Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/25/2017

Potvrdené rozhodnutím 13Co/75/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu H. H., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. H. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom T.G.Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 52 849 261, proti žalovanému H.. S. H., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom X. 2585/1, XXX XX N. Y., právne zastúpenému JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou, so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16C/25/2017-158 z 3. júna 2020, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e. II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobcu H. H., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. Q. Y. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom T.G.Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 52 849 261 proti žalovanému H.. S. H., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. X. XXXX/X, XXX XX N. Y., právne zastúpenému JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou, so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 07. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- Eur, a to titulom nezaplatenia pôžičky. Zároveň sa voči žalovanému domáhal aj náhrady trov konania. Počas súdneho sporu si žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 04. 2018 (na č. l. 41 a nasl. p.v.). okrem vrátenia sumy 3.000,- Eur uplatnil voči žalovanému v zmysle aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- Eur odo dňa 04. 06. 2017 do zaplatenia. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením č. k. XXC/XX/XXXX- XX zo dňa 09. 04. 2018 pripustil zmenu žaloby. Predmetom súdneho sporu sa tak stal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.000,- Eur s príslušenstvom.

2) Tunajší súd vydal vo veci rozsudok č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 10. 10. 2018, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30. 10. 2019 rozhodol tak, že zrušil uvedený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a vrátil vec Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3) Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede svedka s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám a k posudzovanej veci, aká je jeho rozumová a duševná vyspelosť, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, čí im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd stanovil, že úlohou okresného

súdu bude vykonať výsluch žalobcom navrhnutej svedkyne Z.. P. T., vyhodnotiť vierohodnosť svedeckej výpovede v zmysle horeuvedených záverov odvolacieho súdu, náležitým spôsobom sa vysporiadať, či na strane žalovaného vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.000,- Eur s príslušenstvom, na základe akého právneho titulu, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a či žalobcovi vznikol nárok na príslušenstvo pohľadávky.

4) V nadväznosti na uvedené okresný súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 03. 06. 2020, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany, ich právny zástupcovia a svedkyňa Z.. P. T..

5) Na pojednávaní konanom dňa 03. 06. 2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe, do dnešného dňa nebola pôžička ani len čiastočne uhradená a preto navrhol, aby súd žalovaného zaviazal v zmysle navrhovaného petitu rozsudku.

6) Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a že si nevymýšľa. Žalovaný chcel, aby mu žalobca požičal 12.000,- Eur, pričom on mu požičal sumu 3.000,- Eur, za čím si stojí.

7) Právna zástupkyňa žalovaného trvala na svojich predošlých vyjadreniach, žalovaný popiera uzavretie zmluvy, ako aj faktické odovzdanie predmetu pôžičky. Na základe uvedeného navrhla, aby súd po doplnení dokazovania žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

8) Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že jeho hospodárske výsledky v rámci podnikateľských aktivít sú na základe verejne dostupných informácii zo stránky Finstavu také, že nepodmienili nutnosť pôžičky zo strany žalobcu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si žalovaný bral hypotekárny úver, kedy ho bral, v akej výške ho bral, a či týmto úverom zaťažil svoj rodinný dom žalobca odpovedal, že úver si bral v roku 2013-2014, presne si to už nepamätal. Jednalo sa o sumu vo výške 100.000,- Eur. Celú túto sumu vložil do spoločnosti Victorauto, s. r. o., čím chcel zvýšiť skladové zásoby a obrat svojej spoločnosti, čo sa mu aj podarilo, keďže obrat zvýšil o 4-násobok, z 1 milióna Eur na 4 milióny Eur. Predmetnou hypotékou zaťažil svoj rodinný dom a spláca ju každý mesiac. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu ohľadnom toho, či všetky príjmy dostupné na stránke Finstavu boli žalovaným riadne zdanené, žalovaný uviedol, že tieto príjmy ním boli riadne zdanené.

