Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-15-2019.pdf
PDF · 115.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota, sudkyňou JUDr. Stanislavou Noskovou, v právnej veci žalobcu: I. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, B., právne zast. AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47 244 798, so sídlom Žánovská 5183/2A, Rimavská Sobota proti žalovanému: F. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, B., o zaplatenie 2.638,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.638,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.638,40 Eur od 05. 02. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.638,40 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako nájomca a C.. R. T. ako prenajímateľka uzatvorili dňa 01.11.2013 nájomnú zmluvu, na základe ktorej táto prenajala žalobcovi pozemky tam špecifikované a to za nájomné 40,- Eur za 1Ha a každý jeden rok nájmu. Dohodnuté nájomné bolo splatné vždy ročne k 30.11. Pozemky boli podľa zmluvy prenajaté na dobu určitú a to na 10 rokov. Prenajímateľka zaslala žalobcovi písomné odstúpenie od Nájomnej zmluvy, z dôvodu, že žalobca nezaplatil nájomné za prenajatú pôdu za roky 2015, 2016 v termíne splatnosti a za 2017 vôbec. Žalobca sa p. T. písomne vyjadril, že za dané roky nájomné riadne zaplatil a preto nie je dôvod na odstúpenie od Nájomnej zmluvy. Predložil jej aj doklady, z ktorých bolo zrejmé, že jej zaplatil nájomné za roky 2015, 2016, 2017 a aj za 2018. Ďalej jej oznámil, že naďalej považuje Nájomnú zmluvu za platnú a upozornil ju, že mu môže vzniknúť škoda, pretože uzavrela na tie isté pozemky nájomnú zmluvu s inou osobou, so žalovaným. Pani T. uzatvorila dňa 01.11.2017 Nájomnú zmluvu s novým nájomcom, a to žalovaným Stanislavom Repkom, na základe nájomných zmlúv boli súčasne dvaja nájomcovia tých istých sporných nehnuteľností. Žalobca na prenajatej pôde ešte v septembri 2017 zasial osivo, o čom žalovaný mal vedomosť, a bolo to aj voľným okom viditeľné. Žalobca žalovaného upovedomil, že pokiaľ ide o neplatné odstúpenie od zmluvy, nemá dôvod riadiť sa písomným pokynom žalovaného, ktorý mu doručil a nevstupovať na pozemky, a tieto bude obhospodarovať až do zberu zasiatej úrody. Aj napriek týmto upozorneniam žalovaný zničil celú úrodu a dal tretej osobe, firme MOGBI, s.r.o., objednávku na smykovanie a prípravu na sejbu na uvedených parcelách, a teda zničil úrodu žalobcovi neoprávnene. V prípade, ak by aj odstúpenie od Nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a p. T. bolo platné, užívateľ je povinný poľnohospodárske pozemky odovzdať až po zbere úrody tak, ako je to uvedené v § 12a ods. 4 zákona o Nájme poľnohospodárskych pozemkov, to znamená, že žalobca mal p. T. odovzdať spornú pôdu až v septembri 2018 po zbere úrody. Napriek tomu žalovaný začal užívať pozemky v apríli 2018 a vyoral
celú pôdu žalobcovi neoprávnene. Škodu, ktorá žalobcovi vznikla si tento vyčíslil vo výške 2.638,40 Eur. Žalobca ďalej poukázal na § 420 Občianskeho zákonníka, a to, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
