpisov aktov európskych spoločenstiev nariadenia č. , podľa obsahu ktorej je súčasťou takto prebraných právnych aktov európskych spoločenstiev i Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/45/ES z 27.06.2001, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 89/655/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná Smernica v zmysle čl. 16 ods. 1 Smernice 89/391/ EHS). Správny súd konštatuje, že uvedenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/45/ES v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť uvedeného rozhodnutia (a ani rozpor medzi výrokom rozhodnutia žalovaného a jeho odôvodnením), ako to z tejto skutočnosti vyvodzoval žalobca.

13. K ďalšej časti námietok žalobcu správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého správneho rozhodnutia je základom konštatovania správneho súdu, podľa ktorého žalovaný vydal svoje rozhodnutie na základe náležite vyhodnoteného zisteného stavu veci, vrátane zohľadnenia realizovaného dôkazu vyšetrovacím pokusom vykonaným správnym orgánom prvého stupňa, o ktorom je riadne spísaná zápisnica zo dňa 09.06.2017 a táto zachytáva jednoznačné výsledky v smere zistenia časového rozsahu času do úplného zastavenia kotúčov po otvorení krytu, pri troch meraniach so zhodným výsledkom vždy v rozsahu 55 sekúnd. Úvahy žalovaného o rozsahu tohto dobehu pílových kotúčov v čase uvedenia stroja do prevádzky alebo v čase vydania vyhlásenia o zhode sú žalovaným v jeho rozhodnutí uvádzané

len na dokreslenie širšieho kontextu veci, avšak nespochybňujú a už vôbec nevyvracajú východiskové skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa vyplývajúce z vyšetrovacieho pokusu, z ktorých vychádzal i žalovaný pri svojom rozhodnutí. Rovnako nie je možné skonštatovať ťažiskovo práve vzhľadom na výsledky vykonaného dôkazu vyšetrovacím pokusom, rozpor napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu správneho orgánu s úpravou o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej len Správny poriadok. V nadväznosti na toto konštatovanie nie daný ani priestor pre rozhodnutie o zrušení rozhodnutí správnych orgánov podľa .

14. Pokiaľ žalobca poukazoval na postup samotného poškodeného pri vzniku poškodenia jeho zdravia, keď tento ako zamestnanec žalobcu napriek absolvovaným školeniam v oblasti ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci a s vedomím o následkoch svojho konania kryt stroja otvoril a siahol do sféry nebezpečenstva ešte predtým, ako sa pílové kotúče dotočili, správny súd konštatuje nedôvodnosť tohto komplexu argumentácie žalobcu. Vychádza zo záveru, že subjektom objektívnej zodpovednosti pri uvedenom porušení právnych povinností tak, ako sú identifikované vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, teda podľa zákona o BOZP a , čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. je v zmysle úpravy o inšpekcii práce zamestnávateľ, teda žalobca. Porušenie pracovnoprávnych povinností poškodeného ako zamestnanca, je spôsobilé právneho posúdenia a vyhodnocovania prostredníctvom aplikácie , čo však nebolo predmetom posudzovania pri rozhodovaní správneho orgánu (naviac úprava podľa sa v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania neuplatní a nemôže predstavovať liberačný dôvod pre žalobcu ako zamestnávateľa, pretože v takomto konaní ide výlučne o prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o uloženej sankcii - záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. ).

15. Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu z 25.07.2017, vrátane jeho dodatku č. 1 z 09.08.2017 spĺňa zákonné náležitostí podľa úpravy , a to z hľadiska obsahového, ako vyplýva z vyjadrenia inšpektora k odvolaniu v správnom konaní zo dňa 03.12.2018, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, tak z obsahu samotného protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu z 25.07.2017 (ďalej len protokol), nakoľko z uvedeného vyplýva, že inšpektor prihliadal na všetky vyjadrenia a doklady (dokumenty predložené zamestnávateľom uvedené v protokole zo šetrenia pracovného úrazu). Rovnako označený protokol spĺňa i zákonnú požiadavku jeho prerokovania so zamestnávateľom, nakoľko bol ako vyplýva z jeho obsahu prerokovaný s konateľkou žalobcu Mgr. Miroslavou Podstavkovou, čo jednoznačne vyplýva v časti označenej „Záver". I na tomto mieste správny súd opätovne podotýka, že skutočnosť, že žalobca vykonal opatrenia, aby k samotnej udalosti poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu nedošlo, na ktoré opatrenia žalobca v tejto námietke poukazoval, nie je pri preukázanom porušení vyššie uvedených zákonných povinností žalobcu spôsobilé zohľadnenia o to viac, že zo správneho spisu, ktorý je pripojený k veci vyplýva opakované konštatovanie inšpektora práce, že bolo v silách žalobcu nebezpečenstvo a ohrozenie vyplývajúce z nedostatkov stroja odstrániť (tu napríklad správny súd poukazuje na stanovisko inšpektora k odvolaniu žalobcu v správnom konaní zo dňa 29.10.2018).