9) V intenciách uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici prvoinštančný súd vykonal na vyššie uvedenom pojednávaní výsluch svedkyne Z.. P. T.. Počas výsluchu svedkyne Z.. P. T. súd zistil, že žalobca je životným partnerom svedkyne a so žalovaným sa svedkyňa pozná z toho dôvodu, že je bratom žalobcu Ohľadom prejednávanej veci svedkyňa uviedla, že to už bolo trošku dávnejšie, keď boli so žalobcom v N. Y. v bazáre, kde žalovaný spomínal, že by chcel investovať, kúpiť nejaký pozemok, len mu ešte chýbajú nejaké peniaze na to, pričom spomenul sumu 12.000,- Eur. Žalobca sa so žalovaným rozprával, že by mu mohol pomôcť, avšak tvrdil, že takou vysokou sumou naraz nedisponuje, že si to musí najskôr zariadiť. Toto celé sa udialo na jar v roku 2015, presne už nevedela uviesť ktorý mesiac to bol. Následne išla svedkyňa so žalobcom do jeho kancelárie, ku pani R., nakoľko ona zbiera peniaze od nájomcov, keďže žalobca má v prenájme byty, pričom viac ako 3.000,- Eur nebolo, tak ich zobrali a potom išli z A.Ľ. do N. Y.. Keď prišli do N. Y. žalobca volal žalovanému. Žalovaný bol akurát u zubára. Potom žalobca zavolal žalovanému, že sú už pri zubárovi, žalobca vystúpil z auta, pričom svedkyňa zostala v aute sedieť. Sporové strany sa stretli pri aute, žalobca dal žalovanému peniaze a išli domov. Právny zástupca žalobcu položil svedkyni otázku, či priamo na vlastné oči videla odovzdanie peňazí medzi sporovými stranami, na ktorú svedkyňa odpovedala, že odovzdanie peňazí videla, nakoľko sedela v aute. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom toho v akej vzdialenosti bola svedkyňa od zmluvných strán, svedkyňa uviedla, že sedela na mieste spolujazdca s tým, že to mohlo byť približne na vzdialenosť cca. 2-3 metre odhadom. Ohľadom toho odkiaľ mala svedkyňa vedomosť o tom, že to bolo presne 3.000,- Eur, svedkyňa uviedla, že túto sumu jej dal žalobca prepočítať. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom toho, či má vedomosť o tom, či bola táto suma do dnešného dňa žalobcovi vrátená, svedkyňa odpovedala, že podľa nej nebola žalobcovi vrátená. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bola svedkyňa prítomná pri tom, resp., či bola svedkom udalosti pri ktorej žalobca žiadal žalovaného o vrátenie peňazí, svedkyňa ozrejmila, že bola prítomná pri telefonickom rozhovore medzi sporovými stranami, v rámci ktorého sa sporové strany pohádali, pričom žalovaný nechcel vrátiť peniaze žalobcovi. Toto sa udialo koncom júna 2015. Vedela o tom, keďže žalobca v tom období kupoval hudobný nástroj svojej dcére, ako aj z toho dôvodu, že to bolo obdobie daňových priznaní. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom toho, či sa pri tom telefonáte jednalo o vrátenie sumy 3.000,- Eur svedkyňa