3. K podanej žalobe žalobca pripojil: Stanovisko k upozorneniu zo dňa 06.03.2018, Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov - oznámenie, presné vyčíslenie škody, upozornenie žalovaného zo dňa 06.03.2018, reakcia na upomienku zo dňa 28.11.2017, Oznámenie p. T.M. zo dňa 04.04.2018, Nájomná zmluva p. T. so žalobcom, Odstúpenie od zmluvy o nájme pôdy, dva kusy nečitateľných platobných príkazov z Tatra banky, poštový poukaz, Predsporová výzva na náhradu škody zo dňa 28.01.2019, podací lístok, Cenník služieb Roľníckej spoločnosti, a.s. Bottovo, Uznesenie OR PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 19.06.2018.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v zmysle § 167 ods. 2 CSP dňa 25.05.2019, pričom uviedol, že žalobu v plnom rozsahu neuznáva. Žalovaný uviedol, že sa s p. T.Í. dohodol, že táto ukončí Nájomnú zmluvu s p. U., nakoľko túto uzatvorila v slabej chvíli a vo finančnej tiesni. Žalobca platil nájomné len sporadicky a hrubo ju urážal. Taktiež mala podozrenie, že prenajíma jej pozemky bez jej zvolenia, tretím osobám a následne, že uzavrie Nájomnú zmluvu so žalovaným. Nájomnú zmluvu písomne uzatvorili dňa 01.11.2017, pričom žalovaný bol ubezpečený, že všetky náležitosti ohľadne prenájmu sú v poriadku a pozemky môže prevziať do užívania dňom 01.11.2017. Zároveň sa dohodli, že v priebehu času užívania jej poskytne bezúročnú pôžičku, čo aj 21.11.2018 urobil. Po podpise zmluvy postupoval zákonným spôsobom. Nakoľko bolo obdobie vegetačného kľudu, do 06.03.2018 pôde nevenoval veľkú pozornosť a na pozemkoch chcel zasiať až v jarných mesiacoch. Dňa 04.03.2018 pri obhliadke pozemkov zistil, že tieto boli nekvalitne zasiate oziminami a ich osev bol veľmi riedky. Dňa 06.03.2018 písomne upozornil žalobcu, že od 01.11.2017 má platnú Nájomnú zmluvu a nepraje si, aby žalobca na prenajaté pozemky vstupoval. Žalovaný dostal následne odpoveď od právneho zástupcu žalobcu, kde sa odvoláva na neplatnosť výpovede. Dňa 11.04.2018 písomne požiadal poľnohospodársku firmu MOGBI o poľnohospodárske práce na špecifikovaných parcelách uvedených v objednávke. Následne na dané pozemky požiadal Pôdohospodársku platobnú agentúru o priamu podporu a bol upovedomený, že na tieto pozemky už žiadala podporu pani E. U., ktorá je iným právnym a daňovým subjektom, ako pán U.. Na základe uvedeného žalovaný ani nie je presvedčený o tom, komu mal škodu spôsobiť.
5. Žalobca sa v zmysle § 167 ods. 3 CSP vyjadril dňa 23.07.2019 a uviedol, že dostal plnú moc od p. T.Í. na vybavenie vyňatia lesných pozemkov, ktoré sa odovzdali do jej vlastníctva, plnú moc nepoužil ako Nájomnú zmluvu. Nie je pravdou, že by sa žalobca ohlásil ako užívateľ pozemkov, a taktiež nie je pravdou, že by žalobca prenajímal pozemky iným osobám. Žalobca v písomnom stanovisku žalovanému oznámil, že po zbere úrody pozemky odovzdá vlastníkovi p.T., nakoľko ich nemá záujem ďalej obhospodarovať. Taktiež ho upozornil, že ak prevezme pozemky do 31.10.2018, je vysoká pravdepodobnosť, že žalobcovi vznikne týmto konaním značná škoda. Žalovaný nerešpektoval upozornenia žalobcu o spôsobení škody a aj napriek upozorneniam celú úrodu žalobcovi vyoral dňa 20.04.2019, čo potvrdzuje aj to, že žalobca podal neskôr na žalovaného trestné oznámenie, ktoré však bolo zastavené, nakoľko skutok nebol vyhodnotený ako trestný čin. Žalobca považuje za dostatočne preukázané, že zo strany žalovaného došlo neoprávnene k zničeniu úrody na pozemkoch, nakoľko vedel, že vyorať pôdu a znovu si ju zasiať môže žalovaný len vtedy, ak sa vykoná zber úrody zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že je pravdou, že požiadal o dotácie Pôdohospodársku platobnú agentúru, keďže mal za to, že v tom čase stále pozemky mal v prenájme a obhospodaroval. Na záver poukázal na to, že žalovaný sa priznal k tomu, že zničil pôdu, vyoral plodiny žalobcu a nasadil namiesto nich kukuricu, a následne požiadal naň dotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Žalovaný tak porušil ustanovenia § 12a ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z.