16. Pokiaľ žalobca namietal s poukazom na úpravu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku porušenie povinnosti správneho orgánu dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, ako i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie tým, že nebol oboznámený so správou MUDr. K., pokiaľ ide o záver týkajúci sa klasifikácie poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu a na túto správu sa neodvoláva ani protokol, v nadväznosti na ktoré skutočnosti žalobca namietal, že poškodenia zamestnanca žalobcu nie sú ťažkou ujmou na zdraví a pre tento záver (pre záver o ťažkej ujme na zdraví zamestnanca žalobcu) nemal správny orgán náležite, presne a úplne zistený skutočný stav, čím porušil i povinnosť podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, hodnotí správny súd túto argumentáciu žalobcu ako nedôvodnú. Už v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu (strana 10 odôvodnenia) je podrobne odôvodnené, z akých dôkazov a s vyústením do akých záverov správny orgán prvého stupňa hodnotil poškodenie zdravia zamestnanca žalobcu a ako sa zároveň vysporiadal aj s vyjadreniami a námietkami žalobcu týkajúcimi sa ťažkej ujmy na zdraví spôsobenej zamestnancovi žalobcu. Konkrétne je už v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvedené na strane 10, že k vyjadreniu účastníka konania týkajúceho sa ťažkej ujmy na zdraví správny orgán uvádza, že okrem stanoviska ošetrujúceho lekára MUDr. J. má Inšpektorát práce Žilina k dispozícii stanovisko MUDr. X. K., primára chirurgického oddelenia Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Nádaši Jégeho Dolný Kubín zo dňa 03.05.2017, kde sa uvádza, že sa jedná o úraz s ťažkou ujmou na zdraví, s