odpovedala, že áno. Na poslednú otázku právneho zástupcu žalobcu adresovanú na svedkyňu, či má k žalovanému taký vzťah, že by ho prípadne znevýhodnila svojou výpoveďou, svedkyňa uviedla, že nemá prečo klamať, ona na také správanie neučí ani svoje deti. Počas výsluchu svedkyne položila právna zástupkyňa žalovaného svedkyni otázku, či na žalovaného niekedy podala trestné oznámenie, na ktorú svedkyňa odpovedala, že áno. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyni žalovaného, či má svedkyňa vedomosť o tom, akým spôsobom sa skončilo toto trestné oznámenie, svedkyňa uviedla, že nemá presnú vedomosť o tom ako sa toto trestné oznámenie skončilo, prípadne vybavilo. Ohľadom toho, či pani R. dala finančné prostriedky svedkyni alebo žalobcovi, svedkyňa ozrejmila, že finančné prostriedky dala pani R. žalobcovi. Tieto finančné prostriedky potom žalobca dal jej, aby ich prepočítala. Vo vzťahu k otázke právnej zástupkyni žalovaného, či tieto finančné prostriedky prepočítala svedkyňa dvakrát, keďže vo svojej výpovedi uviedla, že ich prepočítala v aute pred ich odovzdaním, svedkyňa počas svojho výsluchu uviedla, že ich prepočítala iba raz, a to v aute pred ich odovzdaním. Svedkyňa na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či vie uviesť v akej menovitej hodnote boli finančné prostriedky, ktoré mali byť žalovanému odovzdané opísala, že tam určite boli 100,- aj 50,- Eurovky, konkrétne to nevedela uviesť. Bez vyzvania, v priebehu výpovede svedkyňa skonštatovala, že trestné oznámenie na žalovaného podala z dôvodu, že žalovaný všade iba klame, ju rodičia neučili byť klamárom. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či boli finančné prostriedky odovzdané žalovanému v obálke, či ich žalovaný prepočítaval svedkyňa odpovedala, že videla ako tieto finančné prostriedky žalovaný zobral a dal si ich do vrecka, už ich ďalej neprepočítaval. Právna zástupkyňa žalobcu požila svedkyni i otázku, či má vedomosť o tom, kedy mal žalovaný vrátiť žalobcovi peniaze, na základe ktorej svedkyňa uviedla, že túto vedomosť nemá.

10) Na ozrejmenie skutkového stavu boli svedkyni zo strany sudkyne položené doplňujúce otázky. Na otázku sudkyne, kedy konkrétne počas dňa malo dôjsť k odovzdaniu pôžičky, svedkyňa ozrejmila, že sa tak udialo, keď prišla z práce, okolo jednej - druhej, presne si to už nepamätala kedy sa so žalobcom pohli z A. a potom išli priamo do N. Y. za žalovaným. Na ďalšiu otázku sudkyne, aby svedkyňa konkrétne opísala proces odovzdania peňazí zo strany žalobcu žalovanému, svedkyňa uviedla, že sa to udialo takým spôsobom, že pri odovzdaní sedela v aute, pričom sporové strany sa stretli blízko auta, videla ako žalobca odovzdáva žalovanému peniaze. Ďalej nesledovala, čo sa potom dialo, t.j., či následne žalovaný išiel do auta alebo sa vrátil k lekárovi. Vo vzťahu k tomu, aby svedkyňa bližšie súdu ozrejmila skutočnosti ohľadom sumy 3.000,- Eur, ktorú mal prevziať žalobca od pani R. pred tým než išli za žalovaným, svedkyňa opísala, že išla so žalobcom spoločne autom do jeho kancelárie, pričom žalobca vystúpil z auta a išiel sám do kancelárie. Dal jej prepočítať sumu 3.000,- Eur s tým, že od pani R. vyšiel žalobca so sumou 3.000,- Eur. Nevedela presne uviesť či tú sumu celú dostal od pani R., prípadne niečo z tej sumy mal k dispozícii už aj u seba. Ohľadom toho, či žalobca zobral sumu určenú na požičanie prípadne z domu, svedkyňa uviedla, že o tejto skutočnosti nevie. Prišla z práce a žalobca jej povedal, že idú za žalovaným, aby mu odovzdal pôžičku. Na otázku sudkyne, či je svedkyni zrejmé na aký účel bola určená pôžička, svedkyňa odpovedala, že má vedomosť o tom, že pôžička bola určená na kúpu pozemku pri Tescu. Vo vzťahu k tomu, aké sú vzájomné vzťahy medzi svedkyňou a žalovaným svedkyňa uviedla, že po telefonáte, ktorý spomínala vo svojej výpovedi, kde sa pohádali obaja bratia medzi sebou, so žalovaným vôbec nekomunikuje. K ďalším incidentom v trestnoprávnej, prípadne inej rovine medzi ňou a žalovaným už nedošlo. Záverom svojej svedeckej výpovede svedkyňa poukázala na to, že na milión percent nikdy neklamala. Nemá žiaden dôvod, aby v danej veci klamala.