6. Žalovaný v zmysle § 167 ods. 4 CSP dňa 26.10.2019 doplnil správu z kontroly Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá sa zaoberá daným problémom, a to duplicitným využívaním sporných pozemkov. V správe je uvedené, že žalovaný, ako nájomca, doložil právoplatne uzavretú Nájomnú zmluvu. Má za to, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o právoplatnosti nájomných zmlúv iných subjektov. Prílohu podania tvorila Nájomná zmluva na prenájom poľnohospodárskych pozemkov p. T. so žalovaným, Správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry z kontroly na mieste.
7. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej
zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu12ba) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/> (ďalej len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.
8. Podľa § 12a ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 po zbere úrody, ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak.
9. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí
10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 06.05.2020 listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a výpoveďami oboch strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav: p. T.Í. a I. U., žalobca, uzatvorili dňa 01.11.2013 Nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti v nej presne špecifikované. Výška nájomného bola určená sumou 40,- Eur za každý jeden hektár a každý jeden rok nájmu, nájomné bolo splatné vždy ročne k 30.11. kalendárneho roka. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na 10 rokov. Skončenie nájmu sa riadi ustanoveniami § 12 zákona č. 504/2003 Zb. Následne p. T. odstúpila od zmluvy o nájme pôdy, bez uvedenia dátumu, a to z dôvodu nezaplatenia nájomného na prenajatú pôdu za rok 2015, 2016 a ani za rok 2017 v termíne splatnosti, pričom za rok 2016 a 2017 nebolo zaplatené vôbec. Na záver uviedla, že od 01.11.2017 pozemky preberie nový nájomca. Žalobca listom zo dňa 28.11.2017 oznámil p. T., že prenájom pôdy na rok 2016 jej bol uhradený na parkovisku pri cintoríne, a to v roku 2016, nájomné na rok 2017 jej bolo poslané na účet. Nájomné uhrádzal za celkovú výmeru tak, ako je uvedená v Nájomnej zmluve, aj keď v skutočnosti ju nemohol v celku využívať, pretože časť mu nebola vydaná do užívania, a to Poľnofarmou MOGBI Hrachovo. Za prenajatú pôdu riadne a včas uhrádzal dane pre príslušné obce.
12. Z listu zo dňa 06.03.2018 bolo zistené, že žalovaný upozornil žalobcu, že od 01.11.2017 má právoplatne uzavretú Nájomnú zmluvu na prenájom poľnohospodárskych pozemkov od majiteľky p. T.. Pozemky mali byť odovzdané majiteľke, avšak podľa jeho zistenia ich stále užíva, ďalej ho upozornil, že na uvedené pozemky bola medzičasom uzatvorená kúpno-predajná zmluva a práve prebieha jej registrovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetné poľnohospodárske pozemky žalobca užíva neoprávnene a preto ho vyzval, aby od činnosti upustil a na predmetné pozemky nevstupoval a nevykonával žiadnu agrotechnickú činnosť.