ochromením údu, s druhom poranenia a poranenou časťou tela: amputácia palca pravej ruky. V danom prípade ide v zásade o citáciu rozhodujúceho rozsahu a obsahu správy MUDr. K.. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatuje, že stanoviská oboch lekárov sú postačujúce a dostatočne jasné a stanovisko MUDr. X. K. je jednoznačne uvádzajúce, že sa jednalo o úraz s ťažkou ujmou na zdraví s ochromením údu, ako to definuje . To, že poškodený zamestnanec i naďalej vykonáva u zamestnávateľa tú istú prácu ako pred úrazom ešte neznamená, že neutrpel úraz s ťažkou ujmou na zdraví, ako to definuje . U poškodeného zamestnanca vplyvom tohto úrazu došlo k vynútenej amputácii palca pravej dominantnej ruky a k zníženiu jej úchopovej funkcie. To, že poškodený pracuje na tom istom mieste ako pred úrazom a kde podľa zistení inšpektorov práce v rámci šetrenia tohto úrazu vkladá materiál do drevoobrábacieho stroja a čistí stroj, teda je schopný túto prácu vykonávať aj bez dostatočnej úchopovej schopnosti jednej ruky neznamená, že môže bez problémov vykonávať aj iné zložitejšie úkony a ani to, že bude do konca svojho života vykonávať prácu u terajšieho zamestnávateľa a v terajšej pozícii. Trvalé obmedzenie úchopovej schopnosti pravej ruky poškodeného je nie len v pracovnom, ale aj v súkromnom živote. Správny súd zároveň poukazuje na to, že samotné stanovisko MUDr. X. K. je okrem jeho vymedzenia v dôvodoch rozhodnutia už prvostupňového správneho orgánu i súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Žalobca o jeho existencii a záveroch z neho vyplývajúcich, ktoré správny orgán prvého stupňa pojal za základ svojho rozhodnutia pri ustálení klasifikácie poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu mal teda vedomosť. Návrhy a námietky žalobcu v otázke klasifikácie ťažkej ujmy na zdraví uvedené v časti IV. odvolania sa žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu boli vysporiadané a vyhodnotené s vymedzením podrobného stanoviska v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a s vyústením do záveru, podľa ktorého poškodenie zdravia zamestnanca žalobcu predstavuje ťažkú ujmu na zdraví. Záver o poškodení zdravia zamestnanca žalobcu v podobe ťažkej ujmy na zdraví nebol predmetom námietok žalobcu ani po tom, ako bol žalobca oboznámený s protokolom, kde bolo konštatované, že sa jedná o prerokovanie závažného pracovného úrazu zamestnanca s ťažkou ujmou na zdraví. Rovnaká klasifikácia poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu vyplýva i z vyjadrenia sa MUDr. J., ktoré predložil pri šetrení pracovného úrazu sám žalobca, a ktoré nakoľko nespĺňalo požiadavky podľa zákona o inšpekcii práce bolo na základe vyžiadania správneho orgánu od zamestnávateľa MUDr. J. doplnené stanoviskom MUDr. K. zo dňa 03.05.2017. Uvedené dôkazy, a teda vyjadrenie sa MUDr. J. a MUDr. K. predstavovali podľa názoru správneho súdu dostatočný a náležitý okruh dôkazov pre potrebné zistenie skutkového stavu v smere klasifikácie poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu, na základe vyhodnotenia ktorých ako prvostupňový, tak druhostupňový správny orgán - žalovaný správne skonštatovali, že poškodenie zdravia zamestnanca žalobcu je ťažkou ujmou na zdraví. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd vzhľadom na skutočnosť, že konanie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tvorí jeden celok zdôrazňuje, že v rámci odvolacieho konania k otázke klasifikácie poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu predmetným pracovným úrazom neboli oproti zhromaždeným podkladom prvostupňového rozhodnutia produkované žiadne ďalšie dôkazy. V nadväznosti na to žalovaný ani nemohol porušiť povinnosť podľa Správneho poriadku, pretože obsah a závery stanoviska MUDr. K. boli už žalobcovi známe v nadväznosti na samotné prvostupňové rozhodnutie (na tomto mieste poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutia NSS ČR sp. zn. zo dňa 15.12.2004). Subjektívne vyjadrenie sa poškodeného, na ktoré sa odvoláva žalobca, podľa ktorého tento nie je obmedzený ani v zamestnaní ani v bežnom živote, v týchto súvislostiach nie je správnym súdom hodnotené ako relevantné. Rovnako až ku správnej žalobe predložený znalecký posudok MUDr. Ivana Kubačku, PhD. odborného lekára - chirurga, zabezpečený žalobcom na základe jeho vyžiadania, je správnym súdom hodnotený ako účelový dôkaz predložený žalobcom až ku správnej žalobe. Tento záver správny súd konštatuje pri zdôraznení skutočnosti uvedenej už vyššie, a to že dôkazy a závery v otázke klasifikácie poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu, z ktorých vychádzali oba správne orgány boli konkrétne a presne identifikované už v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by relevantne boli spôsobilé odôvodniť predloženie uvedeného znaleckého posudku MUDr. Ivana Kubačku, PhD. až ku správnej žalobe a nie už skôr napr. s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu (ako to i sám žalobca vo všeobecnej rovine, teda bez väzby na konkrétny typ dôkazného prostriedku avizoval už v odôvodnení odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu - článok IV. posledný odsek). Správny súd konštatuje, a to i pri zohľadnení zásady plnej jurisdikcie ovládajúcej toto konanie správneho súdu, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom - žalovaným bolo v smere ustálenia klasifikácie poškodenia zdravia žalobcu dostatočné pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý správny orgán vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Vyššie opísaný postup správnych orgánov zároveň nezakladá záver o porušení povinnosti podľa § ods.

2 Správneho poriadku. V nadväznosti na uvedené súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu úpravy podľa a pre realizáciu procesného postupu, v rámci ktorého by sám v smere ustálenia klasifikácie poškodenia zdravia zamestnanca žalovaného vykonával akékoľvek ďalšie dôkazy. Na základe týchto záverov hodnotí súd aj tieto námietky žalobcu ako nedôvodné.

17. Komplexne vo vzťahu k úprave podľa správny súd v tomto konaní dôvod pre jej uplatnenie nevzhliadol. Osobitne však vo vzťahu k poukazuje na zachovanie lehoty pre uloženie sankcie podľa o inšpekcii práce v nadväznosti na skutočnosti vyplývajúce z obsahu správneho spisu, a to konkrétne skutočnosť preukázaného momentu prerokovania protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu dňa 25.07.2017 a skutočnosť porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu tak, ako sú identifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia dňom 13.03.2017 (deň vzniku ujmy) v spojení so skutočnosťou vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 7.11.2018.

18. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri nezistení dôvodnosti žiadnej zo žalobcom uvádzaných námietok v rámci žalobných bodov a pri absencii dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , rozhodol súd o zamietnutí žaloby, ako nedôvodnej podľa .

19. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

20. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa a contrario, Žalobca nebol v konaní úspešný, pretože jeho žaloba bola zamietnutá, a tým mu právo na náhradu trov konania voči žalovanému nesvedčí, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe aplikácie a contrario, napriek tomu, že bol v konaní úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá, avšak neboli splnené podmienky pre aplikáciu , a teda výnimočnosť situácie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.