11) Po výpovedi vyššie uvedenej svedkyne na pojednávaní vo veci samej sa slova ujal právny zástupca žalobcu a uviedol, že trvá na vypočutí svedkyne pani G. R., nakoľko má za to, že výsluch predmetnej svedkyne je dôležitý, čo vyplynulo aj z výsluchu svedkyne Z.. P. T., a to z dôvodu, že táto svedkyňa mala odovzdať žalobcovi sumu 3.000,- Eur, ktorú mal následne odovzdať žalobca žalovanému, pričom výsluch tejto svedkyne by vyriešil otázku spornosti sumy 3.000,- Eur, ktorú si mal žalobca zobrať od dotyčnej osoby.

12) Následne sa po výsluchu žalobcom navrhovanej svedkyne slova ujala i právna zástupkyňa žalovaného, ktorá vo vzťahu k žalobcom navrhovanému dôkazu, a to výsluchom svedkyne G. R. poukázala na to, že sa touto skutočnosťou už vysporiadal vo svojom rozhodnutí tak prvostupňoví súd, ako aj odvolací súd, ktorý ozrejmil, prečo nedošlo k výsluchu tejto svedkyni a má za to, že ďalšie navrhovanie výsluchu tejto svedkyne je ako určité „skúšanie súdu“. Ohľadom toho, že žalobca si z kancelárie mal vybrať sumu 3.000,- Eur má za to, že predsa o tejto skutočnosti by musel existovať výdavkový doklad z pokladne, s presným označením dátumu. Ďalej poukázala na to, že v samotnej

žalobe je uvádzaný termín, že došlo k odovzdaniu pôžičky niekedy na jar v roku 2015. Žalobca podľa jej názoru celý čas preukazuje niečo, čo nemá ako dokázať. Po ďalšie poukázala na rozpor s tvrdeniami žalobcu, zrejmý zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 10. 2018, kedy žalobca poukázal na to, že požičal žalovanému finančné prostriedky na dobu jedného roka, avšak z výpovede svedkyne na pojednávaní vyplynulo, že v júni 2015 žiadal o vrátenie týchto finančných prostriedkov. Zároveň poukázala na to, že účel pôžičky nevedela na dnešnom pojednávaní ozrejmiť ani svedkyňa, kedy uviedla, že to malo byť za účelom kúpy pozemkov, pričom s touto otázkou sa už vysporiadal aj odvolací súd v rámci bodu 17. svojho rozhodnutia. Ďalej uviedla, že výpoveď svedkyne potom, čo jej boli položené doplňujúce otázky zo strany právnych zástupcov, prípadne súdu nebola jednoznačná. Svedkyňa ju miestami menila. Vo vzťahu k preukázaniu solventnosti žalobcu tvrdila, že žalobca počas konania túto otázku nezodpovedal, respektíve nepreukázal svoju solventnosť na to, aby bolo v jeho schopnostiach požičať žalovanú sumu žalobcovi. Na strane druhej poukázala na to, že z verejne prístupných zdrojov možno zistiť skutočnosti týkajúce sa solventnosti žalovaného. Celý súdny spor podľa jej názoru podmieňuje aj to, aké sú vzájomné vzťahy v rodine sporových strán, preto v celom rozsahu trvá na tom, že k žiadnej zmluve o pôžičke vo výške 3.000,- Eur niekedy na jar v roku 2015 nedošlo a žalovaný žiadnu takúto sumu peňazí neprevzal od žalobcu. Počas svojej záverečnej reči uviedla, že trvá na všetkých ústnych prednesoch. Vo vzťahu k insolventnosti, na ktorú poukázala ešte ozrejmila, že sa pri týchto vyjadreniach pridržiavala judikatúry slovenských súdov, ako aj českých súdov. Trvala na tom, že žalovaný je podnikateľsky úspešní subjekt, ktorý je dostatočne aj osobne solventný. Navrhla teda, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol, pričom si zároveň v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania.