13. Z listu zo dňa 20.03.2018 - Stanovisko k vášmu upozorneniu zo dňa 06.03.2018 bolo zistené, že JUDr. Ján Repáš, ako právny zástupca žalobcu, oznámil žalovanému v súvislosti s odstúpením od zmluvy, že z dokladov, ktoré predložil žalobca p. T. je zrejmé, že nájom za rok 2015, 2016 a 2017 a tiež 2018 bol uhradený, a teda nedošlo k omeškaniu klienta s dohodnutou úhradou nájomného, a preto je nepochybné, že p. T. nemala dôvod k odstúpeniu od Nájomnej zmluvy, na čo ju aj písomne upozornili. Ohľadne odovzdania pozemkov a upustenia od agrotechnických zákazov uviedol, že nakoľko ide o neplatné odstúpenie od zmluvy, žalobca nemá dôvod riadiť sa pokynom žalovaného a pozemky bude obhospodarovať až do zberu zasiatej úrody. Z výpisu katastrálneho portálu ku dňu 19.03.2018 nevyplýva skutočnosť, že malo dôjsť k registrácii kúpnej zmluvy. Žalobca má za to, že zo strany p. T. došlo k účelovému odstúpeniu od Nájomnej zmluvy, keďže na to neexistoval dôvod, aby nemusela splniť právo prednostnej kúpy prenajatých pozemkov. Po zbere zasiatej úrody pozemky žalobca odovzdá vlastníkovi, a to p. T., pretože už nemá záujem ich ďalej obhospodarovať. Ak by konanie žalovaného smerovalo k prevzatiu pozemkov do 31.10.2018 je vysoká pravdepodobnosť, že žalobcovi vznikne týmto konaním značná škoda.
14. Z oznámenia zo dňa 20.03.2018 bolo zistené, že právny zástupca žalobcu JUDr. Ján Repáš oznámil p.T., že na základe dokladov, ktoré im predložil klient, a ktoré sú jej známe, je zrejmé, že nájom na za rok 2015 až 2018 bol uhradený, a preto nedošlo zo strany ich klienta k omeškaniu s dohodnutou úhradou nájomného a neporušil ustanovenia Nájomnej zmluvy. Z uvedeného je nepochybné, že nemala dôvod k odstúpeniu od Nájomnej zmluvy, a preto s týmto odstúpením nesúhlasia. Ďalej vyslovil svoju domnienku, že odstúpenie od Nájomnej zmluvy považuje za účelové, aby p. T.Í. nemusela plniť ustanovenie Nájomnej zmluvy ohľadne práva prednostnej kúpy prenajatých pozemkov. Ďalej uviedol, že v prípade vzniku škody si ju budú v plnom rozsahu uplatňovať. Ďalej tiež navrhol, aby spolu uzavreli Dohodu o ukončení Nájomnej zmluvy, a to ku dňu 31.10.2018.
15. Z listu zo dňa 04.04.2018 bolo zistené, že p. T. oznámila žalobcovi, že odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo pre opakované neplatenie nájomného v zmluvne dohodnutom termíne 1. novembra príslušného roku dôvodné a je platné a má za to, že žalobca si je vedomý týchto skutočností, pretože dňa 30.10.2016 potvrdil, že dlhuje nájomné za 2 roky, hradil v hotovosti iba 300,- Eur za rok 2015 a nájom na rok 2016 poslal na účet do 30.11.2016. Taktiež neuhradil daň, resp. časť z dane z prenajatých pozemkov za rok 2017 a úhrada 300,- Eur nezodpovedá ploche prenajatých pozemkov, za ktoré mal hradiť v zmluve dohodnutých 40,- Eur za hektár, a preto list zo dňa 20.03.2018 považuje za bezpredmetný.
16. Listom zo dňa 14.05.2018 žalobca zdokladoval výšku škody, ktorú mu spôsobil F. E. tým, že vyoral pôdu, ktorú mal v prenájme, a to v celkovej výške 2.638,40 Eur. Zoznam nákladov, ktoré vynaložil na obhospodárenie a výsev plodín presne vyčíslil.
17. Z Uznesenia OR PZ v Rimavskej Sobote, odbor poriadkovej polície č. ČVS: ORP-199/RS-RS-2018 zo dňa 19.06.2018 bolo zistené, že konanie pre prečin poškodzovania cudzej veci bolo zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
18. Z Cenníka služieb od 01.01.2014 Roľníckej spoločnosti, a.s. Bottovo boli zistené jednotlivé druhy práce, použité zariadenie na tieto práce a cena za túto prácu buď na jednotlivý hektár alebo na hodinu.
19. Z platobných príkazov Tatra banky, ktoré predložil žalobca boli čitateľné len pečiatky banky spolu s dátumom, na jednom dátum 15.11.2017 a na druhom 18.12.2017, vo zvyšku boli nečitateľné.
20. Z poštového poukazu zo dňa 23.01.2015 bolo zistené, že žalobca uhradil p. T. 300,- Eur.
21. Z poslednej upomienky, bez dátumu, bolo zistené, že p. T.Í. upozornila žalobcu, že nemá zaplatené nájomné za prenajatú pôdu za rok 2016 a 2017 v celkovej sume 632,- Eur, zároveň ho vyzvala o uhradenie dlžnej sumy do 27.11.2017.
22. Z predsporovej výzvy na náhradu škody zo dňa 28.01.2019 bolo zistené, že v právnej veci uplatňovania náhrady škody voči žalovanému si žalobca uplatňuje škodu v celkovej výške minimálne 3.880,- Eur, pretože dňa 19.04.2018 až 20.04.2018 žalovaný úmyselne zničil žalobcovi zasiate a vzklíčené osivo jačmeňa a pšenice na celkovej výmere 44 362 m2.. Po zasiatí žalobca obdržal výpoveď z nájomnej zmluvy od p. T., ktorú však tento neuznal. Následne prenajímateľka uzavrela dňa 01.11.2017 Nájomnú zmluvu na predmetné pozemky so žalovaným. Aj v prípade, že by odstúpenie od Nájomnej zmluvy bolo platné, užívateľ je povinný poľnohospodárske pozemky odovzdať až po zbere úrody, preto žalovaný nemal právo začať s ich užívaním v apríli 2018, ale až v septembri, a to po zbere úrody žalobcom.
23. Z podacieho lístka bolo zistené, že Advokátska kancelária Bitalová & Demeterová, s.r.o., ako odosielateľ, doručoval dňa 30.01.2019 zásielku žalovanému.
24. Z Cenníka certifikovaných osív pre sezónu jeseň 2017 boli zistené jednotlivé ceny za rôzne druhy pšenice, jačmeňa. Jedná sa o Cenník Roľníckej spoločnosti, a.s. Bottovo.
25. Práva zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že medzi stranami sporu je sporná len platnosť výpovede. Oni však neplatnosť výpovede nenapadli a ani ju nepovažujú za predmet konania,
preto sa k nej nebudú ani ďalej vyjadrovať. Podstatné je to, ktorým okamihom mohol žalovaný, ako nový nájomca, vstúpiť do reálneho užívania predmetu nájmu, a teda pokiaľ Nájomná zmluva zanikla, tak bývalý nájomca je povinný odovzdať prenajaté nehnuteľnosti do užívania prenajímateľovi. Žalovanému bolo písomne oznámené, že na pozemkoch je zasiata úroda, ale napriek tomu tento nevyčkal do zberu úrody, ale ju zničil, čiže tak, ako prenajímateľ je aj nájomca povinný rešpektovať povinnosť prenajímateľa spočívajúcu v strpení, aby predchádzajúci nájomca mohol užívať predmet nájmu až do zberu úrody, lebo je to jeho právo, ktoré vyplýva z § 12a ods. 3 zákona o Nájme poľnohospodárskej pôdy. O tomto bol žalovaný písomne upovedomený listom zo dňa 20.03.2018, ako aj o tom, že ak bude predmetný pozemok užívať skôr, môže spôsobiť žalobcovi škodu, ktorú si bude vymáhať. Napriek tomu si žalovaný 19.04. alebo 20.04. objednal firmu, ktorá zorala predmet nájmu a zničila zasiatu úrodu. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda, a to v zmysle § 415 aj § 420 Občianskeho zákonníka a zároveň bola škoda spôsobená porušením právnej povinnosti v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z., a to užívať pozemok až po zbere úrody. Nakoľko výška škody nebola za celé trvanie sporu namietnutá, tak ju nepovažuje za spornú. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že p. T. odoslala žalobcovi písomné odstúpenie od zmluvy dňa 13.11.2017 ako vyplýva z podacej pečiatky pošty. Žalobcovi bola táto výpoveď doručená približne o tri dni. On nevedel skôr o odstúpení od zmluvy. Úroda však bola zasiata ešte 15.09.2017. Právna zástupkyňa ešte poukázala na to, že žalovaný pri výpovedi na polícii vypovedal, že je samostatne hospodáriacim roľníkom od 15.03.2018 a nie od 01.11.2017 tak, ako uviedol na pojednávaní. Ďalej uviedla, že žalobca chová ošípané a sliepky pre vlastnú spotrebu, a