13) Právny zástupca žalobcu reagoval na vyššie opísané vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného v tom zmysle, že pri vykonaní navrhovaného dôkazu, a to výsluchom svedkyne G. R. ide o formu procesného prostriedku v rámci súdneho sporu, ktorý bol uplatnený. Na margo hodnotenia svedkyne zo strany právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že iba súdu prináleží hodnotiť svedeckú výpoveď Z.. T.. Po ďalšie rozporoval tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu ohľadom toho, že žalovaný mal vrátiť pôžičku do jedného roka. V tejto súvislosti poukázal na to, že neexistuje žiaden rozpor medzi tvrdeniami žalobcu počas pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 10. 2018 a výpoveďou svedkyne ohľadom toho, že mal žalovaný vrátiť pôžičku do jedného roka. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu stranu 3 zápisnice z vyššie uvedeného pojednávania, z ktorej vyplýva, že žalovaný mal tieto požičané prostriedky vrátiť v priebehu cca 1 roka, čo je vlastne aj jún príslušného roku. Ďalej poukázal na to, že Z.. T. počas svojej výpovede uviedla, že presne nevie ako sa bratia dohodli na vrátení požičanej sumy. Po ďalšie apeloval na to, že právna zástupkyňa žalovaného rozporovala, resp. uviedla, že počas súdneho sporu nebol predložený výdavkový doklad, resp. musí existovať výdavkový doklad. Z uvedeného dôvodu pre právneho zástupcu žalobcu nebolo zrejmé, prečo sa právna zástupkyňa žalovaného tak stavia proti výsluchu G. R., ktorá by tieto skutočnosti vedela bližšie ozrejmiť. Vo vzťahu k solventnosti právny zástupca žalobcu apeloval na to, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, aby veriteľ musel pri zmluve o pôžičke preukazovať svoju solventnosť. Má za to, že požičanie sumy 3.000,- Eur, či už v súčasnosti alebo aj v roku 2015 nepredpokladá preukázanie určitej solventnosti veriteľa, nakoľko sa jedná o sumu, ktorá nesvedčí o nejakej potrebe byť solventným, keďže sa nejedná o žiadnu nadštandardnú sumu. Počas svojej záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na všetkých ústnych prednesoch, ako aj doterajších vyjadreniach. Má za to, že skutkový stav je jednoznačne preukázaný. Nárok žalobcu je plne dôvodný, pričom navrhol, aby súd v rámci dokazovania uskutočnil výsluch svedkyne G. R. a aby súd následne rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04. 06. 2017 do zaplatenia. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného aj na náhradu vzniknutých trov konania.

14) Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odvolávajúc sa na nižšie citované zákonné ustanovenia konštatuje nasledovné.

15) Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16) Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17) Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18) Z ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu tejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z vykonaného dokazovania musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnuté zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí. Žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol niekedy na jar v roku 2015 sumu 3.000,- Eur, a to na kúpu nehnuteľnosti - pozemku pri Tescu v N. Y. s tým, že k vráteniu tejto sumy malo dôjsť v priebehu cca 1 roka. Uvedené skutočnosti mali byť potvrdené výsluchom svedkyne Z.. P. T., ktorej výsluch žalobca navrhol, pričom súd tento dôkaz vykonal a posúdil vierohodnosť, pravdivosť a presvedčivosť tejto svedeckej výpovede zo všetkých hľadísk, a to aj z hľadiska vzťahu svedka k samotnému žalovanému. Súd počas výsluchu uvedenej svedkyne nadobudol pocit, že výpoveď svedkyne nebola presvedčivá. Po viacerých otázkach, ktoré mali slúžiť na objasnenie sledu udalostí, ktoré mali predchádzať odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému sa súdu javila výpoveď svedkyne ako váhavá, miestami neistá, čiastočne svedkyňa svoju výpoveď v časti týkajúcej sa prevzatia požičanej sumy a jej výšky od G. R. menila. O tejto skutočnosti svedčili aj neverbálne prejavy svedkyne, ktorá počas svojho výsluchu často nadväzovala očný kontakt so žalobcom. Pozornosti súdu neušiel ani značne negatívny postoj svedkyne k osobe žalovaného. Rovnako súdu nie je zrejmé ani to, prečo žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 04. 2018 (na č. l. 42) tvrdil, že žalobcovi požičanú sumu vo výške 3.000,- Eur mal k dispozícii doma v hotovosti, odkiaľ ju vzal a spolu so svedkyňou Z.. T. potom išli do N. Y. za žalovaným, avšak tieto tvrdenia žalobcu boli v značnom rozpore s tým, čo uvádzala vyššie uvedená svedkyňa počas svojej výpovede.