to spolu s manželkou, osev preto nebol v rámci výkonu podnikania, ale pre túto vlastnú spotrebu. K výške škody ešte uviedla, že žalobca si všetky práce robil sám, stroje k tomu má a preto hodnota škody sa dá určiť len porovnaním s inými firmami, preto bol predložený cenník. Na základe uvedeného považujú za dostatočne preukázané, že žalobcovi bola spôsobená škoda výlučne konaním žalovaného, mal vedomosť, že na predmetných pozemkoch sú zasiate oziminy a navzájom so žalobcom si písali upozornenia, v ktorých bol oboznámený, že mu bude odovzdaný pozemok až po zbere úrody. Za škodu považujú len tie náklady, ktoré sú úplne nesporné a ktoré nie je treba komplikovane dokazovať a to vo výške 2.638,40 Eur. Škoda teda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a z toho dôvodu je on za ňu aj zodpovedný. Pokiaľ si žalovaný nie je istý, ktorá Nájomná zmluva je platná alebo neplatná, čo však nie je predmetom tohto konania, musí túto vec riešiť s nájomníčkou pôdy. Čo sa týka zodpovednosti za škodu, tak túto opierame o všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka a rovnako podľa § 12a ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., a preto žiadame vyhovieť žalobe.
26. Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol, že on prevzal pozemky 01.11.2017 od p. T., o čom bol žalobca upozornený v odstúpení od zmluvy. On nájom a aj dane zaplatil dopredu. Ďalej uviedol, že doteraz nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca skutočne zasial na pozemky oziminy do 01.11.2017 a on je presvedčený, že do tohto dátumu tam neboli. Za predmet nájmu zodpovedá prenajímateľ a ten ho ubezpečil, že pozemky užívať môže. On sám nemôže posudzovať platnosť alebo neplatnosť výpovede a tiež nemôže riešiť nájomné zmluvy iných ľudí. On sám postupoval podľa Nájomnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú s p. T.. Na miesto prišiel na jar a vtedy zistil, že niekde bolo zasiate a niekde nie a je presvedčený, že žalobca zasial len preto, aby získal dotácie na dané pozemky. Nájomcom bol žalobca, avšak o dotácie žiadala pani U., manželka žalobcu, na základe podnájomnej zmluvy, ktorú dodatočne doložila Pôdohospodárskej agentúre. Z tohto dôvodu žalovanému neboli vyplatené dotácie a ešte bol aj pokutovaný, pretože bola podaná duplicitná žiadosť o dotácie na rovnaké pozemky. On sám vlastne nevie, komu spôsobil škodu, či žalobcovi alebo jeho manželke. Žalovaný uviedol, že žalobca nemá registráciu samostatne hospodáriaceho roľníka, a teda nemôže vyčísliť ani náklady technikov. On sám je samostatne hospodáriacim roľníkom od 01.11.2017. Keď na jar videl zasiate oziminy, vedel, že ich tam zasial žalobca, aj jeho právnik mu zaslal jedno alebo dve oznámenia a posielal ich aj p. T.. Žalovaný až do súčasnosti na danom pozemku nehospodári, pretože mu iní neoprávnene zorali daný pozemok. K výške škody žalovaný uviedol, že jemu tak ani nejde o výšku škody, pretože on nič neporušil, tak nemá vlastne čo platiť. So žalobou nesúhlasí v plnom rozsahu, pretože on postupoval podľa platnej Nájomnej zmluvy a pozemky boli žalobcom zasiate až po 01.11.2017, ktorý o výpovedi z nájmu vedel už skôr, jednak nezrovnalosťami ohľadne platieb nájmu a aj ústne mu to bolo povedané a aj napriek tomu zasial. Ak neuznával výpoveď z nájmu, mal postupovať zákonnou cestou. V marci 2018 žalovaný zasial podľa svojich potrieb, a to pre svoje zvieratá. S náhradou škody nesúhlasí, pretože ju nespôsobil. Kým nie je rozhodnuté, ktorá zmluva je platná, podľa neho obe strany majú nárok obhospodarovať pozemky.
27. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.638,40 Eur a túto mu spôsobil žalovaný tým, že vyoral oziminy, ktoré tam mal zasadené, a o ktorých mal vedomosť, že patria žalobcovi. Súd má za to, že v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. V tomto prípade jednoznačne došlo ku škode na majetku žalobcu. Z výpovede žalobcu aj žalovaného a taktiež aj z písomných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že pred ním na základe platnej nájomnej zmluvy obhospodaroval pozemky žalobca. Rovnako mal vedomosť aj o tom, že na pozemkoch boli vysiate oziminy, čo sám potvrdil vo vyjadrení k žalobe (v marci 2018 bol na obhliadke pozemkov). Napriek uvedenému žalovaný v apríli 2018 (po písomnej komunikácii so žalobcom) pristúpil k obrobeniu pôdy a k vyoraniu ozimín, ktoré tam zasadil žalobca, čím žalobcovi spôsobil škodu. Svojím vedomým konaním porušil preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, v príčinnej súvislosti spôsobil škodu, a naplnil tak predpoklady pre vyvodenie všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že vzhľadom na spor žalobcu s pani T. ako prenajímateľkou poľnohospodárskych pozemkov ohľadom platnosti výpovede z nájmu, o ktorom žalovaný mal vedomosť, mal žalovaný konať tak, aby nedošlo ku škode na majetku žalobcu. Nemožno opomenúť, že žalovaný je samostatne hospodáriacim roľníkom a súd tak na jeho strane v danej situácii rozumne očakával vyššiu úroveň osobitnej schopnosti, starostlivosti i opatrnosti. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody z dôvodu porušenia § 12a ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z., súd má za to, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože sporové strany nie sú a neboli vo vzťahu prenajímateľ a nájomca. V neposlednom rade súd považuje za potrebné poukázať na to, že svoj podiel na vzniknutej situácii má aj samotná prenajímateľka pozemkov p. T., ktorá napriek spornej výpovedi z nájmu pozemky ďalej prenajala, uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným a umožnila mu tak pozemky užívať. Táto skutočnosť však nemá vplyv na vyvodenie zodpovednosti voči žalovanému v tomto súdnom konaní. S poukazom na už uvedené, považuje súd za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.638,40 Eur, a túto mu aj priznal.
28. Súd zamietol návrh žalovaného na pojednávaní na vykonanie dôkazov ohľadne preukázania dátumu výsevu ozimín žalobcom, a taktiež návrh na vykonanie dôkazu ohľadne výšky škody, s poukázaním na princíp sudcovskej koncentrácie. Predmetné konanie začalo v apríli r. 2019, žalovaný bol v priebehu celého konania aktívny. Vyjadril sa k samotnej žalobe a aj k vyjadreniam žalobcu, avšak ani v jednom svojom vyjadrení nenapadol výšku škody a nespochybnil to, že by v čase podpisu Nájomnej zmluvy dňa 01.11.2017 na sporných pozemkoch neboli vysiate oziminy a preto má súd za to, že návrh na vykonanie uvedených dôkazov mohol žalovaný predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a najmä by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
29. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po dni uplynutia lehoty určenej v predžalobnej výzve na zaplatenie. Žalovaný si prevzal predžalobnú výzvu dňa 01.02.2019, a keďže lehota na zaplatenie bola 3 dni od prevzatia výzvy, má žalobca nárok na úrok z omeškania od 05.02.2019 až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom (§ 262 ods., 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).