19) Podľa a , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

20) Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorým možno v civilnom sporovom konaní zistiť skutkový stav veci. v ustanovení príkladmo vypočítava jednotlivé dôkazné prostriedky. Medzi dôkazné prostriedky zahrňuje výsluch strany sporu, svedkov, znalecký posudok, obhliadku, listinné dôkazy a odborné vyjadrenia.

21) Civilný sporový v poriadok v ustanoveniach § 132 ods. 1 a § 167 ods. 2, 3 a 4 upravuje zákonnú povinnosť strán sporu označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a preto iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva výlučne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich skutkových tvrdení, v končenom dôsledku bude musieť znášať negatívne dôsledky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Dôkazné bremeno je zákonnou procesnou zodpovednosťou strany za výsledok konania. Základným predpokladom dôkaznej povinnosti je teda skutkové tvrdenie skutočností stranou sporu, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je vzájomná väzba. Ak teda strana sporu si nesplní svoju povinnosť tvrdenia, tak potom spravidla nemôže splniť ani svoju dôkaznú povinnosť.

22) Na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle ústnou formou. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci žalobca v žalobe, ako aj v jeho nasledujúcich vyjadreniach, výpovediach opísal skutkový dej, ktorý nebol plne súdržný, podporený svedeckou výpoveďou Z.. P. T.. Súd zo stany žalobcu okrem dôkazu výsluchom uvedenej svedkyne nemal v priebehu celého súdneho sporu

predložený žiadny iný dôkaz, na podklade ktorého by boli osvedčené skutočnosti ním tvrdené. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z výpovede vyššie uvedenej svedkyne za situácie, kedy žalobca na pôžičku určené finančné prostriedky vybral z finančných prostriedkov, ktoré súviseli s jeho podnikateľskými aktivitami, za účelom odvrátenia prípadnej dôkaznej nedostatočnosti mohol súdu predložiť dokumenty zo svojho účtovníctva deklarujúce výber týchto finančných prostriedkov. Po ďalšie súd nemal za preukázané ani žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadom kúpy pozemku pri Tescu v N. Y. zo strany žalovaného (fyzickej osoby), na účel ktorých mala pôžička slúžiť. Obdobne súd nemal preukázaný žiadny iný právny titul, na podklade ktorého by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku.

23) Podľa názoru súdu žalobca v danom súdnom spore neuniesol dôkazné bremeno. Preto súd po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov posúdil ich vierohodnosť a relevantnosť a dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je nedôvodná a v toho dôsledku ju zamietol. Súd iba poznamenáva, že v priebehu konania nemohla uniknúť jeho pozornosti skutočnosť, že vzťahy sporových strán, bratov sú v značnej miere naštrbené, pričom najmä žalobca aj v priebehu pojednávania dňa 03. 06. 2020 verbálne atakoval žalovaného, v čoho dôsledku bol zo strany súdu viackrát v priebehu pojednávania napomenutý.

24) Čo sa týka opätovného návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou G. R., prvoinštančný súd uvádza, že viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie iba výsluchom žalobcom navrhovanej svedkyne Z.. T., pričom dôvod nevykonanie dôkazu výsluchom G. R. bol obsiahnutý už v rozhodnutí Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 10. 10. 2018, ako aj v uznesení odvolacieho súdu č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30. 10. 2019.

25) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

27) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia v spojení s . V konaní mal žalovaný plný úspech, keďže žalobcom podaná žaloba bola zamietnutá a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ) . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.